Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava III

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Elena Ondrišová

Oblasť právnej úpravy – Obchodné právo

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3CoZm/75/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513223905
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1513223905.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ElenyOndrišovejasudcovMgr.

Štefana Zelenáka a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci navrhovateľa PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., , so Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea
Cviková. s.r.o., Bratislava, Kubániho 16, proti odporcovi 1/ MEDIA SLOVAKIA, s.r.o., Nám. Slobody 7,
Michalovce, IČO: 45 929 416 a 2/ L.. E. J., X.. X.X.XXXX, R. XX/XX, R., práv. zast. h&h PARTNERS,
advokátska kancelária s.r.o., Mäsiarska 6, Košice, o zaplatenie 16.732,40 EUR s príslušenstvom a
iné a o odvolaní účastníkov proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 1CbZm
114/2014-124 zo dňa 2.2.2015 a o odvolaní odporcu 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V v

Bratislave č.k. 1CbZm 114/2014-152 zo dňa 22.4.2015, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 1CbZm 114/2014-124
zo dňa 2.2.2015 v napadnutej vyhovujúcej časti, ktorou bol zmenkový platobný rozkaz proti odporcovi
2/ ponechaný v platnosti a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava V v Bratislave č.k. 1CbZm 114/2014-152
zo dňa 22.4.2015 p o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa ponechal v platnosti zmenkový platobný rozkaz č. k. 5Zm
968/2013-11 zo dňa 8.1.2014 proti odporcovi v 2. rade v zmenkovej sume 8.590,40 EUR, v úroku 6%
ročne zo sumy 8.590,40 EUR od 3.7.2013 do zaplatenia, v zmenkovej odmene 36,89 EUR a v náhrade
trov konania 525,20 EUR. Vo zvyšku sa zmenkový platobný rozkaz proti odporcovi v 2. rade zrušil a
konanie sa zastavil. Ďalej rozhodol tak, že navrhovateľovi bude po právoplatnosti tohto rozsudku vrátený
prostredníctvomprevádzkovateľacentrálnehosystémuevidenciepoplatkovSlovenskápošta,a.s.súdny

poplatok za návrh 481,80 EUR. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že z prvopisu zmenky, označenej číslom zmluvy
164816-71318, súd zistil, že ju odporca 1/ vystavil v Michalovciach 1.2.2013 a zaviazal sa zaplatiť
na rad navrhovateľa dňa 2.7.2013 v Bratislave zmenkovú sumu 16.732,40 EUR, bez protestu. Per
aval zmenku podpísal odporca 2/. Súd konštatoval, že listina obsahuje z pohľadu formálnej platnosti

zmenky náležitosti a tie sú vyjadrené určito a zrozumiteľne. Vyslovil názor, že listina, ktorej prvopis
navrhovateľ súdu predložil, obsahuje všetky zákonom vyžadované náležitosti pre vlastnú zmenku.
Podozrenie odporcu 2/, že v slovnom vyjadrení zmenkovej sumy boli niektoré písmená prepisované,
môže byť dôvodné, ale ani táto skutočnosť nemá na platnosť zmenky vplyv. Zmenková suma jevyjadrená určito a zrozumiteľne do tej miery, že nevznikajú žiadne pochybnosti, akú čiastku sa vystaviteľ
zaviazal remitentovi zaplatiť. Vzhľadom na uvedené, súd prvého stupňa konštatoval, že predložením
prvopisu zmenky navrhovateľ zmenkové práva preukázal. Ďalej uviedol, že ďalšie námietky vyplývajú

zo vzájomného mimozmenkového vzťahu účastníkov, založeného zmluvou o revolvingovom úvere č.
164816-71318, ktorú dňa 1.2.2013 uzavreli navrhovateľ ako veriteľ, odporca 1/ ako dlžník a odporca
2/ ako spoludlžník. Navrhovateľ je prvým majiteľom zmenky, preto má odporca 2/ v zmysle čl. I. § 17
zmenkového zákona právo vzniesť kauzálne námietky bez toho, aby preukázal, že navrhovateľ konal pri
nadobúdaní zmenky vedome na jeho škodu. Zo zmluvy o revolvingovom úvere súd zistil, že navrhovateľ

