Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. apríl 2015

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1C/27/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213207501
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Hanuščaková

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2015:8213207501.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudkyňou Mgr. Ivanou Hanuščakovou v právnej veci žalobcu Intrum Justitia

Slovakia s.r.o., Karadžičova 8, Bratislava 821 08, IČO: 35 831 154, zast. advokátom JUDr. Jánom
Šoltésom, Karadžičova 8, Bratislava 821 08, proti žalovanému H. Č., B.. X.XX.XXXX, X. K. XX, za účasti
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám.
Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42 176 778, zast. advokátom JUDr. Ambrózom Motykom, Nám. SNP
7, 091 01 Stropkov, o zaplatenie 1.249,04 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie poplatkov vo výške 188,41 eur a úrokov vo výške 80,99 eur z a s
t a v u j e .

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

O trovách konania bude rozhodnuté v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Predchodca žalobcu sa žalobou doručenou súdu dňa 19.9.2013 domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 1.249,04 eur s prísl. a náhrady trov konania. V odôvodnení žaloby uviedol, že
na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 19.12.2011 postúpil postupca VÚB, a.s. pohľadávku
voči žalovanému na žalobcu. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené listom postupcu.

Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej karty za účasti
spoločnosti Consumer Finance Holding, Na základe ktorej mu bol udelený úverový rámec vo výške
995,82 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v splátkach vo výške 33,19 eur mesačne. Neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy boli Obchodné podmienky. V prípade neuhradenia splátok, mal veriteľ právo zosplatniť
celý zostatok dlhu okamžite a mal právo aj na poplatky v zmysle cenníka. Pre neplnenie dlhu žalovaným,
veriteľ vyhlásil predčasnú splatnosť dlhu. Dlh pozostáva z istiny 979,64 eur, poplatkov 188,41 eur a úroku
80,99 eur. Žiadal aj úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 16.12.2011 do zaplatenia v zmysle §

369 ods. 1 Obch. Zák..

Žalovaný sa k žalobe a k jej prílohám písomne nevyjadril.

Podaním zo dňa 14.10.2013 do konania vstúpil vedľajší účastník na strane žalovaného Združenie na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS, pričom k veci sa vyjadril dňa 8.1.2015. Navrhol žalobu zamietnuť
pre námietku premlčania nároku. Naviac namietal, že nie je jasné, na základe akých skutočností došlo

k predčasnému zosplatneniu celého dlhu.

Na pojednávanie vo veci konané dňa 20.4.2015 sa nedostavili účastníci konania ani vedľajší účastník.
Žalobca, jeho právny zástupca svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili, o odročenie pojednávanianežiadali. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, o odročenie pojednávania nežiadal.
Vedľajší účastník súhlasil s konaním v jeho neprítomnosti. Súd preto v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. vec
prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti; prihliadol pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením v spise pripojených listinných dôkazov ( návrhu
s prílohami - zmluvami o postúpení pohľadávok vrátane oznámení, zmluvou, podaniami žalobcu,
vedľajšieho účastníka, výpisom z pôžičkovej karty ) a zistil tento skutkový stav veci :
Podaním zo dňa 15.4.2015 žalobca zobral svoju žalobu v časti poplatkov v sume 188,41 eur a úroku
v sume 80,99 eur späť a zmenil svoj návrh vo vzťahu k výške úrokov z omeškania - sadzbe ( z 8,5 %

ročne na 9 % ročne zo sumy 979,64 eur od 16.12.2011 do zaplatenia ). Naviac uviedol, že žalovaný
uznal nárok čo do dôvodu a výšky a zaviazal sa ho uhradiť v 12 mesačných splátkach splatných k 20.
dňu v mesiaci. Uviedol, že uznanie má všetky vyžadované náležitosti - jednostranný úkon dlžníka, má
písomnú formu, podpísané dlžníkom, je tam uvedená kauza vzniku dlhu, výška dlhu, prísľub žalovaného,
že svoj dlh zaplatí. S dlhom je žalovaný uzrozumený a uznal ho a zaviazal sa ho zaplatiť.

V tejto časti súd postupom podľa § 96 O.s.p. konanie zastavil ( I. výrok rozsudku ). Vo vzťahu k výške
úroku z omeškania súd uznesením pripustil zmenu žaloby.

