Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. apríl 2015

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1C/139/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213205086
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Krochtová
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2015:8213205086.6

Rozhodnutie
Okresný súd Bardejov samosudkyňou JUDr. Katarínou Krochtovou v právnej veci žalobcu SATEL,
akciová spoločnosť Poprad „v konkurze", Partizánska 677/17, 058 01 Poprad, v mene a na účet ktorej
koná správca majetku úpadcu JUDr. N.M. O., K. XX, XXX XX K., právne zast. JUDr. Marek Radačovský,
advokát, Žriedlova 3, 040 01 Košice, proti žalovanému Mesto Bardejov, Radničné námestie 16, 085 01
Bardejov, IČO: 00 321 842, zast. JUDr. Peter Kerecman spoločnosť s ručením obmedzeným, Rázusova
1, 040 01 Košice, o určenie vlastníckeho práva s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 9 601,59 €
na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Peter Kerecman spoločnosť s ručením obmedzeným, Rázusova
1, 040 01 Košice, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal tunajšiemu súdu dňa 27.06.2013 žalobu, ktorou sa domáhal určenia vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, k. ú. Bardejov, obec Bardejov, okres Bardejov ako pozemky
parcely registra C evidované na katastrálnej mape parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o
výmere XXX m2, parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere X XXX m2, parc. č. XXX -
zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXX - záhrady o výmere X XXX m2, parc. č.
XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXX - záhrady o výmere XXX m2, parc.
č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXX - záhrady o výmere XXX m2,
parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy
a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXX - záhrady o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X - zastavané
plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2,
parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a
nádvoria o výmere XXX m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a ako
stavby - súpisné číslo XX - Dom meštiansky, postavený na parcele č. XXX/X, súpisné číslo XX - Dom
meštiansky, postavený na parcele č. XXX, súpisné číslo XX - Dom, postavený na parcele č. XXX/X a
súpisné číslo XX - Hrubá bašta, postavený na parcele č. XXX/X.

Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že so žalovaným uzatvorili dňa 06.08.1993 Dodatok č. 3 k zakladateľskej
zmluve a. s. SATEL, na základe ktorej došlo k zvýšeniu základného imania žalobcu a žalovaný sa stal
akcionárom tejto spoločnosti. K zvýšeniu základného imania došlo okrem iného aj nepeňažným vkladom
žalovaného - nehnuteľnosťami v dodatku špecifikovanými ako „Domy na radničnom námestí v Bardejove
č. XX, XX, XX, parc. č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX M. 1. L. K. Č.. XXX M. XXX a E. G. ocenená znaleckým
posudkom znalca Ing Emila Goča Benku pod č. 126/1992 vo výške 18 846 018 Sk, z toho do základného
imania bolo pojatých 16 900 000 Sk“.

Následne došlo k vkladu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech žalobcu, pričom
tieto sú evidované na LV č. XXXX H.. ú. Bardejov, obec Bardejov, okres Bardejov. Na základe poskytnutia
nepeňažného vkladu sa žalovaný stal akcionárom spoločnosti s počtom 169 akcií v hodnote 100 000 Sk
(vklad vo výške 16 900 000 Sk predstavujúci podiel na základnom imaní vo výške 8,69 %).

Žalobca poukázal na to, že rozhodnutím valného zhromaždenia spoločnosti SATEL zo dňa 08.03.1996
došlo k jej zrušeniu s likvidáciou ku dňu 01.08.1996.

Podľa udania žalobcu dňa 16.09.1996 bola uzavretá kúpna zmluva medzi ním ako predávajúcim a
žalovaným ako kupujúcim, na základe ktorej boli predmetné nehnuteľnosti prevedené na žalovaného
za kúpnu cenu 16 900 000 Sk predstavujúcu hodnotu nepeňažného vkladu. Úhrada kúpnej ceny bola
dojednaná tak, že zmluvné strany si započítali pohľadávky, a to pohľadávku, ktorú mal žalovaný voči
žalobcovi vo výške 16 900 000 Sk, splatnú 13.09.1996 titulom kúpnej ceny vykúpených akcií, voči
pohľadávke, ktorú mal žalobca voči žalovanému taktiež vo výške 16 900 000 Sk, splatnú 16.09.1996
titulom kúpnej ceny za prevádzané nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy.