poskytol odporcovi 1/ na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti peňažné prostriedky vo výške 11.328
EUR a odporca 1/ sa zaviazal úver splatiť v 48 mesačných splátkach po 236,- EUR. Podľa splátkového
kalendára, ktorý sa ako príloha č. 1 stal súčasťou zmluvy, mal odporca 1/ splátky platiť vždy k 24.
dňu v mesiaci, počnúc od 24.3.2013 do 24.2.2017. Za poskytnutie úveru bola v bode 4.1. zmluvy
dojednaná zmluvná odmena 6.328,- EUR, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru. Odmena sa
stala splatnou ku dňu poskytnutia úveru. Vzájomné pohľadávky účastníkov sa v zmysle bodu 9.1.

zmluvy započítalikudňuposkytnutiapôžičky(protipohľadávkeodporcu1/naposkytnutieúveru11.328,-
EUR sa započítala pohľadávka navrhovateľa na zmluvnú odmenu 6.328,- EUR), takže navrhovateľ
vyplatil odporcovi 1/ len rozdiel 5.000,- EUR. Ako sankcie za omeškanie s úhradou splátok alebo iných
peňažných záväzkov zo zmluvy boli v článku 12. zmluvy dojednané zmluvné pokuty. Podľa bodu 12.1
zmluvy bol navrhovateľ oprávnený požadovať jednorazovú zmluvnú pokutu vo výške 5% z nominálnej

výšky úveru v prípade omeškania odporcu 1/ s úhradou splátky úveru o viac ako 15 dní po termíne
splatnosti. Pokuta sa v zmysle bodu 12.2 zmluvy stala splatnou do 10 dní od vystavenia penalizačnej
faktúry na úhradu zmluvnej pokuty. Omeškanie so zaplatením mesačnej splátky, trvajúce dlhšie ako 30
dní, bolo podľa bodu 12.3 písm. b) zmluvy jedným z dôvodov, pre ktorý sa stali okamžite splatnými
všetky záväzky dlžníka zo zmluvy. V prípade omeškania dlžníka so splnením tohto záväzku o viac než

15 dní, bol dlžník podľa bodu 12.4. a 12.5. zmluvy povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 50 % z
nominálnej výšky úveru, ktorá sa stala splatná do 10 dní odo dňa vystavenia penalizačnej faktúry na jej
úhradu. Podľa bodu 5.8. zmluvy odporca 2/ na základe § 533 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
(OZ) pristúpil k peňažnému záväzku odporcu 1/, spočívajúcom v úhrade úveru s príslušenstvom a
prípadne uplatňovaných zmluvných pokút. Námietky odporcu 2/ vychádzali z jeho presvedčenia, že je

spotrebiteľ a jeho vzťah s navrhovateľom, založený zmluvou o revolvingovom úvere, ktorú uzavrel ako
spoludlžník, sa má posudzovať podľa predpisov o spotrebiteľskom práve. Súd prvého stupňa poukázal
na to, že za spotrebiteľa náš právny poriadok ku dňu uzavretia úverovej zmluvy označoval fyzickú osobu,
ktorá pri uzatváraní alebo plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 OZ), resp. fyzickú osobu, ktorá nekoná v rámci

predmetu svojho podnikania alebo povolania (§ 2 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch). Teda zmluvu o revolvingovom úvere by bolo možné považovať za spotrebiteľskú len v prípade,
ak by navrhovateľ neposkytol úver odporcovi 1/ na výkon jeho podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľský
charakter zmluvy nie je daný ani tým, že odporca 2/ k tomuto záväzku pristúpil. Odporca 2/ ako konateľ
obchodnej spoločnosti dlžníka bol s dlžníkom úzko prepojený. Pristúpením k záväzku poskytol dlžníkovi