Žalovaný dňa 18.1.2008 podal žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro na sumu 30.000,- Sk, s
pevnou mesačnou splátkou vo výške 1.000,- Sk. V spodnej časti sa nachádzala čať označená ako

poistenie, ktoré žalovaný odmietol. Žiadosť bola adresovaná Všeobecnej úverovej banke, a.s. ( v texte
VÚB, a.s. ).Prijatím žiadosti, dochádza k uzavretiu zmluvy o vydaní
a používaní platobnej kreditnej karty. Veriteľ návrh prijal dňa 21.1.2008. Dlžník vyslovil súhlas
s oboznámením s Obchodnými podmienkami , cenníkom, úrokovou sadzbou, sankciami, ktoré sú
súčasťou tejto žiadosti. Súdu boli predložené Obchodné podmienky pôvodného veriteľa. Správcom

bola ustanovená spoločnosť Consumer Finance Holding, za VÚB, a.s.. Konanie správcu sa v zmysle
OP považuje za konanie banky.

Žalobca súdu predložil zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 19.12.2011 uzavretej medzi postupcom
VÚB, a.s. a postupníkom - žalobcom Profidebt Slovakia, s.r.o., predmetom ktorej bola aj pohľadávka voči

žalovanému v sume 1.249,04 eur s prísl.. Zo zmluvy vyplýva, že predmetom je postúpenie pohľadávok
s príslušenstvom vyplývajúcom zo zmluvy a VOP.

Z oznámenia o postúpení pohľadávok zo dňa 2.2.2012 vyplýva, že VÚB, a.s. ako postupca postúpila
pohľadávku voči žalovanému, ktorá tvorí predmet tohto konania na žalobcu ako postupníka zmluvou o

postúpení pohľadávok zo dňa 19.12.2011. Predmetom postúpenia bola pohľadávka voči žalovanému v
sume 1.249,04 eur. Uvedené oznámenie bolo žalovanému adresované žalovanému, dôkaz o doručení
súdu predložený nebol.

Žalobca súdu predložil aj zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 31.1.2014 uzavretej medzi postupcom

Profidebt Slovakia, s.r.o., a postupníkom - žalobcom Intrum Justitia Debt Finance AG, predmetom ktorej
bola aj pohľadávka voči žalovanému v sume 1.425,84 eur.

Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 9.6.2014 súd v zmysle uvedeného na základe návrhu žalobcu
rozhodol o pripustení zmenu účastníka konania na strane žalobcu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť

dňa 3.7.2014.

Z výpisu z pôžičkovej karty Quatro na meno žalovaného vyplýva dlžná suma 1.249,05 eur ( istina,
poplatky, úroky, zmluvná pokuta a pod. ). Suma 3.000,- eur bola poskytnutá dňa 30.1.2008 na účet
žalovaného.

Žalobca bol výzvou súdu zo dňa 11.3.2015 vyzvaný na predloženie dôkazu na splnenie podmienok
postúpenia pohľadávky z VÚB, a.s. na Profidebt Slovakia, s.r.o. v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách
( teda výzvu banky na plnenie, resp. súhlas žalovaného ). Súdu žalobca predložil dohodu o uznaní
dlhu a jeho splácaní podpísanú žalovaným dňa 4.8.2008 so spoločnosťou Consumer Finance Holding

- označený ako veriteľ. Dlžník uznáva čo do dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi v sume 1.215,
86 eur, denný úrok z omeškania vo výške 0,05 % z istiny odo dňa lehoty stanovenej v predžalobnej
upomienke. Dlžník sa zaviazal plniť dlh v 12 splátkach, v prípade omeškania so zaplatením splátky, sa
stane splatným celý dlh a to dňom splatnosti prvej splátky . Zároveň v hornej časti listiny veriteľ uviedol,že dlžník neuhradil dlh zo zmluvy a preto navrhol ako ústretový krok, túto dohodu o uznaní dlhu a jej
splácaní v splátkach. V prípade akceptovania Dohody je nutné ju do 3 dní od prevzatia vrátiť veriteľovi.
Veriteľ ju podpísal dňa 13.7.2008. Listina je adresovaná žalovanému.

Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. / účinného ku dňu vzniku zmluvného vzťahu / každý spotrebiteľ
má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka9) alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy,
ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo

viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje;
aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka ( účinného v čase vzniku zmluvného vzťahu )
touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o

predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591),
zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom
spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom
uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

V zmysle § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že časť obsahu zmluvy možno určiť odkazom
na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo
odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu
priložené.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné

prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 502 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je
dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona.

Ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny
obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce
sa ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Preto
bolo potrebné riadiť sa všeobecnou právnou úpravou.

