Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. december 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoE/306/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815204161
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7815204161.1

Uznesenie

H. súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného K. U. s.r.o., M. X/A, G., F.: 45 869 464, právne
zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Bratislave
na Martinčekovej ul.č. 13 proti povinnému S. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., Z. č. XXX, v konaní o
vymoženie 1 800,69 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k.
8Er 367/2015-12 zo dňa 29. mája 2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdnej exekútorky Mgr. Jany Virličovej o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči

povinnému vymoženia svojej pohľadávky s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým
je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a
mediačná sp. zn. KS- B/0912/0050 zo dňa 04.01.2013.

Súd mal preukázané, že povinný a právny predchodca oprávneného uzavreli zmluvu o úvere, ktorej
súčasťou sú Obchodné podmienky pre úver, v ktorých bode 11.2. je zakotvená rozhodcovská doložka,

podľa ktorej sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere a
obchodných podmienok budú riešené dohodu. V prípade nedosiahnutia dohody Klient prijíma návrh
Banky na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich so zmluvou vrátane
sporov a o platnosť, výklad alebo zánik zmluvy pred Stálym rozhodcovským súdom zriadenom pri
spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná a.s.. Strany sporového konania sa rozhodnutiu
podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich končené a záväzné. Miestom rozhodcovského

konania je Bratislava.

Následne súd citoval ust. § 243d ods. 1, 2, § 41 ods. 1, 2, § 44 ods. 1,2 zákona č. 233/1995 Z.z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov (ďalej len Exekučný poriadok), ust. § 45 ods. 1, 2, zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o rozhodcovskom konaní), ust. § 2 písm. a)

zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o
spotrebiteľských úveroch), ust. § 52 ods. 1 až 3, § 53 ods. 1 a , § 54 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka (ďalej len Občiansky zákonník) a uviedol, že úver, ktorý bol povinnému poskytnutý na základe
zmluvy je spotrebiteľským úverom na základe zákona č. 258/2001 Z.z.. Oprávnený poskytol povinnému
úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, pričom povinný je fyzická osoba, ktorý zmluvu uzavrel ako
spotrebiteľ.Rozhodcovskú doložku si povinný osobitne nevyjednal a nemal možnosť ovplyvniť jej obsah, mohol
len zmluvu odmietnuť ako celok alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam. Rozhodcovská
doložka teda nebola osobitne vyjednaná a okrem iného núti spotrebiteľa podrobiť sa výlučne

rozhodcovskému konaniu, čím spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Z uvedených dôvodov považoval súd prvého stupňa rozhodcovskú doložku za
neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná.

Vzhľadom na to, že rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého

by bolo možné exekúciu vykonať, súd zamietol žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu oprávnený odvolanie z dôvodov podľa ust. §

205 ods. 2 písm. a), d), e), f) a ust. § 221 ods. 1 písm. d), f), h) O.s.p.. V tejto súvislosti poukázal
na us. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a uviedol, že v zmysle tohto ustanovenia je exekučný súd
oprávnený skúmať a vykonať ako dôkaz jedine žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Nemá však oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr.
zmluvu o úvere obsahujúcu rozhodcovskú doložku, nakoľko tým prekračuje zákonné limity pre skúmanie

podmienok pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd pri skúmaní rozhodcovského
rozsudku ako exekučného titulu nie je vecne príslušný vo veci konať ako súd vyššej inštancie, kasačný
súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale len ako exekučný súd. Zastával názor, že je v
rozpore so zákonnou úpravou, aby bol súd v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku oprávnený
preskúmavať rozhodcovskýrozsudokajzhľadiskasúladusovšeobecnezáväznýmiprávnymipredpismi

na ochranu spotrebiteľa. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4Cdo 159/2009. Uviedol, že skúmanie listinných dôkazov v konaní, ktoré predchádzalo
vydaniu rozhodcovského rozsudku ako exekučného tituluje arbitrárnym a svojvoľnym postupom súdu,
ktorý je v rozpore s ust. § 45 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní. Poukázal na ust. § 159
Občianskeho súdneho poriadku a uviedol, že doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno

preskúmaťpodľaust.§37Zákonaorozhodcovskomkonanímápreúčastníkovrozhodcovskéhokonania
rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, z čoho vyplýva, že predstavuje prekážku pre opätovné
prejednanie veci. Právny predchodca oprávneného uzatvoril s povinnou platnú rozhodcovskú doložku.
Bol toho názoru, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského
rozsudku, skúmať rozhodcovské konanie, ani zmluvu, na základe ktorej bol tento vydaný, keďže

doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37 je záväzný pre účastníkov
aj pre všetky orgány, čím tvorí prekážku "res iudicata". Zdôraznil, že uvedeným konaním súdu prvého
stupňa dochádza k porušeniu článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Poukázal na Nálezy
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 499/2012 a sp. zn. PL. ÚS 21/08 Namietal, že
súd prvého stupňa nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka a poukázal na viaceré

rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález sp. zn. II. ÚS 499/2012, uznesenie sp. zn.
I. ÚS 17/01, nález sp. zn. I. ÚS 390/08, uznesenie sp. zn. IV. ÚS 110/09, nález sp. zn. I. ÚS 335/06,
uznesenie sp. zn. III. ÚS 264/05. Súd prvého stupňa považoval rozhodcovskú zmluvu za neplatnú bez
toho, aby riadne zdôvodnil, v čom spôsobovala hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, pričom nezohľadnil ani vôľu účastníkov konania vyjadrenú podpisom

zmluvy. Poukázal tiež na Rokovací poriadok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti
Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s, z ktorého je zrejmé, že každá zo strán si vyberá jedného
člena a podieľa sa aj na výbere predsedajúceho člena senátu. Zdôraznil, že rozhodcami sú výhradne
odborne spôsobilé a bezúhonné fyzické osoby s právnickým vzdelaním pochádzajúce z geograficky
rôznych oblastí Slovenskej republiky, čo zabezpečuje rovnakú úroveň ochrany práv sporových strán.

Namietal, že nemal možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, čím mu súd odňal možnosť konať
pred súdom. Uviedol, že súd nesprávne aplikoval sekundárne právo Európskej únie a pokiaľ by súd
dospel k záveru, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, nie je možné
uvedený záver vyvodiť z použitia smernica Rady 93/13/EHS a judikatúry Súdneho dvora Európskej únie.
Uvedená smernica je totiž aktom sekundárnej povahy, ktorý má indikatívny význam a v žiadnom prípade

interpretačný. Obdobné platí aj o judikatúre ESD, ktorá nie je voči jednotlivcom, teda ani voči účastníkom
tohto konania, bezprostredne záväzná. Poukázal na odlišnú rozhodovaciu činnosť súdov pokiaľ ide o
posúdenie žiadosti o udelenie poverenia, čím dochádza k porušovaniu právnej istoty a neprimeranému
zvýhodňovaniu povinného tým, že exekučný súd, nahrádza pasivitu povinného. Zdôraznil, že exekučnýsúd mu svojim postupom znemožnil uplatniť právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa
zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a žiadosti súdnej
exekútorky o udelenie poverenia vyhovieť resp. napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie.

Povinný ani súdna exekútorka sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona

č.99/1963Zb.Občianskehosúdnehoporiadkuvzneníneskoršíchpredpisov,ďalejlenO.s.p.),vzhľadom
na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie proti povinnému sa začalo dňa 31.03.2015
na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri
spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná a.s., sp. zn. KS- B0912/0050 zo dňa 04.01.2013 s
právoplatnosťou dňa 26.02.2013 a vykonateľnosťou dňa 02.03.2013. Exekučným titulom bol povinný

zaviazanýzaplatiťoprávnenémusumu1800,69Eur,úrokvovýške19% ročnezosumy1800,69 Eurod
02.04.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 800,69 Eur od 02.04.2012
do zaplatenia, sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú ku dňu započítania poslednej
čiastočnej úhrady povinného po predčasnej splatnosti celého úveru vo výške 730,89 Eur, sumu dlžných
úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni poslednej čiastočnej

úhrady povinného po predčasnej splatnosti celého úveru do dňa 01.04.2012 vo výške 6,91 Eur, sumu
dlžných poplatkov vo výške 28,18 Eur, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 102,67
Eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.

