Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. júl 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/170/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712214358
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5712214358.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie

Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci navrhovateľa
- POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného
Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421,
proti odporcovi - Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Bratislava,
Župné nám. 13, o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy, na základe odvolania navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 15C/207/2012-135 zo dňa 20.1.2014 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ dňa 27.9.2012 domáhal od
odporcu náhrady majetkovej škody v sume 1.537,64 eur a náhrady nemajetkovej ujmy v sume 307,53
eur titulom tvrdeného nesprávneho úradného postupu, ktorého sa mal dopustiť súd prvého stupňa v
exekučnej veci vedenej u súdneho exekútora pod sp. zn. Ex/6840/2011 (povinná S. P.).
Navrhovateľ v návrhu tvrdil, že okresný súd nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie v lehote 15 dní od doručenia žiadosti, bol v omeškaní viac ako 76 dní,

o žiadosti rozhodol až dňa 13.7.2011 (konanie sa začalo dňa 28.4.2011) a to rozhodnutím o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia. On (navrhovateľ) utrpel majetkovú škodu v celkovej výške 1.537,64
eur predstavujúcu náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným
rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového
zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úver.
Pri uplatnení si aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch navrhovateľ skutkovo argumentoval tým,
že nesprávny úradný postup okresného súdu ako dôsledok jeho nesústredenej činnosti je takej

intenzity, ktorá mala za následok zmarenie nútenej vymožiteľnosti majetkového práva navrhovateľa.
Nesprávnym úradným postupom súdu došlo k zmareniu jeho legitímnych očakávaní, že zákonným
postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Navrhovateľ mohol v prípade skorého rozhodnutia
exekučného súdu v zákonnej lehote včas, efektívne uskutočniť rad iných krov smerujúcich k zvýšeniu
úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky a príslušenstva, pretože by
vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá. Postup exekučného súdu mu zamedzil
správať sa so starostlivosťou riadneho hospodára. Akúkoľvek náhradu nemajetkovej ujmy vníma ako

spravodlivúsatisfakciuzakonkrétneporušeniejehozákonnýchnárokovazákladnýchpráv.Neexistencia
akéhokoľvekúčinnéhovnútroštátnehoprostriedkunápravyspojenásabsolútnounemožnosťousúdneho
uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva, vyvolala u navrhovateľa, resp. u členov riadiacich orgánov
spoločnosti, zánik ďalších plánovaných a už vytvorených podnikateľských aktivít, hospodársku stratu,spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí. Základ nároku na náhradu nemajetkovej ujmy videl
navrhovateľ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutia adekvátnej nápravy
a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Za primeranú

náhradu nemajetkovej ujmy považoval sumu 307,53 eur, čo predstavuje 20% z uplatňovanej istiny s
príslušenstvom ( hodnoty majetkového práva postihnutého procesnou deformáciou).

Okresný súd vykonaním dokazovania, najmä oboznámením sa s obsahom spisu Okresného súdu
Martin č.k. 18Er/1696/2011 zistil, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý dňa 13.6.2011 podal v dotknutej

exekučnej veci na Okresný súd Martin žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, vedenej
na exekútorskom úrade pod sp. zn. Ex 6840/11 proti povinnej S. P. pre vymoženie sumy 409 eur s
príslušenstvom, na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Bratislava č.
SR 125404/10 zo dňa 22.12.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 14.3.2011 a vykonateľnosť 17.3.2011.
Okresný súd v predmetnej exekučnej veci vydal uznesenie č.k. 18Er/1696/2011-11 zo dňa 21.6.2011,
ktorým žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Dôvodom

zamietnutia žiadosti je nevykonateľnosť exekučného titulu v celom rozsahu a následná nemožnosť
na podklade takého exekučného titulu viesť exekúciu, a to ani čiastočne. Exekučný titul priznáva
nedovolené plnenie, ktoré je súčasne aj v rozpore s dobrými mravmi. Exekučný titul nie je súladný so
zákonom, keďže rozhodcovský súd len formálne potvrdil právo oprávneného uvedené v zmluve o úvere,
pričom vôbec nepreskúmal, či sa medzi účastníkmi zmluvy nejedná o spotrebiteľský právny vzťah, na

ktorý sa musia aplikovať normy spotrebiteľského práva. Z obsahu zmluvy a postavenia účastníka zmluvy
jednoznačne vyplynul spotrebiteľský charakter zmluvy, jedná sa o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Proti
tomuto uzneseniu navrhovateľ odvolanie nepodal, nadobudlo právoplatnosť 28.7.2011.