Žalobca uviedol, že takýmto spôsobom žalovaný po vstupe SATEL do likvidácie vystúpil z tejto
spoločnosti a následne mu bol vrátený jeho nepeňažný vklad v podobe vložených nehnuteľností. Žalobca
vyslovil názor, že daný postup je v rozpore s § 70 až § 75, resp. § 219 až 220a Obchodného zákonníka a
dodal, že týmto došlo k obídeniu zákonom stanoveného postupu a účinkov likvidačného konania, keďže
podstatou likvidácie je postupné speňažovanie majetku spoločnosti v likvidácii spojené s uspokojovaním
veriteľov z majetkového výťažku a rozdelením likvidačného zostatku medzi akcionárov. Ak by teda
žalobca a žalovaný dodržali stanovený postup, došlo by k speňaženiu predmetných nehnuteľností, k
uspokojeniu veriteľov a následnému rozdeleniu likvidačného zostatku.

Žalobca tiež poukázal na to, že uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 01.06.2010 pod sp. zn.
1K 17/2010 bol na majetok úpadcu - žalobcu vyhlásený konkurz. Podľa žalobcu je teda zrejmé, že
majetok spoločnosti nepostačoval na úhradu všetkých záväzkov veriteľov spoločnosti, keďže spoločnosť
sa ešte predtým zbavila svojho majetku vrátane nehnuteľností, o ktoré v tomto prípade ide, a to bez
akéhokoľvek reálneho protiplnenia. Na základe toho žalobca považoval kúpnu zmluvu zo 16.09.1996
len za účelový krok na vytvorenie umelej pohľadávky žalovaného voči žalobcovi, ktorá sa následne
započítala na pohľadávku týkajúcu sa kúpnej ceny za prevádzané nehnuteľnosti. Tiež uviedol, že nebola
zdôvodnená kúpna cena nehnuteľností predstavujúca sumu 16 900 000 Sk, a to vzhľadom na cenu
určenú znaleckým posudkom vo výške 10 417 952 Sk.

Žalobca uviedol, že naznačeným konaním žalovaného a spoločnosti SATEL došlo k obídeniu zákonných
ustanovení o:
nemožnosti poskytnúť plnenie spoločníkom z dôvodu ich nároku na podiel na likvidačnom zostatku skôr,
než sú uspokojené nároky všetkých známych veriteľov spoločnosti (§ 75 ods. 2 Obchodného zákonníka
účinného k 16.09.1996, v súčasnosti § 75 ods. 3 a § 220 ods. 1 Obchodného zákonníka),
pomernom rozdelení likvidačného zostatku, ak tento po uspokojení veriteľov nestačí na úhradu menovitej
hodnoty akcií (§ 220 ods. 3 Obchodného zákonníka),
zákaze vrátenia majetkových vkladov akcionárom akciovej spoločnosti (§ 179 ods. 2 Obchodného
zákonníka účinného k 16.09.1996).

Žalobca súčasne vyslovil názor, že postup žalovaného a spoločnosti SATEL je v príkrom rozpore
s dobrými mravmi, čo zakladá neplatnosť právneho úkonu - kúpnej zmluvy s poukazom na § 39
Občianskeho zákonníka. Keďže kúpna zmluva bola uzavretá počas likvidácie spoločnosti a keďže
spoločnosť SATEL nehnuteľnosti nespeňažila, ale previedla ich na jedného zo svojich akcionárov,
porušila zákaz vracať akcionárovi jeho nepeňažný vklad. Žalobca vyslovil názor, že účelom tohto
konania bolo vrátiť žalovanému jeho vklad, aby tým neutrpel žiadnu škodu v dôsledku nepriaznivej
hospodárskej situácie spoločnosti SATEL. V tejto súvislosti žalobca vyslovil názor, že následkom
neplatnosti kúpnej zmluvy je to, že vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam nebolo platne
prevedené na žalovaného, z čoho vyplýva, že ich vlastníkom je aj naďalej obchodná spoločnosť SATEL,
v mene ktorej a na účet ktorej koná žalobca.

Žalobca tiež uviedol, že na tejto určovacej žalobe je daný naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c)
OSP, pretože v súčasnej dobe je ako vlastník nehnuteľností zapísaný v katastri nehnuteľností žalovaný a

že rozhodnutie súdu o vyhovení žalobe bude spôsobilým titulom pre uskutočnenie zmeny v tom zmysle,
že vlastníkom sa stane úpadca a následne bude možné pristúpiť k speňažovaniu majetku a uspokojeniu
veriteľov v konkurznom konaní.

Súčasťou žaloby bol aj návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd uložil
žalovanému zákaz disponovať s predmetnými nehnuteľnosťami.

Žalobca podal k veci aj vyjadrenie, ktoré bolo súdu doručené dňa 26.09.2014 a v ktorom trval na
svojej predošlej argumentácii a doplnil, že žalovaného nemožno považovať za dobromyseľného a
držbu predmetných nehnuteľností zo strany žalovaného za oprávnenú, keďže naznačené konanie bolo
rozporné s ustanoveniami Obchodného zákonníka. Žalobca vyslovil, že žalovaný bol síce v omyle, že
mu nehnuteľnosti patria, avšak išlo o omyl právny, ale nie ospravedlniteľný, a preto podľa jeho názoru
žalovaný nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam vydržaním.

