Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. február 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/84/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8811207956
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8811207956.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu EOS KSI Česká republika, s.r.o., Novodvorská 994, Praha
4, IČO: 25117483, zastúpenej Tomášom Kušnírom, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO 36 613 843,
proti žalovanej B. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX, G. Y. L., zastúpenej opatrovníkom Združenie
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, IČO 42 176 778, za účasti vedľajšieho
účastníka Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, IČO 42 176 778,

zastúpenej advokátom JUDr. Ambrózom Motykom, AK Nám. SNP 7, Stropkov, o zaplatenie 1.237,16
Eur s prísl., o odvolaní vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k.
5C 43/2012-48 zo dňa 30. 10. 2012 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e sa rozsudok vo vyhovujúcej časti a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia sa
vec v r a c i a súdu I. stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť žalobcovi 1.237,16
Eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.103,19 Eur od 17. 12. 2008 do zaplatenia a
trovy konania v sume 468,03 Eur, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej
časti žalobu zamietol.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie okrem iného odôvodnil tým, že účastníci uzavreli zmluvu o

spotrebiteľskom úvere na nákup techniky potrebnej na výkon podnikateľskej činnosti žalovanej. Zmluvné
povinnosti neplnila, preto súd žalobu považoval za dôvodnú a vyhovel jej. S plnením záväzku sa dostala
do omeškania, preto súd priznal žalobcovi i úrok z omeškania, ktorého začiatok stanovil na nasledujúci
deň po uplynutí lehoty na plnenie uvedenej v oznámení o odstúpení od zmluvy. Výška úroku vyplýva
zo znenia bodu 2/b obchodných podmienok. Zamietavý výrok sa týka začiatku omeškania. O trovách
prvostupňový súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p.

Proti rozsudku podal odvolanie vedľajší účastník, ktorý navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok v
napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolateľ v odvolaní uviedol,
že odvolanie podáva proti prvému výroku rozsudku. Odvolateľ v odvolaní namietal neaplikovanie
spotrebiteľského práva na danú vec s tým, že podľa jeho názoru je dôležité vymedzenie konať, resp.
nekonať v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Ďalej poukázal na to, že

podnikatelia sa považujú za spotrebiteľov v tom rozsahu, v akom uskutočňujú úkony mimo zapísaného
predmetu podnikania. Na predmetnú právnu vec je potrebné aplikovať normy spotrebiteľského práva.

K odvolaniu vedľajšieho účastníka sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol odvolaciemu súdu, aby odvolanie
vedľajšieho účastníka podľa § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. odmietol a uplatnil si náhradu trov odvolacieho
konania.

Odvolací súd preskúmal rozsudok vo vyhovujúcej časti a vo výroku o trovách konania a zistil, že nie sú
splnené podmienky na potvrdenie ani na zmenu napadnutého rozsudku.V súvislosti s namietanou legitimáciou vedľajšieho účastníka na podanie odvolania odvolací súd
poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6Cdo 323/2013:

„Pretože v zmysle ustanovenia § 93 ods. 4 veta prvá O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké
práva a povinnosti ako účastník, môže dôjsť postupom súdu k odňatiu možnosti konať pred súdom aj
vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi. Vedľajší účastník má v rozsahu legitimácie účastníka tiež právo
podaťodvolaniealebodovolanie,atobuďvedľaúčastníka,ktoréhopodporuje,alebosám.Pokiaľsajeho

úkony dostanú do rozporu s úkonmi účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení
všetkých okolností. V prípadoch, ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi
účastníkom a vedľajším účastníkom, môže vedľajší účastník bez ďalšieho (t.j. bez ohľadu na postoj
účastníka, na strane ktorého vystupuje) podať odvolanie (§ 201 veta druhá O.s.p.).“

V predmetnej veci nejde o prípad, že by z právneho predpisu vyplýval určitý spôsob vyrovnania vzťahu

medzi účastníkom a vedľajším účastníkom. V prípade právnickej osoby zameranej na ochranu práv
nevyžadujeprávnyzáujemprávnickýchosôb,ktorýchcieľomjeochranaprávpodľaosobitnéhopredpisu.

V prejednávanej veci vedľajší účastník na strane žalovanej proti rozsudku podal odvolanie, ktoré
odvolací súd v intenciách ust. § 93 ods. 4 O.s.p. posúdil a dospel po zvážení všetkých okolností prípadu k

záveru,žeúkonvedľajšiehoúčastníkajevzáujmežalovanej,pretopristúpilkjehovecnémupreskúmaniu
(porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obdo 27/2012 zo dňa 27.8.2012).

