Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. august 2012

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18Er/1772/2005
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5105228085
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 08. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2012:5105228085.2

Uznesenie
Okresný súd Žilina v exekučnom konaní pred súdnym exekútorom JUDr. Jozef Rišian, Exekútorský úrad
so sídlom Žilina, Pivovarská 1069, 010 01 Žilina, na návrh oprávneného: T., L..C..I.., K.: XX XXX XXX,
L. L. T. XX, XXX XX F., zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom, Pribinova 25, 811 09 Bratislava a
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Moyzesova 8, 811 05 Bratislava, proti povinnému: E. I., W.. XX.XX.XXXX,
Q. W. U. XXX, XXX XX Q. W. U..

r o z h o d o l :

I. Exekúciu v y h l a s u j e za n e p r í p u s t n ú a v celom rozsahu z a s t a v u j e .

II. Oprávnenému u k l a d á nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 37,33- Eur v lehote
3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

III. Návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Na návrh oprávneného bolo vo veci vydané poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie
na základe exekučného titulu, ktorým je Notárska zápisnica N 2577/2005, NZ 25353/2005, NCRLs
25017/2005 zo dňa 5.6.2005.

Súdu bol oprávneným doručený návrh na zmenu súdneho exekútora tak, že súd namiesto pôvodného
exekútora poverí vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom Bratislava,
Záhradnícka 60.

Exekučným titulom, na podklade ktorého je daná exekúcia vedená, je notárska zápisnica N 2577/2005,
NZ 25353/2005, NCRLs 25017/2005 zo dňa 5.6.2005. Neoddeliteľnou súčasťou uvedenej notárskej
zápisnice je zmluva o úvere zo dňa 20.12.2004, z ktorej mal súd zistené, že predmetná zmluva bola
uzatvorená medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom. Z uvedenej zmluvy okrem iného
ďalej vyplynulo, že povinný v časti označenej ako „Splnomocnenie“ splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša
Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j., aby v jeho mene uznal záväzok do
výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Následne Tomáš Kušnír na základe splnomocnenia
spísaného v úverovej zmluve požiadal v mene povinného o spísanie notárskej zápisnice, a to osvedčenia
o vyhlásení účastníka o uznaní právneho záväzku a súhlase s exekúciou. Mgr. Kušnír za povinného
vyhlásil, že povinný uzatvoril s oprávneným zmluvu o úvere, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver
vo výške 12.000,-Sk. Mgr. Kušnír za povinného uznal dlh vo výške 22.283,-Sk, z toho úver a poplatok
predstavujú sumu 18.400,-Sk s úrokom z omeškania 0,25% denne od 28.3.2005 do zaplatenia. Celý dlh
pozostáva z istiny nesplateného úveru, poplatku za úver, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie
notárskej zápisnice. Uvedený dlh Mgr. Kušnír za povinného uznal v plnom rozsahu čo do základu aj do
výšky a za povinného vyhlásil, že uvedený dlh spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne
od 28.3.2005 do zaplatenia splatí v lehote do 4.7.2005, ako aj za povinného vyhlásil, že v prípade

neuhradenia dlhu v lehote do 4.7.2005 súhlasí s exekúciou spôsobom ustanoveným v § 63 Exekučného
poriadku s tým, aby táto notárska zápisnice bola použitá ako exekučný titul.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku účinného do 30.11.2006 (ďalej len EP), podľa tohto
zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok
a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak
povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP, exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý
exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 EP, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka (OZ), zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý
na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 OZ, zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné
zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný.

Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Z ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný
skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen
v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie
dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začatú exekúciu zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť
na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu. Ak je exekučný súd podľa zákona oprávnený rozhodnúť
o zastavení exekúcie aj bez návrhu - ex offo, urobí tak aj bez vyjadrenia účastníkov exekučného konania.
Exekučný súd je ex offo povinný v priebehu celého exekučného konania skúmať, či sú splnené všetky
predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný a spôsobilý
exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať.