zabezpečenie, ale nie pre účel svojej súkromnej spotreby, ale s cieľom umožniť odporcovi 1/ vykonávať
jeho podnikateľskú činnosť. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora C-419/11 zo dňa 14.3.2013, podľa
ktorého fyzickú osobu, ktorá má úzke podnikateľské väzby vo vzťahu k spoločnosti ako je napr. aj
konateľstvo, nemožno považovať za spotrebiteľa, ak prevezme ručenie za vlastnú zmenku vystavenú na
zabezpečenie záväzkov tejto spoločnosti zo zmluvy o poskytnutí úveru tým, že sa zaručil za zaplatenie

zmenky. So zreteľom na uvedené kauzálne námietky, ktoré odporca 2/ vzniesol s odvolávaním sa na
spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere, súd preto hodnotil ako nedôvodné. Ďalej uviedol, že zmluvu
o revolvingovom úvere účastníci uzavreli podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník
(ObZ) a pre obchodnoprávne vzťahy platí princíp zmluvnej voľnosti. Neprípustnosť zabezpečiť úver
zmenkou vyplývala v čase uzavretia zmluvy iba zo zákona č. 129/2010 Z. z., ktorý na právne vzťahy

účastníkov nie je možné použiť. Vzhľadom na ustanovenie § 263 ObZ súd prvého stupňa konštatoval,
že sa účastníci zmluvy mohli odchýliť od úpravy uvedenej v § 503 ObZ a dojednať si, že zmluvná
odmena,ktoráplnífunkciuúrokovzúveru,sastávasplatnou kudňuposkytnutiapeňažnýchprostriedkov
a bude zaplatená započítaním. Veriteľ má právo požadovať úrok až do doby, kým mu dlžník poskytnuté
peňažné prostriedky nevráti. Z tohto pohľadu nie je preto rozhodujúce, kedy sa odmena stala splatnou,

lebo celkový záväzok dlžníka by sa nezmenil ani v prípade, ak by bol dlžník povinný odmenu zaplatiť
v mesačných splátkach spolu s dlžnou istinou. Zmluva o úvere sa nestáva neplatnou, ak je v nej
dojednaný neprimerane vysoký úrok, ale podľa poslednej vety § 502 ods. 1 ObZ je dlžník povinný
platiť úrok len v najvyššej prípustnej výške. Záver o neprimeranej výške úroku odporca 2/ vyvodil len zporovnaniadojednanejodmenyasumy5.000eur,ktorábolaodporcovi1/reálneposkytnutá.Nevzalteda
do úvahy ani ďalšie faktory, ktoré výšku úroku ovplyvňujú, najmä dobu, na ktoré boli peňažné prostriedky
dlžníkovi prenechané. Súd prvého stupňa konštatoval, že prihliadnuť bolo potrebné aj na to, že odporca

1/ je podnikateľ, znalý svojich práv a pokiaľ by nepovažoval výšku odplaty za zodpovedajúcu obvyklým
úrokom a ďalším podmienkam, za ktorých mohol obdobný úver získať od bánk alebo iných nebankových
spoločností, nebol by s navrhovateľom zmluvu uzavrel. V súvislosti s výškou zmluvnej pokuty poukázal
na to, že navrhovateľ vzal návrh späť v zmenkovej sume 5.664,- EUR, zodpovedajúcej zmluvnej
pokute 50% z nominálnej výšky úveru. V súvislosti s námietkou nesprávneho alebo neoprávneného

