Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. jún 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 17Cb/90/1999

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4099899833
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4099899833.31

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvNitrevprávnejvecinavrhovateľa:Slovenskákonsolidačná,a.s.,Cintorínska21,Bratislava,

proti odporcom v 1/ rade: Ing. Miloš Krištof, Družstevná 2, Bratislava, správca konkurznej podstaty
UNISET, a.s., Vinohradnícka 40, Nitra, IČO: 17 638 381, v 2/ rade: C.. D. V., M. XX, O., v 3/ rade: C.. P.
L., Z. XX, O., obaja zastúpení advokátom: JUDr. Kamil Beresecký, advokátska kancelária, Farská 33,
Nitra, v 4/ rade: C.. L. G., X. XX, O., zastúpený: ČERNEJOVÁ&HRBEK s.r.o., advokátska kancelária,
Kýčerského 7, Bratislava, v 5/ rade: C.. Z. U., K. O. V. XXX, zastúpený advokátom: JUDr. Kamil
Beresecký,advokátskakancelária,Farská66,Nitra,v6/rade:C..V.X.,U.X,O.,zastúpený:JUDr.Dušan
Ivan, Na Vŕšku 2, Bratislava, o zaplatenie 2.435.088,62 eura,- eur s prísl., v konaní pred samosudcom

JUDr. Pavlom Pilekom, takto

r o z h o d o l :

Odporcovia v 2., 3., 4., 5., 6. rade sú povinní zaplatiť navrhovateľovi sumu 2.435.088,62 eura do troch dní
po právoplatnosti tohto rozsudku, s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká v rozsahu poskytnutého
plnenia povinnosť ostatných odporcov.
O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 19.04.1999 sa navrhovateľ Slovenská sporiteľňa, a.s., Námestie SNP 23, Banská
Bystrica, Mestská pobočka Čadca, Palárikova 24, domáhal voči odporcovi UNISET, akciová spoločnosť,
Vinohradnícka 40, Nitra, zaplatenia žalovanej sumy z titulu, že odporca, ako ručiteľ, poskytol ručenie

za záväzok (úver), ktorý poskytol právny predchodca navrhovateľa spoločnosti NIVEL s.r.o. vo výške
65.050.000,- Sk. Žalovaná suma predstavuje istinu a úroky k 24.03.1998. Navrhovateľ ďalej uviedol, že
na dlžníka (NIVEL s.r.o.) bol vyhlásený konkurz, pričom nie je predpoklad, že by úpadca poskytol plnenie
z úverovej zmluvy, okrem už poskytnutých plnení. Odporcu teda navrhovateľ žaloval ako ručiteľa.
Podaním zo dňa 23.11.1999 navrhovateľ súdu oznámil, že nárok voči odporcovi uplatnili ako nárok z
titulu zmluvného ručiteľa, keďže odporca poskytol ručenie na zabezpečenie pohľadávky, vyplývajúcej
z úveru poskytnutého podľa úverovej zmluvy č. 238-2154696-329 zo dňa 23.01.1992 konzorciu NIVEL

so sídlom v Nitre, ktorého právnym nástupcom sa stala spoločnosť NIVEL s.r.o. so sídlom v Nitre. Toto
právne nástupníctvo navrhovateľ preukázal zmluvou o predaji podniku zo dňa 15.12.1993. Navrhovateľ
preto žiadal, aby súd pripustil vstup do konania na strane odporcov, a to C.. D. V., M. XX, O., C.. P. L.,
Z. XX, O., C.. L. G., X. XX, O., C.. Z. U., K. nad V. XXX a C.. V. X., U. 3, O., a to z titulu zákonného
ručeniapodľa§477ods.3Obchodnéhozákonníka.Tým,žedošlokodpredajuzáväzku,vyplývajúcehoz
úverovej zmluvy, a to formou zmluvy o predaji podniku zo dňa 15.12.1993, dostali sa uvedení odporcovia
do postavenia zákonného ručiteľa, a preto navrhovateľ žiadal, aby ich súd pripustil do konania na strane

odporcu.Navrhovateľtedažiadal,abysúduložilodporcomv1.-6.radezaplatiťnavrhovateľovižalovanú
sumu s tým, že zaplatením jedného z odporcov, zaniká v rozsahu plnenia povinnosť ostatných odporcov.Súd uznesením č.k. 17Cb/90/99-85 zo dňa 17.11.2000 pripustil, aby vstúpili do konania na strane
odporcu odporcovia v 2. - 6. rade C.. D. V., M. XX, O., C.. P. L., Z. XX, O., C.. L. G., X. XX, O., C.. Z.
U., K. nad V. XXX a C.. V. X., U. 3, O..

Následne uznesením č.k. 17Cb/90/99-117 zo dňa 08.04.2005 súd pripustil zámenu účastníkov na strane
navrhovateľa tak, že namiesto pôvodného navrhovateľa, do konania na strane navrhovateľa vstúpila
spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s. so sídlom Cintorínska č. 21, 814 99 Bratislava, a to na základe
zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 22.12.1999.
Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 9K 240/00-44 zo dňa 15.11.2000 bol na odporcu v 1. rade,

spoločnosť UNISET, a.s., vyhlásený konkurz, čím došlo k prerušeniu konania zo zákona.
Podaním zo dňa 19.10.2005 správca konkurznej podstaty úpadcu UNISET, a.s. Ing. Miloš Krištof súdu
oznámil, že súhlasí, aby sa v konaní pokračovalo.
Dňa 15.12.1993 bola medzi NIVEL - obchodno-sprostredkovateľské konzorcium Nitra, pozostávajúce zo
spoločníkov - odporcov v 2. - 6. rade, ako predávajúcimi a medzi NIVEL s.r.o. Nitra, Na Priehon č. 50, ako
kupujúcim, uzatvorená zmluva o predaji podniku. Predmetnou zmluvou predávajúci predali kupujúcemu

vlastnícke právo k veciam, iným právam a iným majetkovým hodnotám, ktoré slúžia k prevádzkovaniu
podniku. Jedná sa o majetok označený v prílohe k tejto zmluve, ako súpis aktív a pasív konzorcia NIVEL.
Dňa 30.07.1993 bola podpísaná spoločenská zmluva medzi odporcami v 2. - 6. rade, a to o založení
obchodnej spoločnosti s názvom NIVEL s.r.o.. Podľa čl. VII. spoločenskej zmluvy, spoločnosť NIVEL
s.r.o. preberá všetky práva a povinnosti konzorcia NIVEL, ktoré bolo vytvorené 18.12.1991 odporcami

v 2. - 6. rade. Podľa čl. IX. spoločenskej zmluvy, základné imanie spoločnosti je tvorené nepeňažným
vkladom spoločníkov. Predmetom vkladu sú podiely spoločníkov k nehnuteľnosti, zapísanej v Správe
katastra V., k.ú. O., v liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Y. M. I, popis nehnuteľnosti:
Veľkoobchod sklad potravín, ktorá bola vo vlastníctve odporcov v 2. - 6. rade ako členov konzorcia
NIVEL.