Okresný súd vychádzajúc z výsledkov hodnotenia vykonaných dôkazov a po aplikácii hmotnoprávnych

ustanovení zákona č. 514/2003 o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o
zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 (najmä ustanovení § 3 ods. 1 písm. d/, § 3
ods. 2, § 9 ods. 1,2, § 17 ods. 1,2,3, § 15, § 16), aplikáciou ustanovení § 44 ods. 2, § 41 ods. 2 písm. c/ a
d/ EP (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v účinnom znení od podania
žiadosti o udelenie poverenia), vychádzajúc aj z ust. § 45 Z.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní,

vyhodnotil návrh navrhovateľa za nedôvodný v celom rozsahu.

Okresný súd prioritne konštatuje nepravdivosť údajov uvádzaných navrhovateľom v návrhu. Z
pripojeného exekučného spisu mal jednoznačne preukázané, že žiadosť exekútora o poverenia na
vykonanie exekučnému súdu doručená súdnym exekútorom dňa 13.6.2011, a nie 28.4.2011 (ako to

tvrdí navrhovateľ), o predmetnej žiadosti súd rozhodol uznesením 21.6.2011, ktorým žiadosť o udelenie
poverenia súd zamietol, a nie 13.7.2011 ako opätovne nesprávne uvádza navrhovateľ. Exekučný súd
tedarozhodolvlehote8dnípodoručenížiadostioudeleniepoverenia.Navyšeokresnýsúdpoznamenal,
že vychádzajúc z ustanovenia § 44 ods. 2 EP lehota 15 dní od doručenia žiadosti sa vzťahuje len
na situácie, keď súd vydá poverenie pre exekútora, aby vykonal exekúciu. Z označeného ustanovenia

nevyplýva, žeby procesná lehota 15 dní dopadala aj na prípady, keď súd zistí rozpor žiadosti alebo
návrhu alebo exekučného titulu so zákonom a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne.

V konkrétnej súdenej veci nemožno konštatovať žiadne porušenie lehoty na rozhodnutie, keďže súd

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol v lehote 8 dní. Nemohol sa preto stotožniť
so skutkovým tvrdením navrhovateľa o tom, že k rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia došlo po
uplynutí zákonom stanovenej doby, keď mal byť súd v omeškaní viac ako 76 dní. Okresný súd navyše
dodal, že navrhovateľ v pozícii oprávneného žiadal vykonať exekúciu na základe rozhodcovského
rozsudku vydaného rozhodcovským súdom, pričom išlo o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, exekučný

súd podľa § 45 Zákona č. 244/2002 Z.z o rozhodcovskom konaní v nadväznosti na ustanovenia o
ochrane spotrebiteľov v Občianskom zákonníku a Zákone o spotrebiteľských úveroch je vždy povinný
skúmať (ex offo), či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje spotrebiteľa na plnenie právom nedovolené, v
rozpore s dobrými mravmi. I v konkrétnej exekučnej veci exekučný súd vykonal prieskum v zmysle §
45 zákona o rozhodcovskom konaní, zistil nemožnosť výkonu exekúcie. Exekučný súd pri rozhodovaní

o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v predmetnej veci konal riadne, všetky
procesné úkony smerovali k rozhodnutiu o návrhu oprávneného, boli vykonávané v súlade s exekučným
poriadkom. V dotknutej exekučnej veci neboli preukázané žiadne prieťahy - teda opomenutie vydať
rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote a následne nemal súd preukázaný ani nesprávny úradnýpostup,akojedenzpredpokladovprevznikzodpovednostištátuzaškoduspôsobenúprivýkoneverejnej
moci.
Procesný návrh navrhovateľa na doplnenie dokazovania znaleckým posudkom, ktorý vyčísli výšku

vzniknutej škody (navrhovateľ podľa jeho tvrdenia mal dávať objednávku na spracovanie posudku)
okresný súd neakceptoval, tento dôkazný návrh na doplnenie dokazovania zamietol, keďže mu nebolo
zrejmé a navrhovateľ to nepreukázal, či už zadal objednávku, kedy bude tento znalecký posudok
vyhotovený, teda nemal preukázanú vôbec jeho existenciu.

O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, odporca
náhradu trov konania síce uplatnil, ale ich nevyčíslil do 3 pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia a
ani z obsahu spisu nevyplynulo, že by mu boli nejaké trovy vznikli, z týchto dôvodov odporcovi náhradu
trov konania okresný súd nepriznal.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Domáhal sa zrušenia

rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že postupom súdu mu bola
odňatá možnosť ako účastníkovi konania konať pred súdom, vo veci rozhodoval vylúčený sudca, súd
nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne
zistil skutkový stav, nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.

