Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. február 2016

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 14C/195/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512223905
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Milatová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2016:1512223905.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred samosudkyňou Mgr. Vierou Milatovou, PhD. v právnej veci

navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova ulica č. 25, Bratislava,
zastúpeného advokátskou kanceláriou: Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36 864 421, so sídlom Grösslingova
4, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, IČO: 00 166 073,
so sídlom Župné námestie č. 13, Bratislava v konaní o náhradu škody 175,- Eur a nemajetkovej ujmy
1 770,24 eur a iné, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27. 09. 2012 sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi náhrady
škody 175,- Eur a nemajetkovej ujmy 1 770,24 eur a iné sumy nemajetkovej ujmy v spojených veciach .

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil nesprávnym úradným postupom tunajšieho súdu v exekučných
veciach vedených pod sp. zn. 37 Er 1336/04, Ex-pve-21/04, 37 Er 1287/07, EX 188/2007, 37 Er
553/05, EX 441/2005, 37 Er 878/05, 25 EX 029/05 - sp. zn. súdneho exekútora podľa zákona č.
514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých

zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 tým, že v exekučných konaniach vedených podľa procesných
pravidiel Exekučného poriadku je uložená zákonná povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu
oprávneného na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.
Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti;
nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou
podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, nerozhodol o návrhu na zmenu exekútora
v zákonom stanovenom čase. Navrhovateľ tvrdí, že v predmetnom prípade neexistovala a neexistuje

okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi
tak, že k vydaniu rozhodnutia došlo až po veľmi dlhej dobe. Predmetný postup namieta navrhovateľ
ako nesprávny v rozpore so zákonom. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, súd
nevykonával žiadne úkony, ktoré by smerovali k odstráneniu právnej neistoty.

Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si navrhovateľ uplatnil náhradu majetkovej
škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Majetkovú škodu vyčíslil ako náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou
uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručenímnávrhunazmenuexekútoraarozhodnutímoňom. Navrhovateľnáklady,resp.majetkovúškodu v celkovej sume 175,- eur špecifikoval nasledovne: 70,- eur správa pohľadávky - pracovné výkony
zamestnancov pomocou informačného systému, 40,- eur udržanie a správa informačného systému,
50,- eur administrácia listín a komunikácia s pôvodným súdnym exekútorom a 15,- eur administratívne

spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, poštové a telekomunikačné výdaje
spojené s urgovaním.

Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch si navrhovateľ uplatnil v sume 1 770,24 eur, v konaní tunajšieho
súdu č. 14 C 183/2012, a to za každý mesiac omeškania činnosti exekučného súdu po 55,32 Eur , teda

663,88 Eur za rok. Uviedol, že exekučný súd bol nečinný viac ako 987 dní. Výšku nemajetkovej ujmy
si vypočítal alikvótnym pomerom s poukazom na v žalobných návrhoch uvedené Nálezy Ústavného
súdu SR sp. zn.: IV.ÚS 77/02, III ÚS 120/2010, III. ÚS 271/05, v ktorých veciach bolo ústavným súdom
sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie za zbytočné prieťahy. V konaní tunajšieho súdu č. 14 C
184/2012 si uplatnil nemajetkovú ujmu 995,76 eur, v konaní č.14 C 188/2012 nemajetkovú ujmu v sume
995,76 eur a v konaní č. 14 C 195/2012 nemajetkovú ujmu v sume 885,12 eur z tých istých dôvodov.

Súčasne navrhovateľ žiadal vydať medzitýmny rozsudok v zmysle § 152 ods. 2 veta druhá O.s.p.
tak, že odporca je zodpovedný za škodu, ktorá navrhovateľovi vznikla nesprávnym úradným postupom
tunajšieho súdu, pretože tento nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v exekučnom konaní
vedenom proti povinnému v lehote určenej zákonom.

Odporca vo svojom vyjadrení doručenom súdu dňa 27.11.2012 žiadal žalobný návrh z dôvodu
nepreukázania splnenia zákonných podmienok vzniku zodpovednosti za škodu a ako právne
neopodstatnený v celom rozsahu zamietnuť a priznať odporcovi náhradu trov konania.

Odporca žalobný návrh považoval za zmätočné podanie, v ktorom nie sú splnené procesné podmienky.
Poukázal na to, že v podaní nie je uvedená spisová značka exekučného konania, chýbajú relevantné
údaje ako dátumy doručenia podaní súdu, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy,
kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody. Navrhovateľ nepredložil jediný relevantný dôkaz,
ktorý by preukazoval vôbec existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej škody,

nemajetkovej ujmy, atď. Navrhovateľ odkazuje na exekučný spis a uviedol časť dôkazov, ale v
skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša
navrhovateľ sám. Odporca poukázal na to, že neoznačenie spisovej značky exekučného konania, v
ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany exekučného súdu (teda nesplnenie
zákonom predpísaných náležitostí), bolo jedným z dôvodov, pre ktoré Ústavný súd Slovenskej republiky

odmietol sťažnosti navrhovateľa na porušenie jeho ústavných práv nečinnosťou exekučného súdu .
Odporca v tejto súvislosti navrhol aplikáciu ustanovenia § 43 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok (O.s.p.) vzhľadom na skutočnosť, že z podania nie je jasný ani titul nároku na náhradu
škody, keď navrhovateľ namieta „nezákonné konanie“ v podobe nerozhodnutia o návrhu na zmenu
súdneho exekútora v zákonom ustanovenej dobe a zároveň namieta nesprávny úradný postup v podobe

prieťahov. Čo sa týka prieťahov v konaní, navrhovateľ neuviedol kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie
ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci predbežného prerokovania zo strany odporcu. Odporca má za to,
že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto
právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR.