Súd vo veci rozhodol pôvodne rozsudkom č.k. 17Cb/90/99-177 zo dňa 11.07.2006, ktorým podaný návrh
navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.
Súd dospel k záveru, že konzorcium je inštitútom Hospodárskeho zákonníka, a preto je potrebné
pri posudzovaní nárokov vzniknutých z jeho činnosti, pokiaľ nie je iná úprava, vychádzať práve
z prechodných a záverečných ustanovení Obchodného zákonníka. V dôsledku toho sa právny

režim konzorcia, ktoré vzniklo pred 01.01.1992 a ktoré pretrvalo i po 01.01.1992 spravuje naďalej
ustanoveniami Hospodárskeho zákonníka.
Z textu úverovej zmluvy č. 238-2154696-329 zo dňa 23.01.1992 vyplýva, že na strane dlžníka malo
vystupovať NIVEL obchodné a sprostredkovateľské konzorcium Nitra, ktoré malo byť pri predmetnej
zmluve zastúpené C.. Z. U., ako členom konzorcia.

Vychádzajúc z uvedeného preto dospel súd k záveru, že medzi navrhovateľom a členmi konzorcia,
tak ako to navrhovateľ uvádza, nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o úvere, na základe ktorej by
si navrhovateľ mohol uplatňovať právo na zaplatenie žalovanej sumy, či už voči odporcovi v 1. rade,
ako ručiteľovi z titulu úverovej zmluvy alebo následne voči odporcom v 2. - 6. rade z titulu zákonného
ručenia, ktoré mali znášať odporcovia v 2. - 6. rade z titulu zmluvy o predaji podniku, ako predávajúci

vo vzťahu ku kupujúcemu, ktorým mala byť spoločnosť NIVEL s.r.o.. Navyše je potrebné uviesť, že hoci
z textu jednotlivých dodatkov k úverovej zmluve č. 2 - 3 nevyplýva, na základe akej skutočnosti sa mal
stať dlžníkom spoločnosť NIVEL s.r.o. namiesto pôvodného dlžníka, je zrejmé z priloženého listinného
dokladu,žesatakmalostaťnazákladezmluvyopredajipodnikuzodňa15.12.1993,ktoroumaličlenovia
konzorcia - odporcovia v 2. - 6. rade previesť všetok majetok konzorcia, všetky aktíva a pasíva konzorcia

na spoločnosť NIVEL s.r.o..
Vychádzajúc z už vyššie uvedených záverov preto nemohlo dôjsť k postúpeniu aktív a pasív - práv a
povinností z členov konzorcia na spoločnosť NIVEL s.r.o. z titulu, že nedošlo k platnému vzniku záväzku
z titulu úverovej zmluvy.
Súd sa stotožnil s argumentáciou právneho zástupcu odporcov v 2., 3., 4. a 6. rade, v zmysle ktorej

právny zástupca uviedol, že právny úkon - zmluva o predaji podniku zo dňa 15.12.1993, z ktorej
navrhovateľodvodzujepasívnulegitimáciuodporcovv2.-6.rade,vychádzajúczustanovenia§477ods.
3 Obchodného zákonníka, je zmluvou neplatnou podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko
ide o právny úkon, ktorý nebol myslený vážne. Touto zmluvou totižto podľa navrhovateľa malo dôjsť k
prechodu záväzkov, aktív a pasív, ako aj majetku členov konzorcia na spoločnosť NIVEL s.r.o., a teda

členovia konzorcia, ako ručitelia, mali zodpovedať aj za záväzky, ktoré prevzala spoločnosť NIVEL s.r.o.
vovzťahuknavrhovateľoviztituluúverovejzmluvy.Vdanomprípadevšakprávnyzástupcamenovaných
odporcov súdu predložil spoločenskú zmluvu, uzatvorenú medzi spoločníkmi spoločnosti NIVEL s.r.o.,
ktorí boli súčasne aj členovia konzorcia NIVEL a z ktorej obsahu vyplýva, že bola uzatvorená dňa30. júla 1993, teda v čase pred tým, ako bola uzatvorená zmluva o predaji podniku, pričom z článku
VII. vyplýva, že uvedená spoločnosť, teda spoločnosť NIVEL s.r.o. preberá všetky práva a povinnosti
konzorcia NIVEL, ktoré bolo vytvorené na základe zmluvy zo dňa 18.12.1991 odporcami v 2. - 6. rade.

Taktiež z článku IX. predmetnej zmluvy vyplýva, že základné imanie predmetnej spoločnosti je tvorené
nepeňažným vkladom, a to vkladom všetkých spoločníkov, predtým členov konzorcia, ktorý spočíva vo
vložení nehnuteľnosti Veľkoobchod sklad potravín, ktorej kúpnu cenu členovia konzorcia zaplatili na
základeúveruposkytnutéhonavrhovateľom.Nazákladepredmetnejspoločenskejzmluvyregistrovýsúd
zapísal uvedenú spoločnosť do obchodného registra.

Keďže v predmetnej spoločenskej zmluve spoločníci spoločnosti NIVEL s.r.o., predtým členovia
konzorcia NIVEL obchodné a sprostredkovateľské konzorcium, previedli všetok majetok konzorcia,
jednotlivé práva a povinnosti na spoločnosť NIVEL s.r.o. ku dňu 30.07.1993 nemohol byť následný
právny úkon - zmluva o predaji podniku zo dňa 15.12.1993, myslený vážne, keďže účastníci oboch zmlúv
boli totožní, a preto v čase 15.12.1993 museli mať vedomosť, že predmetné práva a povinnosti, aktíva a
pasíva, ako aj majetok konzorcia už bol vložený a stal sa súčasťou spoločnosti NIVEL s.r.o. na základe

spoločenskej zmluvy, tak ako už bolo uvedené.
Z uvedeného dôvodu je preto zmluva o predaji podniku podľa § 37 ods. 1 neplatným právnym úkonom,
keďže nebol urobený vážne, a preto v danom prípade nemohlo nastať ani zákonné ručenie odporcov v 2.
- 6. rade za záväzky prevádzaného podniku vo vzťahu ku kupujúcemu, teda k spoločnosti NIVEL s.r.o..
Proti rozsudku podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie.