Právny predchodca oprávneného a povinný uzavreli dňa 05.10.2007 zmluvu o úvere č. 1816781707,

na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver vo výške 2 655,51 Eur, ktorý sa povinný zaviazal vrátiť
oprávnenému v 60 mesačných splátkach po 69,44 Eur.

Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku odvolací
súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z nej
výnimky. Exekučný poriadok v ustanovení § 44 ods. 2 zvýraznil zodpovednosť exekučného súdu za
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súd preskúma žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak nezistí

rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne.

Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť
aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok
vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky, čo vyplýva aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 1/2012
zo dňa 21.03.2012 „skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t. j.

vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou
skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť
rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so
zákonom.

Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),
na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretáneplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku

vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa
tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej
nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.“ V
tomto smere preto nebola odvolacia námietka oprávneného opodstatnená.

Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ).

Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa ust. § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo inej právnej formy.

Podľa ust. § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon

zamestnania, povolania alebo podnikania.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého je zmluva o úvere
č. 1816781707 uzatvorená medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a vzhľadom na to, je na daný právny vzťah možné aplikovať zákon o

spotrebiteľských úveroch. Právny predchodca oprávneného poskytol povinnému úver v rámci svojho
podnikania; a povinný je zmluvnou stranou, ktorej bol ako spotrebiteľovi (fyzickej osobe) poskytnutý
spotrebiteľskýúver, pričomvpriebehuodvolaciehokonanianebolooprávnenýmpreukázané,žepovinný
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Odvolací súd zastáva názor, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver

bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania povinného ťaží toho, kto tvrdí takúto
výnimku, čiže oprávneného. Súd prvého stupňa preto v danom prípade správne aplikoval ustanovenia
Občianskeho zákonníka týkajúce sa ochrany spotrebiteľa a taktiež zákon o spotrebiteľských úveroch.

Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc na rozhodnutie sporu medzi zmluvnými stranami z

rozhodcovskej doložky zakotvenej v bode 11.2 Obchodných podmienok pre úver, ktoré tvoria
neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere. Podľa rozhodcovskej doložky sa zmluvné strany dohodli, že
akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere a obchodných podmienok budú riešené dohodu. V
prípade nedosiahnutia dohody Klient prijíma návrh Banky na riešenie vzájomných sporov vzniknutých
na základe alebo súvisiacich so zmluvou vrátane sporov a o platnosť, výklad alebo zánik zmluvy pred

Stálym rozhodcovským súdom zriadenom pri spoločnosti Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná a.s..
Strany sporového konania sa rozhodnutiu podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich končené
a záväzné. Miestom rozhodcovského konania je Bratislava.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého dojednaná rozhodcovská

doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka
(v znení platnom v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy). Ustanovenie § 53 ods. 3 Občianskeho
zákonníka len demonštratívnym výpočtom (arg. slovo „najmä“) uvádza, ktoré podmienky sú neprijateľné.
Odvolací súd uvádza, že ide len o príkladmý výpočet neprijateľných podmienok, preto súd môže označiť
za neprijateľnú podmienku aj inú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je preto
aj tá, ktorá núti spotrebiteľa, aby sa všetky spory vzniknuté v budúcnosti z predmetnej zmluvy riešili v
rozhodcovskom konaní pred konkrétne určeným rozhodcovským orgánom.Správnosť tohto názoru potvrdil aj zákonodarca, ktorý túto podmienku zaradil do novelizovaného znenia
ust. § 53 ods. 4 pod písm. r) Občianskeho zákonníka účinného od 01.01.2008 novelou uskutočnenou
zákonom č. 568/2007 Z.z.. Odvolací súd nepopiera, že rozhodovanie sporov v rozhodcovskom konaní

je alternatívnou možnosťou k súdnemu konaniu, avšak ak je spotrebiteľ nútený podrobiť sa v zmysle
rozhodcovskej doložky rozhodnutiu rozhodcovského súdu, nemožno hovoriť o individuálne dojednanej
podmienke spotrebiteľskej zmluvy. Jedná sa o neprimeranú zmluvnú podmienku a súd je oprávnený
vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že spotrebiteľ
nebude takouto doložkou viazaný.