Podľa § 524 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy ( ďalej OZ ) veriteľ môže
svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 526 OZ postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi.
Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky
dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi
dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

Podľaust.§52OZspotrebiteľskouzmluvoujekaždázmluvabezohľadunaprávnuformu,ktorúuzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospechzmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť
ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom
a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa

spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,

f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,

i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako

sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,

l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane

obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči predávajúcemu vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči predávajúcemu,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,

o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba predávajúcemu,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil

výlučne v rozhodcovskom konaní.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Ak je v spotrebiteľskej zmluve predmetom záväzku poskytnutie peňažných prostriedkov za neprimeranú
odplatu, súd môže odplatu znížiť; prihliadne pritom najmä na odplaty poskytované bankami pri
spotrebných úveroch. Ak súd rozhodne o znížení odplaty za poskytnuté peňažné prostriedky a

spotrebiteľ splnil svoj záväzok vo väčšom rozsahu, ako bol podľa rozhodnutia súdu povinný, dodávateľ
je povinný bez zbytočného odkladu vrátiť spotrebiteľovi plnenie, ktoré presahuje výšku poskytnutých
peňažných prostriedkov a primeranej odplaty.Podľa § 54 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto
zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu
tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu

spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník
Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).

Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam
právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj

rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98,
C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat
Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane
a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len
ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti.

Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné
prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa
pred záväzkom voči nečestnej

podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok

a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.

Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa § 4 ods. 1, 2 zák. č. 258/2001 Z.z. ( účinnom v čase vzniku zmluvného vzťahu ) zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno
vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí6) musí obsahovať

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k

tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,

o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa ods. 3 cit. ust. pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná,
ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa ods. 4 - 5 cit. ust. od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie

sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa
osobitný predpis. 7) Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa
osobitného predpisu.

Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje

za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,

že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa ust. čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky
alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky
vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky,
prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti
s postupmi stanovenými v článku 7 (2).

Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchtopodmienoknaďalejzáväznáprestrany,akjejejďalšiaexistenciamožnábeznekalýchpodmienok.

Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili
súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany
predajcov alebo dodávateľov.

Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách ( účinného v čase postúpenia pohľadávky ) ak
je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku

zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka
zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo
pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; toneplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,

na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až

110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno
premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 5b zákona NR SR č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1. mája 2014
orgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho
voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Keďže zákonodarca uplatňovanie príslušného ustanovenia neobmedzil na vzťahy vzniknuté až po tomto
dátume, je ním súd viazaný ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy a aj bez
námietky musí teda prihliadať na premlčanie.

Predmetom konania ostalo zaplatenie sumy 979,64 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne

od 16.12.2011 do zaplatenia a náhrada trov konania.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi žalovaným a VÚB, a.s. dňa 21.12.2008 došlo k uzavretiu
Zmluvy o úvere - aktivácii pôžičkovej karty , na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo
výške 30.000,- Sk, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať mesačnou splátkou 1.000,- Sk. Poistenie bolo

odmietnuté. Dlžník vyslovil súhlas s oboznámením s Obchodnými podmienkami, cenníkom, úrokovou
sadzbou, sankciami, ktoré sú súčasťou tejto žiadosti. Súdu boli predložené Obchodné podmienky
pôvodného veriteľa. Správcom bola ustanovená spoločnosť Consumer Finance Holding, za VÚB, a.s..
Konanie správcu sa v zmysle OP považuje za konanie banky.

Z výpisu z pôžičkovej karty Quatro na meno žalovaného vyplýva dlžná suma 1.249,05 eur ( istina,
poplatky, úroky, zmluvná pokuta a pod. ). Suma 3.000,- eur bola poskytnutá dňa 30.1.2008 na účet
žalovaného.

Súd vyhodnotil uzavretú Zmluvu vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy a spôsobu uzavretia
zmluvy, keď predchodca žalobcu ako veriteľ - banka je podnikateľský subjekt, ktorý na formulári a
v pevne stanovených obchodných podmienkach určil obsah zmluvy, pričom druhá zmluvná strana -
dlžník - zákazník (žalovaný) nemal možnosť obsah zmluvy ovplyvniť, ako spotrebiteľskú, na ktorú sa
vzťahujú aj napriek zákonnej úprave úverovej zmluvy v Obchodnom zákonníku, všeobecné ustanovenia