Odvolací súd prijal záver, že úverová zmluva vznikla platne, keďže ju na strane dlžníka preukázateľne
podpísal člen, resp. účastník konzorcia, ktoré vzniklo v súlade s ustanovením § 106za v spojení s §
360a Hosp. zákonníka a právny úkon účastníka konzorcia, ktorý zmluvu podpísal, viaže i ostatných
účastníkov (§ 106zb v spojení s čl. VI., XII zmluvy), na čom nič nemení ani skutočnosť, že je v záhlaví
z úverovej zmluvy označený ako zástupca konzorcia. V danom prípade z predložených dôkazov sa

javí ako jednoznačné, že úverovú zmluvu podpísali dokonca traja účastníci konzorcia a dodatok č. 1,
dokonca všetci účastníci konzorcia, teda niet pochýb o tom, že úver bol poskytnutý členom konzorcia.
Odvolací súd úkon účastníka združenia C.. U. v spojení s dodatkom č. 1 k úverovej zmluve posúdil podľa
§ 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka podľa vôle účastníkov, ktorí úkon vykonali tak, že úmyslom bolo
čerpanie úveru v prospech účastníkov konzorcia, ktoré je non subjektom. Nesporne v záhlaví úverovej

zmluvy je nepresná formulácia označenia dlžníka v úverovom vzťahu, ale táto nemôže byť na prekážku
právnemu záveru, že pod spoločným názvom NIVEL ... podnikali fyzické osoby, podnikatelia za účelom
založenia solidárnej zodpovednosti.
Odvolací súd ďalej vo vzťahu k založeniu spoločnosti NIVEL s.r.o. vyslovil názor, že nebolo proti
právnemu predpisu, aby fyzické osoby - podnikatelia založili spoločnosť s ručením obmedzeným,

ktorej sa stali spoločníkmi a konateľmi. Pokiaľ však ide o znenie čl. VII, nemožno ho vykladať, že by
predstavoval „vloženie konzorcia“ do novozaloženej spoločnosti, čo by ani nebolo možné pre nedostatok
právnej subjektivity, toto dojednanie účastníkmi spoločenskej zmluvy by mohlo byť len prevzatím dlhu
účastníkov konzorcia voči úverovému dlžníkovi, pričom takýto úkon je možný len so súhlasom veriteľa
a na základe písomne uzavretej zmluvy o prevzatí dlhu.

S vyslovením neplatnosti Zmluvy o predaji podniku zo dňa 15. decembra 1993 z dôvodu, že tento úkon
nebol myslený vážne (§ 37 ods. l Občianskeho zákonníka), sa odvolací súd nestotožnil z dôvodu, že
neobstojí tvrdenie o predchádzajúcom prevzatí práv a záväzkov konzorcia novozaloženou spoločnosťou
NIVEL s.r.o., vzhľadom na vyššie uvedené dôvody.

Súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil, keď vyslovil, že úverová zmluva je neplatná, že
členovia konzorcia previedli všetok majetok, práva a povinnosti konzorcia na s.r.o. NIVEL, čo vzhľadom
na podstatu konzorcia ako združenia, ktoré nemá právnu subjektivitu, ani vlastný majetok, nie je možné
(len jeho členovia môžu vlastniť majetok buď ako spoluvlastníci alebo podieloví vlastníci), preto nie je

možné vysloviť, že by takto došlo k právnemu nástupníctvu. Taktiež vyslovenie neplatnosti zmluvy o
predaji podniku s odkazom na ustanovenie § 37 ods. l Občianskeho zákonníka vzhľadom na vyššie
uvedené neobstojí, pričom nesporne platí, že konzorcium ako združenie bez právnej subjektivity a bez
majetku, nie je možné predať ako podnik, avšak účastníci konzorcia, ako podnikatelia - fyzické osoby
môžu svoj „podnik“ predať.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že rozsudok súdu
prvého stupňa nie je vecne správny, preto ho podľa § 221 OSP zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.Súd na základe vykonaného dokazovania vykonaného zistil nasledovný skutkový stav, podľa ktorého
dňa 23.01.1992 uzatvoril právny predchodca navrhovateľa, Slovenská štátna sporiteľňa, Mestská
pobočka v Čadci, úverovú zmluvu č. 238-2154696-329, pričom ako dlžník vystupoval subjekt s

označením NIVEL obchodné a sprostredkovateľské konzorcium Nitra, zastúpené C.. Z. U., K. na V.
XXX. Na základe predmetnej úverovej zmluvy sa veriteľ zaviazal dlžníkovi poskytnúť úver vo výške
65.050.000,- Sk. Predmetná úverová zmluva bola menená dodatkom č. 1 zo dňa 18.08.1993, ďalej
dodatkom č. 2 zo dňa 29.12.1993, v ktorom už na strane dlžníka vystupuje spoločnosť NIVEL s.r.o., Na
Priehon č. 50, Nitra a dodatok č. 3 zo dňa 02.10.1997, v ktorom taktiež ako dlžník vystupuje spoločnosť

NIVEL s.r.o..
Dňa 23.01.1992 bola taktiež medzi Slovenskou štátnou sporiteľňou - Mestská pobočka v Čadci a
spoločnosťou UNISET, a.s. so sídlom v Nitre, uzavretá dohoda o ručiteľskom záväzku, v zmysle ktorej
spoločnosť UNISET, a.s. poskytla ručenie na zabezpečenie záväzku vyplývajúceho z úveru zo dňa
23.01.1992 č. 238-2154696-329, ktorý bol poskytnutý veriteľom dlžníkovi C.. U. Z., zástupca konzorcia
NIVEL, Zborov na Bystricou č. 196.

