Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. január 2012

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23CoE/88/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3805202188
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3805202188.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35807598, právne zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, proti povinnému: B. V., bytom V. XXX/X, I., o vymoženie 489,94 eur s príslušenstvom, na
odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k. 15Er/207/2005-25 zo dňa 21.
júna 2011, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti výroku o zastavení exekúcie p o t v r d z u j e .

V časti výroku o trovách exekúcie uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i
a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. Svoje

rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 57 ods. 1 písm. g/ a § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka.
Uviedol, že oprávnený návrhom doručeným súdnej exekútorke dňa 18.02.2005 navrhol vykonať
exekúciu proti povinnému na podklade notárskej zápisnice č. N 3749/2004, Nz 77633/2004 zo dňa
23.10.2004, ktorá bola spísaná notárkou JUDr. Jarmilou Kováčovou na základe vyhlásenia Mgr.
Tomáša Kušníra. V zmluve o úvere uzavretej dňa 19.04.2004 sa nachádza spracované splnomocnenie,
podľa ktorého dlžník, ako splnomocniteľ, splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie

notárskej zápisnice, ako exekučného titulu, t.j. aby v jeho mene uznal záväzok z úveru tak, aby sa
notárskazápisnicastalavykonateľnýmtitulompreexekúciupodľaEx.por.nacelýjehomajetok,dovýšky
vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Povinný sa v splnomocnení zaviazal uhradiť všetky náklady
súvisiace so spísaním notárskej zápisnice a ďalej splnomocnil advokáta na uzatvorenie záložnej zmluvy
alebo zmluvy o zabezpečovacom prevode práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve dlžníka. Povinný
podpísal toto splnomocnenie dňa 19.04.2004 spolu s podpísaním zmluvy o úvere. Zo zmluvy o úvere

zo dňa 19.04.2004 vyplýva, že povinný si zobral úver 398,33 eur za poplatok vo výške 254,93 eur, ktorý
sa zaviazal splácať v 8-mich mesačných splátkach po 81,66 eur. Súd prvého stupňa predmetnú zmluvu
o úvere považoval za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zároveň za
spotrebiteľskýúverpodľa§2písm.a/,resp.zazmluvuospotrebiteľskomúverepodľa§2písm.b/zákona
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Splnomocnenie obsiahnuté v zmluve o úvere zo dňa
19.04.2004 súd prvého stupňa hodnotí ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods.

4Občianskehozákonníkaneplatná,resp.jeneplatnávzmysle§39vspojitostis§22ods.2Občianskeho
zákonníka.Povinnýnevyjadrilsúhlassvykonateľnosťounotárskejzápisniceakoexekučnéhotitulupodľa
Ex.por.,pretosaexekúciaviedlanapodkladenespôsobiléhoexekučnéhotitulu.Súdprvéhostupňaďalej
uviedol, že Občiansky zákonník v spojitosti s nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. kogentne ustanovujú
maximálnu výšku úrokov z omeškania pri omeškaní s plnením peňažného občianskoprávneho záväzku.
Súd prvého stupňa považoval dojednanie úrokov z omeškania v bode 6 Všeobecných podmienok

poskytnutia úveru - v časti upravujúcej úrok z omeškania v prípade splatnosti celého dlhu vo výške 0,25
% denne, čo predstavuje 91,25 % ročne, za ustanovenie v rozpore s § 39 Občianskeho zákonníka, ateda pre rozpor so zákonom za absolútne neplatné. Pokiaľ ide o tzv. poplatok dojednaný vo výške 254,93
eur, ktorý má podľa bodu 13 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru predstavovať dohodnutý úrok
a náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere, súdu prvého stupňa nie je zrejmá tvorba a

funkcia tohto poplatku a považuje ho za nezrozumiteľný, neurčitý a zmätočný. Akákoľvek odplata za
poskytnutie peňažných prostriedkov vo výške 64 % len pri dobe splácania v 8 mesačných splátkach,
a to vo vzťahoch, kde jednou zmluvnou stranou je spotrebiteľ, je neprimerane vysoká a spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. V danej exekučnej veci však
súhlas povinného s exekúciou bol zakotvený už v predtlači zmluvy o úvere s tým, že povinný nemal

možnosť túto skutočnosť zmeniť ani ovplyvniť a podpisom zmluvy sa vopred vzdal svojich práv namietať
akúkoľvekskutočnosťtýkajúcusasvojhozáväzkuzozmluvy.Takétodojednaniepredstavujeneprijateľnú
zmluvnú podmienku, nakoľko povinný ako spotrebiteľ tým zásadným spôsobom zhoršil svoje zmluvné
postavenie, dôsledkom toho vznikol nepomer v právach a povinnostiach medzi oprávneným a povinným
v neprospech povinného. Aj ďalšie vyššie uvedené dojednania zmluvy o úvere predstavujú neprijateľné
podmienky, tvoriace taký podstatný obsah celej zmluvy o úvere, že nie je možné ich oddeliť od ostatného