K žalobe sa vyjadril žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v podaní doručenom súdu
13.02.2014. V podaní uviedol, že kúpnu zmluvu zo 16.09.1996 považuje za platný právny úkon a dodal,
že jej uzatvoreniu, ako aj rozhodnutiu valného zhromaždenia spoločnosti o zrušení a vstupe spoločnosti
SATEL do likvidácie z 08.03.1996 predchádzalo rozhodnutie valného zhromaždenia spoločnosti zo
07.12.1995 o znížení základného imania z 226 300 000 Sk na 168 300 000 Sk, pričom právne účinky
zníženia základného imania nastali zápisom do obchodného registra dňa 19.02.1996. Žalovaný ďalej
poukázal na to, že likvidácia spoločnosti bola zapísaná do obchodného registra až dňa 25.09.1996
a že počnúc týmto dňom bol za spoločnosť oprávnený konať iba likvidátor. Tiež poukázal na to, že
zrejme likvidátor nezistil predĺženie spoločnosti, keďže ani žalobca netvrdil, že návrh na vyhlásenie
konkurzu podal likvidátor. Podľa názoru žalovaného žalobca dosiaľ nepreukázal o ktoré pohľadávky
známych veriteľov malo ísť k 16.09.1996 a ktoré z nich mali byť ukrátené v príčinnej súvislosti s uzavretím
kúpnej zmluvy zo 16.09.1996. Žalovaný poukázal aj na skutočnosť, že k vyhláseniu konkurzu na majetok
úpadcu došlo až 01.06.2010, t. j. po viac ako 13 rokoch od uzavretia kúpnej zmluvy, ktorej neplatnosti
sa žalobca domáha a po viac ako 14 rokoch od prijatia rozhodnutia o znížení základného imania.
Žalovaný zdôraznil, že k plneniu spoločnosti SATEL vo vzťahu k žalovanému nedošlo svojvoľne, ale na
základe právnych predpisov o znižovaní základného imania. K plneniu žalovanému nedošlo z dôvodu
podielu na likvidačnom zostatku, ale z dôvodu vzatia akcií z obehu. V prípade, ak k zníženiu základného
imania dôjde pred vstupom spoločnosti do likvidácie, podľa názoru žalovaného predmetom likvidácie
môže byť iba majetok spoločnosti po tomto znížení. Okrem toho žalovaný s poukazom na § 216 ods. 3
Obchodného zákonníka vyslovil, že toto ustanovenie dovoľuje, aby bolo akcionárovi poskytnuté plnenie
z dôvodu zníženia základného imania, avšak až po jeho zápise do obchodného registra, k čomu aj v
danom prípade došlo.

Žalovaný vo vyjadrení tiež vyslovil názor, že žalobca tvrdí, že kúpna zmluva zo 16.09.1996 je absolútne
neplatným právnym úkonom, ale s prihliadnutím k argumentácii žalobcu o ukrátení bližšie neurčených
veriteľov v dôsledku údajného porušenia princípu ich pomerného uspokojenia, žaloba obsahovo
zodpovedá žalobe pre neúčinnosť právneho úkonu podľa § 57 až § 62 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.12.2011, k tomu pozri § 206a ods. 1, ďalej len „ZKR“). Podanie
takejto žaloby je však časovo limitované, pričom lehoty na jej podanie uplynuli dávno pred podaním tejto
žaloby.

Žalovaný argumentoval aj tým, že s nehnuteľnosťami, o ktoré v tejto veci ide, žalovaný nakladá ako
s vlastnými, zveľaďuje ich v presvedčení, že mu ako vlastníkovi patria. Jeho dobromyseľnosť nebola
nikdy spochybnená. V tejto súvislosti dodal, že predpoklady nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním
uplynuli najneskôr 25.09.2006, teda po uplynutí 10 rokov odvtedy, čo bol povolený vklad vlastníckeho
práva k uvedeným nehnuteľnostiam v prospech žalovaného, k čomu došlo 25.09.1996.