Na spoločnosť NIVEL s.r.o. bol uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 2-1K 135/95 zo dňa
24.03.1998 vyhlásený konkurz. K dátumu vyhlásenia konkurzu predstavovala výška pohľadávky, z
titulu poskytnutého úveru celkovú sumu 91.859.564,80 Sk. Predmetná suma bola prihlásená do
konkurzného konania, pričom dňa 12.04.1999 správca konkurznej podstaty spoločnosti NIVEL s.r.o.
uhradil navrhovateľovi sumu 18.500.085,- Sk. Výška pohľadávky z titulu poskytnutého úveru teda

predstavovala sumu 73.359.479,80 Sk, ktorej zaplatenia sa navrhovateľ v konaní domáha. Dňa
18.12.1991 bola medzi odporcami v 2. - 6. rade uzatvorená zmluva o vytvorení konzorcia podľa § 106
z/ a § 360 a/ Hospodárskeho zákonníka. Konzorcium bolo založené za účelom kúpy Veľkoobchodného
skladu Zdroj v Nitre - Krškanoch a k následnému spoločnému podnikaniu, spočívajúcemu v oblasti
obchodu, a to na spoločný účet. Konzorcium bolo zriadené na dobu do vyplatenia pôžičky - úveru,

poskytnutej na kúpu Veľkoobchodného skladu Zdroj v Nitre - Krškanoch.
Dňa 30.07.1993 bola podpísaná spoločenská zmluva medzi odporcami v 2. až 6. rade o založení
spoločnosti s názvom NIVEL s.r.o.. Podľa čl. VII. spoločenskej zmluvy, spoločnosť NIVEL s.r.o. preberá
všetky práva a povinnosti konzorcia NIVEL, ktoré bolo vytvorené 18.12.1991 odporcami v 2. - 6. rade.
Podľa čl. IX. Zmluvy základné imanie spoločnosti je tvorené nepeňažným vkladom spoločníkov, ktorého

predmetom sú podiely spoločníkov k nehnuteľnosti zapísanej v Správe katastra V., k.ú. O. v LV č. XXXX,
katastrálneúzemieY.M.I,označenáakoVeľkoobchodskladpotravín,ktorábolavovlastníctveodporcov
v 2. - 6. rade ako členov konzorcia.
Dňa 15.12.1993 bola uzatvorená zmluva o predaji podniku, kde ako predávajúci vystupovali členovia
konzorcia odporcovia v 2., 3., 4., 5., 6. rade a ako kupujúci vystupovala spoločnosť NIVEL s.r.o..

Predmetomzmluvybolprevodvlastníckehoprávakveciam,inýmprávamainýmmajetkovýmhodnotám,
ktoré slúžia k prevádzkovaniu podniku. Špecifikácia predmetu prevodu bola obsiahnutá v prílohe k tejto
zmluve označená ako súpis aktív a pasív konzorcia NIVEL.
Za predávajúceho zmluvu nepodpísal C.. P. L. - odporca v 3. rade.
Rozsudkom Krajského súdu Nitra č.k. 17Cb/90/1999-423 zo dňa 08.06.2010 dospel súd k záveru, že

návrh navrhovateľa je dôvodný voči odporcovi v 1. rade. Voči odporcom v 2. až 6. rade návrh dôvodný
nie je, preto ho súd zamietol.
Základom pre posúdenie dôvodnosti žalobou uplatneného nároku je úverová zmluva uzavretá dňa
23.01.1992 medzi Slovenskou štátnou sporiteľňou pobočka Čadca a členmi konzorcia NIVEL, obchodné
a sprostredkovateľské konzorcium Nitra, na základe ktorej bol členom konzorcia poskytnutý úver vo

výške 65.050.000,- Sk a to za účelom vydraženia prevádzkovej jednotky „Veľkoobchod sklad potravín“,
evidovanej na LV č. XXXX, katastrálne územie Y. M. I, Katastrálny úrad O..
Zo záverov odvolacieho súdu, ktorými je súd prvého stupňa viazaný vyplýva, že táto úverová zmluva je
platným právnym úkonom. Na základe ručiteľského vyhlásenia zo dňa 23.01.1992 poskytla spoločnosť
UNISET, a.s., Novozámocká č. 67, Nitra, ručenie za včasné a úplné splatenie záväzkov vyplývajúcich

z úverovej zmluvy zo dňa 23.01.1992. Dlžník z úverovej zmluvy (členovia konzorcia) svoj záväzok z
úverovej zmluvy riadne a včas nesplnil, neuhrádzal včas, resp. neskôr aj vôbec splátky vyplývajúce z
úverovej zmluvy.
Ku dňu podania návrhu (19.04.1999) bol záväzok z úverovej zmluvy vo výške 2.435.088,62 eura
(73.359.479,80 Sk), ktorý pozostával z nezaplatenej istiny vo výške 1.072.658,66 eura (37.314.915,-

Sk) z dlžných úrokov vo výške 1.234.934,84 eura (37.203.647,20 Sk), z úrokov z omeškania vo výške
127.471,85 eura (3.840.217,20 Sk) a zo sumy 23,23 eura (700,- Sk), ktorá predstavuje poplatky podľa
sadzobníka Slovenskej štátnej sporiteľne. Výška záväzku vyplývala aj z výpisu z kníh peňažného ústavu
a zo strany odporcu v 1. rade nebola táto výška spochybňovaná. Keďže dlžníci si svoju povinnosť riadnea včas neplnili, nastupuje podľa § 303 a nasl. Obchodného zákonníka povinnosť ručiteľa, aby uspokojil
na základe jeho ručenia záväzok dlžníkov voči veriteľovi. Z uvedeného dôvodu súd odporcu v 1. rade
zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy.

Zo správania sa odporcov v 2. až 6. rade ako členov konzorcia bolo zrejmé, že chceli dosiahnuť,
aby ich záväzok vyplývajúci z úverovej zmluvy prešiel na právnickú osobu. Okrem iného aj za týmto
účelom založili všetci členovia konzorcia na základe spoločenskej zmluvy zo dňa 30.07.1993 obchodnú
spoločnosť s názvom NIVEL s.r.o.. Základné imanie spoločnosti bolo tvorené nepeňažným vkladom
všetkých spoločníkov (všetci členovia konzorcia), ktorým bola nehnuteľnosť evidovaná na LV č. XXXX, v

katastrálnom území Y. M. I, Katastrálneho úradu O. - Veľkoobchod sklad potravín - na vydraženie ktorej
bol členom konzorcia poskytnutý predmetný úver.
V čl. VII. spoločenskej zmluvy sa spoločníci dohodli, že spoločnosť preberá všetky práva a povinnosti
konzorcia NIVEL, ktoré bolo vytvorené dňa 18.12.1991. Z právneho názoru odvolacieho súdu vyplynulo,
že tento čl. VII. nemožno vykladať tak, že by predstavoval „vloženie konzorcia“ do novozaloženej
spoločnosti z dôvodu, že konzorcium nemá právnu subjektivitu.