obsahu, a teda celá zmluva o úvere je ako právny úkon neplatná v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.
Rozhodnutie o trovách exekúcie odôvodnil § 203 ods. 1 Ex. por., ako aj vyhl. č. 288/1995 Z. z. o
odmenách a náhradách súdnych exekútorov, keď súdnej exekútorke priznal trovy exekúcie vo výške
94,41 eur. Priznal jej časovú odmenu za výkon exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 2 cit. vyhl. vo
výške 19,92 eur za 3 začaté hodiny exekučnej činnosti á 6,64 eur a paušálnu odmenu podľa § 15 cit.

vyhl. v celkovej výške 39,84 eur za 12 úkonov exekučnej činnosti á 3,32 eur (za získanie poverenia, 1x
doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 2x zisťovanie bydliska povinného - RO, Ministerstvo
spravodlivosti ČR, 6x zisťovanie platiteľa mzdy povinného - Sociálna poisťovňa, 2x zisťovanie majetku
povinného - OR PZ, Správa katastra Prievidza). Hotové výdavky jej boli priznané v súlade s predloženou
špecifikáciou vo výške 23,20 eur. Trovy exekúcie súd prvého stupňa priznal v sume 94,41 eur (59,76 eur

+ 23,30 eur + 11,35 eur (DPH z odmeny v sadzbe uplatnenej exekútorkou), na náhradu ktorých zaviazal
oprávneného, lebo jeho zavinením došlo k zastaveniu exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o zastavení exekúcie a v časti výroku o trovách exekúcie podal
včas odvolanie oprávnený, ktorý sa nestotožnil s názorom súdu prvého stupňa. Mal za to, že súd v

tomto prípade posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Notárska zápisnica bola predmetom
skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o udelení poverenia súdnemu exekútorovi. Súd však v
tomto konaní uznal exekučný titul za súladný, a preto následne udelil súdnemu exekútorovi poverenie
na vykonanie exekúcie. Predmetné plnomocenstvo preskúmala notárka JUDr. Jarmila Kováčová pri
spísaní notárskej zápisnice a rovnako sa ním zaoberal aj súd prvého stupňa pri posudzovaní súladu

exekučného titulu so zákonom pre účely vydania poverenia súdnemu exekútorovi. Povinný ako dlžník
mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere v roku 2004 udelené plnomocenstvo v zmysle §
33b Občianskeho zákonníka v platnom znení odvolať, pričom tak neurobil. Oprávnený sa nestotožnil
s názorom konajúceho súdu, že predmetná zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko v
celom odôvodnení predmetného uznesenia aplikuje na daný prípad právne normy, ktoré neboli platné

a účinné v čase uzavretia zmluvy o úvere. Okamih uzatvorenia zmluvy s povinným ako dlžníkom nie je
totožnýsokamihomvyplateniapeňažnýchprostriedkovpovinnémuakodlžníkovi.Namietal,žeposkytuje
úvery klientom na základe zmlúv o úvere uzatváraných v zmysle § 497 a nasl. Obch. zákonníka. Tento
druh zmluvy má charakter spotrebiteľskej zmluvy, avšak uvedenú zmluvu nie je možné považovať za
zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, platnom a účinnom v

čase uzavretia zmluvy o úvere. V predmetnej zmluve o úvere nemusela byť ako podstatná náležitosť
dohodnutá o. i. aj ročná percentuálna miera nákladov. K tvrdeniam súdu o neprimerane vysokých
úrokoch z omeškania uviedol, že povinný podpísaním zmluvy o úvere vyjadril svoj súhlas so zmluvnými
podmienkami, t. j. okrem iného aj s bodom 6 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, v zmysle ktorého v prípade, ak sa stane splatný celý dlh

naraz v zmysle bodu 4 týchto podmienok, zaväzuje sa dlžník zaplatiť veriteľovi i úrok z omeškania vo
výške 0,25 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa, keď sa stal splatný celý dlh, až do
dňa jeho uhradenia. Úrok má sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len v prípade, že poruší zmluvné
podmienky, čiže nesplní svoju povinnosť dohodnutú v zmluve. Povinný si svoju povinnosť nesplnil,
čo mal preukázané v rámci vykonaného dokazovania tak rozhodcovský súd v rámci rozhodcovského