vyplnenia blankozmenky (čl. I. § 10 zmenkového zákona) odporca 2/ vymedzil jednak poukazom na
svoje postavenie spotrebiteľa a jednak tým, že navrhovateľovi zaplatil 11 splátok úveru. Navrhovateľ
mal podľa bodov 5.3. a 5.4. zmluvy právo vyplniť v blankozmenke chýbajúce údaje (sumu zmenky a
údaj splatnosti), ak sa odporca 1/ dostal do omeškania s plnením peňažných záväzkov podľa zmluvy.
Ako sumu zmenky bol oprávnený vyplniť ľubovoľnú sumu zahrnujúcu ale neprekračujúcu všetky svoje
pohľadávky zo zmluvy spolu s príslušenstvom a zmluvnými pokutami uloženými podľa čl. 12. zmluvy,

ktoré budú splatné ku dňu splatnosti zmenky. Z bodu 5.5. zmluvy vyplýva, že odporca 2/ ako avalista
podpisom zmluvy vyjadril súhlas s podmienkami podľa bodu 5.3. a s obsahom vyplňovacieho práva
dohodnutéhovbode 5.4.Súdpoukázalnato,žepodľavyplňovaciehooprávneniamalnavrhovateľprávo
do sumy zmenky uviesť nie len nesplatený zvyšok úveru 10.502 EUR, ale aj zmluvné pokuty. Námietku
preto súd hodnotil ako nedôvodnú. Súd prvého stupňa Ďalej poukázal na to, že podpísaním zmenky per

avalsaodporcav2.radezaručilzazaplateniezmenkyajezaviazanýrovnakoakoten,zakohosazaručil.
Stal sa tým samostatným zmenkovým dlžníkom a v zmysle čl. I § 47 ods. 1 a2 zmenkového zákona by
mohol navrhovateľ ako majiteľ zmenky žiadať plnenie od odporcu 2/ aj samostatne i keď je vystaviteľ
vlastnej zmenky a ručiteľ zaviazaný majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou a uviedol, že vzhľadom
na koncentračnú zásadu nebolo možné na ňu prihliadať. V súvislosti s dodatočnou námietkou odporcu

2/, že v tomto prípade nešlo o poskytnutie úveru právnickej osobe, ale o to, aby príjemcom úveru nebola
fyzická osoba ako spotrebiteľ a navrhovateľ sa tým snažil obísť ochranu spotrebiteľa. Navrhovateľ však
vzal návrh čiastočne späť, preto súd v zmysle § 175 ods. 5 OSP v zmenkovej sume 8.142 EUR s úrokom
6% ročne z nej od 3.7.2013 do zaplatenia a v zmenkovej odmene 18,88 EUR zmenkový platobný rozkaz
zrušil a konanie zastavil. Výrok týkajúci sa vrátenia súdneho poplatku odôvodnil § 11 ods. 3, 4 a 6

zákona č. 71/1992 Zb. Vzhľadom na to súd čiastočne zrušil zmenkový platobný rozkaz aj vo výroku o
náhrade trov konania, keďže po vrátení časti súdneho poplatku 481,80 EUR ostávajú trovy len vo výške
525,20 EUR. Vzhľadom na rovnaký pomer miery úspechu navrhovateľa v konaní (cca 51% pôvodne
uplatneného nároku) s jeho procesnou zodpovednosťou za čiastočné zastavenie konania (cca 49%
pôvodne uplatneného nároku), rozhodol súd prvého stupňa tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov

nepriznal.

Proti časti tohto rozsudku, ktorou súd prvého stupňa ponechal zmenkový platobný rozkaz v platnosti a
súvisiacemu výroku o náhrade trov podal včas odvolanie odporca 2/ navrhujúc ho v tejto časti zrušiť a
vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytýkal súdu prvého stupňa nesprávne právne posúdenie

veci, keď neposúdil vzťah medzi navrhovateľom a odporcom 2/ ako spotrebiteľský vzťah. Poukázal na to,
že odporca 2/ nekonal v rámci svojej podnikateľskej činnosti ale ako fyzická osoba nepodnikateľ. Ďalej
uviedol, že sa síce stotožňuje s tvrdením okresného súdu, že pre oblasť obchodno-právnych vzťahov
platí princíp zmluvnej voľnosti, má však za to, že aj zmluvná voľnosť ako základný princíp súkromného
práva má svoje limity a týmito limitami sú dobré mravy a poctivý obchodný styk majúci povahu dobrých