o spotrebiteľských zmluvách uvedené v Občianskom zákonníku v §§ 52-54 Občianskeho zákonníka
zavedenézákonomč.150/2004Z.z.,ktorýzmeniladoplnil Občiankyzákonník súčinnosťouod1.4.2004
a zaviedol do nášho právneho poriadku inštitút tzv. spotrebiteľských zmlúv, a to v súlade s čl.
69 až 71 Asociačnej dohody, ktorá vstúpila do platnosti 1. februára 1995, a ktorou sa Slovenská
republika zaviazala, že vyvinie úsilie na zabezpečenie postupnej zlučiteľnosti jej právnych predpisov

s predpismi Európskej únie. Dovtedy obdobný typ zmluvy čiastočne upravoval zákon č. 634/1992 Zb.
o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov ako tzv. typovú zmluvu( spotrebiteľskú ). Táto
úprava nášho právneho poriadku bola nevyhnutná v súvislosti so vstupom Slovenska do EÚ v máji
2004 a zosúlaďovala náš právny poriadok s niektorými právnymi aktmi Európskych spoločenstiev a
EÚ. Momentálne uvedené upravuje zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. a to konkrétne §

3 ods. 3 ( každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách 9), odkaz na § 52 až 54 Občianskeho zákonníka ). V čase vzniku zmluvného vzťahu uvedené
upravovalo cit. znenie 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z.. Súd nespochybňuje aplikáciu Obchodného
zákonníka na vznik Zmluvy, avšak pre celkové posúdenie právneho vzťahu majú prednosť osobitnéustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského
práva vrátane ustanovení § 52 až §54 OZ. Tým pádom súd použil ustanovenia Občianskeho zákonníka
na právne posúdenie právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanou, ale aj na z toho vyplývajúce

účinkyomeškaniačipremlčanianároku. Pričomakovyplývazcit.ust. OZzmluvnépodmienkyupravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona ( myslí sa Občianskeho zákonníka ) v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Zmluvy nesmú obsahovať dohody, ktoré by

stavali spotrebiteľa do nevýhodnejšieho postavenia ako mu zákon priznáva a to s poukazom na ust. §
54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Takýto výklad je podľa názoru súdu plne eurokonformný ( t. j.
výklad v súlade s komunitárnym právom ). Aj preto je súd názoru, že je potrebné považovať záväzkovo
právny vzťah vzniknutý medzi účastníkmi za občianskoprávny vzťah, nie vzťah obchodnoprávny.
TaktiežustanoveniaObchodnéhozákonníka,vrámciktorýchjezmluvaoúvere,čizmluvaobežnomúčte
považovaná za tzv. „absolútny obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali

špeciálne ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa ( OZ, zákon o ochrane spotrebiteľa ), ktoré
aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Súd v tomto názore ( ohľadne
spotrebiteľskej zmluvy ) podporuje aj § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z.. o ochrane spotrebiteľa ).
Vzhľadom na spotrebiteľský charakter úverovej zmluvy je potrebné posudzovať túto zmluvu aj z pohľadu
kritérií obsiahnutých v § 52 a nasl. OZ v spojení so zákonom na ochranu spotrebiteľa. Preto nemožno

prisvedčiť, že vzniknutý zmluvný vzťah je
vzťahom obchodnoprávnym a nemožno akceptovať ani prípadnú dohodu podľa § 262 Obch. zák.
( súdmi opakovane v obdobných veciach vyhlásená ako nekalá podmienka, obsah zmluvy spotrebiteľ
nemohol ovplyvniť ).

Jenepochybné,žeprávnypredchodcažalobcupriuzatváraní úverovejzmluvyvystupovalakododávateľ
s poukazom na predmet podnikania / banka / a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri
uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti /§
52 ods. 3,4 Občianskeho zákonníka/. Vzťahy medzi účastníkmi na základe zmlúv vznikli v dobe,
kedy Slovenská republika už transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany

spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo
fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých
dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť
práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné
podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet

ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľov, pričom spotrebiteľ nie je na všetky
zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou
práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. K
základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda
také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z
hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi
dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Problematika ochrany spotrebiteľa je inštitút,
ktorý treba vnímať komplexne a ktorý sa dotýka viacerých typov zmlúv. Európska únia venuje ochrane

spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Vychádzajúc z európskej legislatívy aj zmluvy uzatvorené podľa
iných zákonov ako Občiansky zákonník možno tiež považovať za spotrebiteľské napriek tomu, že
ich zákon priamo ako spotrebiteľské neoznačuje. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom
zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre
ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú,

aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na
ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora je ochrana
zavedená smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je v slabšej pozícii, a to vedie k tomu, že
súhlasí s podmienkami pripravenými vopred druhou zmluvnou stranou bez toho, aby mohol ovplyvniť
obsah týchto podmienok. Občiansky zákonník v § 52 v znení od 1.4.2004 vymedzuje zmluvné typy

spotrebiteľských zmlúv len deklaratórne ( išlo o užší výpočet ako je úprava v práve EÚ ). Aktuálna úprava
v Občianskom zákonníku je už súladná s právom EÚ - spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom ( § 52 ods. 1 OZ ). Podľa
čl.6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štátyEÚ zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany
predajcualebododávateľapodľaichvnútroštátnehopráva,nebolizáväznéprespotrebiteľaaabyzmluva
bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých

podmienok.

Žalobca súdu predložil zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 19.12.2011 uzavretej medzi postupcom
VÚB, a.s. a postupníkom - žalobcom Profidebt Slovakia, s.r.o., predmetom ktorej bola aj pohľadávka voči
žalovanému v sume 1.249,04 eur s prísl.. Zo zmluvy vyplýva, že predmetom je postúpenie pohľadávok

s príslušenstvom vyplývajúcom zo zmluvy a VOP.

Žalobca súdu predložil aj zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 31.1.2014 uzavretej medzi postupcom
Profidebt Slovakia, s.r.o., a postupníkom - žalobcom Intrum Justitia Debt Finance AG, predmetom ktorej
bola aj pohľadávka voči žalovanému v sume 1.425,84 eur.

Súd pri posudzovaní dôvodnosti podanej žaloby skúma, či žalobcovi svedčí právo, ktorého sa domáha,
t.j.čijenositeľomhmotnéhopráva,ktoréjepredmetomkonania(aktívnavecnálegitimácia)ačižalovaný
je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ktorá zodpovedá právu, ktorého sa žalobca domáha ( pasívna
vecná legitimácia ). Nedostatok vecnej legitimácie na strane žalobcu či žalovaného znamená, že žalobe
nemožno vyhovieť. Predpokladom úspešnosti žaloby je, že žalobca preukáže, že je nositeľom tvrdeného

hmotného práva a že žalovaný je nositeľom zodpovedajúcej hmotnoprávnej povinnosti.

Žalobca dôvodí svoje právo na zaplatenie žalovanej sumy ( samozrejme z predloženej úverovej
zmluvy ) titulom uzavretej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 19.12.2011, na základe ktorej mu
mala byť pohľadávka voči žalovanému v sume 1.249,04 eur s prísl. postúpená z postupcu VÚB,

a.s. na spoločnosť Profidebt Slovakia, s.r.o.. Postúpenie pohľadávky malo byť žalovanému oznámené
postupcom podaním zo dňa 2.2.2012, doklad o doručení súdu nebol predložený. Súdu bola predložená
dohoda o uznaní dlhu a jeho splácaní podpísanú žalovaným dňa 4.8.2008 so spoločnosťou Consumer
Finance Holding - označený ako veriteľ. Dlžník uznáva čo do dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi
v sume 1.215, 86 eur, denný úrok z omeškania vo výške 0,05 % z istiny odo dňa lehoty stanovenej v

predžalobnejupomienke. Dlžníksazaviazalplniťdlhv12splátkach,vprípadeomeškaniasozaplatením
splátky, sa stane splatným celý dlh a to dňom splatnosti prvej splátky ( neuvedená ). Zároveň v hornej
časti listiny veriteľ uviedol, že dlžník neuhradil dlh zo zmluvy a preto navrhol ako ústretový krok, túto
dohodu o uznaní dlhu a jej splácaní v splátkach. V prípade akceptovania Dohody je nutné ju do 3
dní od prevzatia vrátiť veriteľovi. Veriteľ ju podpísal dňa 13.7.2008. Z uvedeného vyplýva, že žalobca

nepreukázal splnenie podmienok v zmysle § 92 ods. 8 zák. o bankách, a to písomnú výzvu žalovanému
na plnenie dlhu v sume 1.249,04 eur s prísl., resp. jeho súhlas. Preto má súd pochybnosti o účinnosti
postúpenia pohľadávky na spoločnosť Profidebt Slovakia, s.r.o., pre rozpor so zákonom v zmysle § 39
OZ a teda, po následnom postúpení pohľadávky zo dňa 31.1.2014, o aktívnej vecnej legitimácii žalobcu.
Súd v tomto poukazuje na právoplatné rozhodnutia súdov a to rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn.

10C/369/2013, či rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. 1C/105/2013.

Naviac vedľajší účastník namietol premlčanie nároku žalobcu, preto súd dodáva, že má za to, že nárok
vyplývajúci zo žaloby je premlčaný, keďže žaloba bola na súde podaná až dňa 19.9.2013. Súd je
názoru, že žalobca, resp. jeho právni predchodcovia mohli právo vykonať po prvý raz a uplatniť si

prípadný dlh žalovaného dňom nasledujúcom po dni 13.7.2008, kedy žalovanému zaslal na podpis
listinu o uznaní dlhu, teda predchodca žalobcu už mal reálnu vedomosť omeškaní žalovaného s plnením
dlhu vyplývajúcom zo zmluvy, teda k premlčaniu nároku došlo najneskôr dňa 14.7.2011, uplynutím
všeobecnej 3 - ročnej premlčacej doby
uvedenej v ust. § 101 OZ. V tomto prípade uplynula aj 4 - ročná premlčacia doba podľa ust. Obchodného

zákonníka.

Vo vzťahu k predloženej listine označenej ako dohoda o uznaní dlhu súd po jej preskúmaní poukazuje
na skutočnosť, že je typickým formulovaným ošetrovaním vzniknutého stavu, kedy sa na podpis
spotrebiteľom predkladá zdanlivo výhodný formulár o splátkach s vyhlásením o uznaní dlhu. Uvedená

dohoda je vopred naformulovaná, vrátane neprijateľných podmienok ( uznanie dlhu v určitej sumy
s príslušenstvom - neodôvodnenej čo do dôvodu a výšky / ako došlo k splatnosti dlhu a pod. /,
neprijateľné príslušenstvo - 0,05 % denný úrok z omeškania = 18,25 % ročne !, ako veriteľ je naviac
označená spoločnosť Consumer Finance holding, nie banka ). Uvedenú dohodu možno dokoncahodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu,
a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto
konanie naruší správanie spotrebiteľa. Súd pri tomto úkone priznáva žalovanému postavenie

spotrebiteľa ( nekoná v rámci predmetu podnikania ) a veriteľom je právnická osoba, v predmete
ktorej je poskytovanie úverov a pôžičiek z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom. Pri vyhodnocovaní
praktiky dodávateľa súd musí operovať priemerným spotrebiteľom (Smernica Rady AEP 2005/29 bod
19 Preambuly) a existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ podpíše dokument
sledujúc dosiahnutie splátok. V skutočnosti ide preto podľa citovanej Smernice (čl. 5 a 9) o nekalú

obchodnú praktiku a neodbornú starostlivosť dodávateľa v záujme vyššej kvality života ľudí. Skutočnosť,
že táto dohoda o splátkach môže vyvolať u spotrebiteľa dojem, že podpisuje len dohodu o splátkach,
vyplýva aj z obsahu listiny, ktorý sa nachádza v jeho hornej časti - tzv. ,, ústretový krok ,, a pod.. Preto
súd nemohol priznať predloženej listine označenej ako uznanie dlhu, zamýšľané právne účinky uvedené
v § 558 OZ tak, ako to žalobca žiadal. Súd sa preto nestotožnil s tvrdením žalobcu, že uznanie má
všetky vyžadované náležitosti - jednostranný úkon dlžníka, má písomnú formu, podpísané dlžníkom, je

tam uvedená kauza vzniku dlhu, výška dlhu, prísľub žalovaného, že svoj dlh zaplatí. S dlhom je žalovaný
uzrozumený a uznal ho a zaviazal sa ho zaplatiť. Nemožno akceptovať účinky z uznania dlhu a to s
poukazom na vyššie uvedené. Preto účinky uznania dlhu podľa názoru súdu nenastali a nemohlo dôjsť
ani k predlženiu premlčacej doby.

Preto uvedené uznanie dlhu a dohodu o splátkach súd považuje za neplatné a preto nemôže mať
právne následky riadneho uznania dlhu, a to aj vo vzťahu, čo sa týka premlčania žalovanej pohľadávky
( predlženia plynutia premlčacej doby v zmysle § 110 OZ ).

Vzhľadom k vyššie uvedenému súd žalobu v celom rozsahu zamietol a neprihliadal na tvrdenia žalobcu

v žalobe ani v jeho vyjadreniach.

O trovách konania súd rozhodol podľa 151 ods. 3 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa

doručenia jeho písomného vyhotovenia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( §205 ods.1 O.s.p).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a )
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

( § 205 ods.2 O.s.p.).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti vznení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.