Odporca uviedol, že eviduje žiadosti o predbežné prerokovanie nároku. Súčasne poukázal na
skutočnosť, že dňa 23. 04. 2012 mu boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a
dňa 27. 09. 2012 boli okresnému súdu doručené žalobné návrhy, ktoré boli podané pred uplynutím 6-
mesačnej lehoty. Napriek opakovaným výzvam na doplnenie žiadostí, adresovaných navrhovateľovi,
bola odporcovi doručená všeobecná odpoveď, kde navrhovateľ nepreukázal požadované skutočnosti,

nedoplnil žiadané informácie a nebol ochotný priložiť ani príslušné návrhy na zmenu exekútora s
dátumom doručenia súdu, uznesenia o zmene súdneho exekútora, dátumy, kedy sa navrhovateľ
dozvedel o škode, doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu, uviesť skutočnosti, či boli
podávané sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy/ústavné sťažnosti, ani doklady preukazujúce
„ohrozenie“ práv zánikom povinného, resp. jeho insolvenciou, stratou kontaktu s povinným, ktorými

odôvodňuje vznik nemajetkovej ujmy. Navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné
prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na
náhraduškody,oktoréhoprerokovaniesámpožiadal.MinisterstvospravodlivostiSRakoorgánpríslušnýpodľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. preto nárok navrhovateľa nepovažuje za predbežne
prerokovaný. Odporca má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde.

Na splnenie podmienok úspešného uplatnenia žalovaného nároku odporca poukázal na ustanovenia
zákona č. 514/2003 Z. z. a konkrétne, vzhľadom na povahu úkonu -rozhodnutie o zmene exekútora,
zákonom ustanovenú lehotu, a ustanovenie § 44 ods. 8 a 9 Exekučného poriadku, z ktorého je zrejmé,
že pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného konania až do času rozhodnutia súdu o zmene
súdnehoexekútora,resp.dodoručeniauzneseniaozmenesúdnehoexekútorapôvodnémuexekútorovi,

čo znamená, že v súvislosti s nerozhodnutím v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody,
pôvodný súdny exekútor mal a mohol pokračovať vo vymáhaní pohľadávky, na ktorú mal poverenie, s
ohľadom na zachovanie kontinuity konania.

V súvislosti s uplatňovaným nárokom odporca poukázal na skutočnosť, že otázku, či v konkrétnom
prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný preskúmať ústavný súd. Podľa názoru odporcu, ako aj s
poukazom na ust. § 53 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov - neprípustnosť sťažnosti,
efektívnosť a rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať súd v konaní o náhrade škody
podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda

príslušného súdu na podklade sťažnosti na prieťahy v konaní (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Nitre
sp. zn. 9Co 285/2011). Konajúci súd by mohol pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať z
existencie prieťahov v súdnom konaní v prípade, ak by tieto boli konštatované predsedom súdu alebo
Ústavným súdom SR.

Odporca v predmetnom konaní vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku na náhradu škody s
poukazom na ust. § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. pre prípad, že k uplynutiu 30-dňovej lehoty od
doručenia návrhu na zmenu exekútora došlo pred dňom 23.04.2009, t.j. tri roky pred dňom , kedy boli
odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku.

Podľa ust. § 19 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody sa premlčí za tri
roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu
škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia
(oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie. Najneskôr sa
právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené)

rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu
spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8. Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa
§ 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Navrhovateľovi bolo, prostredníctvom jeho právneho zástupcu, rozhodnutie o zmene súdneho

exekútora, doručené dňa 18.4.2012, 23.4.2012, 20.4.2012 a 29.12.2010, navrhovateľ sa preto mohol
o škode a jej výške dozvedieť najskôr toho dňa a pokiaľ si návrh na náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. podal na súd dňa 27. 09. 2012, nie je možné
konštatovať premlčanie jeho práva a to s poukazom na ust. § 19 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z..

Odporca vo svojom vyjadrení poukázal na to, že navrhovateľom vyčíslená škoda ako paušálna suma
za všeobecne uvedené činnosti je nesprávna a účelová. Pre úspešné uplatnenie nároku je nevyhnutné
preukázať existenciu škody. Odporca poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ nepreukázal jednak vznik
a ani výšku škody a tým neuniesol dôkazné bremeno. Akákoľvek výška nákladov prevádzkovania
na správu informačného systému vznikla navrhovateľovi bez ohľadu na tvrdené prieťahy v konaní.

V súvislosti s uplatňovanou nemajetkovou ujmou odporca tvrdí, že navrhovateľ nepreukázal, že
konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Rovnako navrhovateľ nepreukázal
príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody či nemajetkovej ujmy.

V predmetnom konaní sa súd zaoberal námietkami odporcu poukazujúcimi na nedostatok procesných

podmienok v konaní, ktoré vidí v zmätočnom žalobnom návrhu, ako aj predčasnom podaní návrhu a
nedostatku právomoci všeobecného súdu rozhodovať vo veci prieťahov súdu v exekučných konaniach.Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 42 ods. 3 O.s.p. pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí
byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť
podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 79 ods. 1, 2 O.s.p. konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí
(§ 42 ods. 3) obsahovať pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa
navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Ak je účastníkom štát,
návrh musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát
konať. Navrhovateľ je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, okrem tých, ktoré

nemôže pripojiť bez svojej viny.

Náležitosti návrhu na začatie konania, vzhľadom na skutočnosť, že právna úprava platná do 31. 12.
2012 nevyžadovala osobitné náležitosti, Občiansky súdny poriadok upravuje tak, že trvá len na tých,
ktoré sú celkom nevyhnutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodovať.

Opisom rozhodujúcich skutočností navrhovateľ prezentuje skutkové okolnosti, od ktorých odvodzuje
opodstatnenosť svojho návrhu. Povinnosť navrhovateľa uviesť rozhodujúce skutočnosti vyplýva aj
z ustanovenia § 120 O.s.p, z ktorého je zrejmá povinnosť preukázať tvrdenia účastníkov konania.
Vymedzenie rozhodujúcich skutkových okolností priamo závisí od obsahu právnej úpravy obsiahnutej
v hmotnoprávnych predpisoch, ktoré sú predmetom konania. Rozhodujúce skutočnosti musia byť

opísané aspoň takým spôsobom, aby umožňovali posúdenie totožnosti veci. So zreteľom na ust. §
101 Občianskeho súdneho poriadku, splnenie povinnosti opísať rozhodujúce skutočnosti pravdivo nie
je procesnými prostriedkami vynútiteľné a môže nájsť svoj odraz iba v rozhodnutí vo veci samej.
Posudzovať súlad žaloby s hmotným právom ešte pred tým, ako bude požadovaný nárok vecne
prejednaný, súdu neprislúcha. Riziko, že takto formulovanej žalobe nebude vyhovené, nesie v plnom

rozsahu navrhovateľ.

Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení platnom do 31.12.2012 štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej

lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo
iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom
spôsobená škoda.

Ustanovenie, podľa ktorého otázku, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je kompetentný preskúmať Ústavný súd SR, bolo vnesené
do právnej úpravy až novelou zákona č. 514/2003 Z. z. účinnou od 01. 01. 2013, preto v súlade s právnou
teóriou je potrebné aplikovať hmotnoprávne ustanovenie platné v čase vzniku škody, nároku, resp. v
čase uplatnenia nároku na predbežné prerokovanie nároku príslušným orgánom a na súde. Navrhovateľ

uplatnil svojou žalobou nárok na súde pred účinnosťou novelizovaného znenia zákona. Na predmetné
konania je nutné aplikovať právny stav v čase vzniku škody, resp. uplatnenia náhrady škody, t.j. do
31. 12. 2012. Vzhľadom na uvedené všeobecný súd je oprávnený rozhodovať o nároku navrhovateľa
v prípade prieťahov konania, resp. nesprávneho úradného postupu, uplatneného žalobou dňa 27. 09.
2012 podľa hmotnoprávnych ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. v znení platnom do 31. 12. 2012.

Nároknanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutímakoajspôsobenejnesprávnymúradným
postupom je potrebné vopred prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku s orgánom príslušným podľa ustanovenia § 4 a § 11 zákona č. 514/2003
Z. z. Právna úprava umožňuje poškodenému domáhať sa svojho nároku na náhradu škody, resp.

neuspokojenej časti na súde, avšak iba v prípade, ak príslušný orgán neuspokojí nárok poškodeného
do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti. Ak poškodený uplatnil nárok na náhradu škody bez
predchádzajúceho predbežného prerokovania, nemôže súd ani zamietnuť návrh, ani konanie zastaviť,
ale má poškodeného vyzvať na odstránenie nedostatku tejto podmienky so stanovením primeranejlehoty podľa § 43 ods. 1 O.s.p. V prípade podania návrhu na predbežné prerokovanie mal by súd počkať
až do skončenia prerokovania pred príslušným ústredným orgánom bez toho, aby konanie prerušil (R
20/1981).

Súdu je známe, že navrhovateľ podľa sprievodného listu k žiadostiam o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody zo dňa 30. 05. 2012 ( podľa zoznamu uloženom na Okresnom súde Bratislava V v
Spr. 3482/2012 ), podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku dňa 30. 05. 2012, svoj nárok uplatnil
spôsobom podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z. z. a tým splnil podmienku predbežného prerokovania

nároku hromadným podaním žiadostí zo dňa 30. 05. 2012 na Ministerstve spravodlivosti SR ako orgáne
príslušnom podľa § 4 zákona č. 514/2003 Z. z.. Odporca v šesťmesačnej lehote, t.j. do 30. 11. 2012
nárokom navrhovateľa nevyhovel, čím má súd preukázané splnenie procesných podmienok na konanie
v zmysle § 16 zákona č. 514/2003 Z. z. o nárokoch na náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatnených
podľa cit. zákona v znení do 31. 12. 2012. Skutočnosti uvádzané odporcom vo vyjadrení, týkajúce sa
nečinnosti navrhovateľa pri predbežnom prerokovaní jeho nárokov (vzhľadom na právnu úpravu účinnú

do 31.12.2012) nemá za následok, že k predbežnému prerokovaniu nedošlo a žaloby sú podávané
predčasne.

Navrhovateľ žiadal o veci rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom podľa § 152 ods. 2 O.s.p. Súd v
prejednávanej veci nevyhovel návrhu navrhovateľa ako nedôvodnému, pre ktorý postup súdu nie je

potrebné vydanie zvláštneho rozhodnutia.

Navrhovateľ ďalej namietol príslušnosť Okresného súdu Bratislava V ako súdu, ktorý by mal byť
vylúčený z konania a rozhodovania vo veci z dôvodu, že tunajší súd svojím nesprávnym úradným
postupom/nezákonným rozhodnutím v exekučných konaniach spôsobil navrhovateľovi škodu, ktorú

svojim žalobným návrhom navrhovateľ uplatňuje voči štátu.

Okresný súd Bratislava V na návrh odporcu a z dôvodu hospodárnosti konania uznesením č.k. 14 C
183/2012-44 zo dňa 20.5.2013, právoplatným dňa 11.6.2013 spojil na spoločné konanie veci, ktoré
skutkovo spolu súvisia a týkajú sa tých istých účastníkov v súlade s ust. § 112 OSP, a to konkrétne veci

vedené pod sp. zn. 14 C 183/2012, 14 C 184/2012, 14 C 188/2012 a 14 C 195/2012. Spoločné konanie
je vedené pod sp. zn. 14 C 183/2012 až do právoplatného skončenia veci.

Odvolací súd rozhodnutím č. 5NcC 124/2012-18 zo dňa 22.10.2012 zákonnú sudkyňu Mgr. Vieru
Milatovú, PhD. nevylúčil z konania a rozhodovania, ani v konaní č. 8NcC 124/2012-18 zo dňa

19.10.2012, vylúčil iba sudkyňu JUDr. Janu Tamašiovú , v konaní č. 9 NcC 121/12-18 zo dňa
22.10.2012 Krajský súd v Bratislave nevylúčil sudcov tunajšieho súdu z konania a rozhodovania , v
konaní č. 11 NcC 122/2012-23 zo dňa vylúčil zo sudcov tunajšieho súdu iba JUDr. Janu Tamášiovú z
prejednania a rozhodovania veci. Zákonná sudkyňa nebola vylúčená ani v jednej veci z prejednávania
a rozhodovania vecí, nakoľko nezistil dôvody na jej vylúčenie. Právoplatnými rozhodnutiami Krajského

súdu v Bratislave o nevylúčení sudcov tunajšieho súdu z prejednania predmetných vecí, resp. zákonnej
sudkyne boli sudcovia, resp. zákonná sudkyňa v danej veci, ktorej bola vec náhodným výberom
pridelená, viazaná.

Vzhľadom na uvedené Okresný súd Bratislava V v zmysle § 85 ods. 3 a § 87 písm. a/ a b/ OSP je miestne

príslušným všeobecným súdom na prejednanie a rozhodnutie vecí vedených pod sp. zn. v konaniach
č.14 C 183/2012 o náhradu škody v sume 175,00 eur a nemajetkovej ujmy v sume 1 770,24 eur, č.14
C 184/2012 o náhradu škody v sume 175 eur a nemajetkovej ujmy v sume 995,76 eur, č.14 C 188/2012
o náhradu škody v sume 175 eur a nemajetkovej ujmy v sume 995,76 eur, č. 14 C 195/2012 o náhradu
škody v sume 175 eur a nemajetkovej ujmy v sume 885,12 eur, teda vo veciach spojených na spoločné

konanie vedené pod sp. zn. 14 C 183/2012.

Podľa § 85 ods. 3) O.s.p. všeobecným súdom štátu je súd, v obvode ktorého nastala skutočnosť, ktorá
zakladá uplatnené právo. Podľa § 87 písm. a) a b) popri všeobecnom súde odporcu je na konanie
príslušný aj súd, v obvode ktorého a) má odporca svoje stále pracovisko, b) došlo ku skutočnosti, ktorá

zakladá právo na náhradu škody.

Vzhľadom na uvádzaný skutkový základ uplatňovaného nároku tvrdeného navrhovateľom ako
nesprávny úradný postup/nezákonné rozhodnutie v exekučných konaniach vedených Okresným súdomBratislava V, ako aj na skutočnosť, že navrhovateľ v návrhu tvrdil skutočnosti, ktoré nepreukazoval
žiadnymi dôkazmi, nepredložil žiadne listinné dôkazy, ale žiadal vykonať dôkaz listinami z príslušného
súdneho spisu v exekučnom konaní, sťažnosťami na postup súdu vedenými na tunajšom súde

adresovanými predsedovi súdu, zapísanými v registri Spr., ktoré ale neoznačil, nejavil sa prípadne ani
navrhovateľom následne uvádzaný dôvod vhodnej delegácie za opodstatnený.

Navrhovateľ v žalobných návrhoch ako dôkaz označil príslušný spis exekučného súdu, žiadne ďalšie
dôkazy neoznačil. Založil do spisu znalecký posudok č. 1/2014 znaleckého ústavu Dolnozemská cesta

1, Bratislava.

Súd v predmetnej veci zamietol procesný návrh navrhovateľa na prerušenie konania do skončenia
konania vedeného na Ústavnom súde SR z dôvodu podanej sťažnosti navrhovateľom uznesením
tunajšiehosúduč.k.14C183/2012-89zodňa30.9.2014,právoplatným23.7.2014vspojenísuznesením
Krajského súdu v Bratislave č. 6 Co 172/2015-14 zo dňa 30.6.2015, uznesením tunajšieho súdu č. k. 14

C 183/2012-132 zo dňa 22.10.2015 zamietol návrh navrhovateľa na prerušenie konania podľa § 109
ods. 2 písm. c/ OSP až do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie o prejudiciálnych otázkach, ktoré
navrhla položiť SR, zastúpená MS SR v konaní pred Okresným súdom Prešov dňa 7.10.2013 v konaní
pred Okresným súdom Prešov dňa 7.10.2013 v konaní 7 C 6/2010-316, ktorý vec prerušil. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 13.11.2015. Keďže navrhovateľ opätovne žiadal prerušiť konanie z tých

istých dôvodov, o ktorých bolo právoplatne rozhodnuté, súd o nových návrhoch navrhovateľa, ktorý
sleduje iba predlžovania konania zbytočnými procesnými úkonmi, nerozhodoval opätovne o zamietnutí
návrhu na prerušenie konania.

Účastníci sa na pojednávanie nedostavili, ospravedlnili svoju neúčasť.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením doposiaľ vykonaným dokazovaním a listinných dôkazov
založených v spisoch a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ je podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I odd. Sro vl. č. 23636/

B slovenskou právnickou osobou, obchodnou spoločnosťou, ktorej jedným z predmetom podnikania je
aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov.

Odporca nepoprel, že mu boli doručené písomné žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava V.

Z pripojeného spisu v exekučnom konaní (14 C 183/2012 tunajšieho súdu) sp. zn. 37Er 1336/04 súd
zistil nasledovné skutočnosti:

Navrhovateľ si uplatnil náhradu škody 175,- Eur - náklady na správu pohľadávky a nemajetkovú ujmu v

sume 1 770,24 eur, kde navrhovateľ uskutočnil výpočet nároku alikvotným pomerom 55,32 eur za každý
mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu, a to práve na základe aplikácie vyššie uvedenej doktríny
ústavného súdu, teda 663,88 eur za rok : 12 mesiacov v roku = 55,32 eur za mesiac. Podľa navrhovateľa
bol exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako 987 dní. Dňa 20.7.2009 podal, postupom podľa § 44
ods. 8 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok - EP)

a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 14.12.2009 exekučnému súdu (Okresnému
súduBratislavaV)návrhnazmenuexekútoravexekučnomkonanívedenomnazákladepovereniačíslo:
5105 *003814 vydaného Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn. 37Er 1336/2004-9 dňa 2.12.2004
súdnemu exekútorovi JUDr. Viera Šovčíková so sídlom v Bratislave č. EX-pve-21/04, proti povinnému:
V. O., nar.XX.X.XXXX, na základe exekučného titulu, notárskej zápisnice zo dňa 6.8.2004, podľa ktorej

bol povinný splatiť dlh v celkovej výške 18 831 Sk (625,07 eur) spolu s úrokom z omeškania vo výške
0,25% denne od 6.4.2004 do zaplatenia , zo záväzkového vzťahu -zmluvy o úvere .

Z pripojeného spisu (14 C 184/2012 tunajšieho súdu) v exekučnom konaní sp. zn. 37Er 1287/07 súd
zistil nasledovné skutočnosti:

Navrhovateľ si uplatnil náhradu škody 175,- Eur - náklady na správu pohľadávky a nemajetkovú ujmu v
sume 995,76 eur, kde navrhovateľ uskutočnil výpočet nároku alikvotným pomerom 55,32 eur za každý
mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu, a to práve na základe aplikácie vyššie uvedenej doktrínyústavného súdu, teda 663,88 eur za rok : 12 mesiacov v roku = 55,32 eur za mesiac. Podľa navrhovateľa
bol exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako 554 dní. Dňa 6.10.2010 podal, postupom podľa § 44
ods. 8 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok - EP)

a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. 05. 2011 exekučnému súdu (Okresnému
súdu Bratislava V) návrh na zmenu exekútora v exekučnom konaní vedenom na základe poverenia
číslo: 5105 *031352 vydaného Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn. 37Er 1287/2007 dňa 14.3.2007
súdnemu exekútorovi Mgr. Vladimír Cipár so sídlom v Bratislave č. EX 188/2007, proti povinnému: L.
G., nar. X.XX.XXXX, na základe exekučného titulu, rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa

1.12.2006 sp. zn. SR 6317/06 zo dňa 1.12.2006, podľa ktorého bol povinný splatiť dlh v celkovej výške
25 500 Sk (846,44 eur) spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne od 31.8.2006 až do
zaplatenia , zo záväzkového vzťahu -zmluvy o úvere .

Súdvyhovelnávrhuoprávnenéhonazmenuexekútoraavykonanímexekúciepoverilsúdnehoexekútora
JUDr. Rudolfa Krutého, a to uznesením zo dňa 11.4.2012.

Návrh na zmenu exekútora na JUDr. Rudolfa Krutého, podľa exekučného súdneho spisu bol tunajšiemu
súdu doručený dňa 6.10.2010. Okresný súd Bratislava V o návrhu rozhodol uznesením zo dňa
11.4.2012 č.k. 37Er/1287/2007-11.

Z pripojeného spisu (14 C 195/2012 tunajšieho súdu) v exekučnom konaní sp. zn. 37Er 878/05 súd zistil
nasledovné skutočnosti:

Navrhovateľ si uplatnil náhradu škody 175,- Eur - náklady na správu pohľadávky a nemajetkovú ujmu v
sume 885,12 eur, kde navrhovateľ uskutočnil výpočet nároku alikvotným pomerom 55,32 eur za každý

mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu, a to práve na základe aplikácie vyššie uvedenej doktríny
ústavného súdu, teda 663,88 eur za rok : 12 mesiacov v roku = 55,32 eur za mesiac. Podľa navrhovateľa
bol exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako 503 dní. Dňa 20.7.2009 podal, postupom podľa § 44
ods. 8 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok - EP)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 14.12.2009 exekučnému súdu (Okresnému

súdu Bratislava V) návrh na zmenu exekútora v exekučnom konaní vedenom na základe poverenia
číslo: 5105 *005724 vydaného Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn. 37Er 878/2005 dňa 29.6.2005
súdnemu exekútorovi Bc. Marek Hroššo so sídlom v Bratislave č. 25EX 029/05, proti povinnému: O.
O., nar. XX.X.XXXX, na základe exekučného titulu, Notárskej zápisnice zo dňa 26.3.2005 sp. zn. N
1328/2005, NZ 12906/2005, NCRLs12757/2005, podľa ktorej bol povinný splatiť dlh v celkovej výške

35 373 Sk (1 174,16 eur) spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne od 15.1.2005 až do
zaplatenia , zo záväzkového vzťahu -zmluvy o úvere .

Súdvyhovelnávrhuoprávnenéhonazmenuexekútoraavykonanímexekúciepoverilsúdnehoexekútora
JUDr. Rudolfa Krutého, a to uznesením zo dňa 1.12.2010. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa

15.1.2011 čo do poverenia nového exekútora.

Návrh na zmenu exekútora na JUDr. Rudolfa Krutého, podľa exekučného súdneho spisu bol tunajšiemu
súdu doručený dňa 20.7.2009. Okresný súd Bratislava V o návrhu rozhodol uznesením zo dňa
1.12.2010 č. k. 37Er/878/2005-17, právoplatným dňom 15.1.2011 čo do poverenia nového exekútora.

Súdvyhovelnávrhuoprávnenéhonazmenuexekútoraavykonanímexekúciepoverilsúdnehoexekútora
JUDr. Rudolfa Krutého, a to uznesením zo dňa 1.12.2010. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
15.1.2010.

Návrh na zmenu exekútora na JUDr. Rudolfa Krutého, podľa exekučného súdneho spisu bol tunajšiemu
súdu doručený dňa 6.10.2010. Okresný súd Bratislava V o návrhu rozhodol uznesením zo dňa
11.4.2012 č.k. 37Er/1287/2007, právoplatným dňom 11.5.2012.

Navrhovateľ uplatňoval voči štátu, zastúpenom Ministerstvom spravodlivosti SR podľa zákona č.

514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých
zákonov v znení účinnom do 31. 12. 2012, náhradu škody a nemajetkovej ujmy, ktorá mala byť
navrhovateľovi spôsobená nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava V v exekučnom
konaní na tom skutkovom základe, že súd o návrhu navrhovateľa na zmenu súdneho exekútoranerozhodol v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote od doručenia návrhu súdu ( § 44 ods. 8 Exekučného
poriadku ), čím mu mala byť spôsobená v období od podania návrhu do vydania rozhodnutia materiálna
škoda, v návrhu špecifikovaná ako účelne vynaložené náklady spojené s činnosťou navrhovateľa,

uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky vo výške 175,- Eur a nemajetková ujma
ako primeraná náhrada za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania
a rozhodovania, porušenie práv navrhovateľa a stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom
čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a spravodlivé riešenie veci a vyvolanie
rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky. Ako dôkaz založil do spisu znalecký posudok

Ekonomickej univerzity v Bratislave č. 1/2014. Keďže exekučný súd ostal aj po podaní návrhu na zmenu
súdneho exekútora (zmena z dôvodu straty dôvery) nečinný, musel navrhovateľ obdobie nečinnosti
prekrývať svojou aktivitou cielenou na udržanie bonity pohľadávky a jej zabezpečenia usmerňovaním
exekútora a ďalších orgánov, čo predpokladalo aktívnu systémovú správu pohľadávky navrhovateľom.

Na konanie o náhradu škody a nemajetkovej ujmy iniciované navrhovateľom súd použil hmotnoprávne

ustanovenia zákona č. 514/2003 Z. z. v znení v čase zisteného nesprávneho úradného postupu, v
dôsledku ktorého navrhovateľovi podľa jeho tvrdenia vznikla škoda, t.j. znenie platné do 31. 12. 2012.
Podľazákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmociaozmene
niektorých zákonov v znení účinnom do 31. 12. 2012, zodpovednosť podľa tohto zákona sa vzťahuje na
škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa účinnosti zákona, a na škodu spôsobenú

odo dňa účinnosti zákona nesprávnym úradným postupom; zákon nadobudol účinnosť dňom 01. 07.
2004.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31. 12. 2012 štát zodpovedá za škodu spôsobenú

nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť
orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Z vykonaného dokazovania je preukázaný nesprávny úradný postup Okresného súdu Bratislava V ako

orgánu verejnej moci v uvedenom exekučnom konaní v zmysle ust. § 9 zákona č. 514/2003 Z. z., ku
ktorému došlo tým, že súd v exekučnom konaní na návrh navrhovateľa ako oprávneného, o návrhu na
zmenu súdneho exekútora nerozhodol v primeranej lehote.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Ustanovenie § 9 zákona zakladá objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa
nemožno zbaviť a ktorá predpokladá súčasné splnenie troch podmienok : 1) nesprávny úradný postup,
2) vznik škody - poškodenému vznikla škoda (majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch) a 3) príčinná

súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Ich existencia musí byť v súdnom
konaní bezpečne preukázaná a nepostačuje len záver o pravdepodobnosti splnenia niektorej z nich.

Navrhovateľ v návrhu žiadal o základe veci rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom (§ 152 ods.
2 Občianskeho súdneho poriadku) tak, že Slovenská republika je zodpovedná za škodu, ktorá

navrhovateľovi vznikla v jednotlivých exekučných konaniach nesprávnym úradným postupom súdu.
Návrhu nebolo možné vyhovieť z dôvodu, že tzv. medzitýmnym rozsudkom súd rozhoduje o základe
veci, čím sa rozumie posúdenie všetkých otázok, ktoré vyplývajú z uplatneného nároku, s výnimkou
okolností, ktoré sa týkajú len výšky nároku. V konaní o nároku na náhradu škody základ veci zahŕňa
posúdenie všetkých podmienok zodpovednosti uvedených v cit. ustanovení § 9 z. č. 514/2003 Z. z.,

okrem výšky škody. Medzitýmny rozsudok možno vydať len vtedy, ak sú vyriešené otázky, či vznikla
škoda (majetková ujma), či došlo k nesprávnemu úradnému postupu a či medzi nesprávnym úradným
postupom a vznikom škody je vzťah príčiny a následku (príčinná súvislosť).

V predmetnom exekučnom konaní bolo preukázané z pripojených exekučných spisov tunajšieho súdu

porušenie zásady rýchlosti konania a vydania rozhodnutia po zákonnej lehote. Následne ale, ani z
návrhu, ani inými listinnými dôkazmi navrhovateľ nepreukázal (ani nepreukazoval) vznik materiálnej
škody v konkrétnej žalovanej veci. Navrhovateľ sa obmedzil len na všeobecné tvrdenie v návrhu a
náhradu škody uplatňoval ako administratívne náklady, ktorých vyčíslenie vychádza z účtovnej agendy,pričom z dôvodu ochrany osobných údajov, obchodného tajomstva a dôverných informácii nie je možné
korešpondenčne predložiť účtovné doklady, resp. pracovné a obchodné zmluvy (ako vyplýva z iných
vyjadrení navrhovateľa), pričom sa jednalo o veci, v ktorých bolo vydané platné poverenie súdnemu

exekútorovi na vymoženie pohľadávky, exekúcia prebiehala u povereného exekútora niekoľko rokov
a ako sám navrhovateľ v iných žalobách o náhradu škody uviedol, náklady na správu by prešli na
súdneho exekútora a boli by pretransformované do podoby trov exekúcie. V exekučnom spise súd
nezistil úradným záznamom zapísané osobné zisťovanie stavu konania na súde zo strany navrhovateľa.
Samotný nesprávny úradný postup, dĺžka konania posudzovaná izolovane, bez spomenutých súvislostí,

neoprávňuje k záveru, resp. vydaniu medzitýmneho rozsudku o splnení len jednej z podmienok
zodpovednosti štátu podľa § 9 zákona. Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ nepreukázal vznik
škody pri podaní návrhu, ani v priebehu konania a na nariadených pojednávaniach, teda neboli splnené
podmienky pre vydanie medzitýmneho rozsudku.

Zákon č. 514/2003 Z. z. obsahujúci špeciálnu právnu úpravu zodpovednosti za škodu spôsobenú

orgánom štátu definuje pojem škody v ust. § 17 a upravuje rozsah jej náhrady v ust. § 18. V zmysle § 25
ods. 1 zákona, ak osobitný zákon neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane predbežného prerokovania
nároku podľa tohto zákona sa spravujú zákonom č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Spôsob a rozsah
náhrady škody v rovnakom znení ako § 17 ods. 1) zákona č. 514/2003 Z. z. upravuje § 442 ods. 1)
Občianskeho zákonníka.

Nesprávnymúradnýmpostupomjeporušeniepovinnostiurobiťúkonalebovydaťrozhodnutievzákonom
stanovenej lehote. (Rozsudok NS ČR č. 28Cdo 4512/2011 z 25.04.2012). Nesprávny úradný postup v
zmysle ust. § 9 zákona možno vykladať ako porušenie pravidiel stanovených právnymi normami pre
konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti, a to i pri takých úkonoch, ktoré sú vykonávané v rámci

činnosti rozhodovacej, avšak neodrážajú sa bezprostredne v obsahu vydaného rozhodnutia. Z tohto
hľadiska za nesprávny úradný postup, vedúci k zodpovednosti štátu, je nutné považovať aj nevydanie,
resp. oneskorené vydanie rozhodnutia, ak malo byť v súlade s uvedenými pravidlami správne vydané v
stanovenej lehote (§ 44 Exekučného poriadku), prípadne iná nečinnosť štátneho orgánu, či iné vady v
spôsobe vedenia konania, to všetko za predpokladu, že poškodenému vznikla škoda, ktorá je v príčinnej

súvislosti s uvedeným postupom, teda ak je nesprávny postup orgánu štátu so vznikom škody vo vzťahu
príčiny a následku.

Škodou zákon rozumie ujmu, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného (spočíva v
zmenšení jeho majetkového stavu) a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi,

a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peniazmi. Za skutočnú škodu
je treba považovať takú ujmu, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti
stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré je treba vynaložiť na
uvedenie do predošlého stavu. Majetkový stav, ktorý je pritom východiskom na zistenie existencie
škody a na vyčíslenie jej výšky, je tvorený predovšetkým súhrnom hmotných predmetov (vecí) v určitej

hodnote vyjadrenej v peniazoch a iných hodnôt či práv, ak sú oceniteľné peniazmi; oproti tomu pasíva
sa do hodnoty majetkového stavu premietajú negatívne. K zmenšeniu majetkového stavu dochádza
tým, že sa zmenší hodnota aktív (príp. sa zväčší hodnota pasív) takým spôsobom, že jeho celkové
vyjadrenie v peniazoch sa oproti predchádzajúcemu stavu zníži. Z toho je zrejmé, že porovnávanie
hodnôt majetkového stavu pre účely náhrady škody je možné len prevodom na peniaze, ktoré plnia

úlohu všeobecného ekvivalentu.

Podľa § 17 ods. 1, 2, 3 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení platnom do 31. 12. 2012 uhrádza sa skutočná
škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným

rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch,
ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s
prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli
poškodenémuvsúkromnomživote,d)závažnosťnásledkov,ktorévzniklipoškodenémuvspoločenskom

uplatnení.

Okrem náhrady škody, tak ako ju upravuje Občiansky zákonník, neobsahuje zákon č. 514/2003 Z. z.
v znení do 31.12.2012, ani žiadny iný právny predpis Slovenskej republiky, žiadny zvláštny spôsobodškodnenia za prípadný nesprávny úradný postup spočívajúci v neodôvodnených prieťahoch konania
a ani iný platný predpis právneho poriadku SR nezakladá možnosť odškodnenia, ktoré by nezávisle
na majetkovom stave poškodeného a bez ohľadu na majetkovú ujmu stanovil určitú satisfakciu, ak

bolo preukázané porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 38 ods. 2 Listiny
základných práv a slobôd a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Príčinná súvislosť znamená, že medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah
príčiny a následku. Existencia príčinnej súvislosti musí byť v každom konkrétnom prípade bezpečne

preukázaná, nemožno ju len predpokladať.

Každýzúčastníkovkonanianesiedôkaznébremenoosvojichtvrdeniach.Navrhovateľmusíhodnoverne
preukázať tvrdenia uvedené v žalobe, inak mu nie je možné uplatnený nárok priznať. Taktiež
odporca nesie dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach uvedených v rámci obrany proti žalobe. Zmysel
uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na

súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonávajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj
inénežnavrhnutédôkazy,asúdnapriektomunemájednoznačnýskutkovýzákladpresvojerozhodnutie.
V takomto prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta
tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j.
zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

Navrhovateľ v prejednávanej veci, tak ako je podrobne vyššie uvedené, nepreukázal existenciu
podmienok pre úspešné uplatnenie svojho nároku na náhradu škody, ktorá mu podľa tvrdenia v žalobe
vznikla nesprávnym úradným postupom, ktorý bol v predmetnej veci preukázaný, a to vznik škody a
príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom, v tomto smere navrhovateľ

neuniesol dôkazné bremeno.

Z obsahu žaloby síce vyplýva tvrdenie navrhovateľa, že mu vznikla škoda v príčinnej súvislosti s
tým, že súd nerozhodol o zmene súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote , ale navrhovateľ
žiadnym spôsobom nepreukázal skutočnosť, že by pôvodný exekútor (aj napriek navrhovateľom

tvrdenej strate dôvery k súdnemu exekútorovi a nutnosti aktívneho usmerňovania súdneho exekútora
navrhovateľom) objektívne nemohol, do rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora na návrh
oprávneného/navrhovateľa, pokračovať vo vymáhaní pohľadávok .

Súd preto návrh navrhovateľa na základe vyššie uvedených skutkových zistení a s poukazom na

citované právne predpisy ako nepreukázaný zamietol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Odporca bol v konaní v plnom rozsahu
úspešný. Mal by právo na náhradu trov konania, ktoré aj vo svojom vyjadrení k žalobným návrhom
uplatnil, ale zo spisu súd nezistil žiadne trovy, ktoré by mali odporcovi vzniknúť, preto vyslovil, že

odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

P o u č e n i e :

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaKrajskýsúdv

BratislaveprostredníctvomOkresnéhosúduBratislavaV,písomne,vdvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42ods. 3 O.s.p.
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2, 3 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.