Podľa ust. 41 ods. 2 písm. c) EP je potrebné, aby povinný súhlasil s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice. Podľa § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami
zastúpeného. V tomto prípade povinný na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v
jeho mene uznal jeho záväzok z úveru a vyjadril súhlas s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice ako
exekučného titulu splnomocnil v zmluve o úvere Mgr. Tomáša Kušníra, advokáta so sídlom v Bratislave,
a to tak, že udelené plnomocenstvo pre tohto advokáta ako vyplýva z obsahu zmluvy o úvere bolo na
nej vopred predtlačené s vopred určeným advokátom - Mgr. Tomášom Kušnírom. V tomto prípade sa
jednalo o zmluvné zastúpenie. V zmluvnom zastúpení rozlišujeme existenciu zmluvy, ktorou sa zakladá
právny vzťah zastúpenia (dohoda o plnomocenstve), z ktorej vyplývajú vzájomné práva a povinnosti
medzi zástupcom a zastúpeným. Plnomocenstvo je potom osvedčenie o existencii právneho vzťahu
zastúpenia. Súd mal preukázané, že v tejto veci plnomocenstvo, ako jednostranný právny úkon, bolo
spísané priamo v zmluve o úvere bez ďalšej prezentácie prípadného zmluvného vzťahu uzavretého
medzi advokátom a povinným. V konaní tak nebolo preukázané, že dohoda o plnomocenstve ako
dvojstranný právny úkon bola platne uzavretá. Dlžník svojim podpisom úverovej zmluvy vyjadril, že
súhlasí s tým, že uzatvára úverovú zmluvu, prijíma sumu, ktorá ako úver mu bola zo strany oprávneného
poskytnutá, a že v súlade so všeobecnými podmienkami úveru sa zaväzuje požičanú sumu zvýšenú
o príslušný poplatok vrátiť, nie je však zrejmé, čo mienil okrem týchto skutočností dlžník prejaviť vo
vzťahu k existencii „zmluvy o plnomocenstve“. Nemožno teda konštatovať, že dlžník podpísaním zmluvy
o úvere mienil uzavrieť zmluvu o plnomocenstve s určeným advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom, a to z
dôvodu, že z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že mal možnosť prejaviť slobodnú vôľu pri
výbere advokáta, ktorý by hájil výlučne len jeho záujmy. Navyše táto skutočnosť, že meno Mgr. Kušníra
ako zástupcu dlžníka bolo priamo zakomponované do predtlače zmluvy o úvere, a teda menovaný

advokát bol vybraný priamo veriteľom - oprávneným, nenasvedčuje záveru, že Mgr. Kušnír bude hájiť
záujmy osoby, ktorá mu plnú moc na svoje zastupovanie udelila, ale naopak, že bude hájiť predovšetkým
záujmy subjektu, ktorý ho vybral a do predtlače zmluvy o úvere v časti splnomocnenie i uviedol.
Teda, že bude hájiť predovšetkým záujmy oprávneného, ktorého okrem iného zastupoval aj v mnohých
iných súdnych konaniach. Táto skutočnosť vyplýva aj zo samotnej notárskej zápisnice, keď súčasťou
uznaného dlhu mali byť i trovy právneho zastúpenia, ktoré bol povinný zaviazaný uhradiť oprávnenému,
pričom z obsahu notárskej zápisnice vyplýva, že oprávnený nebol prítomný pri spisovaní zápisnice,
ani jeho právny zástupca, tak mu ani nemohli vzniknúť z tohto úkonu trovy právneho zastúpenia. V
splnomocnení sa doslova uvádza, že dlžník sa zaväzuje uhradiť všetky náklady súvisiace so spísaním
notárskej zápisnice (notársky poplatok, trovy právneho zastúpenia pri tomto právnom úkone a iné). Teda
ak vznikli trovy právneho zastúpenia v súvislosti so spísaním notárskej zápisnice, tak iba zástupcovi
povinného, ktorý spísal za neho notársku zápisnicu, a preto povinnosť uhradiť tieto trovy právneho
zastúpenia vznikla povinnému voči právnemu zástupcovi, a nie oprávnenému. Z takto koncipovaného
dlhu uznaného v notárskej zápisnici vyplýva, že trovy právneho zastúpenia Mgr. Kušnírovi (zástupcovi
povinného) uhradil oprávnený a následne bol povinný zaviazaný k ich úhrade oprávnenému. Týmto
postupom sa plnomocenstvo udelené povinným Mgr. Kušnírovi dostáva do rozporu so zákonom, keďže
splnomocnencom nemôže byť ten, koho záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
Splnomocnenie udelené povinným v zmluve o úvere je podľa názoru súdu kocipované veľmi všeobecne
a široko, čo dáva veľmi široký priestor pre splnomocnenca Mgr. Kušníra na konanie a právne úkony v
mene povinného, súčasne však spôsobuje pochybnosti o skutočnom rozsahu oprávnenia Mgr. Kušníra
konať v mene povinného a tieto pochybnosti nie je možné odstrániť ani výkladom splnomocnenia.
Takáto všeobecná a široká formulácia splnomocnenia udeleného Mgr. Kušnírovi potom spôsobuje jeho
neurčitosť a tým i jeho neplatnosť. Povinný splnomocnením v zmluve o úvere splnomocnil Mgr. Kušníra,
aby v jeho mene uznal záväzok, ktorého konkrétnu výšku v čase udelenia plnej moci nebolo možné
predpokladať. Neistý záväzok v budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný, navyše keď ani nemožno
predpokladať, či vôbec k omeškaniu dôjde a ak áno, tak v akom rozsahu. Okrem toho splnomocnený Mgr.
Kušnír v notárskej zápisnici za povinného určil lehotu, v ktorej má povinný uhradiť záväzok, hoci takéto
oprávnenie mu z udeleného splnomocnenia priamo nevyplýva a povinného tak zaviazal k povinnosti a
lehote, o ktorej povinný ani nemohol mať vedomosť.