V podaní doručenom súdu 13.04.2015 žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyslovil
právny názor, že žalobca nemá na určení naliehavý právny záujem podľa§ 80 písm. c) OSP. Žalovaný
uviedol, že ako vyplýva zo žaloby žalobcom je v tomto prípade právnická osoba v konkurze, a nie
správca konkurznej podstaty, hoci v žalobe je uvedené, že správca koná v mene a na účet spoločnosti v
konkurze. Žalobca - spoločnosť v konkurze však podľa názoru žalovaného nie je aktívne legitimovaná na
podanie tejto žaloby, pretože aktívne legitimovaný by mohol byť len správca. Aktívna vecná legitimácia
v zmysle § 47 ods. 4 ZKR v prípade sporov začatých po vyhlásení konkurzu nepatrí úpadcovi, ale

správcovi. Žalovaný ďalej dôvodil, že ak správca má za to, že vec patrí úpadcovi, musí sa snažiť
zákonným spôsobom majetok zabezpečiť. K tomu slúži inštitút súpisu majetku podstát podľa § 76 ods. 1
ZKR. Ak je súpis zákonný spôsob osobitnej právnej úpravy zabezpečenia majetku úpadcu, potom tento
právny režim musí byť využitý a má prednosť pred všeobecnou právnou úpravou ochrany vlastníctva,
medzi ktorú patrí aj určovacia žaloba. Tá je neprípustná v prípade, ak cieľ sledovanej ochrany možno
dosiahnuť inak. V tejto súvislosti právny zástupca argumentoval aj rozhodnutím Najvyššieho súdu ČR
sp. zn. 22 Cdo 2041/2001 z 25.03.2002, v ktorom bolo konštatované, že správca konkurznej podstaty
nemá naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva úpadcu k nehnuteľnosti. V prípade, ak má
správca za to, že úpadca je vlastníkom nehnuteľností, zapíše to do konkurznej podstaty. Podľa názoru
žalovaného z toho vyplýva, že žalobca nie je aktívne legitimovaný na podanie tejto žaloby, pretože
aktívne legitimovaný je v tomto prípade len správca úpadcu, ktorý však nemá naliehavý právny záujem
na určení vlastníckeho práva úpadcu k nehnuteľnosti.

Súd v tejto veci nariadil pojednávania na 11.11.2014 a 29.04.2015, na ktorých boli prítomní právni
zástupcovia účastníkov konania, ktorí ospravedlnili neúčasť oboch účastníkov konania z pracovných
dôvodov, a preto súd s poukazom na § 101 ods. 2 OSP vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie obsahom žaloby, jej príloh, vyjadreniami a písomnými podaniami oboch
účastníkov konania, výpisom z LV č. 6279, k. ú. Bardejov, dodatkom č. 3 k zakladateľskej zmluve SATEL,
a.s., kúpnou zmluvou zo 16.09.1996, podstatným obsahom spisov Okresného súdu Prešov sp. zn. 1K
17/2010 a registrovým spisom žalobcu sp. zn. SA-56, listinnými dôkazmi o nakladaní žalovaného s
predmetnými nehnuteľnosťami, zoznamom prihlásených pohľadávok, ako aj ďalšími s vecou súvisiacimi
listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Z výpisu LV č. XXXX k. ú. Bardejov, obec Bardejov, okres Bardejov je zrejmé, že žalovaný je vlastníkom
týchto nehnuteľností: pozemky parcely registra C evidované na katastrálnej mape parc. č. XXX/X -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 427 m2, parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1
277 m2, parc. č. 760 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 709 m2, parc. č. XXX - záhrady o výmere
4 503 m2, parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 148 m2, parc. č. XXX - záhrady o
výmere 535 m2, parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 283 m2, parc. č. XXX - záhrady
o výmere 263 m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 296 m2, parc. č. XXX/X -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 115 m2, parc. č. XXX - záhrady o výmere 307 m2, parc. č. XXX/X
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 265 m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere
542 m2, parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 217 m2, parc. č. XXX/X - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 235 m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 313 m2,
stavby - súpisné číslo XX - O. S., postavený na parcele č. XXX/X, súpisné číslo XX - O. S., postavený
na parcele č. XXX, súpisné číslo XX - O., postavený na parcele č. XXX/X a súpisné číslo XX - E. G.,
postavený na parcele č. XXX/X.

Dodatkom č. 3 k zakladateľskej zmluve SATEL, a.s. zo dňa 06.08.1993 sa žalovaný stal akcionárom
žalobcu s nepeňažným vkladom - nehnuteľnosťami zapísanými na vyššie označenom LV a počtom akcií
169 v menovitej hodnote 100 000 Sk a podielom na základnom imaní 8,69 %. V danom prípade bol
vklad vlastníckeho práva v prospech žalobcu povolený Správou katastra Bardejov dňa 05.05.1994 pod
č. I. XXX/XX.

