Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 1. august 2014

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 4C/66/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413210540
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Spurný
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2014:6413210540.2

Uznesenie

Okresný súd Žiar nad Hronom v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270
so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava zastúpený : URBÁNI& Partners s.r.o., IČO: 36 646 181 so
sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica proti odporkyni : K. D., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX G. XX,
zastúpená JUDr. Erikou Mochnackou, advokátkou T.G. Masyryka 14/A, Lučenec, za účasti vedľajšieho
účastníka na strane odporkyne : Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42176778 so

sídlom Námestie legionárov, 080 01 Prešov zastúpený: JUDr. Alena Kožiaková, advokátka so sídlom
Advokátskej kancelárie Adyho 2969/24, 984 01 Lučenec, o zaplatenie 1 476,62 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd odpor vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom 080 01
Prešov, Námestie Legionárov 5, IČO: 42 176 778 proti platobnému rozkazu Okresného súdu Žiar nad
Hronom č. k.11Rob/536/2013-62 zo dňa 17.10.2013 o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ prostredníctvom svojho splnomocneného právneho zástupcu podal na Okresný súd Žiar
nadHronom,dňa26.08.2013návrh,vktoromžiadal,abysúdvydalplatobnýrozkazazaviazalodporkyňu
zaplatiť mu žalovanú sumu za poskytnutie telekomunikačných služieb.
Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci rozhodol dňa 17.10.2013 a vydal platobný rozkaz č.k.
11Rob/536/2013-62, ktorým návrhu navrhovateľa celkom vyhovel. Platobný rozkaz bol doručený
právnemu zástupcovi navrhovateľa 18.11.2013 a odporkyni dňa 15.11.2013. Dňa 7.9.2013 do konania

vstúpil vedľajší účastník na strane odporkyne Platobný rozkaz mu bol doručený dňa 15.11.2013
a proti platobnému rozkazu vedľajší účastník prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne JUDr.
Aleny Kožiakovej podal odpor dňa 20.11.2013. V odpore zo dňa 20.11.2013 /strana druhá - č.l.
67/ právna zástupkyňa vedľajšieho účastníka uvádza: „Proti tomuto platobnému rozkazu podáva
odporkyňa prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu odpor.“ Písomné plnomocenstvo
udelené odporkyňou na podanie odporu nie je priložené. Dňa 7.5.2014 bolo súdu doručené písomné

plnomocenstvo udelené odporkyňou dňa 5.5.2014 advokátke JUDr. Erike Mochnackej na zastupovanie
v konaní vedenom na Okresnom súde pod spisovou značkou 11Ro/536/2013/ č.l. 80/. Na základe
uvedených skutočností má súd za to, že odpor proti platobnému rozkazu podal vedľajší účastník.
Konanie je na Okresnom súde vedené pod sp. značkou č. 4C/66/2014.
Ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi, alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má
právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva, alebo určenie,

či tu manželstvo je alebo nie je (§ 93 ods. 1 O.s.p.). Takto sa môže zúčastniť aj právnická osoba, ktorej
predmetom činnosti je ochrana práv, podľa osobitného predpisu (§ 93 ods. 2 O.s.p.). Do konania vstúpi
buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O
prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh (§ 93 ods. 3 O.s.p.) V konaní má vedľajší
účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú
úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd, po zvážení všetkých okolností (§ 93

ods. 4 O.s.p.).Vedľajší účastník, má podľa vyššie citovanej zákonnej úpravy, rovnaké práva a povinnosti, ako účastník
konania, a jeho postavenie sa odvíja od účastníka, na ktorého podporu vystupuje. Ide však výlučne o
práva a povinnosti procesnej povahy. Procesné úkony vykonáva v konaní vedľajší účastník vo svojom

mene a môže vykonať všetky procesné úkony, s výnimkou úkonov, ktoré znamenajú dispozíciu s
konaním, s predmetom konania a úkonmi, ktoré urobil sám účastník.
Vedľajší účastník v danej veci je osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného
predpisu /zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov/. Z predpisov upravujúcich ochranu práv

spotrebiteľa nevyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi hlavným a vedľajším účastníkom.
Odpor proti platobnému rozkazu je riadnym opravným prostriedkom proti rozhodnutiu vo veci samej -
platobného rozkazu vydanému v skrátenom tzv. rozkaznom konaní.
Podľa § 174 ods. 3 O.s.p. súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný a) oneskorene, b) bez
odôvodnenia vo veci samej; o týchto následkoch musí byť účastník poučený v platobnom rozkaze c)
neoprávnenou osobou.