Prvostupňový súd v odôvodnení rozhodnutia stručne konštatoval, že účastníci uzavreli zmluvu o
spotrebiteľskom úvere na nákup techniky potrebnej na výkon podnikateľskej činnosti žalovanej.

Citoval ust. § 2, § 3 ods. 1, 2, 5, § 4 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
§ 52 a § 53 ods. 1, 4, 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a §261 ods. 1 a § 407 zákona
č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka.

Na jednej strane prvostupňový súd považoval zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania za zmluvu
o spotrebiteľskom úvere a citoval ustanovenia zákona o spotrebiteľskom úvere a ustanovenie
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, no na druhej strane uviedol, že zmluva sa týka
výkonu podnikateľskej činnosti žalovanej, čo postavenie žalovanej ako spotrebiteľky vylučuje (§ 3 ods. 2
zákona o spotrebiteľských úveroch, 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia úveru).

Do konania vstúpil vedľajší účastník a namietal premlčanie, poukázal na nekalé obchodné praktiky
a výšku úrokovej sadzby odporujúcu dobrým mravom. Žalovaná vyplývajúc z vyjadrenia vedľajšieho
účastníka mala mať postavenie spotrebiteľky. S uvedenými skutočnosťami sa prvostupňový súd
nevyporiadal.

Odvolací súd preto po preskúmaní napadnutého rozsudku dospel k záveru, že rozhodnutie je pre
nedostatok dôvodov nepreskúmateľné.

Nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom

procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesný rámec predstavuje predovšetkým princípy
riadneho a spravodlivého procesu tak, ako vyplývajú z článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd a článku 46 ods. 1 Ústavy SR v spojení s ustanovením § 1 a nasl. O.s.p.

Obsah práva na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nespočíva len v tom, že

osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom
je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom,
je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS 26/94). K odňatiu práva na súdnu
ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto („každý“) domáha svojho
práva na súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôže byť priznaná v dôsledku

konania súdu, ktoré je v rozpore so zákonom (porovnaj III. ÚS 7/08).

Procesný postup súdu pri konštituovaní rozhodnutia, ktorý nenachádza oporu v zákone, je preto
potrebné považovať za závažnú vadu nenaplňujúcu materiálnu stránku práva na súdnu ochranu, právana spravodlivý proces, ktorá v konečnom dôsledku objektívne bráni riadnemu (účinnému a efektívnemu)
uplatneniudôležitýchprocesnýchprávúčastníkovkonaniaslúžiacichnaochranuichprávaoprávnených
záujmov v občianskom súdnom konaní.

Súčasťou základného práva na súdnu ochranu je aj právo na zákonu zodpovedajúce odôvodnenie,
ktorého štruktúra je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia nemá
odpovedať na každú námietku alebo argument, ktorý v konaní vyvstane, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie. Predovšetkým tie, ktoré sú sporné a sú nevyhnutné na pre vydanie

konečného rozhodnutia.

Keďže v rozhodnutí súdu prvého stupňa absentuje riadne a náležité vyporiadanie sa s argumentmi a
skutočnosťami, ktoré v konaní vyšli najavo, a ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie, bolo nutné
uzavrieť, že prvostupňový súd svojím postupom odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom,
a to vydaním nepresvedčivého, a preto nepreskúmateľného rozhodnutia.

To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého
súdneho procesu, jednoznačne vyplýva aj z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva.

Samotné súdne rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany, musí byť logickým

a právnym vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania pri rešpektovaní zásad (princípov)
spravodlivého súdneho konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti
s dôrazom na prvky zrozumiteľnosti, určitosti, jasnosti, a súladu jeho skutkových i právnych dôvodov
vo vzťahu k výroku.

Za tohto stavu odvolací súd napadnutý rozsudok vo vyhovujúcej časti a vo výroku o trovách konania
zrušil podľa ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. a vec vrátil na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude v novom konaní si ujasniť, či žalovaná mala pri uzavieraní úverovej
zmluvy postavenie spotrebiteľky, následne sa bude potrebné vyporiadať s argumentmi vedľajšieho

účastníka a žalobcu. Svoje rozhodnutie odôvodní v intenciách ust. § 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby pôsobilo
presvedčivo.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa o trovách celého konania, vrátane trov odvolacieho
konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.