Odvolací súd pripustil, že toto dojednanie by mohlo byť len prevzatím dlhu, ale to je možné len so
súhlasom veriteľa a len na základe písomne uzavretej zmluvy o prevzatí dlhu. Takouto zmluvou však
spoločenská zmluva nie je z dôvodu, že musí ísť o dohodu dlžníka (členmi konzorcia) a obchodnou
spoločnosťou NIVEL s.r.o.. Odhliadnuc od skutočnosti, že zo spoločenskej zmluvy nevyplýva, že by v
určitej časti (čl. VII) boli účastníkmi zmluvy aj členovia konzorcia - zmluvu uzavreli nie členovia konzorcia,

ale fyzické osoby - spoločníci obchodnej spoločnosti. Hoci ide o totožné osoby, v zmluve o prevzatí dlhu
by museli byť identifikovaní ako pôvodní dlžníci na strane jednej a obchodná spoločnosť NIVEL s.r.o.
(preberajúca dlh) na strane druhej, čo v predmetnej spoločenskej zmluve absentuje. Navyše je potrebné
zdôrazniť, že ak by aj vôľou spoločníkov bolo prevziať dlh z člena konzorcia, z obsahu zmluvy nevyplýva
o aký záväzok ide, v akej výške a voči komu tento záväzok spoločnosť NIVEL s.r.o. preberá. Preto je

potrebné takéto dojednanie pre jeho neurčitosť a absenciu podstatných zmluvných náležitostí hodnotiť
ako neplatné (§ 37 OZ).
Odvolací súd vo vzťahu k zmluve o predaji podniku uviedol, že sa nestotožnil so záverom súdu ohľadne
jej neplatnosti podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že tento právny úkon nebol myslený
vážne. Týmto právnym názorom sa súd prvého stupňa cíti byť viazaný. Až po tom, ako bola vec vrátená

súdu prvého stupňa vyplynulo, že zmluvu o predaji podniku nepodpísal za predávajúceho C.. L.. Ako
už bolo skôr uvedené úmyslom člena konzorcia a zrejme aj veriteľa bolo, aby záväzok z titulu úverovej
zmluvy prešiel z konzorcia (jeho členov) na právnickú osobu.
Nakoľko spoločenská zmluva tento prechod záväzku právne perfektným spôsobom neriešila, čo si
zrejme uvedomovali aj zmluvné strany, pristúpili k uzavretiu zmluvy o predaji podniku. Ako zo zmluvy o

založení konzorcia vyplýva, toto bolo založené za účelom kúpy veľkoobchodného skladu a následného
spoločného podnikania a to na spoločný účet. Podľa dohody všetok majetok nadobudnutý počas činnosti
konzorcia bude tvoriť ich podielové spoluvlastníctvo. Taktiež záväzky vyplývajúce z činnosti konzorcia
zaťažujú všetkých členov konzorcia. Na to, aby „činnosť“ konzorcia prevzala právnická osoba, bol
potrebný súhlas všetkých členov konzorcia, nakoľko členovia konzorcia nepredávali konzorcium ako

celok - toto ani nemá právnu subjektivitu - ale mohli predať len svoje čiastkové podniky, tak ako to
napokon uvádza aj odvolací súd, ktoré čiastkové podniky v súhrne predstavujú celý majetok konzorcia,
jeho členov, t.j. aktíva aj pasíva.
C.. L., vychádzajúc z obsahu zmluvy, svoj čiastkový podnik nepredal, nakoľko zmluvu za predávajúceho
nepodpísal. Na obchodnú spoločnosť tak nemohli prejsť všetky práva týkajúce sa konzorcia, t.j. všetka

podnikateľská činnosť, právo používať názov (čl. IV. zmluvy o predaji podniku) a ani všetok majetok,
aktíva a pasíva, v takom rozsahu, ako je to uvedené v prílohe k zmluve o predaji podniku.

Nakoľko v zmluve z už uvedeného dôvodu absentuje špecifikácia rozsahu v akom prechádzajú z toho
ktorého člena konzorcia práva a povinnosti, aktíva a pasíva na obchodnú spoločnosť, pričom vzhľadom

na už uvedené všetky aktíva a pasíva, resp. práva a povinnosti na obchodnú spoločnosť neprešli, je
potrebné aj túto zmluvu považovať pre svoju neurčitosť za neplatnú. Navyše, aby mohlo dôjsť k právne
účinnému prevodu, tak ako to účastníci zmluvy predpokladali (C.. L. bol uvedený ako predávajúci v
záhlaví zmluvy), muselo by ísť o súhlasný prejav vôle všetkých podielových spoluvlastníkov (§ 123, 124
a 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka), inak je takýto právny úkon s poukazom na ustanovenie § 39 a

40 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka neplatný.
Predmetnú zmluvu nemožno podľa jej obsahu považovať ani za zmluvu o prevzatí dlhu, nakoľko vôľa
účastníkov v zmluve bola ohľadom jej predmetu vyjadrená jednoznačne (chceli predať všetko, t.j. aktíva,pasíva, hmotný investičný majetok, nehmotný investičný majetok a napokon ňou mali prejsť práva a
povinnosti vyplývajúce z pracovno-právnych vzťahov - čl. IV. zmluvy).
Možno teda záverom uviesť, že ani na základe tejto zmluvy sa obchodná spoločnosť NIVEL s.r.o. nestala

dlžníkom z úverovej zmluvy, hoci aj veriteľ, aj obchodná spoločnosť sa tak ďalej správali.
Dlžníkom z úverovej zmluvy tak zostali členovia konzorcia, ktorí zmluvu uzavreli, a ktorým teda vznikla
povinnosť záväzok vyplývajúci z úverovej zmluvy splniť. Odporcovia v 2. až. 6. rade však vzniesli
námietku premlčania, preto súd skúmal či je nárok navrhovateľa uplatnený v tomto konaní premlčaný
a v akom rozsahu.