Vychádzajúc z vyššie konštatovaného súd splnomocnenie udelené povinným v zmluve o úvere Mgr.
Kušnírovi vyhodnotil ako absolútne neplatné v zmysle ust. § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka,
ktorá absolútná neplatnosť spôsobuje, že toto splnomocnenie nevyvoláva žiadne právne účinky, a teda
ani z neskorších právnych úkonov splnomocneného zástupcu vykonaných v mene povinného nemohli
pre povinného nastať žiadne právne účinky. Z týchto dôvodov je potom notárska zápisnica, na základe
ktorej podal oprávnený návrh na začatie exekúcie, v ktorej Mgr. Kušnír v mene povinného uznal záväzok
tvoriaci predmet danej exekúcie a zároveň súhlasil s jej vykonateľnosťou, nulitným právnym aktom
(paaktom) a ako taká nie je spôsobilým exekučným titulom, na podklade ktorého by bolo možné ďalej
danú exekúciu viesť. Na základe uvedeného súd vyhlásil danú exekúciu za neprípustnú v celom rozsahu
a zároveň v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. g/ EP exekúciu zastavil.

S poukazom na to, že súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu v celosti zastavil, zamietol i
návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora. V tejto súvislosti súd tu taktiež poukazuje na nález
Ústavného súdu SR III. ÚS 322/2010 zo dňa 13.4.2011, v zmysle ktorého vykonávanie činnosti, ktorá je
nezlučiteľná s pracovným pomerom, môže oprávnene vyvolať pochybnosti o nestrannosti a nezaujatosti
súdneho exekútora vo vzťahu k účastníkom exekučného konania. Skutočnosť, že súdny exekútor bol
zamestnancom účastníka exekučného konania je okolnosťou vylučujúcou ho z vykonávania exekúcie
podľa § 30 ods. 1 EP. Preto i keby tu neexistovala prekážka vyvolávajúca neprípustnosť ďalšieho
pokračovania v danej exekúcii, bol by súd vzhľadom k tomu, že mal z vlastnej úradnej činnosti zistené,
že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý bol zamestnancom oprávneného, ktorá skutočnosť odôvodnene
vyvoláva pochybnosti o jeho nezaujatosti, nútený návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora
doručený súdu zamietnuť.

Podľa § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa
osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 EP trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za
stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných
na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 203 ods. 1 EP ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť
nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

O náhrade trov exekúcie súd rozhodol podľa § 200 ods. 2 EP, pričom v zmysle § 203 ods. 1
EP k náhrade týchto trov zaviazal oprávneného v dôsledku postupu oprávneného, ktorým došlo
k neplatnému udeleniu súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, bolo potrebné rozhodnúť o
zastavení exekúcie. Oprávnený sám určil podmienky uznania dlhu plynúceho zo zmluvy o úvere,
určil povinnému zástupcu, ktorý za povinného súhlasil s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, preto
súd vo svetle vyššie uvedených skutočností konštatuje, že oprávnený v plnej miere zavinil zatavenie
exekúcie. Oprávnený ako dodávateľ a prakticky jediný tvorca podmienok uzavretia zmluvy o úvere a
spísania notárskej zápisnice nepostupoval s potrebnou odbornou starostlivosťou, v dôsledku čoho je
predmetná exekúcia neprípustná. Súd mu preto v súlade s citovaným ustanovením uložil povinnosť
zaplatiť súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie.