Súd prvého stupňa správne uviedol, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka (v znení platnom
v čase uzavretia zmluvy) neplatná. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 55/2011 zo dňa 24.02.2011, v ktorom Ústavný súd konštatoval,
že „ak je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej

strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše
označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná
podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre docielenie skutočnej rovnosti,
pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako aj bez
návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takto neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak by takouto zmluvnou

podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ (veriteľ) ju použije, v takomto prípade ide
o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.“

Dojednanie rozhodcovskej doložky, v zmysle ktorej je na konanie zo zmluvy o úvere oprávnený len
konkrétne určený rozhodcovský súd je v rozpore s právom na súdnu ochranu zaručeným Ústavou

Slovenskej republiky. Posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky je v
súlade s ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv sa aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, čo je v súlade so
Smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V tejto časti nebolo
odvolanie oprávneného opodstatnené.

Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej
zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu,

inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente
podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom
alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej
zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa ust. § 4 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní, nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej
zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia
konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu.
Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

Navyše rozhodcovskú doložku, na základe ktorej rozhodcovský súd založil svoju právomoc rozhodovať
spory medzi účastníkmi nemožno považovať za platne uzavretú, nakoľko z citovaných ustanovení
zákona o rozhodcovskom konaní je zrejmé, že na platnú existenciu rozhodcovskej doložky je potrebné
splniť okrem iných, podmienku písomnej formy. Písomná forma rozhodcovskej doložky v danom prípade
nie je splnená. V zmysle citovaného ust. § 4 zákona o rozhodcovskom konaní môže mať rozhodcovská

zmluvabuďformuosobitnejzmluvyaleboformurozhodcovskejdoložkykzmluve.Rozhodcovskázmluva
musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva
obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne výmenných listoch, ktoré
umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. V konaní
nebola zo strany účastníkov doložená rozhodcovská zmluva vo forme osobitnej zmluvy. Základná

podmienka pre konštatovanie existencie rozhodcovskej zmluvy vo forme rozhodcovskej doložky k
zmluve je písomná forma.Odvolací súd zastáva názor, že úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o úprave formy
rozhodcovskej zmluvy v ust. § 4 je striktná bez možnosti extenzívneho výkladu, pričom formálna
podmienka písomnej formy v danom prípade dodržaná nebola. Všeobecné obchodné podmienky

nespĺňajú náležitosti vyžadované zákonom, pretože nie sú podpísané obidvoma zmluvnými stranami,
čím nie je založená platná rozhodcovská doložka, a tým právomoc rozhodcovského súdu rozhodovať
spory medzi stranami. Ani zo samotného technického spojenia zmluvy a obchodných podmienok
nemožno vyvodiť, že obsahujú nepochybný prejav vôle účastníkov zmluvy, že sú s ňou oboznámení a
súhlasia s obchodnými podmienkami.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2
Cdo 245/2010 zo dňa 30.11.2011, kde Najvyšší súd konštatoval, že „nie je obvyklé prílohou k hlavnej
zmluve uzatvárať rozhodcovskú doložku, obsah ktorej je obsiahnutý len v prílohe vo všeobecných
obchodných podmienkach, bez jednoznačnej zmienky v hlavnej zmluve. Charakter iných všeobecných
obchodných podmienok je záväzný za určitých striktných podmienok. Podmienky ich záväznosti sú

prísnejšie stanovené, ako pri VOP. Zmluvné strany musia s týmito obchodnými podmienkami vyjadriť
súhlas, a na to, aby boli pre zmluvné strany záväzné, zákon vyžaduje, aby boli stranám uzatvárajúcim
zmluvu známe, alebo aby boli priložené k návrhu zmluvy.“

Na základe vyššie uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že medzi účastníkmi konania nedošlo k

platnému uzavretiu dohody o rozhodcovskej doložke, preto nie je možné prihliadať na rozhodcovskú
doložku obsiahnutú vo všeobecných obchodných podmienkach zmluvy uzavretej medzi účastníkmi.
Z tohto dôvodu nebol ani rozsudok rozhodcovského súdu spôsobilým exekučným titulom, na základe
ktorého možno nariadiť výkon exekúcie.

Z týchto dôvodov súd správne zamietol žiadosť súdnej exekútorky o udelenie poverenia, preto odvolací
súd potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p..

O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd nerozhodoval podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení
s ust. § 251 ods. 4 O.s.p., pretože návrh na ich priznanie predložený nebol (ust. § 151 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.