Mimoriadne valné zhromaždenie SATEL, a.s. rozhodlo dňa 07.12.1995 o znížení základného imania
spoločnosti z 226 300 000 Sk na 168 300 000 Sk, pričom k zápisu tejto skutočnosti do Obchodného
registra došlo dňa 19.02.1996, čo vyplýva z registrového spisu Okresného súdu Prešov SA-56.

Dňa 08.03.1996 valné zhromaždenie SATEL, a.s. rozhodlo o zrušení spoločnosti s likvidáciou ku dňu
01.08.1996. K zápisu vstupu do likvidácie došlo dňa 25.09.1996.

Kúpnou zmluvou zo dňa 16.09.1996 uzavretou medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako
kupujúcim boli označené nehnuteľnosti prevedené na žalovaného za kúpnu cenu 16 900 000 Sk.
Vklad vlastníckeho práva v prospech žalovaného bol povolený katastrálnym odborom Okresného úradu
Bardejov dňa 25.09.1996 pod č. V XXXX/XX.

Uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 1K 17/2010 z 01.06.2010 bol na majetok dlžníka SATEL,
akciová spoločnosť Poprad „v likvidácii“ vyhlásený konkurz a následne uznesením č. k. 1K 17/2010-347
z 19.09.2012 bol za správcu konkurznej podstaty úpadcu ustanovený Z.. N. O..

Ako žalobca je v danej veci označená spoločnosť SATEL, akciová spoločnosť Poprad „v konkurze“, v
mene a na účet ktorej koná správca konkurznej podstaty JUDr. N. O..

Na pojednávaniach právni zástupcovia účastníkov konania zotrvali na svojich doterajších prednesoch
a vyjadreniach.

Právny zástupca žalobcu argumentoval tým, že na určení vlastníckeho práva je v danej veci naliehavý
právny záujem a žalobca je aktívne vecne legitimovaný na podanie tejto žaloby. Poukázal na § 67 ods. 1
ZKR a dodal, že toto ustanovenie špecifikuje majetok, ktorý patrí do konkurzu a podľa neho predmetné
nehnuteľnosti nespadajú do žiadnej z uvedených kategórií. Podľa neho nie je namieste aplikovať §
47 ods. 4 citovaného zákona, a preto žalobca má aktívnu vecnú legitimáciu v tomto spore. Taktiež
argumentoval rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 96/2008 z 28.10.2009 a s odvolaním
sa naň tvrdil, že v danej veci je daný naliehavý právny záujem, pretože ak by aj bolo rozhodnuté o
vylúčení majetku zo súpisu majetku konkurznej podstaty, takéto rozhodnutie ešte nie je podkladom pre
zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Na základe toho žiadal žalobe vyhovieť a priznať
im náhradu trov konania.

Právny zástupca žalovaného tvrdil, že žalobca - právnická osoba v konkurze nie je aktívne vecne
legitimovaná na podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva, ale že aktívne vecne legitimovaným je
správca konkurznej podstaty, ktorý nemá naliehavý právny záujem na určení, že vec patrí do vlastníctva
úpadcu. Súčasne tvrdil, že správca konkurznej podstaty mal postupovať v zmysle špeciálnej právnej
normy, a teda ZKR a mal uvedené nehnuteľnosti zapísať do konkurznej podstaty. V tejto súvislosti
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 22 Cdo 2141/2001 z 25.03.2002. Okrem toho
reagoval aj na argument právneho zástupcu žalobcu, ktorý predložil uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 4Cdo 96/2008 z 28.10.2009, pričom uviedol, že v označenom prípade nebol žalobcom správca
konkurznej podstaty, ale tretia osoba, pričom vlastnícke právo bolo zapísané v prospech úpadcu, a preto
tretej osobe nepostačovala vylučovacia žaloba, a preto mala naliehavý právny záujem na určení, že je
vlastníkom veci.

Podľa § 80 písm. c) OSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 44 ods. 1 a 6 ZKR oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a
oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza
na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu. Ak je konkurz vyhlásený na majetok
právnickej osoby v likvidácii, vyhlásením konkurzu sa likvidácia právnickej osoby až do zrušenia
konkurzu prerušuje. Likvidátor počas konkurzu vykonáva svoju pôsobnosť len v rozsahu, v akom
neprešla na správcu; do pôsobnosti likvidátora patrí tiež súčinnosť so správcom. Za túto činnosť má
likvidátor nárok na odmenu, ktorú určí súd na návrh likvidátora; odmena likvidátora je pohľadávkou proti
podstate.

Podľa § 47 ods. 4 citovaného zákona súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho
konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom
podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie,
pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca.