konania, ako aj prvostupňovú súd pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi.
Zo zákona, ani z iných právnych predpisov v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nebolo možné odvodiť
pre obchodné záväzkové vzťahy obmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktorú si môžu zmluvné strany
dohodnúť. Oprávnený poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Obdo 34/2004 zo dňa21.12.2004, sp. zn. 2 Obdo 26/2004 zo dňa 22.09.2005 a sp. zn. 2 Obdo 28/2004 zo dňa 22.09.2005,
kde sa daný súd zaoberal otázkou úrokov z omeškania a skúmal ich z hľadiska otázky dobrých mravov,
pričomvzáverezdôraznil,ženiejemožnéodvolávaťsazostranyodporcovnadobrémravy,keďžekaždý

odporca v čase, keď bol pri uzatvorení zmluvy o úvere v pozícii dlžníka mal možnosť zvážiť, či uzatvorí
zmluvu o úvere za podmienok tam uvedených, či je schopný splácať záväzok, ku ktorému sa v danej
zmluve o úvere zaväzuje a musel si byť vedomý následkov v prípade riadneho a včasného neplnenia
tohto záväzku, t. j. platiť úroky z omeškania v dojednanej výške. Oprávnený poukázal aj na Zbierku
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 20/2003 a stanovisko Najvyššieho

súdu sp. zn. Obpj 3/2002, v ktorom sa uvádza, že ustanovenie § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.
z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, nie je použiteľné pre určenie
výškyúrokovzomeškaniasplnenímpeňažnéhodlhuvovzťahochupravenýchObchodnýmzákonníkom.
Plnenie dohodnutého záväzku je elementárnou zásadou zmluvného práva. Pri úroku z omeškania má
ten, kto sa k úhrade úrokov z omeškania zaviaže, vždy možnosť platenie týchto úrokov odvrátiť tým,
že si svoje povinnosti riadne a včas splní. Povinný si však svoju povinnosť nesplnil a oprávnený sa

domnieva, že za porušenie svojej povinnosti by mal znášať vopred dohodnutú sankciu, s ktorou pri
uzatváraní záväzkovo-právneho vzťahu súhlasil. K tvrdeniam súdu prvého stupňa o tom, že cena úveru
pri splácaní 8 mesiacov predstavuje 64 % oprávnený uviedol, že v zmysle § 499 Obchodného zákonníka
za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu,
ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa. Namietal aj výšku trov exekúcie, ktorú súd

prvého stupňa priznal súdnej exekútorke a ku ktorej úhrade zaviazal oprávneného. V predmetnom
uznesení priznal vo vzťahu k trovám exekúcie súdnej exekútorke trovy exekúcie vo výške 94,41 eur,
pričom vôbec nešpecifikoval, za aké konkrétne úkony jej priznal odmenu vo výške 19,92 eur za 3
účelne vynaložené hodiny exekučnej činnosti a z čoho pozostávajú hotové výdavky vo výške 23,30 eur.
Poukázal na § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Vady konania v citovanom ustanovení § 221 ods. 1 písm. f/ sú vo

svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré je
v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov zaručené aj čl. 46 a nasl. Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva, Komisie a Ústavného súdu SR treba za porušenie práva na
spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho

rozhodnutia. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej
sa účastníkovi konania odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu
súdu v rámci využitia prípadných riadnych opravných prostriedkov. Z uvedeného je evidentné, že súd
prvého stupňa predmetné uznesenie v napadnutej časti neodôvodnil spôsobom vyplývajúcim z § 157
ods. 2 O.s.p., keďže neuviedol, z čoho vychádzal pri priznaní exekučných trov, akým spôsobom posúdil

účelnosť počtu hodín vynaložených súdnou exekútorkou na exekúciu, ako aj odôvodnenosť hotových
výdavkov v zmysle § 22 vyhlášky účelne vynaložených v súvislosti vykonávaním exekučnej činnosti.
Takýto nedostatok riadneho odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť predmetného uznesenia,
čím je oprávnenému odňatá možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu,
a tým aj možnosť efektívneho využitia procesného práva oprávneného na napadnutie rozhodnutia súdu

prvého stupňa odvolaním. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil v celom
rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

Odvolací súd vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.
2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa v časti výroku o zastavení exekúcie je
potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne.