Z obsahu úverovej zmluvy (bod 10) vyplýva, že v prípade prevodu úverového objektu do majetku iného
klienta, alebo organizácie, zaväzuje sa klient zaplatiť úver najneskôr ku dňu prevodu objektu, resp. úver
je splatný aj v prípade, ak klient prestane vykonávať činnosť, ktorá bezprostredne súvisí s úverovaným
objektom, vrátane zániku oprávnenia k podnikateľskej činnosti.
Je nesporné, že úverovaný objekt „Veľkoobchod sklad potravín“ bol predmetom nepeňažného vkladu
spoločníkov spoločnosti NIVEL s.r.o. do tejto spoločnosti, čím sa nehnuteľnosť dostala z dispozície

členov konzorcia do dispozície spoločnosti NIVEL s.r.o. a tým nastala dňom prevodu tohto objektu
splatnosť celého úveru. Táto skutočnosť vyplýva z LV č. XXXX týkajúci sa predmetnej nehnuteľnosti,
ktorý sa nachádza v administratívnom spise navrhovateľa, v ktorom je ako vlastník nehnuteľnosti
uvedená spoločnosť NIVEL s.r.o., pričom ako titul nadobudnutia je uvedená spoločenská zmluva zo dňa
30.07.1993. Týmto momentom nastala splatnosť celého úveru.

Ak teda podal navrhovateľ návrh na súd až dňa 19.04.1999, urobil tak po uplynutí zákonnej štvorročnej
premlčacej lehoty, ktorá uplynula dňa 30.07.1997. S poukazom na vznesenú námietku premlčania preto
súd nemohol navrhovateľovi nárok uplatnený voči odporcom v 2. až 6. rade priznať, a preto návrh voči
nim zamietol.
Navyše podľa názoru súdu, úver sa stal splatným aj z dôvodu, že členovia konzorcia ako členovia

konzorcia prestali vykonávať činnosť, ktorá bezprostredne súvisí s úverovaným objektom, nakoľko ďalej
túto činnosť vykonávala spoločnosť NIVEL s.r.o., ktorej boli spoločníci.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, podľa ktorého absencia jedného
podpisu člena konzorcia - fyzickej osoby podnikateľa s predajom svojho podniku nemôže spôsobiť

neplatnosť zmluvy voči ostatným fyzickým osobám - podnikateľom, ktorí chceli svoje podniky predať.
Podľa navrhovateľa v zmluve o predaji podniku nie je potrebné súvisiace záväzky individualizovať,
ale stačí konkretizovať predávaný podnik. Poukázal na skutočnosť, že na strane kupujúceho bola
spoločnosť s ručením obmedzeným tvorená týmito istými osobami a preto im tieto skutočnosti museli
byť známe ako i to, ktoré veci, práva a iné majetkové hodnoty slúžia na prevádzkovanie podniku a

ktoré záväzky s podnikom súvisia. Skutočnosť, že jeden z členov konzorcia, ktorý zmluvu o predaji
podniku podpísal za kupujúceho, ale nepodpísal ju za predávajúceho, navrhovateľa nepovažuje za
takú, podľa ktorej by ten jeden člen konzorcia, ktorý zmluvu za predávajúceho nepodpísal, s predajom
nesúhlasil.Podľanavrhovateľa,idejednoznačneibazaopomenutiepripodpisezmluvyopredajipodniku
za predávajúceho, keďže ten istý člen konzorcia zmluvu podpísal za kupujúceho. Navrhovateľ poukázal

aj na to, že odporca v 3. rade v ďalšom jeho správaní nespochybňoval spoločnosť NIVEL, s.r.o. ako
právneho nástupcu konzorcia NIVEL, uznanie dlhu spoločnosťou NIVEL, s.r.o. podpísal dňa 23.01.1998
aj ako konateľ.
Odvolací súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že predložených dokladov je zrejmé, že predmetom
odvolania je časť prvostupňového rozhodnutia, ktorou prvostupňový súd návrh voči odporcom v 2. až

v 6. rade zamietol.
Základnou otázkou pre posúdenie správnosti napadnutého rozhodnutia je, či prvostupňový súd v súlade
s právnym predpisom nárok voči odporcom v 2. rade až v 6. rade ako premlčaný, zamietol.
Primárne pre posúdenie tejto otázky je či, prvostupňový súd dospel k správnemu právnemu záveru, že
zmluva o predaji podniku uzavretá medzi obchodným združením - konzorciom NIVEL a spoločnosťou

NIVEL, s.r.o. dňa 15.12.1993 (v spise na strane 45) je neplatná, z dôvodu, že jeden člen konzorcia
za predávajúceho C.. L. zmluvu o predaji podniku nepodpísal, z dôvodu, že chýbajúci podpis má za
následok, že v zmluve o predaji podniku chýba prejav vôle, úmysel C.. L. predať prevádzkový podnik,
na ktorého kúpu bol poskytnutý predmetný úver. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom, že
pokiaľ by jeden z členov konzorcia nemal úmysle prevádzkový podnik predať, nemohlo by dôjsť k

platne uzavretej zmluve o predaji podniku. Odvolací súd sa však nestotožňuje s právnym záverom
prvostupňového súdu vysloveným v napadnutom rozhodnutí v novom konaní, že C.. L. nemal záujem
a úmysel prevádzkový podnik predať.Zo zmluvy o predaji podniku je zrejmé, že C.. L. za kupujúceho ako spoločník spoločnosti NIVEL, s.r.o.,
zmluvu o predaji podniku podpísal. Bolo by nelogické aby ten istý subjekt mal v úmysle niečo kúpiť,
čo by nemal v úmysle predať, keďže ide jednu a tú istú vec. Fakt, že C.. L. ako spoločník spoločnosti