Podľa § 67 ods. 1 a 2 citovaného zákona konkurzu podlieha a) majetok, ktorý patril úpadcovi v
čase vyhlásenia konkurzu, b) majetok, ktorý úpadca nadobudol počas konkurzu, c) majetok, ktorý
zabezpečuje úpadcové záväzky, d) iný majetok, ak to ustanovuje tento zákon. Majetok podliehajúci
konkurzu tvorí konkurznú podstatu, ktorá sa člení na všeobecnú podstatu a jednotlivé oddelené podstaty
zabezpečených veriteľov.

Podľa prvej a druhej vety § 76 ods. 1 citovaného zákona súpis majetku podstát (ďalej len „súpis“)
je listina oprávňujúca správcu speňažiť spísaný majetok. Súpis vyhotovuje správca podľa zoznamu
majetku predloženého úpadcom, informácií od úpadcu a iných osôb, ako aj vlastných zistení a šetrení.

Podľa § 78 ods. 1, 2 a 4 citovaného zákona do súpisu správca zapisuje aj majetok, ktorého zahrnutie
do všeobecnej podstaty alebo oddelenej podstaty je sporné najmä preto, že sa nachádza u tretej
osoby alebo že tretia osoba k nemu uplatňuje právo, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučuje. Pri
spornom zápise správca v súpise poznamená dôvody sporného zápisu a uvedie osobu, v ktorej prospech
pochybnosti sporného zápisu svedčia. Ak správca ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemôže zistiť
osobu, v ktorej prospech pochybnosti sporného zápisu svedčia, poznámku o spornom zápise zo súpisu
vymaže po uplynutí 30 dní od zverejnenia sporného zápisu v Obchodnom vestníku. Iné poznámky o
spornom zápise správca vymaže zo súpisu, len čo s odbornou starostlivosťou zistí, že zahrnutie majetku
do všeobecnej podstaty alebo oddelenej podstaty je nesporné. Správca bezodkladne po zverejnení
sporného zápisu v Obchodnom vestníku písomne vyzve osobu, v ktorej prospech do súpisu zapísal
poznámku, aby do 30 dní od doručenia výzvy uviedla dôvody a predložila dôkazy, ktoré zapísanie
majetku do súpisu vylučujú. Ak správca na základe uvedených dôvodov a predložených dôkazov s
odbornou starostlivosťou zistí, že vyzvaná osoba má právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu,
majetok zapísaný do súpisu bezodkladne po súhlase príslušného orgánu zo súpisu vylúči; inak vyzvanú
osobu bezodkladne opätovne písomne vyzve, aby do 30 dní od doručenia výzvy uplatnila svoje právo na
súde žalobou podanou proti nemu s poučením o následkoch zmeškania tejto lehoty. Ak súd rozhodne
o vylúčení majetku zo súpisu, správca majetok zapísaný do súpisu bezodkladne zo súpisu vylúči.

V danom prípade súd prioritne skúmal, či žalobca má naliehavý právny záujem na predmetnej určovacej
žalobe. Judikatúra všeobecných súdov sa ustálila v tom, že v prípade, ak súd dospeje k záveru, že
konkrétna určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne návrh bez toho, aby sa
zaoberal meritom veci (otázkami aktívnej a pasívnej legitimácie účastníkov konania).

Z uvedeného súd vychádzal aj v tejto právnej veci, avšak nedostatok naliehavého právneho záujmu
na určovacej žalobe nevyhnutne skúmal v spojitosti s nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.
Totiž tieto dva aspekty vo vzájomných súvislostiach boli rozhodujúce pre právny názor súdu o tom, že
žalobca nepreukázal v danej veci naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam.

V danej veci bolo jednoznačne preukázané, že na majetok žalobcu bol vyhlásený konkurz uznesením
Okresného súdu Prešov sp. zn. 1K 17/2010 zo dňa 01.06.2010, v dôsledku čoho oprávnenie žalobcu
(úpadcu) nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za neho vo veciach
týkajúcich sa tohto majetku, prešlo v súlade s § 44 ods. 1 ZKR na správcu, ktorý pritom koná v mene a na
účet úpadcu. Pritom súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho
žalobcovi mohli byť po vyhlásení konkurzu začaté len na návrh správcu, ktorý sa namiesto žalobcu týmto
mohol stať účastníkom konania (§ 47 ods. 4 ZKR).

Podľa názoru súdu neobstojí tvrdenie žalobcu, že označené nehnuteľnosti nemožno subsumovať ani
pod jednu z kategórií majetku podliehajúceho konkurzu uvedenú v § 67 ods. 1 ZKR. Totiž samotná
skutočnosť, že žalobca sa domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiach odvolávajúc sa
na absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy zo 16.09.1996, ktorou tieto nehnuteľnosti boli prevedené
na žalovaného, svedčí jednoznačne pre záver o tom, že žalobca je presvedčený, že mu uvedené
nehnuteľnosti v čase vyhlásenia konkurzu patrili.