Vo všeobecnosti je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k

povinnosti alebo postihuje majetok (§ 41 ods. 1 Ex. por.). Ustanovenie § 41 ods. 2 Ex. por. ďalej
taxatívne vymenúva, na podklade akých rozhodnutí je možné vykonať exekúciu. Okrem iných, exekúciu
je možné vykonať na základe notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je
vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná
osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila (§ 41 ods. 2 písm. c/ Ex. por.). Formálna

stránka vykonateľnosti notárskej zápisnice spočíva v dodržaní formy zápisnice tak, ako je upravená v
ustanovení § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka spočíva v dodržaní obsahových náležitostí,
ktoré predpisuje § 41 ods. 2 Ex. por.Z obsahu spisu je nepochybne preukázané, že vyhlásenie povinného o uznaní právneho záväzku a
súhlase s vykonateľnosťou obsiahnuté v notárskej zápisnici č. N 3749/2004, Nz 77633/2004
zo dňa 23.10.2004, ktorá mala byť exekučným titulom v danej veci, bolo za povinného vykonané Mgr.

Tomášom Kušnírom, advokátom, ktorý konal na základe plnej moci udelenej povinným v zmluve o úvere.
Uvedená zmluva bola uzatvorená na vopred pripravenom formulári, ktorého obsah povinný nemohol
ovplyvniť, z čoho je zrejmé, že samotného splnomocnenca si povinný nevybral slobodným výberom na
základe vlastného uváženia, ale tento bol vopred určený oprávneným. Táto skutočnosť odôvodňuje aj
obavu, že záujmy takto určeného zástupcu povinného sú v rozpore so záujmami povinného, analogicky

ako to predpokladá ustanovenie § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Každý právny úkon urobený touto
osobou za povinného, teda aj vyhlásenie obsiahnuté v notárskej zápisnici, ktorá je exekučným titulom,
je absolútne neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa preto správne vyhlásil
exekúciu vykonávanú na základe neplatného exekučného titulu za neprípustnú a v zmysle § 57 ods. 1
písm. g/ Ex. por. ju zastavil.

Pokiaľ ide o odvolanie oprávneného proti výroku súdu prvého stupňa týkajúceho sa trov exekúcie, toto
odvolací súd preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. Dospel k záveru, že uznesenie je potrebné vo výroku o trovách exekúcie zrušiť podľa § 221 ods.
1, písm. f/ O.s.p a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie podľa ods. 2 citovaného zákonného
ustanovenia.

Vyhláška č. 288/1995 Z. z. v § 14 ods. 2 veta druhá platná do 30.04.2008 ukladá exekútorovi predložiť
súdu časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti, čo však neznamená, že súd je povinný
prevziať bez ďalšieho výpočet trov, resp. stotožniť sa s rozsahom času účelne vynaloženým na exekúciu
podľa exekútora. Počet hodín účelne vynaložených na exekúciu je exekútor povinný odôvodniť časovou

špecifikáciou jednotlivých úkonov, čo aj v danej veci exekútor vykonal. Pri rozhodovaní súdu o výške
odmeny je potom najvýznamnejším pojmom počet účelne vynaložených hodín. Účelnosť sa pritom
posudzuje podľa spôsobu exekúcie, podľa jednotlivých procesných a faktických prekážok vzniknutých
pri vykonávaní exekúcie, ako aj podľa rozsahu exekúcie, ktorý je daný výškou a druhom vynucovaného
plnenia.

Odvolací súd mal za preukázané, že súd prvého stupňa súdnej exekútorke priznal časovú odmenu podľa
§ 14 ods. 1 písm. a/ cit. vyhl. vo výške 19,92 eur za 3 začaté hodiny exekučnej činnosti á 6,64 eur, bez
konkrétnehourčeniaúkonov,zaktoréjejtátoodmenapatrí.Predmetnúvýškučasovejodmenytakpriznal
v sume, ako si ju vyúčtovala súdna exekútorka, bez jej bližšieho preskúmania. Podobne postupoval

súd prvého stupňa aj pri určení náhrady hotových výdavkov, kde rovnako bez preskúmania sa stotožnil
s vyúčtovaním, ktoré predložila súdna exekútorka. Z rozhodnutia napadnutého uznesenia preto nie je
zrejmé, akým spôsobom súd prvého stupňa dospel záveru, že súdnej exekútorke patrí takáto odmena
za exekučnú činnosť.

Z týchto dôvodov nie je možné vecne preskúmať správnosť výpočtu trov exekúcie súdom prvého stupňa,
a preto musel odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť podľa § 221 ods. 1, písm. f/ O.s.p. a
vec mu vrátiť na ďalšie konanie v zmysle ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia. V ďalšom konaní
súd prvého stupňa opätovne preskúma vyúčtovanie trov exekúcie, predložených súdnou exekútorkou a
rozhodne o trovách exekúcie tak, aby z jeho rozhodnutia bolo zrejmé, za aké konkrétne úkony a činnosti

súdnej exekútorke prizná odmenu a príslušné náhrady, za aké nie, a to takým spôsobom, aby jeho
rozhodnutie bolo jasné a výstižné, tak ako to predpokladá § 157 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.