NIVEL, s.r.o., mal v úmysle kúpiť prevádzkový podnik, sporný nie je, o čom svedčí jeho podpis v zmluve
o predaji podniku za kupujúceho. Z predložených dokladov je taktiež zrejmé, že prevádzkový podnik,
na zaplatenie ktorého bol predmetný úver poskytnutý bol vložený ako nepeňažný vklad do spoločnosti
NIVEL, s.r.o. Z tohto úkonu je taktiež zrejmé, že úmyslom členov konzorcia teda aj C.. L. bolo, aby podnik
Veľkoobchod sklad potravín bol v majetku spoločnosti NIVEL, s.r.o., o čom svedčí aj dôkaz o tom, že

konzorcium NIVEL bolo ku dňu 31.12.1993 zrušené.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil s tvrdením navrhovateľa, že fakt, že jeden z členov
konzorcia zmluvu o predaji podniku nepodpísal, bolo iba opomenutím, ale nie úmyslom podiel
prevádzkového podniku Veľkoobchod sklad potravín nepredať, tobôž keď C.. L. za kupujúceho zmluvu
o predaji podniku podpísal, a teda mal jednoznačný úmysle v spoločnosti NIVEL, s.r.o. tento objekt
nadobudnúť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že zmluva o predaji podniku je platným právnym
úkonom. Najvyšší súd Slovenskej republiky, preto konštatuje, že prvostupňový súd pochybil keď nárok
navrhovateľa ako premlčaný zamietol.
Záverom NS SR vo svojom rozhodnutí uviedol, že úlohou súdu prvého stupňa bude zaoberať sa
dôvodnosťou uplatneného návrhu s poukazom na ust. § 477 ods. 3 Obchodného zákonníka ako aj

dôvodnosťou výšky uplatneného nároku, ktorou sa súd prvého stupňa nezaoberal, keďže vychádzal z
chybného právneho názoru, že ide o nárok premlčaný.
Súd po vrátení veci odvolacím súdom vo veci postupoval následne v súlade s ust. § 226 OSP t.j. cítil
sa byť viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, pričom oboznámil výsledky doterajšieho konania
a zopakoval dokazovanie oboznámením obsahu listinných dôkazov. Prítomní zástupcovia účastníkov

konania zotrvali v celom rozsahu na svojich doterajších tvrdeniach a prednesoch tvrdiac, že zmluva o
predaji podniku uzavretá medzi členmi konzorcia NIVEL a spoločnosťou NIVEL s.r.o. dňa 15.12.1993
je absolútne neplatným právnym úkonom. Vzhľadom na právny názor odvolacieho súdu, súd považoval
úverovú zmluvu ako aj zmluvu o predaji podniku za platné právne úkony.
S platnosťou úverovej zmluvy sa súd prvého stupňa vysporiadal vo svojom v poradí druhom rozhodnutí

vychádzajúc z uznesenia NS SR č.k. 4 Obo 254/2006-218 zo dňa 22.01.2008.
Vo vzťahu k argumentácii odporca v 2.-6. rade o nedôvodnosti návrhu voči týmto odporcom súd
poukazuje v prevažnej časti na svoju argumentáciu obsiahnutú v rozsudku č.k. 17Cb/90/1999-423 zo
dňa 08.06.2010.
V zmysle tejto argumentácie súd opakovanie uvádza, že zo správania sa odporcov v 2. až 6. rade

ako členov konzorcia bolo zrejmé, že chceli dosiahnuť, aby ich záväzok vyplývajúci z úverovej zmluvy
prešiel na právnickú osobu. Okrem iného aj za týmto účelom založili všetci členovia konzorcia na základe
spoločenskej zmluvy zo dňa 30.07.1993 obchodnú spoločnosť s názvom NIVEL s.r.o.. Základné imanie
spoločnosti bolo tvorené nepeňažným vkladom všetkých spoločníkov (všetci členovia konzorcia), ktorým
bola nehnuteľnosť evidovaná na LV č. XXXX, v katastrálnom území Y. M. I, Katastrálneho úradu O. -

Veľkoobchod sklad potravín - na vydraženie ktorej bol členom konzorcia poskytnutý predmetný úver.
V čl. VII. spoločenskej zmluvy sa spoločníci dohodli, že spoločnosť preberá všetky práva a povinnosti
konzorcia NIVEL, ktoré bolo vytvorené dňa 18.12.1991. Z právneho názoru odvolacieho súdu vyplynulo,
že tento čl. VII. nemožno vykladať tak, že by predstavoval „vloženie konzorcia“ do novozaloženej
spoločnosti z dôvodu, že konzorcium nemá právnu subjektivitu.

Odvolací súd pripustil, že toto dojednanie by mohlo byť len prevzatím dlhu, ale to je možné len so
súhlasom veriteľa a len na základe písomne uzavretej zmluvy o prevzatí dlhu. Takouto zmluvou však
spoločenská zmluva nie je z dôvodu, že musí ísť o dohodu dlžníka (členmi konzorcia) a obchodnou
spoločnosťou NIVEL s.r.o.. Odhliadnuc od skutočnosti, že zo spoločenskej zmluvy nevyplýva, že by v
určitej časti (čl. VII) boli účastníkmi zmluvy aj členovia konzorcia - zmluvu uzavreli nie členovia konzorcia,

ale fyzické osoby - spoločníci obchodnej spoločnosti. Hoci ide o totožné osoby, v zmluve o prevzatí dlhu
by museli byť identifikovaní ako pôvodní dlžníci na strane jednej a obchodná spoločnosť NIVEL s.r.o.
(preberajúca dlh) na strane druhej, čo v predmetnej spoločenskej zmluve absentuje. Navyše je potrebné
zdôrazniť, že ak by aj vôľou spoločníkov bolo prevziať dlh z člena konzorcia, z obsahu zmluvy nevyplýva
o aký záväzok ide, v akej výške a voči komu tento záväzok spoločnosť NIVEL s.r.o. preberá. Preto je

potrebné takéto dojednanie pre jeho neurčitosť a absenciu podstatných zmluvných náležitostí hodnotiť
ako neplatné (§ 37 OZ).
Odvolací súd vo vzťahu k zmluve o predaji podniku uviedol, že sa nestotožnil so záverom súdu ohľadne
jej neplatnosti podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.Vo vzťahu k iným dôvodom neplatnosti zmluvy o predaji podniku uvedeným v rozsudku Krajského
súdu v Nitre č.k. 17Cb/90/1999-177 zo dňa 11.07.2006 už odvolací súd zaujal stanovisko vo svojom
rozhodnutí č.k. 4Obo 254/2006 zo dňa 22.01.2008, keď vyslovil, že zmluva o predaji podniku je platná.