V štádiu tohto rozkazného konania bola odporkyňa nečinná - odpor proti platobnému rozkazu nepodala.
Lehota na podanie odporu odporkyni uplynula dňa 2.12.2013 K zrušeniu platobného rozkazu v
zmysle § 174 ods. 2 O.s.p., nedošlo. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 4.12.2013.
Kogentné ustanovenia § 174 ods. 2 O.s.p., nie je možné extenzívne vykladať v tom zmysle, že
pokiaľ odporkyňa odpor v zákonnom stanovenej lehote nepodala, môže tak urobiť vedľajší účastník,

ktorému plynie samostatná lehota na podanie odporu od doručenia platobného rozkazu. Nepodaním
odporu odporkyňou platobný rozkaz nadobudol účinky právoplatného rozsudku. Keďže odporkyňa svoje
procesné práva v tomto skrátenom konaní po doručení platobného rozkazu neuplatnila( nepodala
odpor), nemohol tak procesne účinne urobiť ani vedľajší účastník.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení č. sp. značky 6Cdo357/2012 zo dňa 30.10.2013

uvádza :
„Z chápania tzv. skráteného konania, ktorého výsledkom je platobný rozkaz, ako zjednodušeného
konania umožňujúceho rýchle, hospodárne a účinné vymáhanie nesporných peňažných nárokov, t. j.
nárokov, ktoré nie sú predmetom žiadneho právneho sporu, vychádza i právo EÚ, a to Nariadenie
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 zo dňa 12. 12. 2006, ktorým sa zavádza konanie

o európskom platobnom rozkaze (ďalej len „ Nariadenie o európskom platobnom rozkaze“). V tomto
nariadení sa inak výslovne uvádza, že nenahrádza ani neharmonizuje (a teda nespochybňuje)
existujúce mechanizmy vymáhania nesporných nárokov podľa vnútroštátneho práva (bod 10 úvodnej
časti).
Konanie nadobudne povahu sporového konania vo vlastnom zmysle slova až včasným podaním

odôvodneného odporu žalovaným, v dôsledku čoho sa platobný rozkaz zrušuje a súd nariadi
pojednávanie. I keď zákon vyžaduje odôvodnenie odporu, neupravuje žiadne náležitosti tohto
odôvodnenia. S prihliadnutím na účel občianskeho súdneho konania, ktorým je spravodlivá ochrana
práv, treba preto podmienku odôvodnenia odporu považovať za splnenú už jednoduchým vyjadrením
nesúhlasu s povinnosťou uloženou platobným rozkazom. Až po takomto jednoduchom a účinnom

procesnom úkone žalovaného, ktorým urobí uplatnený nárok sporným (odporuje mu), môže byť
naplnený zmysel a obsah vedľajšieho účastníctva, pomáhať v konaní hlavnému účastníkovi a
podporovať ho s cieľom prispieť k ochrane jeho práv (v prípade vedľajšieho účastníctva podľa § 93 ods.
2 O. s. p.) prípadne aj svojich vlastných práv plynúcich mu z hmotnoprávnych ustanovení všeobecne
záväzných právnych predpisov (v prípade vedľajšieho účastníctva podľa § 93 ods. 1 O. s. p.). Vyššie

uvedené znamená, že oznámením tretieho subjektu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na
strane žalovaného v štádiu skráteného (rozkazného) konania, nenastávajú účinky vzniku vedľajšieho
účastníctva tohto subjektu. Vylučuje to zmysel a účel inštitútu vedľajšieho účastníctva v spojení so
zmyslom a účelom inštitútu skráteného konania. Neprichádza preto do úvahy podanie odporu proti
platobnému rozkazu takýmto subjektom.“

Preto s poukazom na uvedené dôvody súd odpor vedľajšieho účastníka, ako odpor podaný
neoprávnenou osobou, odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho
súdu, ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici a to v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretoženevykonalnavrhnutédôkazy,potrebnénazistenierozhodujúcichskutočností,súdprvéhostupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§
205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí. Ak povinný

dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa osobitného zákona (z.č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o
rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.