Súd priznal exekútorovi náhradu trov exekúcie podľa vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008 (ďalej len „vyhláška“), spolu vo výške 37,33- Eur,
ktorá pozostáva z:

1/ odmeny exekútora vo výške 23,24 eur, z toho:

a/ 6,64 eur za úkony v trvaní celkovo 45 minút (§ 14 vyhlášky - základná hodinová sadzba 6,64 eur
za každú aj začatú hodinu):
· Prijatie návrhu a preštudovanie 20 min.
· Vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie 10 min.
· Súčinnosť 2x, výzva 15 min.

b/ 16,60 eur za 5 paušálne odmeňované úkony exekučnej činnosti (§ 15 vyhlášky - paušálna suma
3,32 eur za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti):
· Získanie poverenia na vykonanie exekúcie
· Doručenie upovedomenia o začatí exekúcie
· Zisťovanie platiteľa mzdy povinného 2x
· Zisťovanie majetku povinného

2/ náhrady hotových výdavkov vo výške 7,87 eur (§ 22 vyhlášky):
· poštovné 6,57 eur
· náklady na kancelársky materiál 1,30 eur

Súd exekútorovi priznal DPH 20 % zo sumy 31,11 eur, priznané DPH celkom vo výške 6,22 eur (§ 22
zákona č.222/2004 Z.z. o DPH).

Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa
osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej
hodnoty.

Novelou zák.č. 348/2011 Z.z. účinnou od 1.1.2012 bolo v ust. § 196 EP zavedené, že odmena a
náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času, ak je súdny exekútor platiteľom DPH sa odmena
a určené náhrady zvyšujú o DPH. K uvedenej novele tohto ustanovenia nebolo prijaté žiadne prechodné
ustanovenie, ktoré by upravovalo postup súdu vo veciach, ktoré boli začaté za účinnosti doterajšieho

práva a nie sú skončené. V danom prípade sa jedná o procesné ustanovenie, preto je potrebné
postupovať podľa všeobecnej právnej zásady, že nové procesné predpisy sa uplatnia ihneď, teda aj
na konania, ktoré boli začaté pred novelou. S poukazom na uvedené súd pri stanovení trov exekúcie
(priznaní DPH) vychádzal z ustanovenia § 196 EP účinného od 1.1.2012, hoci exekučné konanie bolo
začaté pred jeho účinnosťou.

Súd priznal 20% DPH aj z poštovného z dôvodu, že poštovné ako súčasť náhrad hotových výdavkov
a teda ako súčasť základu dane poskytnutej služby exekútora s miestom dodania v tuzemsku podlieha
DPH. Exekútor poskytuje oprávnenému službu, ktorej obsahom je „vymoženie“ finančných prostriedkov
núteným spôsobom od povinného a do základu dane tejto poskytnutej služby v súlade s § 22 ods. 2
zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov zahŕňa svoju odmenu,
náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času. (Oprávnený si neobjednal službu poštovného,
ale službu vymoženia).

V prípade súdnym exekútorom uplatnených „úkonov exekučnej činnosti“ označených ako zaevidovanie
a založenie spisu, zaslanie spisu, vrátenie poverenia, archivácia a žurnalizácia, vystavenie daňového
dokladu, tu podľa názoru exekučného súdu ide o administratívne práce v zmysle § 25 vyhlášky
č. 288/1995 o odmeňovaní súdnych exekútorov, ktorých náhrada je zahrnutá v odmene súdneho
exekútora.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi uplatnenú náhradu hotových výdavkov vo výške 3,42- Eur
(archivačné poplatky), nakoľko ich výška a účelnosť nie je preskúmateľná. Tieto náklady, ako aj výdavky
za iné administratívne práce spojené s bežnou činnosťou a chodom exekútorského úradu súdnemu
exekútorovi ani priznať nemožno z dôvodu, že sú zahrnuté v odmene súdneho exekútora.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu za vyčíslenie trov exekúcie, nakoľko nejde o
činnosť súdneho exekutora smerujúcu k vymoženiu pohľadávky, teda nejde o úkon exekučnej činnosti.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu za vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia,
nakoľko by išlo o duplicitné priznanie (viď priznanie paušálnej náhrady v položke 1b).

Čo sa týka ostaných trov exekúcie, súd mal za to, že tieto boli uplatnené v súlade s ustanoveniami
Exekučného poriadku ako aj vyhláškou 288/1995 Z.z..

Na základe vyššie uvedených skutočností a poukázaním na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol
tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu v časti výrokov I. a II. je odvolanie prípustné do 15 dní odo dňa doručenia tohto
rozhodnutia na tunajší súd, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

Proti tomuto rozhodnutiu v časti výroku III. nie je odvolanie prípustné (§ 202 ods. 2 O.s.p., § 44 EP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.), t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a
s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to
potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.