Nie je preto dôvod akceptovať tvrdenie odporcov v 2. až 6. rade, že odvolací súd posudzoval platnosť
zmluvy o predaji podniku len z dôvodov uvedených v napadnutých rozhodnutiach súdu prvého stupňa.
Odvolací súd vo svojich záveroch pri posúdení zmluvy o predaji podniku musel vyhodnotiť platnosť tejto
zmluvy s ohľadom na argumentáciu súdu obsiahnutú v napadnutých rozhodnutiach ako aj s ohľadom
na argumentáciu jednotlivých účastníkov konania obsiahnutú či už v podaných odvolaniach alebo vo

vyjadreniach k nim.
V zmysle právneho názoru odvolacieho súdu preto Krajský súd v Nitre mal posúdiť dôvodnosť
uplatneného nároku s poukazom na ust. § 477 ods. 3 Obchodného zákonníka.
V zmysle citovaného ustanovenia na prechod záväzku sa nevyžaduje súhlas veriteľa, predávajúci však
ručí za splnenie prevedených záväzkov kupujúcim. V danom prípade ide o špeciálny prípad prevzatia
záväzkukupujúcim,priktorýchsasúhlasveriteľanevyžaduje.Veriteľovisavšakjehopozícianeoslabuje,

nakoľko má právo domáhať sa splnenia záväzku aj od predávajúceho, ktorý za splnenie prevedených
záväzkov ručí zo zákona.
Ak teda odporcovia v 2. až 6. rade ako členovia konzorcia NIVEL dlhovali navrhovateľovi resp. jeho
právnemu predchodcovi finančné prostriedky, ktoré im boli poskytnuté na základe úverovej zmluvy č.
238-2154696-329 zo dňa 03.01.1992, uzavretím zmluvy o predaji podniku síce záväzok z titulu úverovej

zmluvy prešiel na nového dlžníka spoločnosť NIVEL s.r.o., avšak predávajúci (členovia konzorcia)
naďalej za splnenie prevedeného záväzku ručia v zmysle cit. ustanovenia. Z uvedeného dôvodu sú preto
odporcovia v 2. - 6. rade rovnako ako odporca v 1. rade (zmluvný ručiteľ) pasívne aj vecne legitimovaný.
Hoci odvolací súd vo svojom rozhodnutí uložil súdu prvého stupňa aj povinnosť zaoberať sa
dôvodnosťou výšky uplatneného nároku, keďže súd vychádzajúc z nesprávneho právneho názoru sa

touto nezaoberal, z rozhodnutia Krajského súdu v Nitre č.k. 17Cb/90/1999-423 zo dňa 08.06.2010
vyplýva, že súd dôvodnosť výšky uplatneného nároku skúmal vo vzťahu k odporcovi v 1. rade, ktorého
následne zaviazal na zaplatenie sumy 2.435.088,62 eura.
V zmysle citovaného rozhodnutia súd uvádza, že ku dňu 24.03.1998, kedy bol na odporcu v 1.
rade vyhlásený konkurz predstavovala výška pohľadávky veriteľa z titulu poskytnutého úveru sumu

91.859.564,80 Sk a takáto suma bola aj prihlásená do konkurzného konania. Predmetná pohľadávka
nebola zo strany správcu popretá ani čo do právneho dôvodu, ani čo do výšky a preto sa považuje
za zistenú. Následne bolo zo strany SKP v prospech veriteľa aj plnené, keď dňa 12.04.1999
bola navrhovateľovi z titulu poskytnutého úveru vyplatená suma 18.500.085,-- Sk, čím zostala ešte
neuhradená pohľadávka vo výške 73.359.479,80 Sk, ktorej zaplatenia sa navrhovateľ v tomto konaní

voči odporcom domáha.
Hoci tento režim zák. č. 328/1991 Zb. sa vzťahuje na konkurzné konania, sú tieto zistenia z konkurzného
konania, čo do posudzovania výšky uplatneného nároku, relevantné aj pre toto konanie. Odporcovia
v 1. až 6. rade v konaní pred súdom prvého stupňa síce čiastočne spochybňovali výšku uplatnenej
pohľadávky, ale žiaden iný dôkaz, ktorý v konaní produkovali nepreukázal, že by zo zostatku dlhu, po

čiastočnej úhrade vo výške 18.500.085,- Sk zo strany SKP, bolo ešte v nejakom rozsahu plnené.
Naopaknavrhovateľdôvodnosťuplatnenéhonárokupreukázaljednakvýpisomzkníhpeňažnéhoústavu
a napokon uznaním záväzku zo dňa 23.01.1998, ktorým spoločnosť NIVEL s.r.o. v zastúpení konateľmi
- C.. P. L. (odporcom v 3. rade) a C.. Z. U. (odporcom v 5. rade) uznala svoj záväzok voči Slovenskej
sporiteľni a.s., so sídlom v Bratislave, pobočka Čadca, z titulu poskytnutého úveru č. 328-2154696-329

zo dňa 03.01.1992 v znení dodatku vo výške 90.112.594,10 Sk (50.815.000,- Sk z titulu dlžného úveru;
39.296.894,10 Sk z titulu dlžných úrokov a 700,- Sk z titulu poplatkov).
Podľa § 323 ods. 3 Obchodného zákonníka uznanie záväzku má účinky aj voči ručiteľovi.
Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ak dlžník (NIVEL s.r.o.) uznal svoj záväzok voči veriteľovi čo do
právneho dôvodu ako aj výšky, predpokladá sa (§ 323 ods. 1), že tento záväzok v čase uznania trvá,

a tak dlžník ako aj ručiteľ disponuje vyvrátiteľnou právnou domnienkou, že uznaný záväzok v čase
uznania trval.
Ako už bolo konštatované odporcovia v 2. - 6. rade v konaní opak nepreukázali a teda súd považoval
uplatnený nárok za dôvodný aj vo vzťahu k výške uplatneného nároku. Súd s poukazom na uznávací
prejav hlavného dlžníka (dňa 23.01.1998) nemohol akceptovať ani odporcami vznesenú námietku

premlčania, nakoľko uznaním záväzku začala plynúť nová 4-ročná premlčacia lehota a to aj voči
ručiteľom (§ 407 ods. 1 a 323 ods. 3 Obchodného zákonníka).
Na základe uvedených dôvodov preto súd považoval nárok uplatnený navrhovateľom za dôvodný v
celom rozsahu a preto mu vyhovel aj v doposiaľ nerozhodnutej časti.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
SR, cestou podpísaného súdu, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).