Vychádzajúc z uvedeného súd uzavrel, že pokiaľ ide o prebiehajúce konkurzné konanie, len správca
konkurznej podstaty môže byť namiesto žalobcu účastníkom konania pokiaľ ide o majetok podliehajúci
konkurzu. Ak teda žalobu v danom prípade podal úpadca, v ktorého mene a na účet ktorého koná
správca, nie je aktívne vecne legitimovaný iniciovať predmetné konanie.

A práve s otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu neoddeliteľne súvisí otázka neexistencie
naliehavého právneho záujmu.

Naliehavý právny záujem na určení je daný len vtedy, ak podaný určovací návrh je procesne prípustným
nástrojom ochrany práva žalobcu. Určovacia žaloba musí byť vnímaná aj ako ultima ratio právny
prostriedok ochrany. V tejto právnej veci však podľa názoru súdu správca konkurznej podstaty tak
nepostupoval, keďže majetok, o ktorom žalobca tvrdí, že mu vo vzťahu k nemu svedčí vlastnícke
právo, nespísal do konkurznej podstaty. Ak by takto bol postupoval a majetok, ktorý v súčasnosti patrí
žalovanému, by ako sporný zapísal do súpisu, bol by povinný vyzvať žalovaného, aby do 30 dní od
doručenia výzvy uviedol dôvody a predložil dôkazy, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučujú. Ak by
správca konkurznej podstaty na základe toho s odbornou starostlivosťou zistil, že žalovaný má právo
vylučujúce zapísanie majetku do súpisu, tento majetok by po súhlase príslušného orgánu zo súpisu
vylúčil, v opačnom prípade by žalovaného vyzval, aby do 30 dní od doručenia výzvy uplatnil svoje právo
na súde žalobou podanou proti nemu s poučením o následkoch zmeškania tejto lehoty. Ak by súd
rozhodol o vylúčení majetku zo súpisu, správca by bol povinný majetok zapísaný do súpisu bezodkladne
zo súpisu vylúčiť.

Uvedením naznačeného postupu súd nemal na mysli konštatovanie, že podanie excindačnej žaloby
vylučuje podanie určovacej žaloby. Konkurencia oboch žalôb je možná, avšak okolnosti tohto prípadu
svedčia o tom, že správca konkurznej podstaty mal postupovať s náležitou starostlivosťou a zapísať
sporné nehnuteľnosti do konkurznej podstaty. Toto bola úloha správcu konkurznej podstaty. Ako už súd
uviedol, počas prebiehajúceho konkurzu môže byť účastníkom súdnych konaní, pokiaľ ide o majetok
patriaci do konkurznej podstaty, len správca, ktorý koná na účet a v mene úpadcu. Účastníkom konania
nemôže byť samotný úpadca - v danom prípade žalobca, pretože špeciálna právna norma - ZKR to
vo svojom § 47 ods. 4 vylučuje. Zároveň správca konkurznej podstaty nemôže byť tým subjektom,
ktorý má naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech úpadcu.
Toto právo by mal jedine žalobca - úpadca, pretože v takom prípade by len on mal naliehavý právny
záujem na určení, že je vlastníkom nehnuteľností. Z uplatnenia tohto práva v konaní pred súdom v čase
prebiehajúceho konkurzu ho však opäť a contrario vylučuje § 47 ods. 4 ZKR.

S prihliadnutím k uvedenému súd konštatuje, že správca konkurznej podstaty, ktorému by vo vzťahu
k majetku patriacemu do konkurznej podstaty svedčala aktívna vecná legitimácia v súdnom konaní,
nemôže mať naliehavý právny záujem na určení, že žalobca - úpadca je vlastníkom označených
nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. Bardejov, obec Bardejov, okres Bardejov. V tejto súvislosti
súd podporne poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 2141/2001 z 25.03.2002,
na ktorý sa odvolával aj žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu.

Záverom súd poznamenáva, že právny poriadok stanovuje pre uplatnenie práv v súdnom konaní
dodržanie istých procesných predpokladov, bez splnenia ktorých nemožno rátať s úspechom v konaní.
Podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby je existencia naliehavého právneho záujmu. Jeho
existenciu súd v danom prípade nezistil, pričom vyslovený právny názor o jeho neexistencii v spojení s
nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie žalobcu súd v okolnostiach tohto prípadu považuje za logický,
legitímny, správny a v neposlednom rade za spravodlivý.