V osobitostiach vytýkal, že súd postupujúc podľa § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal v jeho neprítomnosti
zdôvodňujúc, že sa bez ospravedlnenia na pojednávanie nedostavil. Odvolateľ poukazoval na to, že
podal elektronicky na zverejnenú mailovú adresu súdu návrh na zrušenie pojednávania, o zrušenie
pojednávania požiadal riadne a včas, uviedol dôležité dôvody a predložil súdu listiny spojené s
označenými dôvodmi. Súd nemohol vec prejednať v jeho neprítomnosti, a ak tak postupoval, odňal mu

tým právo zúčastniť sa konania pred súdom. Napokon súd jeho žiadosť o zrušenie pojednávania (o čo
požiadal z dôležitého dôvodu) ignoroval, vychádzajúc z mylného skutkového stavu bez oboznámenia
sa s obsahom dôkazov.
Odvolateľ zvýraznil, že v žiadosti o zrušenie pojednávania uviedol skutočnosti, pre ktoré sú všetci
sudcovia okresného súdu vylúčení z prejednávania a rozhodnutia veci, podľa § 15 O.s.p. Vec mala

byť predložená na rozhodnutie predsedovi súdu a pre prípad, že predseda súdu má za to, že nie je
dôvod pochybovať o nezaujatosti sudcu, mal podľa § 16 ods. 1O.s.p. predložiť vec na jej pridelenie
inémusúdu.Onuskutočnilpodanie(obsiahnutévtextežaloby),ktorýmupovedomilsúdoskutočnostiach
nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie je potrebné z
konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie

sudcu, nič nemení na tom, že v očiach odvolateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu
považovať za nestranného. Je tomu tak aj preto (okrem dôvodov označených v návrhu), že rozhodnutie
krajského súdu je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou iných krajských súdov v skutkovo a
právne totožných veciach. Tento jeho právny názor potvrdzujú i rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne,
Nitre, Prešove v skutkovo a právne zhodných veciach, v ktorých boli vylúčení všetci sudcovia okresného

súdu. Odvolateľ na podporu svojej odvolacej argumentácie (vo vzťahu k princípu zachovania práva na
nestranný súd, rozhodovanie veci zákonným sudcom) poukazoval na rozhodovaciu prax Ústavného
súdu SR v rozhodnutiach IV.ÚS 345/09, I. ÚS 27/98, III. ÚS 16/2000.

Za takýchto okolností a s vedomím, že názor krajského súdu vo veci nestrannosti pre rozpor s

rozhodovacou praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva
v Štrasburgu, neobstojí; že on ( odvolateľ ) podal ústavnú sťažnosť pre porušovanie jeho práva na
nestranný súd, ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu; - nebolo a nie je prípustné,
aby konanie pokračovalo ústnym pojednávaním, v ktorom vykonával úkony a rozhodoval vylúčený
sudca.

Konečné/meritórne rozhodnutie vo veci súdom (vylúčeným sudcom) neprichádzalo v čase jeho vydania
do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu navrhovateľa na
prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., proti ktorému legálne pripustil odvolanie. Z
tohto dôvodu podáva proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odvolanie, pričom
v čase podania odvolania o zamietnutí návrhu nebolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania. Dôsledok správania súdu, kedy predbehol vydaním meritórneho rozhodnutia
účinky právoplatného rozhodnutia o prerušení konania z dôvodu rozhodovania o otázke nestrannosti
sudcu, zakladajú porušenie práva odvolateľa na súdnu ochranu, osobitne maria jeho možnosť konať
pred súdom. Meritórne rozhodnutie súdu je prinajmenšom predčasné.Napokon on (odvolateľ) nemal možnosť sa vyjadriť k tvrdeniam odporcu, z ktorých súd pri svojom
rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Nemal možnosť vyjadriť sa

ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich svoje rozhodnutie. Za takejto procesnej situácie došlo
k degradácii zásady kontradiktórnosti, k porušeniu jeho práva na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu jeho
možnosti konať pred súdom.
Súd sa dopustil viacerých omylov, keď konštatoval, že ním (odvolateľom) namietané lehoty na vydanie
rozhodnutia boli dodržané, avšak v odôvodnení prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú. Podľa

jeho názoru na splnenie zákonnej lehoty, resp. na konanie bez zbytočných prieťahov a na konanie bez
neodôvodnenej nečinnosti exekučného súdu je dôležité skúmať nielen samotný moment kedy exekučný
súd rozhodol o poverení, ale aj moment, kedy poverenie doručil príslušnému súdnemu exekútorovi.
Súd porušil právo odvolateľa na kontradiktórne konanie, v ktorom strany musia mať možnosť nielen
predložiť dôkazy, nevyhnutné na podporu úspešnosti svojej žaloby, ale zároveň sa oboznámiť so
všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami a vyjadriť sa k nim s cieľom ovplyvniť súdne

rozhodnutie. Súd rozhodol bez toho, aby mu umožnil vyjadriť sa k skutkovým a právnym otázkam
veci. Ako strana konania nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa
k týmto dôkazom a prednesom vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich
protitvrdení. Súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah si bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu
určil sám. Kontradiktórnosť súdneho procesu sa neobmedzuje len na oprávnenie vyjadrovať sa k

tvrdeniam protistrany, ale vzťahuje sa aj na rovnaké oprávnenie voči dôkazom, ktoré súd získal z vlastnej
iniciatívy, pričom nie je ani dôležité to, či tieto skutočnosti boli známe iba jednej strane, alebo žiadnej z
nich. Táto zásada nie je obmedzená ani druhom súdneho procesu a je zaručená aj v občianskoprávnom
procese a procese pred Ústavným súdom. Súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z
odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise. Za

dôkaz však v danom konaní môžu slúžiť len listiny založené v exekučnom spise a to vzhľadom k faktu,
že vec sa týka nesprávneho úradného postupu štátneho orgánu.

Odporca písomné vyjadrenie k odvolaniu nepredložil.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal účastník (§ 201
prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu danom
v ustanovení § 212 ods. 1 O.s.p., viazaný rozsahom i dôvodmi odvolania a aplikáciou postupu podľa
§ 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 a § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu potvrdil
podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. pre vecnú správnosť.

Krajský súd vyhodnotil odvolanie navrhovateľa za nedôvodné.

Preskúmaním spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa v prejednávanej veci zistil riadne skutkový
stav, vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu. Pri vykonaní dôkazov vychádzal i z procesných

návrhov navrhovateľa na vykonanie dokazovania ním označených priamo v návrhu na začatie konania.
Dôkazy vyhodnotil v celom rozsahu v súlade s ustanovením § 132 i nasl. O.s.p. a vec správne právne aj
posúdil. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil i s písomným odôvodnením napadnutého rozhodnutia
a len na zvýraznenie správnosti záveru súdu prvého stupňa považuje za svoju povinnosť vyjadriť sa k
odvolacím argumentáciám tak procesného charakteru, ako aj k odvolacím argumentáciám charakteru

hmotnoprávneho vznesené navrhovateľom v odvolaní.

Za rozporuplné vyhodnotil odvolací argument navrhovateľa, ktorým namieta nestrannosť súdu a
zaujatosť sudcu prejednávajúceho aktuálnu právnu vec. Je jednoznačné v konaní, že zákonná sudkyňa,
ktorej vec bola pridelená na prejednanie a rozhodnutie, na č.l. 14 spisu uvádza, že sa zaujatá necíti,

a to ani pre pomer k veci, ani pre pomer k účastníkom konania alebo k ich zástupcom. Navrhovateľ
vo svojom podaní na výzvu súdu zo dňa 30.10.2012 (na čl. 12 spisu) výslovne uviedol, že súdu
námietku zaujatosti podľa ust. § 15a ods. 1 O.s.p. nepodal. Za tejto procesnej situácie neexistoval
zákonný dôvod na predloženie veci pre rozhodnutie nadriadenému súdu postupom podľa § 16 O.s.p.
Ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu neexistuje rozhodnutie, ktorým by zákonná sudkyňa JUDr.

Miriam Štillová mala byť vylúčená z prejednania a rozhodovania veci a naviac námietka navrhovateľa v
odvolacom konaní vytýkajúca nedodržanie princípu zákonného sudcu nemá svoj právny základ v danom
štádiu rozhodovania o jeho odvolaní. Z pohľadu tejto procesnej situácie mal súd prvého stupňa splnené
všetky podmienky, aby vec v neprítomnosti účastníkov prejednal postupujúc podľa § 101 ods. 2 O.s.p.Krajský súd poukazuje aj na procesný postup súdu prvého stupňa, keď vychádzajúc z ustanovenia §
119 ods. 2 písm. c/ O.s.p. oznámil navrhovateľovi ako jeho návrh o zrušenie nariadeného pojednávania
posúdil (na č.l. 129 spisu), teda návrh na zrušenie pojednávania hodnotil za nedôvodný a vykoná

pojednávanie.

Podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľ mal súdom prvého stupňa vytvorený procesný priestor
na to, aby na meritórnom pojednávaní argumentoval, prezentoval svoje stanoviská, či už k rozsahu
vykonaného dokazovania, ako aj k vyjadreniu druhej procesnej strany. Napokon písomné vyjadrenie

odporcu k podanému návrhu okresný súd navrhovateľovi doručoval prípisom zo dňa 4.12.2013, takže
navrhovateľ mal vedomosť o postoji odporcu k prejednávanej veci. Bolo na navrhovateľovi, či súdom
umožnený procesný priestor : zúčastniť sa pojednávania, argumentovať priamo na pojednávaní,
navrhovať dôkazy, vyjadriť sa k vykonaným dôkazom,- využije alebo nie. Bez právneho významu je
odvolací argument navrhovateľa vytýkajúci súdu prvého stupňa, že v meritórnom rozhodnutí rozhodoval
aj o zamietnutí jeho návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., keďže okresný súd

v napadnutom rozsudku o takomto procesnom návrhu navrhovateľa nerozhodoval a ani nemal dôvod,
keďže navrhovateľ takýto procesný návrh u okresného súdu neuplatnil.

Súd prvého stupňa bol dôsledný i v dôkaznom konaní. Skutkové okolnosti podstatné pre ustálenie
existencie/neexistencie základu právneho nároku zisťoval z obsahu pripojeného exekučného spisu

18Er/1696/2011 (sp. zn. súdneho exekútora Ex 6840/11), skutkové zistenia súdu prvého stupňa
korešpondujú s existujúcou procesnou situáciou v predmetnom spise. V dôvodoch rozhodnutia okresný
súd dáva účastníkom konania relevantné odpovede na všetky skutkové i právne významné otázky,
z ktorých vychádzal, uviedol ktoré ustanovenia súvisiacich právnych predpisov na posudzovanú
vec aplikoval, vychádzal z judikačnej praxe súdov v oblasti spotrebiteľskej ochrany, ochrany práv

spotrebiteľov, ako aj zo súvisiacej povinnosti exekučného súdu i v štádiu exekučného konania poskytnúť
zákonom vyžadovanú ochranu spotrebiteľovi.

Vykonané dokazovanie preukázalo, že v posudzovanej exekučnej veci postupy exekučného súdu až
do rozhodnutia o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora na vydanie poverenia boli realizované v

primeraných lehotách, všetky úkony smerovali k rozhodnutiu o žiadosti a napokon okresný súd o
zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia exekútorovi rozhodol pred uplynutím 15 dňovej lehoty. Záver
súdu prvého stupňa o nepravdivých tvrdeniach navrhovateľa s omeškaním súdu pri rozhodovaní má
svoje opodstatnenia a zákonný rámec. Okresný súd rozsah dokazovania neustálil svojvoľne a sám,
ale prioritne vychádzal z dôkazov, ktoré navrhovateľ navrhol priamo v návrhu na začatie konania. Súd

prvého stupňa vychádzal z rozhodujúceho dôkazu, ktorým bol obsah exekučného spisu, údaje, ktoré súd
prvého stupňa uvádza v písomnom odôvodnení rozhodnutia vychádzajú z pravdivých a relevantných
procesných postupov v exekučnom konaní.
Záver súdu prvého stupňa o nesplnení zákonných podmienok zodpovednostného vzťahu má svoje
opodstatnenie. Je jednoznačné, že v posudzovanej exekučnej veci postupy exekučného súdu

do štádia vydania poverenia súdnemu exekútorovi boli realizované v primeraných lehotách bez
prieťahov. Výsledky vykonaného dokazovania jednoznačne preukázali nepravdivosť skutkových tvrdení
navrhovateľa.

Ďalšie odvolacie argumentácie odvolateľa nemali pri právnom posúdení veci podstatný význam.

V súvisiacom výroku o náhrade trov prvostupňového konania rozhodnutie súdu prvého stupňa má oporu
v aplikovanom ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p.

O trovách tohto odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods.

l O.s.p. tak, že účastníkom (žiadnemu z nich) ich náhradu nepriznal. Navrhovateľ v odvolacom konaní
úspešný nebol, bolo by jeho povinnosťou nahradiť trovy úspešnej procesnej strane - odporcovi, odporca
sivšaktietotrovyneuplatnilaanizobsahuspisunevyplynulo,žebymubolivzniklivsúvislostispodaným
odvolaním navrhovateľa nejaké trovy.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .