Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. január 2013

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 7C/256/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5611210995
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2013:5611210995.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Gabrielou Briškovou v právnej veci žalobcov: 1.

B. X.S., Y.. Q., K.. X. X. XXXX, O. B. J. Q., U. XXXX/XX, 2. Q.. Q. X., K.. XX. X. XXXX, bytom u zákonnej
zástupkyne, žalobkyne v 1. rade, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Ú.Y. V., W. B. U. Y. J. Q., 3. U. X.,
Y.. X., K.. XX. XX. XXXX, O. G. V., K. XXX/XX, 4. Q. X., K.. XX. X. XXXX, O. G. V., K. XXX/XX, všetci
právne zastúpení JUDr. Jaroslavom Kiapešom, advokátom so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Štúrova
4330/31, proti žalovanému: I. R., K.. XX. X. XXXX, O. B. J. Q., X. XXX/X, I.. Č.. B. Ú. K. B. I. R. W. B.
W., právne zastúpeného: JUDr. Ladislavom Jančim, advokátom so sídlom v Ružomberku, Dončova č.
1451/21, o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 150.000 eur, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu 20.000 eur v lehote 15 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku, žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni v 2. rade sumu 23.000 eur v lehote 15 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku, žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni v 3. rade sumu 10.000
eur v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi v 4.
rade sumu 10.000 eur v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V zostávajúcej časti sa žaloba z a m i e t a.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia v 1. až 4. rade sa podanou žalobou na tunajšom súde dňa 16. 11. 2011 domáhali uloženia
povinnostižalovanémuzaplatiťimnáhradunemajetkovejujmyvpeniazoch,žalobkyňav1.radevovýške
40.000 eur, žalobkyňa v 2. rade 50.000 eur, žalovaná v 3. rade 30.000 eur, žalovaný v 4. rade 30.000
eur, ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnili tým, že žalovaný dňa 20. 6. 2010 o 00.15 hod. po
predchádzajúcim požití alkoholických nápojov viedol osobné motorové vozidlo v Liptovskom Mikuláši
po štvorprúdovej ceste, neprispôsobil jazdu vozidla situácii cestnej premávke a svojim schopnostiam,

pred križovatkou cez odbočovací pruh predchádzal pred ním jazdiace vozidlo vo vzdialenosti, ktorá
nebola dostatočná na dokončenie predchádzania, rýchlosťou 105 km/hod., prešiel do protismeru a na
prechode pre chodcov pravou časťou vozidla narazil do chodca H.. Q. X., K.. X. XX. XXXX, ktorý bol
manželom žalobkyne v 1. rade, otcom žalobkyne v 2. rade, synom žalobkyne v 3. rade a žalobcu v
4. rade, ktorý prechádzal zo stredového deliaceho ostrovčeka na druhú stranu, a na mieste nehody
zraneniam podľahol. Žalovaný uvedeným protiprávnym konaním spáchal prečin usmrtenia, za ktorý bol
rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 2T/105/2010 zo dňa 16. 11. 2010, právoplatný a

vykonateľný 12. 5. 2011, uznaný za vinného a odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 7,5 roka.
Rozsudok prvostupňového súdu bol potvrdený odvolacím súdom - Krajským súdom v Žiline pod sp.
zn. 3To/15/2011-302 zo dňa 12. 5. 2011, ktorý zamietol odvolanie žalovaného. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť a vykonateľnosť 12. 5. 2011. Žalovaný sa dopustil kumulovane porušení najdôležitejšíchpovinností uložených vodičovi zákonom o cestnej premávke. Viedol vozidlo ovplyvnený alkoholickými
nápojmi, rýchlosťou viacnásobne prevyšujúcou povolenú rýchlosť v uzavretej obci. Poškodeného H..
Q.. X. zrazil na prechode pre chodcov, v protismere na štvorprúdovej vozovke. Do protismeru sa

dostal v dôsledku nedovoleného predchádzania iného motorového vozidla cez odbočovací jazdný pruh
vo vzdialenosti, ktorá by mu ani neumožnila dokončenie odbočovania pred križovatkou. Uvedeným
spôsobom jazdy sa žalovaný musel nevyhnutne dostať do kolíznej situácie s iným účastníkom cestnej
premávky. H.. Q.. X. nemohol za žiadnych okolností predvídať ohrozenie zo svojej ľavej strany a pri
rýchlosti približujúceho sa vozidla nemal žiadnu možnosť zrážke sa vyhnúť. Odvolací súd vyhodnotil

spôsob jazdy žalovaného ako mimoriadne nebezpečný pre ostatných účastníkov cestnej premávky,
bezohľadný a ničím neospravedlniteľný. Svojim správaním prejavil vysokú mieru arogancie vo vzťahu
k dodržiavaniu predpisov o cestnej premávke z pozície vodiča a k bezpečnosti ostatných účastníkov
cestnej premávky, čo sa prejavilo v nenapraviteľnom tragickom následku, ktorým bola smrť mladého
človeka, najbližšieho príbuzného žalobcov. Žalobkyňa v 1. rade s nebohým manželom uzatvorila dňa
XX. X. XXXX manželstvo po päťročnej vážnej známosti, pričom v nasledujúcich rokoch sa pokúšali

založiť rodinu, avšak neúspešne. Žalobkyňa v 1. rade počas uvedeného obdobia dva krát potratila.
V roku 2009 tretí krát otehotnela a v čase dopravnej nehody bola v ôsmom mesiaci tehotenstva. S
manželom sa tešili na svoje vytúžené dieťa. V dôsledku tragédie sa pre žalobkyňu v 1. rade zmenil
život. Nemala chuť žiť, cítila však zodpovednosť za dovtedy nenarodené dieťa, žalobkyňu v 2. rade.
Prišla o rodinný život, o manžela a priateľa v jednej osobe. Mali spoločné koníčky, aktívne sa venovali

turistike, bicyklovaniu a lyžovaniu. Navštevovali hudobné festivaly, chodili do kina, do divadla, medzi
priateľov. Každoročne sa zúčastňovali ako diváci pretekov - ralley aj mimo územia Slovenska. Manžel
žalobkynev1.radesakaždoročneaktívnezúčastňovallyžiarskychpretekov-PohárLiptova,kdesavždy
umiestňoval na prvom, prípadne druhom mieste. Žalobkyňa v 1. rade ho podporovala, zdieľala s ním
úspech. Ako manželia trávili spolu všetok svoj voľný čas, chodili na dovolenky, boli si vzájomne oporou.

Okrem spoločných koníčkov žalobkyňa v 1. rade mala aj vlastné záujmy, niekoľko rokov navštevovala
jazykový kurz nemčiny, chodila na aerobik, venovala sa paličkovaniu. Od manželovej smrti sa týmto
záujmom nevenuje. Všetko jej pripomína manžela a bez neho je všetko iné. Život sa jej od základu
zmenil smerom k horšiemu. Stres a smútok, ktorý prežívala v dôsledku tragickej strany manžela sa
prejavili aj v tom, že dva týždne po smrti manžela 5. 7. 2010 žalobkyňu v 1. rade hospitalizovali v

nemocnici pre podozrenie z predčasného pôrodu. Samotný pôrod dňa 15. 8 2010 bol komplikovaný,
následkom čoho žalobkyňa v 1. rade navštevuje s dcérou, žalobkyňou v 2. rade lekárov. Jeden krát
za dva mesiace neurológiu, jeden krát za dva mesiace detskú ortopédiu v Žiline, jeden krát mesačne
rehabilitáciu a dva krát denne s ňou musí cvičiť Vojtovu metódu. Ostala sama na výchovu a výživu svojej
dcéry, aj na uvedené zdravotné problémy dieťaťa. Cvičenie Vojtovou metódou je pre žalobkyňu v 1.

rade veľmi nepríjemné po fyzickej aj emočnej stránke. Podstata cvičenia spočíva v dávaní dieťaťa do
neprirodzenej neznámej polohy, následkom čoho dieťa pri cvičení veľmi plače. Čím je dcéra staršia,
žalobkyňa v 1. rade ju už nevládze držať v požadovaných polohách, súčasne jej to spôsobuje veľkú
bolesť, keď vidí dieťa trpieť. Keby žil manžel žalobkyne v 1. rade, nielenže by jej pomáhal, ale by aj
s dcérou cvičil, keďže bol v oblasti cvičenia a masáží veľmi zručný, ovládal mnohé fyzioterapeutické

cviky a postupy. Vo dvojici by celú situáciu ľahšie a lepšie znášali. Manžel žalobkyne v 1. rade bol
vojak z povolania, od roku 2000 trénoval deti v zjazdovom lyžovaní v Závažnej Porube. Rodinný príjem
zvyšoval aj tvorbou webstránok. V čase nehody bola žalobkyňa v 1. rade práceneschopná z dôvodu
rizikového tehotenstva a poberala nemocenské dávky. Živiteľom rodiny bol manžel. Zásah, ku ktorému
došlo mal následky vo finančnej oblasti, keď žalobkyňa dostávala len nemocenské dávky vo výške

11,88 eur denne. Od manželovej smrti do marca 2011 mala žalobkyňa v 1. rade zablokovaný prístup k
spoločným peniazom v dôsledku dedičského konania. Bola odkázaná na finančnú pomoc príbuzných a
priateľov. Na detskú výbavičku a manželov pohreb si musela finančné prostriedky požičať. Žalobkyňa
v 1. rade stratila tak možnosť s manželom mať ďalšie dieťa. Žalobkyňa v 2. rade stratila možnosť mať
súrodenca, už nikdy nebudú kompletná rodina. Maloletá Žalobkyňa v 2. rade sa narodila približne dva

mesiace po dopravnej nehode. Podľa § 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby
mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé.
Úmrtím otca žalobkyňa v 2. rade stratila úplnú možnosť vyrastať a vyvíjať svoju osobnosť v úplnej rodine,
vytváraním vzájomných vzťahov medzi otcom a dcérou. Postavenie a úloha biologického rodiča v živote
jedinca a vytváranie vzájomných rodinných a citových väzieb je nezastupiteľné. Žalobkyňa v 2. rade

uvedené v dôsledku dopravnej nehody stratila. Utrpela tak nenahraditeľnú stratu, v dôsledku ktorej si
nebude nikdy môcť vytvoriť vzťah s otcom, ktorý vzťah je jedinečný. Nikdy jej nebude môcť byť oporou,
vzorom. Nespozná a nepocíti lásku otca. Žalobcovia v 3. a 4. rade sú rodičmi zomrelého H.. Q.. X.,
ktorý bol ich prvorodeným synom. Bol typ vzorového syna, ktorý hoci mal už vlastnú rodinu, o rodičovsa neustále staral, v ich domácnosti im veľmi pomáhal, bol mimoriadne technicky zručný a pomáhal
rodičom s opravami, nákupmi aj v záhrade. Každoročne spoločne pripravovali a rúbali drevo na zimu.
Zariaďoval všetky záležitosti na úradoch. Bol synom, ktorý sa o všetko postará, vybaví. Žalobca v 4. rade

bol správcom lyžiarskeho strediska v Závažnej Porube a všetko spojené s lyžovaním bolo ich spoločným
koníčkom. Chodieval pomáhať žalobcovi v 4. rade do lyžiarskeho strediska. Žalobcovia v 3. a 4. rade
stratili hlavne možnosť byť a rozvíjať vzťahy so svojim synom, možnosť stráviť s nim spoločné chvíle
a tešiť sa z jeho rodiny. Žalobcovia v 3. a 4. rade veľmi zle znášajú smrť prvorodeného syna, pričom
tragédia sa odrazila aj na ich poškodení zdravia a ich rodinnom živote. Od júna 2010 do decembra

2010 bola žalobkyňa v 3. rade práceneschopná. Rok užívala sedatíva a antidepresíva. Aj v súčasnosti
to ťažko prežíva. V dôsledku straty svojho syna nemohla nastúpiť do zamestnania. Od decembra 2010
pracuje, veľmi ťažko sa však sústredí na prácu. Najmenšia spomienka na syna jej spôsobuje úzkosť,
smútok a plač. Prestala aktívne žiť, nevenuje sa koníčkom. Nechodí medzi ľudí. Pred smrťou rada
vyšívala, pracovala v záhrade, kde jej pomáhal aj syn. Žalobca v 4. rade v čase odvolacieho konania so
žalovaným, na ktoré sa chystala celá rodina, v dôsledku všetkého čo sa stalo, dostal mozgovú porážku.

Bolhospitalizovaný.Jepráceneschopný,raztýždennechodíklekárom.Márečovéťažkostiszákazviesť
motorové vozidlá. Musel sa znova učiť písmená. Má problémy so spánkom a v noci, keď došlo k tragickej
nehode, nemôže spať. So synom chodievali na huby, na preteky, ralley. Po synovej smrti nemá chuť na
žiadnu aktivitu, ktorej sa predtým venoval. Žalobcovia chodievali na rodinné guláše, oslavy, na výlety a
návštevy k rodine do Q. a R.. Od tragickej udalosti sa všetko radikálne zmenilo. Vyhýbajú sa spoločnosti.

Protiprávnym konaním žalovaného došlo k neodstrániteľnej citovej ujme a strate, narušeniu celistvosti
ichrodiny.Zbytočnousmrťounajbližšiehopríbuznéhožalobcoviautrpelizásahdoichosobnostnýchpráv,
právo na súkromie a rodinný život, ktoré sú chránené Ústavou SR, článok 19 ods. 2, Listinou základných
práv a slobôd, článok 10 ods. 2, ako aj ustanovením § 11 Občianskeho zákonníka. Žalovaným sa osobne
žalobca neospravedlnil za svoje konanie. List adresovaný žalobkyni v 1. rade napísaný žalovaným tri

mesiace po smrti jej manžela ešte viac prehĺbil smútok. Ide o účelovo napísaný list s cieľom pomôcť sebe
samému zmierniť výšku hroziaceho trestu. Obdobne adresoval list žalobcom v 3. a 4. rade dňa 25. 6.
2010. Vzhľadom na obsah oboch listov ide o chladný a neosobný prejav s absenciou ľútosti. Vzhľadom
na mimoriadnosť zásahu do súkromia a rodinného života žalobcov protiprávnym konaním žalovaného je
daný dôvod na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Trvalá a neodstrániteľná ujma zanechá v živote

žalobcov trvalé následky, ktoré nie je možné ničím odstrániť. Konanie zo strany žalovaného bolo nielen
viacnásobné a intenzívne, že už viac protiprávneho konania v jednom konaní nemohlo byť. Navrhli preto,
aby žalovaný zaplatil žalobkyni sumu 40.000 eur, žalobkyni v 2. rade 50.000 eur, žalobcom v 3. a 4. rade
každému vo výške 30.000 eur, v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu.

Žalovaný namietal neprimeranosť výšky uplatňovanej náhrady nemajetkovej ujmy v súvislosti s danou
udalosťou. Uvedomuje si, že mal podiel viny na tragickej udalosti a uvedomuje si aj následky, teda stratu
blízkej osoby, ktorá je neodstrániteľnou ujmou a ktorú nemôže kompenzovať žiadna finančná suma.
Žalobkyňa v 2. rade v čase tragickej nehody nebola narodená. Je otázne, či tragická udalosť zasiahla
do jej práv a práv na rodinný život. Odsúdenie žalovaného v rámci trestného konania plní satisfakčnú

úlohu a poskytuje určité zadosťučinenie aj žalobcom ako pozostalým. Vyjadruje mieru odsúdenia. Výška
trestu, ktorý bol ukladaný exemplárne, plní istú satisfakčnú úlohu. Na písomné prejavy žalovaného je
potrebné nahliadať objektívne. Žalovaný priznal svoju vinu a vo svojich výsluchoch v trestnom konaní
svoj čin oľutoval. Aj takýmto spôsobom prejavil úctu pozostalým. Náhrada nemajetkovej ujmy nemôže
byť likvidačná. Poukázal na rozhodnutie odvolacích súdov, ktorým bola priznaná náhrada nemajetkovej

ujmy vo výške 10.000 eur (rozhodnutie KS v Žiline, č. k. 6Co 396/2010 zo dňa 20. 4. 2011), pričom
bola odškodňovaná dcéra obete trestného činu vraždy. Rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 31.
5. 2012, č. k. 10Co 236/2011 bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch rodičom za smrť
dieťaťa vo výške 5.000 eur, súrodencovi 10.000 eur. Súčasťou práva na spravodlivé súdne konanie je aj
princíp právnej istoty, ktorý znamená, že v obdobných právnych veciach by mali súdy uplatňovať rovnaké

princípy. Požadovaná náhrada nemajetkovej ujmy neodráža skutočnosť, že dopravná nehoda sa stala
ako následok nedbanlivostného konania a nie konania úmyselného.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov, pripojeným spisom Okresného
súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 2T/105/2010, správami zdravotníckych zariadení, správami o pomeroch

účastníkov, zistiac nasledovné:

Žalobkyňa v 1. rade vo svojej výpovedi uviedla, že s manželom sa poznali od roku 1999, odkedy tvorili
pár a spolu trávili všetok voľný čas. Po piatich rokoch sa zosobášili. Snažili sa mať dieťa, čo sa im všaknedarilo pre zdravotné problémy. Keď sa žalobkyni v 1. rade podarilo otehotnieť, tešili sa obidvaja, že
rodina bude úplná a ich túžba bude naplnená. Spoločne veľa športovali, bicyklovali, chodili do divadla,
do kina, na koncerty, stanovali, venovali sa turistike. Viedli aktívny spoločenský život. Po smrti manžela

žalobkyňa v 1. rade o všetko uvedené prišla. Z uvedených aktivít nič nevykonáva. V rozhodný deň sa
s manželom rozlúčila, on šiel na koniec ich ulice kúpiť chlieb. Už sa nevrátil. Zrútil sa jej celý doterajší
život. Nastalo mimoriadne náročné obdobie. Kvôli dieťaťu sa snažila všetko zvládnuť. S manželom mali
veľmi krásny vzťah. Rozumeli si. Manžel bol v rodine osobou, ktorý mal na starosti mužské záležitosti,
veľké nákupy, opravy, údržbu vozidla, spravovanie financií. V súčasnej dobe je všetko sama. Je to

náročné, keď musí ísť napríklad na opravu vozidla sama s malým dieťaťom. Po smrti manžela v čase
jej tehotenstva nastali zdravotné problémy, bola hospitalizovaná. V tom čase mohol byť manžel pri
nej, rovnako ako pri pôrode. Keď sa dcéra narodila, črtami pripomínala nebohého manžela. To už u
žalobkyne v 1. rade vyvolávalo ďalšie zaťažujúce pocity. Bolo pre ňu náročné prežívať uvedené obdobie
sama s dcérou. Bolo ťažké pozerať sa na vlastné dieťa a dennodenne plakať. Obdobie bolo náročné
aj z existenčných dôvodov. Manželove účty boli zablokované. Jediným príjmom bola materská. Musela

si požičať na pohreb, výbavičku pre dieťa, na existenčné potreby. Manžel bol predovšetkým oporou v
rodine, ktorý všetkým chýba. Už nikdy nebude prežívať takýto vzťah, o aký prišla. S dcérou chodí na
pravidelné kontroly minimálne raz mesačne. Má skoliózu chrbtice, problém s držaním krku. Chodí s
ňou sama k lekárom, pričom stretáva obidvoch rodičov s takými deťmi. S dcérou je potrebné vykonávať
cvičenia Vojtovou metódou. Manžel ovládal masérske úkony, terapeutické cvičenia. S dcérou by cvičenie

vykonával určite on. Uvedená liečebná metóda je náročná fyzicky aj psychicky. Žalovaný sa jej nikdy
osobne neospravedlnil. Tri mesiace po nehode jej poslal list, pričom slová, ktoré v liste použil, vôbec
nezmiernili ľútosť, ale naopak. Jej gynekológ jej povedal, že predčasné kontrakcie mohli byť následkom
stresovej záťaže, ktorú prežívala. Nevyhľadala pomoc u psychológa alebo psychiatra. Mala zdravotné
problémy v období tehotenstva. S dieťaťom navštevuje detského neurológa, chodí na ortopédiu do Žiliny.

Žalobkyňa v 3. rade vo svojej výpovedi uviedla, že nebohý syn bol veľmi dobrý človek. Robil rodičom
radosť. Tešili sa z neho celý život. Veľmi ťažko sa jej o tom rozpráva. So synom sa stretávali, boli v
pravidelnom kontakte. Keď mala voľno, zatelefonoval, že príde na obed. Snažila sa mu navariť, čo má
rád. Po smrti nemohla variť jeho obľúbené jedlo, piecť jeho obľúbený koláč. Mal svoje záujmy, koníčky,

lyžoval, chodil bicyklovať okolo Mary. Keď sa dozvedela nešťastnú správu, bolo pre ňu všetko veľmi
ťažké. Nemohla prechádzať cez ten prechod, chodiť po dedine. Každý sa pýtal, ako sa to stalo. V tom
čase nesledovali ani správy. Nevedela, komu čo povedať, ako reagovať. Utiahla sa do ústrania, aby
nemusela nič vysvetľovať. Šírili sa klebety, že neveste sa narodí mŕtve dieťa. Žalobkyňa v 3. rade bola
aj práceneschopná. V tom čase bola nezamestnaná. Z úradu práce jej ponúkali miesto, ktoré vzhľadom

na nastalú situáciu prijať nemohla. Snažila sa nazbierať sily, aby mohla ďalej žiť. Došlo však k ďalšej
vážnej udalosti. Žalobca v 4. rade dostal mozgovú príhodu. Nastalo veľmi ťažké obdobie. S manželom
v noci nespávali, vždy o polnoci sa budia na tú hodinu, keď sa to stalo. Nebohý syn bol najstarší,
veľmi im pomáhal v záhrade, s nákupmi, s manželom chodili chystať drevo do hory, cez zimu pomáhal
na zjazdovke. So žalobcom v 4. rade mali spoločné záujmy, koníčky, chodili spolu na výlety. Syn bol

vždy opatrný, dodržiaval dôsledne bezpečnostné pravidlá. Nosil reflexnú vestu. Aj žalobkyni v 3. rade
zabezpečil reflexnú pásku. Je to veľmi ťažká ujma. Ich mladší dvaja synovia žijú v G. V., Q. X., K.. X.
XX. XXXX a V. X., K.. X. X. XXXX. Starší syn býva s manželkou v obci G.Á. V., mladší syn býva s nimi,
je viac vo firme, kde pracuje. Žalobkyňa v 3. rade vypovedala v ťažkom citovom rozpoložení.

Žalobca v 4. rade sa pridržiaval v plnom rozsahu výpovede žalobkyne v 3. rade. V dôsledku tragickej
udalosti jeho život skončil na 90%. Ďalšia časť v dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu, ktorý je
dôsledkom stresov, ktoré prežil. Všetko sa mu zrútilo. Vybavuje si čo všetko s deťmi prežil, kde spolu
so synom chodili, čo robili. Syn mal obdobie, keď sa mu všetko darilo, chcel začať stavať dom. Jeho
život skončil takouto hlúposťou. Žalobca v 4. rade je dlhoročný šofér. Najazdil veľa kilometrov, za tie roky

sa mu nič podobné nestalo. Ako rodina spoločne chodili na rôzne podujatia, aj so synom, nevestou, na
preteky, po okolitých krajinách, do Maďarska, do Poľska. Aj pred tragickou udalosťou boli v Maďarsku.
Želali si, aby syn žil. Vzhľadom na zdravotné problémy žalobcu v 4. rade bol výsluch ukončený.

Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že sa nebude pred súdom k veci vyjadrovať. Môže vyjadriť len

ľútosť nad svojim konaním a ospravedlniť sa. Na výzvu súdu žalovaný povedal prepáčte. Pridržiaval sa
prednesu svojho právneho zástupcu, vo vzťahu k výške náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá predstavuje
10.000 eur na osobu. Žalovaný má ukončené základné vzdelanie. Strednú školu V. nedokončil, prerušil
štúdium v maturitnom ročníku v roku 2009. Štúdium je stále prerušené. Býval s rodičmi a bratom. Poprerušení štúdia odišiel pracovať do Holandska, robil v Helmute. Vycestoval prostredníctvom pracovnej
agentúry, s ktorou mal uzavretú pracovnú zmluvu najskôr na tri mesiace, neskôr na šesť mesiacov.
Pracoval ako mäsiar. Jeho príjem predstavoval približne mesačne 800 eur. Následne bol nezamestnaný.

Pracoval aj v Stavoindustrii ako stavebný robotník na základe pracovnej zmluvy na dobú určitú, sedem
mesiacov. Jeho príjem predstavoval približne 400 eur. V Holandsku pracoval v období rokov 2009 - 2010.
Následne šiel do výkonu trestu. Nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, ako ani motorové vozidlo. V predmetný
deň jazdil na vozidle svojho brata. Spoločnú domácnosť viedol s rodičmi, ktorí sú zárobkovo činní, aj s
bratom, ktorý je tiež zárobkovo činný. Bývali v trojizbovom byte v J. Q.. Peňažnú náhradu mieni splácať.

Vo výkone trestu bude zaradený do práce a po skončení jej výkonu sa mieni zamestnať.

Výsluchom svedkyne A. S., kamarátky žalobkyne v 1. rade bolo zistené, že sa spoznala so žalobkyňou
v 1. rade v zamestnaní, v tom čase bola žalobkyňa v 1. rade už vydatá. Mali spoločné záľuby, často
sa stretávali, chodili na rôzne podujatia. Žalobkyňa v 1. rade bola veselá mladá žena, ktorá chodila
na turistiku, spoločne sa chodili aj zabávať. Na grilovačke u nich na dvore sa spoznala aj s nebohým

manželom žalobkyne v 1. rade. Bol to veľmi zohratý pár, snažili sa o rodinu. Žalobkyňa v 1. rade mala
v tomto smere zdravotné problémy. Túžili po dieťati. Žalobkyňa v 1. rade mala rizikové tehotenstvo. Po
tragickej udalosti prestala komunikovať s okolím. Stretli sa len náhodne, keď šla s kočiarom. S nebohým
manželom mala žalobkyňa v 1. rade veľa spoločných záľub, turistiku, lyžovanie, víkendové pobyty,
chaty. Chodili spolu na automobilové preteky. Nebohý manžel žalobkyne v 1. rade bol veľmi pozorný. So

žalobkyňou v 1. rade sa stretávala svedkyňa hlavne v práci, každodenne. Okrem toho chodili na kávu,
žalobkyňa v 1. rade ju niekam zobrala. Bežne sa rozprávali o súkromí. Žalobkyňa sa po tragickej udalosti
uzatvorila, nekontaktovala svedkyňu. Domácnosť žalobkyne v 1. rade navštevovala na opekačkách.
Stali sa pravidelnosťou. Každoročne sa takto stretávali. Týždeň alebo dva pred tragickou udalosťou mali
poslednú opekaču. Oslavovali spolu narodeniny.

Výsluchom svedkyne Q. X., krstnej matky nebohého, bolo zistené, že so žalobkyňou v 3. rade, s ktorou je
kmotra, sa často navštevovali, chodili na guláše. Vzájomne sa navštevovali. Trávili spolu veľa času. Po
predmetnej udalosti však žalobcovia v 3. a 4. rade dlho neboli. Žalobkyňa v 3. rade mala veľký problém
v dôsledku predmetnej udalosti. Nedokázala povedať súvislú vetu, súvisle rozprávať. Žalobca v 4. rade

chodil od okna k oknu, stále čakal nebohého syna. Žalobkyni v 3. rade svedkyňa pomáhala robiť nákupy.
Po pohrebe nechcela chodiť medzi ľudí. Ľudia sa vypytovali, ako sa to stalo. Svedkyňa sa snažila ju
viesť, aby šla aspoň do obchodu, na poštu. Odmietala chodiť. Svedkyňa jej chodila platiť šeky. Keď
žalobkyňa v 1. rade ostala bez práce, tri až štyri krát denne svedkyni telefonovala, sťažovala sa. Nebohý
syn bol múdry, talentovaný, nik nemohol na neho povedať zlé slovo. Na lyžiarskom vleku trénoval deti.

So žalobkyňou v 1. rade svedkyni posielali na sviatky pohľadnice. Nebohý syn veľmi pomáhal rodičom.
Všetko im urobil, nakupoval. V dedine nemajú obchod, kde dostať všetko. Bol pravou rukou rodičov.
Keď bolo potrebné v meste niečo vybaviť, prišiel na bicykli, na aute. Pomáhal čo bolo treba, pomáhal pri
prerábaní s uhlím, drevom. Za žalobcami v 3. a 4. rade ako rodičmi chodieval tri až štyri krát do týždňa.
Podľa potreby. Chodil aj so žalobkyňou v 1. rade. S rodičmi chodili na výlety, do prírody. So žalobcom

v 4. rade chodil lyžovať. Mal veľmi dobrý vzťah s rodičmi, preto im veľmi chýba. Spoločne ako rodiny
chodili na guláš do hory. Svedkyňa býva v blízkosti žalobcov v 3. a 4. rade. Majú ešte dvoch synov,
vzťahy sú veľmi dobré. Z narodenia maloletej žalobkyne v 2. rade sa veľmi tešili. Pred narodením chodili
fámy, že dieťa sa narodí mŕtve. Svedkyňa vypovedala v silnom citovom rozpoložení, s plačom.

Výsluchom svedka H.. Q. X., brata nebohého, bolo zistené, že žalobkyňa v 1. rade s manželom viedli
vyrovnaný život. Zúčastňovali sa rôznych spoločenských podujatí chodili na preteky, festivaly. Víkendy
trávili v zime na kopci, cez leto chodili na stanovačky, výlety, hudobné festivaly, venovali sa cyklistike,
turistike. Teraz z toho už nič nie je. Žalobca v 4. rade je veľký fanúšik ralley. Nebohý brat brával otca na
preteky, aj do zahraničia, do Čiech, do Poľska. Teraz otec už nechodí na preteky. Nebohý brat pomáhal

rodičom v domácnosti, chystal drevo, pri vybavovaní administratívnych vecí, ak bolo potrebné napísať
niečo na počítači, vybaviť v meste. Rodičia zostali bez tejto pomoci. Na žalobcovi v 4. rade vidno, že
ho udalosť zasiahla. Predtým bol usmiaty, chodieval von. Utrpel mozgovú príhodu. Žalobkyňa v 3. rade
má tiež zdravotné problémy. Je smutná, nie je ako predtým. Nebohý brat navštevoval rodičov niekedy
každý deň, alebo tri až štyri krát do týždňa.

Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 2T/105/2010, bolo zistené, že rozsudkom
právoplatným 12. 5. 2011, bol žalovaný uznaný vinným, že dňa 20. 6. 2010 o 00.15 hod. po
predchádzajúcom požití alkoholických nápojov viedol osobné motorové vozidlo zn. Peugeot, ev. č. J. -XXX O. v Liptovskom Mikuláši po štvorprúdovej ceste č. I/18 na Ulici 1. mája v smere od Okoličného
do centra mesta a pri Pekárňach Včela - Lippek, k. p., neprispôsobil jazdu vozidla situácii v cestnej
premávke a svojim schopnostiam, pred križovatkou cez odbočovací pruh predchádzal pred ním jazdiace

vozidlo vo vzdialenosti, ktorá nebola dostatočná na dokončenie predchádzania, rýchlosťou 105 km/
hod. (+/-10%), prešiel do protismeru a na priechode pre chodcov pravou časťou vozidla narazil do
chodca H.. Q. X., K.. X. XX. XXXX, O. G. V., K. Č.. XXX/XX, prechádzajúceho zo stredového deliaceho
ostrovčeka na druhú stranu, ktorý v dôsledku nárazu a následného pádu na vozovku utrpel drvivé
poranenie mozgu so zlyhaním centrálnych mozgových funkcií pri trieštivých až drvivých zlomeninách

klenby a spodiny lebečnej a ďalšie zranenia, ktorým na mieste nehody podľahol, obžalovanému pri
dychovej skúške dňa 20. 6. 2010 o 00.27 hod bolo zistené 0,57 mg/l alkoholu v dychu. Teda ako
vodič dopravného prostriedku spôsobil v stave vylučujúcom spôsobilosť vykonávať takú činnosť, ktorý si
privodil vplyvom návykovej látky, inému z nedbanlivosti smrť. Tým spáchal prečin usmrtenia podľa § 149
ods. 4 Tr. zákona. Za to bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 7 a pol roka. Súčasne mu bol
uloženýtrestzákazučinnostiviesťmotorovévozidlávovýmeresedemrokov.Bolamuuloženápovinnosť

nahradiť poškodenej B. X., škodu vo výške 663,88 eur. Z odôvodnenia rozhodnutia bolo zistené, že
žalovaný sa dopustil kumulovane porušení najdôležitejších povinností uložených vodičom zákonom
o cestnej premávke, keď vozidlo viezol ovplyvnený alkoholickými nápojmi, rýchlosťou viacnásobne
prevyšujúcou povolenú rýchlosť v uzavretej obci, poškodeného zrazil na priechode pre chodcov a v
protismere na štvorprúdovej vozovke stavebne upravenej deliacim ostrovčekom na dva jazdné pruhy

v každom smere. Navyše do protismeru sa dostal v dôsledku nedovoleného predchádzania iného
motorového vozidla cez odbočovací jazdný pruh vo vzdialenosti, ktorá by mu ani neumožnila dokončenie
odbočovania pred križovatkou. Takýmto spôsobom jazdy sa žalovaný musel nevyhnutne dostať do
kolíznej situácie s iným účastníkom cestnej premávky, v tomto prípade chodcom, ktorý nemohol za
žiadnych okolností predvídať ohrozenie zo svojej ľavej strany a pri rýchlosti približujúceho sa vozidla

nemal prakticky žiadnu možnosť sa zrážke vyhnúť. Uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 12. 5.
2011 bolo odvolanie žalovaného zamietnuté. Z odôvodnenia rozhodnutia bolo zistené, že spôsob jazdy
žalovaného považuje súd za mimoriadne nebezpečný pre ostatných účastníkov cestnej premávky, za
bezohľadný a ničím neospravedlniteľný. Svojim správaním prejavil vysokú mieru arogancie vo vzťahu
k dodržiavaniu predpisov o cestnej premávke z pozície vodiča a absolútnu aroganciu k bezpečnosti

ostatných účastníkov cestnej premávky, čo sa nezvratne prejavilo v závažnom a nenapraviteľnom
následku, ktorým je smrť mladého človeka, ktorý sa v blízkej budúcnosti mal stať otcom. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť 12. 5. 2011. Poškodená B. X. si uplatnila v trestnom konaní nárok na náhradu
škody predstavujúce náklady na zhotovenie pomníka pre nebohého. Uznesením Najvyššieho súdu SR
zo dňa 30. 5. 2012 bolo dovolanie žalovaného odmietnuté.

Sobášnym listom mal súd preukázané, že dňa XX. X. XXXX žalobkyňa v 1. rade a H.. Q. X. uzavreli
manželstvo. Rodným listom maloletej žalobkyne v 2. rade, K.. XX. X. XXXX bolo preukázané otcovstvo
neb. H.. Q. X.. Z listu žalovaného zo dňa 22. 9. 2010 bolo zistené zaslanie ospravedlnenia žalobkyni v
1. rade a z listu zo dňa 25. 6. 2010 žalobcom v 3. a 4. rade.

Z písomnej správy detskej lekárky Q.. A. F., zo dňa 30. 3. 2012 bolo zistené, že maloletá žalobkyňa v
2. rade pochádza z rizikovej gravidity, v 34. týždni tehotenstva bola žalobkyňa v 1. rade hospitalizovaná
pre hroziaci predčasný pôrod, ktorý bol ukončený vakuum exktraktorom. Dieťa je od narodenia
dispenzarizované v neurologickej ambulancii. Od narodenia cvičí Vojtovou metódou, ktorý zdravotný

problém sa málo lepší cvičením, preto je dieťa dispenzarizované aj v detskej ortopedickej ambulancii
v Žiline. Tam sa zvažuje operačná liečba - discízia úponu svalu. Naďalej pokračuje vo fyzioterapii s
pravidelnými kontrolami u detského neurológa a detského ortopéda, pretrváva chabé držanie tela a
torticollis vľavo. Z písomnej správy Q.. X. V., detského neurológa bolo zistené, že maloletá žalobkyňa
v 2. rade je sledovaná v neurologickej ambulancii s diagnózou spastické stiahnutie kývača hlavy na

krku vľavo. Dieťa je pravidelne sledované, navštevuje ambulanciu v sprievode matky. Má odporúčané
rehabilitácie s dieťaťom a matka cvičí. Je sledovaná aj na ortopedickom oddelení v Žiline. Rehabilitačná
liečba bude indikovaná až do úpravy stavu. Psychomotorický vývoj dieťaťa je primeraný, torticollis
sa rehabilitáciou postupne zlepšuje. Zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne v 1. rade gynekologickej
ambulancie Q.. Q. O. bol zistený zápis dňa 20. 6. 2010 s uvedením, že pacientke zomrel manžel,

psychický stres, doporučené USG, dňa 22. 6. 2010 kontrolné vyšetrenia, doporučené vystavenie
materskej dovolenky, pohybovo-kľudový režim, bola na gynekologickom oddelení od 6. do 8. júla. Z
lekárskej správy Q.. U. B. zo dňa 23. 4. 2012 bolo zistené, že žalobkyňa v 3. rade bola práceneschopná
od 25. 6. 2010 do 14. 12. 2010, po tragickom úmrtí syna, s diagnózou reaktívny depresívny stav,liečba antidepresíva, sedatíva, injekčné, neskôr v tabletovej forme, psychoterapia. Úzkostné stavy v
čase situačných záťaží pretrvávajú. Z písomnej lekárskej správy Q.. S. F. zo dňa 18. 4. 2012 bolo
zistené, že žalobca v 4. rade bol práceneschopný od 12. 4. 2011, pre hospitalizáciu na neurologickom

oddelení Liptovský Mikuláš pre náhlu cievnu mozgovú príhodu, odvtedy trvá PN, pacient čaká na
konzultáciuposudkovejlekárky.Oduvedenejdobyjevtrvalejint.ambulanciiajneurologickejambulancii,
plánované psychiatrickopsychologické vyšetrenie pre predĺženú depresívnu reakciu pri organickej
dysfunkcii mozgu.

Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 8. 12. 2011 bolo zistené, že žalobkyňa v 1. rade je
poberateľkouvdovskéhodôchodku380,90euramaloletážalobkyňav2.radejepoberateľkousirotského
dôchodku vo výške 254 eur mesačne. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne bolo zistené, že žalobkyni
v 1. rade bolo priznané materské od 31. 12. 2010 na sumu 10,9587 eur denne. Z rozhodnutia Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš bolo zistené, že žalobkyňa v 3. rade bola zaradená do
evidencie uchádzačov o zamestnanie od 1. 4. 2012. Podľa potvrdenia Centra sociálnych služieb Anima,

čistý príjem zo závislej činnosti žalobkyne v 3. rade predstavoval za kalendárny rok 2011 sumu 3.578,79
eur. Z potvrdenia o nemocenských dávkach vyhotovené Sociálnou poisťovňou bolo zistené, že žalobca v
4.radeodapríla2011poberaldávkynemocenskéhopoisteniamaximálnevovýške172,60eurmesačne.

Z písomného potvrdenia Ústavu na výkon väzby a ústavu na výkon tresty odňatia slobody zo dňa

16. 4. 2012 bolo zistené, že žalovaný je vo výkone trestu odňatia slobody od 16. 4. 2011. Koniec
trestu je stanovený na 14. 12. 2018. Žalovaný je pracovne nezaradený. Žalovaný predložil výplatné
pásky za obdobie júl až december 2010 preukazujúce tvrdenia o zamestnaní sa v cudzine. Z dohody
o sprostredkovaní zamestnania občana v zahraničí bolo zistené, že žalovanému bolo sprostredkované
zamestnanie v štáte Holandsko, ako pracovník v priemysle, s dohodnutou mzdou od 849,45 eur do

1.001,35 eur brutto, v priemere 36 hodín týždenne, od 15. 6. 2009 do 25. 6. 2009. Zo zmluvy o
poskytnutí poradenstva a služieb bolo zistené, že objednávateľ za obstaranie poradenstva a služby si
vyúčtoval poplatok 430 eur. Písomnosťou zo dňa 12. 4. 2010 úrad práce oznámil žalovanému, že ho
nezaraďuje do evidencie uchádzačov o zamestnanie, keďže dňa 29. 1. 2010 podal písomnú žiadosť,
avšak nedoručil doklady o ukončení pracovného pomeru. Z potvrdenia Stavoindustrie Liptovský Mikuláš,

a. s. bolo zistené, že žalovaný bol v období od mája 2010 do novembra 2010 zamestnaný u uvedeného
zamestnávateľa,jehočistýpriemernýmesačnýpríjempredstavoval454,51eur(scestovným).Zozmluvy
o osobnom účte bolo zistené, že žalovaný má účet v P. O. W., U.. W.., podľa potvrdenia zo dňa 1. 9.
2011 na účte mu vznikol nepovolený debetný zostatok 10,21 eur.

Podľa článku 17 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a Medzinárodnom
pakte o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (Vyhláška MZV 120/1976 Zb. v znení
neskorších predpisov):

Nikto nesmie byť vystavený svojvoľnému zasahovaniu do súkromného života, do rodiny, domova alebo

korešpondencie ani útokom na svoju česť a povesť.

Každý má právo na zákonnú ochranu proti takým zásahom alebo útokom.

Podľa článku 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov

(oznámenie FMZV č. 209/1992 Zb. v znení neskorších predpisov):

Každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

Podľa článku 10 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.):

Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

Podľa článku 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky:

Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

Podľa § 13 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka:Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva
na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané
zadosťučinenie.

Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere
znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka:
Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej
dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka:
Spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté
dieťa, ak sa narodí živé.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd žalobe vyhovel a
priznal žalobcom náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch z dôvodu neoprávneného zásahu do ich
súkromného a rodinného života, ktorých ochrana je garantovaná medzinárodnými dohovormi a Ústavou
SR. V konaní bolo nesporné, že k zásahu do práv žalobcov došlo v dôsledku protiprávneho konania
žalovaného. V danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť za neoprávnený zásah bez ohľadu

na zavinenie. Nečakaným šokujúcim úmrtím najbližšieho príbuzného žalobcov v 1. až 4. rade došlo
k závažnému zásahu do ich osobnostných práv, pričom následok zásahu je nereparovateľný. Pri
úmrtí nemôže žiadne zadosťučinenie odčiniť vzniknutú ujmu, ktorá má absolútny charakter. Trvalým
narušením doterajších rodinných vzťahov žalobcov úmrtím manžela, otca a syna, stratili žalobcovia
možnosť realizovať emocionálne a citové väzby k osobe, ktorá v ich dovtedajšom živote bola človekom,

ktorého nemožno nahradiť. Navždy sú ochudobnení o možnosť ďalšieho vzťahu ktorý u žalobcov bol
veľmi harmonický, intenzívny a naplnený. Strata manžela u žalobkyne v 1. rade v čase vysokého štádia
tehotnosti predstavovala mimoriadne šokujúce osamotenie bez pomoci najbližšieho člena rodiny, na
ktorého sa viazala silná dôvera a istota pomoci v akejkoľvek životnej situácii, o to viac v uvedenom stave.
Žalobkyňa v 2. rade definitívne stratila možnosť vykonávať svoje práva k otcovi ako plnohodnotnému

rodičovi vo všetkých oblastiach, v ktorých uvedený rodinný vzťah plní svoje funkcie. Žalobcovia v 3.
a 4. rade prišli o svojho najstaršieho syna, s ktorým ich spájal silný emocionálny vzťah a takmer
každodenná pomoc, napriek založeniu vlastnej rodiny. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že
žalobcovia so zomrelým príbuzným tvorili fungujúcu rodinu, ktorá predstavovala pre ich všetkých pevné
rodinné zázemie, ukotvené v nebohom Q.. X., vzhľadom na jeho zručnosti, schopnosti a charakterové

vlastnosti. Tragická strata spôsobená jeho úmrtím nie je však nahraditeľná. Inštitút peňažnej náhrady
nemajetkovej ujmy je preto potrebné vnímať len ako prostriedok slúžiaci k zmierneniu závažného
dosahu protiprávneho konania, keďže finančný ekvivalent za ľudský život nie je možné určiť. Charakter
spôsobenej ujmy však vyžaduje od škodcu spolupodieľať sa na uvedenej strate adekvátnym spôsobom.
Znamená to zmierniť ujmu žalobcov v maximálne možnej miere. Výška náhrady nemajetkovej ujmy musí

byť preto adekvátna zákonom požadovanému zmierneniu vzniknutej ujmy. Nebolo možné stotožniť sa s
argumentáciou žalovaného, že prejavenie ľútosti, priznanie sa a uloženie trestu odňatia slobody v trvaní
sedem a pol roka žalovanému za jeho protiprávne konanie, bolo postačujúce na zmiernenie vzniknutej
ujmy žalobcom. V trestnom konaní je páchateľ motivovaný snahou docieliť zníženie trestu a výška trestu
odňatia slobody v danom prípade odráža aj mimoriadnu nebezpečnosť činu žalovaného. Uvedenému

nasvedčuje aj podávanie opravných prostriedkov (riadnych a mimoriadnych) v trestnom konaní.
Základnárokužalobcovbolpreukázanýprávoplatnýmsúdnymrozhodnutímvydanýmvtrestnomkonaní,
ktorým bol súd viazaný. Znaleckým posudkom v trestnom konaní (podľa odôvodnení rozhodnutí v
trestnom konaní) bola kvalifikovaná vysoká miera arogancie žalovaného vo vzťahu k dodržiavaniu
predpisov o cestnej premávke z pozície vodiča a absolútna arogancia k bezpečnosti ostatných

účastníkovcestnejpremávky,čosanezvratneprejavilovzávažnomanenapraviteľnomnásledku,ktorým
jesmrťmladéhočloveka,ktorýsavblízkejbudúcnostimalstaťotcom.Následkomkumuláciejednotlivých
porušení pravidiel cestnej premávky došlo k usmrteniu príbuzného žalobcov, ktorý sa ani minimálnym
spôsobom nepodieľal na predmetnej nehode (ako chodec na prechode pre chodcov v inom smernomjazdnom pruhu nemal ani minimálnu možnosť korigovať následok). Poukaz na nedbanlivostnú formu
zavinenia v tomto smere preto neobstojí, keďže pri uvedenom spôsobe jazdy a v stave vylučujúcom
spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, absentuje akákoľvek zodpovednosť vo vzťahu k

okoliu a k účastníkom cestnej premávky, pričom vozidlo sa stáva smrtiacim nástrojom.

Základ nároku bol preukázaný aj vo vzťahu k aktívnej vecne legitimovanej maloletej žalobkyne v 2. rade,
ktorá sa narodila živá, čím naplnila zákonom stanovenú podmienku spôsobilosti mať práva a povinnosti.
Platná právna úprava výslovne a jednoznačne priznáva práva aj dieťaťu počatému s podmienkou, ak

sa narodí živé. Niet preto žiadneho dôvodu, aby práve žalobkyňa v 2. rade, u ktorej je zásah do jej
rodinného života najzávažnejší, prišla o svoje nadobudnuté práva, medzi ktoré patrí aj právo na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch v dôsledku usmrtenia jej otca. V čase tragickej udalosti mala maloletá
žalobkyňa v 2. rade právnu subjektivitu podmienečnú, ktorá podmienka bola naplnená narodením
maloletej.

Výška náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je určovaná základnými zákonnými kritériami a to
predovšetkým závažnosťou vzniknutej ujmy a okolnosťami, za ktorých k porušeniu práva došlo. Smrť
ako absolútna strata predstavuje sama o sebe závažný zásah do práva na ochranu osobnosti, pričom
spôsobuje ťažké psychické rozpoloženie a v prípade fungujúcej rodiny má za následok dlhotrvajúcu
nemožnosť vyrovnať sa so stratou blízkeho človeka, napriek plynutiu času. Následky protiprávneho

konania žalovaného nebolo možné odstrániť morálnou satisfakciou, ako ani vyslovením viny a uložením
trestu v trestnom konaní. Bolo prihliadané na intenzitu, rozsah a trvanie zásahu pri zohľadnení vzťahu
žalobcov ako najbližších príbuzných, po preukázaní väzieb, ktoré existovali v čase zásahu do ich práva
na ochranu osobnosti. V konaní boli preukázané silné citové, morálne, rodinné putá k nebohému,
vytvorené v rámci realizácie práva žalobcov na súkromný a rodinný život. Z nečakanej traumatickej,

šokujúcej udalosti prežívali žalobcovia pocity mimoriadnej bolesti, úzkosti, smútku zo straty možnosti
viesť s nebohým rodinný život ďalej. Protiprávnym konaním žalovaného došlo k nenávratnej deštrukcii
týchto medziľudských vzťahov. Mimoriadnosť zásahu do práva žalobkyne v 1. rade vyplývala zo
skutočnosti, že v čase tragickej udalosti bola v ôsmom mesiaci tehotenstva. V takomto období sa ženám
venuje mimoriadna ohľaduplnosť, zvýšená pomoc, podpora a ochrana. Nečaká šokujúca smrť manžela

je tak znásobená uvedeným obdobím, s čím súvisí potreba vyvinutia mimoriadnej sily na zvládnutie
tragickej situácie, s cieľom ochrániť vlastné zdravie a tým aj zdravie dieťaťa. Žalobkyňa v 1. rade
s nebohým manželom tvorili harmonický pár, s ktorým viedli aktívny spoločenský, športový, rodinný
život, spolu s ostatnými členmi príbuzenstva a priateľmi. Ťaživosť situácie sa prejavila hospitalizáciou
žalobkyne v 1. rade dva týždne po tragickej udalosti. Zdravotné problémy maloletej žalobkyne v 2.

rade zaťažujú žalobkyňu v 1. rade ako jediného pozostalého rodiča, ktorý je tak odkázaný zvládnuť
celú starostlivosť o domácnosť a dieťa sám. Obdobie po narodení dieťaťa sa taktiež vyznačuje
intenzívnou a úzkou súčinnosťou obidvoch rodičov, o to viac v prípade zdravotných komplikácií dieťaťa.
V neposlednom rade pre žalobkyňu v 1. a 2. rade úmrtie znamenalo aj stratu živiteľa rodiny. Maloletá
žalobkyňa v 2. rade bola od svojho prvého okamihu na svete definitívne ochudobnená o možnosť

vidieť, spoznať svojho vlastného otca a rozvíjať celoživotný vzťah dieťaťa a biologického rodiča, ktorý
je nenahraditeľný. Zásah do jej rodinného života spôsobil destabilitu, zánik úplnej rodiny, v ktorej
by bola rástla a bola vychovávaná. Maloletá žalobkyňa v 2. rade stratila celoživotnú oporu, otca.
Napriek svojmu útlemu veku je už evidovaná vo viacerých odborných lekárskych ambulanciách, čo
zintenzívňuje absenciu prítomnosti a pomoci otca ako druhého rodiča. Žalobkyňa v 3. rade veľmi

ťažko prežívala smrť najstaršieho syna. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané paralyzovanie
jej bežných každodenných činností, neschopnosť zapojiť sa do pracovného procesu. Ťaživosť straty
mala za následok zdravotné problémy, pre ktoré vyhľadala lekársku pomoc, pričom jej bola stanovená
diagnóza reaktívny depresívny stav. Bola jej predpísaná liečba antidepresívami, sedatívami, najskôr v
injekčnej forme, neskôr v tabletkovej forme, ako aj psychoterapia. Podľa lekárskej správy úzkostné stavy

žalobkyne v 3. rade v čase situačných záťaží pretrvávajú. Žalobca v 4. rade ťažký stav straty úzkostne
prežíval adekvátne svojej osobnostnej výbave, nepochybne však rovnako ťaživo ako žalobkyňa v 3.
rade. So synom mali viacero spoločných záľub, ktorým sa aktívne spoločne venovali (najmä lyžovanie
a ďalšie aktivity v lyžiarskom stredisku, automobilové preteky).Výsluch pre žalobcu v 4. rade bol aj
v priebehu konania ťaživý, keďže prekonal mozgovú príhodu, s čím boli spojené závažné zdravotné

komplikácie. Celkový aktívny spoločenský a rodinný život žalobcov v 3. a 4. rade sa podstatným
spôsobomzmenil.Prestalisavenovaťsvojimzáujmom,stretávaťsaspriateľmi,vyhýbajúsaspoločnosti.
Stratili synovu všestrannú pomoc, zanikli spoločné rodinné guláše, oslavy, výlety, návštevy k príbuzným.
Skutočnosť, že majú dvoch mladších synov je bez relevantného významu k vzniknutej ujme, vzhľadomna jedinečný vzťah rodiča a dieťaťa a hodnotu, ktorú tento vzťah poskytoval (o ktorú hodnotu žalobcovia
v 3. a 4. rade prišli v dôsledku protiprávneho konania žalovaného). Z nečakanej traumatickej šokujúcej
udalosti prežívali žalobcovia v 1., 3. a 4. rade pocity veľkej bolesti, úzkosti, smútku a stavu bezradnosti.

Je všeobecne známe, že každá tragédia v živote človeka negatívnym spôsobom ovplyvňuje jeho
zdravotný stav, najmä psychické zdravie. Rozsah vykonávania dokazovania v danom druhu súdneho
konania má preto zohľadňovať uvedenú skutočnosť, aby nedošlo k ďalšej ujme do práv žalobcov. V
súdnych pojednávaniach pri vypočúvaní žalobkyne v 1. rade, žalobcov v 3. a 4. rade, ako aj výsluchu
svedkyne krstnej matky zomrelého, boli prejavy zo strany uvedených osôb silne emotívne, vypovedali

v stave ťažkého citového rozpoloženia a rozrušenia. Spomienky na nebohého a tragickú udalosť
u uvedených osôb vyvolávali bolesť a tým prehlbovali spôsobenú ujmu. Vykonávanie akéhokoľvek
ďalšieho dokazovania by bolo kontraproduktívne a viedlo by len k ďalším ujmám.

Pri hodnotení okolnosti prípadu bolo prihliadané aj na druh protiprávneho konania žalovaného. Bol
uznaný vinným z kumulovaných porušení najdôležitejších povinností uložených vodičom zákonom o

cestnej premávke, keďže vozidlo viedol ovplyvnený alkoholickými nápojmi, rýchlosťou viacnásobne
prevyšujúcou povolenú rýchlosť v uzavretej obci, poškodeného zrazil na prechode pre chodcov a v
protismere, do ktorého sa navyše dostal v dôsledku nedovoleného predchádzania iného motorového
vozidla. Podľa odôvodnenia súdneho rozhodnutia v trestnom konaní uvedeným spôsobom jazdy sa
žalovaný musel nevyhnutne dostať do kolíznej situácie s iným účastníkom cestnej premávky, v danom

prípade chodcom, ktorý za žiadnych okolností nemohol predvídať ohrozenie a pri rýchlosti približujúceho
sa vozidla nemal žiadnu možnosť zrážke sa vyhnúť. Je potrebné uviesť, že v prípade predmetného
neoprávneného zásahu podľa § 13 Občianskeho zákonníka ide o objektívnu zodpovednosť, teda
zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie. Náhrada nemajetkovej ujmy, pokiaľ bola ľútosť žalovaného a
jeho ospravedlnenie úprimné, umožňuje žalovanému podieľať sa na strate, ktorú žalobcom spôsobil, a to

adekvátnym spôsobom. Znamená to nielen pri súčasných majetkových pomeroch, ale aj pri nadobúdaní
majetku snažiť sa zmierniť ujmu žalobcov v maximálne možnej miere. Žalobcovia v 1. až 4. rade budú
niesť stratu svojho najbližšieho člena rodiny po celý svoj život.

V rámci úvah o výške náhrady bol súd limitovaný aj rozsahom uplatnených nárokov žalobcov v 1. až 4.

rade, keďže ide o originárne, nie odvodené, právo v ich osobnostnej sfére. Súd prihliadal na skutočnosť,
že voči žalovanému si uplatnili nároky viacerí najbližší príbuzní (žalobcovia v 1. až 4. rade). Majetkové
pomery účastníkov nie sú pri stanovení výšky náhrady nemajetkovej ujmy rozhodujúcim hľadiskom v
zmysle platnej právnej úpravy. Súdna prax ustálila oprávnenosť občianskoprávnej sankcie za zásah do
osobnosti fyzickej osoby spočívajúci v usmrtení blízkej osoby.

Pri priznávaní výšky náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch však súdna prax nie je ustálená. Bolo
prihliadané na judikatúru v predmetnej oblasti, ako aj právnu úpravu pri odškodňovaní úmrtia v rámci
inštitútu náhrady škody v ČR (podľa ktorého každému dieťaťu prináleží zákonný nárok na jednorázové
odškodnenie 240.000,-Kč v prípade úmrtia rodiča), v spojení s ústavnoprávnou judikatúrou. Pokiaľ však

uvedené jednorázové odškodnenie nie je dostatočnou satisfakciou za vzniknutú ujmu na osobných
právach, nie je vylúčené, aby sa dotknuté osoby domáhali ďalšej satisfakcie podľa ustanovení na
ochranu osobnosti (Pl. ÚS ČR 16/2004). V konaní vedenom na Okresnom súde Prešov sp. zn.
6C/67/2004 (publikované rozhodnutie) bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy z dôvodu zásahu do
práva na ochranu súkromia a rodinného života (strata matky, s ktorou tvorili plnohodnotne fungujúcu

rodinu) vo výške 400.000,-Sk, t. j. 13.277,57 eur, v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 4C/130/2009, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, č. k.
8Co/119/2011-192 zo dňa 30. 6. 2011 nahradenie nemajetkovej ujmy predstavovalo 10.000 eur (v
dôsledku úmrtia syna) a v konaní sp. zn. 7C/121/2010 vo výške 26.000 eur (náhrada nemajetkovej
ujmy v dôsledku zavineného usmrtenia matky). Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k.

7C/162/2011-165 bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 10.000 eur každému z rodičov za
úmrtie syna (po zohľadnení spoluzavinenia poškodeného pri dopravnej nehode). V prípade rozhodnutia
EurópskehosúdupreľudsképrávavŠtrasburgu(prípadKontrováprotiSlovenskárepublikazodňa31.5.
2007 bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 25.000 eur v dôsledku zásahu do súkromného
a rodinného života). Rozsudkom Okresného súdu Čadca zo dňa 16. 2. 2011, č. k. 14C 31/2010

bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy každému z rodičov za stratu dieťaťa vo výške 25.000 eur
(povinnej osobe bol v trestnom konaní uložený trest odňatia slobody vo výmere dva roky, keďže počas
predchádzania iného motorového vozidla prešiel do protismeru, kde došlo k čelnej zrážke s motorovým
vozidlom). Rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa 1. 12. 2008, č. k. 1C 149/2007 bolapriznaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 19.916 eur v dôsledku úmrtia manžela (povinná osoba
predchádzala vozidlo v úseku cesty, kde je predchádzanie zakázané a po prejdení do protismeru čelne
narazila do protiidúceho motorového vozidla). Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa

31.5.2012,č.k.7C/276/2011-96vspojenísrozsudkomKrajskéhosúduvŽilinezodňa26.11.2012,č.k.
5Co/315/2012-125, súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel a priznal náhradu nemajetkovej ujmy každému
zo žalobcov v 1. a 2. rade v dôsledku úmrtia matky (povinná osoba v dôsledku nesprávnej techniky jazdy
pri prejazde zákrutou dostala šmyk, prešla do protismeru a vozidlom narazila do stojacej chodkyne na
autobusovej zastávke). Rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 31. 5. 2012, č. k. 10Co/236/2011,

na ktorý poukázal žalovaný, bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 5.000
eur každému z rodičov za stratu dieťaťa (súrodencovi 10.000 eur), pričom povinná osoba v trestnom
konaní v dôsledku nevenovania sa plne vedeniu vozidla a nesledovaniu situácie v cestnej premávke
zrazila zozadu maloletého chodca kráčajúceho po pravej krajnici, pričom alkohol u vodiča zistený nebol.
S poukazom na uvedené je potrebné prihliadať predovšetkým na individuálne okolnosti prípadu a
váženiekolízieprávsporovýchstrán,ktorésúrozdielnevkaždomjednotlivomprípade.Priznanúnáhradu

nemajetkovej ujmy je potrebné tiež vnímať v kontexte ekvivalencie finančného plnenia vo vzťahu k
cenovým reláciám v súčasnej dobe, v porovnaní s následkami spôsobenými nenahraditeľnou stratou
príbuzného žalobcov.

Pri zohľadnení všetkých zistení, preukázaných skutočností, okolností za ktorých došlo k zásahu do

práv žalobcov, súd vyhovel žalobe a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy
žalobcom adekvátne ich príbuzenskému vzťahu s nebohým H.. Q.. X., intenzite a rozsahu zásahu
do práva na súkromie a rodinný život. S poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie najväčšiu ujmu
utrpela maloletá žalobkyňa v 2. rade definitívnou stratou možnosti viesť rodinný život zo svojim otcom
od narodenia. Hlboká strata manžela a spolurodiča v období vysokého štádia tehotenstva po šiestich

rokoch harmonického manželstva predstavovala nenávratnú deštrukciu manželského a rodinného
vzťahu. Žalobcovia v 3. a 4. rade mali s nebohým synom mimoriadne blízky vzťah, intenzívne rozvíjaný
a napĺňaný, adekvátne im potrebám, záujmom a citovej blízkosti. Preto zásah do ich súkromia a
rodinného života bola značne intenzívny, hoci nebohý syn mal už založenú svoju rodinu. Žalobkyni v
1. rade súd preto priznal náhradu nemajetkovej ujmy 20.000 eur, žalobkyni v 2. rade sumu 23.000

eur, žalobkyni v 3. rade sumu 10.000 eur a žalobcovi v 4. rade sumu 10.000 eur. Priznaná náhrada
musí spĺňať požiadavku primeranosti vzniknutej ujmy v osobnostných právach žalobcov, inak by došlo
k spôsobeniu ďalšej ujmy na ich strane. Žalovaný by sa mal preto podieľať kompenzovaným absolútnej
ujmy adekvátnou výškou náhrady. Priznaná výška náhrady spĺňa požiadavku proporcionality zásahu
vzniknutej ujmy v osobnostných právach žalobcov. Korigovanie priznanej sumy by však uvedenú

požiadavku primeranosti nespĺňalo. Výška náhrady nemajetkovej ujmy je adekvátna aj po zohľadnení
všetkých okolností prípadu. Kvantifikácia „odškodnenia“ nemajetkovej ujmy prirodzene neznamená
bezhraničnú neobmedzenosť. Primárne je preto potrebné vychádzať z individuálnych okolností prípadu
a stretu práv žalujúcej a žalovanej strany, keďže priznané finančné plnenie by nemalo mať pre žalovanú
stranu likvidačný charakter. Výška náhrady nemajetkovej ujmy zosobňuje hodnotu práva nemateriálnej

povahy, týkajúceho sa osobnej integrity človeka, vrátane ľudskej dôstojnosti. Uvedenú voľnú úvahu je
potrebné vnímať práve v kontexte ekvivalencie finančného plnenia vo vzťahu k aktuálnym cenovým
reláciám. Spravodlivá voľná úvaha je výsledkom spravodlivého riešenia kolízie práv účastníkov konania
tak, aby žalobcovia priznanú požadovanú náhradu mohli oprávnene vnímať ako zadosťučinenie. Nie
je však uvedenou úvahou, v rámci ktorej sa zníži uplatnená náhrada pod adekvátnu výšku náhrady

nemajetkovej ujmy, predstavujúcu dôstojné a zadosť učiňujúce odškodnenie. V prípade poškodenia vecí
sa náhrada škody priznáva adekvátne skutočnej ujme, bez stanoveného finančného limitu. Nadväzne
na uvedené by hodnoty nemateriálnej povahy (život, zdravie, dôstojnosť) nemali požívať nižšiu ochranu.
Za predpokladu naplnenia požiadavky proporcionality môže dôjsť ku skutočnému zmierneniu vzniknutej
ujmy zo strany škodcu (aké odškodnenie by požadoval on sám v prípade vymenených pozícií). S

poukazom na vyššie uvedené skutočnosti nebolo možné prihliadať na priznané náhrady nemajetkovej
ujmy označenej žalovaným. Podľa Nálezu Ústavného súdu ČR 350/03 princíp proporcionality patrí
medzi všeobecné právne zásady, ktoré sa v európskej právnej kultúre bezozvyšku uplatňujú. Vo
svetle všeobecných zásad je potrebné interpretovať aj jednotlivé ustanovenia právnych predpisov
(náhrada škody na zdraví, sťaženie spoločenského uplatnenia). Porušením pravidla proporcionality

môže tak dôjsť k zásahu do ústavou garantovaných práv a to práva na súdnu ochranu. Vzhľadom na
uvedené súd korigoval uplatnenú náhradu nemajetkovej ujmy v súlade s princípom proporcionality. Bolo
potrebné prihliadať na skutočnosť, že došlo ku kumulovaniu nárokov viacerých najbližších príbuzných,
so zachovaním princípu primeranosti, ako aj kazuistiku rozhodovacej činnosti súdov a judikatúru. Vprevyšujúcej časti bola preto žaloba žalobcov zamietnutá. Náhrada nemajetkovej ujmy nižšou sumou by
prichádzala do úvahy pri zohľadnení kvalifikovaného spoluzavinenia poškodeného, k čomu nedošlo, ako
aj v prípade inej intenzity a rozsahu zásahu do práv na ochranu osobnosti žalobcov. Priznaná náhrada

nemajetkovej ujmy vo vzťahu k žalovanému nemá likvidačný charakter a napĺňa princíp proporcionality
ako súčasť práva na súdnu ochranu.

O náhrade trov konania súd rozhodne podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku do 30 dní po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Súd prihliadal na druh uplatňovaného nároku, počet žalobcov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.