mravov pre oblasť obchodného práva. Uviedol, že týmto zásadám podľa jeho názoru nezodpovedajú
ustanovenia zmluvy, ktoré umožňovali navrhovateľovi poskytnúť úver v nižšej sume ako je dohodnuté z
dôvodu započítania si zmluvnej odmeny. Vyslovil názor, že pri tzv. „formulárových zmenách“ je potrebné
dodržiavaniu týchto zásad venovať zvýšenú pozornosť.

Proti výroku tohto rozsudku týkajúceho sa náhrady trov konania podal včas odvolanie navrhovateľ
navrhujúc ho zmeniť a priznať mu náhradu trov konania. Vytýkal súdu prvého stupňa, že nesprávne
posúdil pomer úspechu a neúspechu navrhovateľa a odporcu 2/ v konaní. Vyslovil názor, že súd prvého
stupňa nesprávne dospel k záveru o tom, kto z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania v časti
zmenkovej sumy 2.478,- EUR. Uviedol, že zastáva názor, že procesná zodpovednosť v tomto smere je

na strane odporcov. Poukázal na ustálenú judikatúru, podľa ktorej je na dlžníkoch, aby preukázali, že
zmenka nebola predložená riadne a včas bez ohľadu na problémy spojené so zadovážením takéhoto
dôkazu.Krajský súd v Bratislave prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. len v napadnutej vyhovujúcej časti,
ktorou bol platobný rozkaz ponechaný v platnosti proti odporcovi 2/ a súvisiacom výroku o náhrade trov
konania a dospel k záveru, že rozsudok je v napadnutej časti vecne správny, keď súd prvého stupňa

dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej
stránke.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvého stupňa a to z dôvodov uvedených
v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré z dôvodu hospodárnosti nepovažuje za potrebné opakovať
a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvého stupňa a to z dôvodov uvedených v
odôvodnení napadnutého rozsudku, v ktorom sa súd prvého stupňa dôsledne vysporiadal so všetkými
námietkami odporcu 2/ a nepovažuje za hospodárne opakovane tieto dôkazy uvádzať a preto rozsudok
súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Odvolací súd považuje za potrebné k veci dodať, že zmenka bola vždy považovaná za dokonalý cenný
papier, tzv. skripturu. To znamená, že práva a povinnosti zo zmenkových vzťahov sú definované práva
len a len zmenkovou listinou, zápismi (doložkami, poznámkami) na nej uvedenými a tiež môžu existovať
len spolu s touto listinou. Záväzky zo zmenky majú nespornú, bezpodmienečnú a abstraktnú povahu.
Teda už podpisom zmenky sa stal odporca 2/ osobou zo zmenky zaviazanou, je teda dlžníkom z tejto

zmenky a má zásadne povinnosť zmenku zaplatiť.

Navyše tak, ako na to správne poukázal súd prvého stupňa, odporca 2/ bol v prejednávanej právnej veci
súčasne v čase, kedy sa na zmenku podpísal aj konateľ spoločnosti, ktorá bola vystaviteľom zmenky,
nemôže byť v žiadnom prípade považovaný za spotrebiteľa. (Rozsudok Súdneho dvora C-416/11 zo

dňa 14.3.2013).

Pokiaľ ide o kauzálne námietky v súvislosti s mimozmenkovým vzťahom zo zmluvy o revolvingovom
úvereč.164814-71318z1.2.2013,nazabezpečeniezáväzkov,zktorejbolazmenkavystavenáatobodu
1.1 nepochybne vyplýva, že peňažné prostriedky boli dlžníkovi poskytnuté na účely jeho podnikateľskej

činnosti a odporca 2/ je v zmluve označený ako spoludlžník. Vzhľadom na uvedené bol správny záver
súdu prvého stupňa, že ani mimozmenkový vzťah navrhovateľa a odporcu 2/ nemá spotrebiteľský
charakter.

Navrhovateľ podal návrh na súde dňa 9.7.2013, t.j. týždeň po splatnosti zmenky. Je síce pravdou, že

podľa čl. I § 46 zák. č. 191/50 Zb. je na dlžníkoch, aby preukázali, že zmenka nebola riadne a včas
predložená (čl. I. § 38 zák. č. 191/50 Zb.), a že podľa čk. I. § 53 zák. č. 191/50 Zb. zmeškanie lehôt
nemá negatívny dopad na vystaviteľa vlastnej zmenky ako aj jeho avala, ale navrhovateľ ani len v návrhu
netvrdil, že zmenku na platenie predložil aby tak predišiel vzniku zbytočného sporu, i keď toto tvrdenie
vzhľadom na § 46 zák. č. 191/50 Zb. nemusel preukazovať. So zreteľom na uvedené sa odvolací súd

stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že mu nevzniklo právo na náhradu trov podľa § 146 ods. 2
O.s.p. tým, že čiastočné zastavenie konania zapríčinil odporca a preto dovolací súd dospel k záveru,
že súd prvého stupňa správne posúdil pomer úspechu a neúspechu účastníkov v konaní a o náhrade
trov rozhodol tomu zodpovedajúcim spôsobom a preto rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil aj v časti týkajúcej sa náhrady trov konania.

Navrhovateľ mal v odvolacom konaní úspech mal by preto podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.
právo na náhradu jeho trov. Odvolací súd prihliadol aj pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania
na už skôr uvedené okolnosti vzniku sporu a s použitím § 150 ods. 1 O.s.p. navrhovateľovi náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil odporcovi 2/ povinnosť zaplatiť súdny poplatok 1.007,-
EUR na účet súdu prvého stupňa za námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu s poukazom napoložku č. 1 prílohy zák. č. 71/92 Zb. a poznámku č. 5 k tejto položke. V odôvodnení uznesenia uviedol,
že pri vyčíslení súdneho poplatku vychádzal zo súčtu sumy 8.590,40 EUR a odmeny 36,89 EUR.

Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie odporca 2/ navrhujúc ho zmeniť a súdny poplatok mu
vyčísliť v správnej výške, nakoľko podľa jeho názoru nezodpovedá hodnote predmetu konania po
čiastočnom späťvzatí.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania bez

nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne.

Podľa položky 1 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zák. č. 71/92 Zb. sa z návrhu
na začatie konania, ak nie je ustanovená osobitná sadzba, vyrubuje poplatok z ceny predmetu konania
alebo z hodnoty predmetu sporu a to 6% najmenej 16,50 EUR v obchodných veciach najviac 33.193,50
EUR.

Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ zák. č. 71/62 Zb., poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania,
dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ
a dovolateľ.

Podľa § 7 ods. 11 zák. č. 71/92 Zb., základ poplatku sa zaokrúhľuje na celé eurá nadol. Poplatok sa
vypočítava s presnosťou na eurocenty tak, že ak suma prevyšujúca celé číslo je a/ menšia ako 50,
poplatok sa zaokrúhli na celé euro nadol, b/ rovná 50 poplatok sa nezaokrúhli, c/ väčšie ako 50, poplatok
sa zaokrúhli na pol eura nadol.

Zmenkovým platobným rozkazom č.k. 5Zm 968/2013-11 z 8.1.2014 bola aj odporcovi 2/ uložená
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 16.732,40 EUR s prísl. a zmenkovú odmenu 55,77 EUR.

Vychádzajúc z uvedenej hodnoty konania v čase vzniku platobnej povinnosti súdom prvého stupňa,
vyrubený súdny poplatok za námietky zodpovedá cene predmetu konania a preto odvolací súd

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.