Na základe uvedených skutočností súd žalobu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 OSP a skutočnosti, že právny
zástupca v celom rozsahu úspešného žalovaného uplatnil náhradu trov konania, ktoré vyčíslil podaním
doručeným súdu 04.05.2015, a preto súd žalovanému priznal náhradu trov právneho zastúpenia.

Právny zástupca žalovaného vyčíslil odmenu advokáta z hodnoty veci 16 900 000 Sk (560 977,229
€) takto: prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 28.01.2014, vyjadrenie zo dňa 05.02.2014, účasť na
pojednávaní dňa 11.11.2014, každý úkon po 1 542,05 € (46 455,79 Sk), k tomu 3 x režijný paušál po 8,04
€, to všetko zvýšené o 20% DPH, vyjadrenie zo dňa 08.04.2015, účasť na pojednávaní dňa 29.04.2015,
každý úkon po 1 542,05 € (46 455,79 Sk), k tomu 2 x režijný paušál po 8,39 €, to všetko zvýšené o
20% DPH. Odmenu advokáta tak vyčíslil sumou 9 301,37 €. Právny zástupca žalovaného vyčíslil taktiež
cestovné náhrady a náhradu za stratu času v celkovej výške 299,90 € za dve cesty na trase Košice -
Bardejov a späť. Náhrada za stratu času predstavuje v roku 2014 6 polhodín krát 13,40 € a v roku 2015
6 polhodín krát 13,98 €, cestovné náhrady v roku 2014 spojené s pojednávaním konaným 11.11.2014
predstavujú podľa právneho zástupcu sumu 42,92 € a v roku 2015 v súvislosti s pojednávaním konaným
29.04.2015 predstavujú sumu 42,82 €, to všetko zvýšené o 20% DPH.

Súd konštatuje, že v danom prípade sa žalobca domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,
ktoré boli na žalovaného prevedené na základe kúpnej zmluvy zo 16.09.1996 s dohodnutou kúpnou
cenou vo výške 16 900 000 Sk. Vychádzajúc z uvedeného súd dospel k zisteniu, že tarifnou hodnotou
je tu hodnota veci, o ktorú sa vedie spor.

Súd pri prepočte trov konania zistil, že za jeden úkon právnej služby patrí právnemu zástupcovi odmena
vo výške 1 548,69 €, avšak právny zástupca si vyčíslil trovy za jeden úkon iba vo výške 1 542,05 €. Keďže
súd nemôže ísť ultra petitum, preto priznal právnemu zástupcovi žalovaného za jeden úkon právnej
služby základnú sadzbu tak, ako si ju vo svojom návrhu vyčíslil, teda v sume 1 542,05 €. Taktiež pri
prepočte cestovných náhrad súd zistil, že právny zástupca zrejme nedopatrením a chybou v písaní za
cestu na pojednávanie konané dňa 11.11.2014 uviedol sumu vo výške 42,92 €, pričom správna suma
cestovného bola vo výške 43,91 €, ale pri výpočte DPH už vychádzal zo sumy 43,91 €. Súd preto priznal
cestovné náhrady v sume v akej si ich právny zástupca vyčíslil, teda v sume 148,18 €. Zrejme chybou v
písaní alebo počítaní právny zástupca žalovaného pri celkovom súčte cestovných náhrad uviedol sumu
299,90 €, avšak súd prepočtom zistil, že súčet cestovných náhrad je 300,22 € (148,18 € + 152,04 €).
Keďže si právny zástupca žalovaného vo svojom podaní zo dňa 04.05.2015 vyčíslil trovy nižšie na aké
má nárok, súd mu za cestovné náhrady priznal sumu 300,22 € (tak ako vyplýva zo súčtu súm) a nie sumu
299,90 € ako to uviedol právny zástupca. Celkovo tak súd priznal žalovanému titulom trov právneho
zastúpenia sumu 9 301,37 € na odmene advokáta a sumu vo výške 300,22 € titulom cestovných náhrad
právneho zástupcu.

Súd o trovách konania rozhodol podľa § 1 ods. 3, § 9 ods.1, § 10, § 13a ods.1 písm. a), c), d), § 15, §
16 ods. 3, § 17 ods. 1, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb (v znení účinnom v čase poskytnutia právnych služieb) a podľa zákona
č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, a to tak, že žalovanému priznal náhradu trov právneho
zastúpenia v celkovej výške 9 601,59 €.

Keďže súd rozhodol len o náhrade trov právneho zastúpenia a žalovaný ako úspešný účastník si uplatnil
aj náhradu iných trov v podobe zaplateného súdneho poplatku za odvolanie voči návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia, súd o tomto nároku rozhodne dopĺňacím rozsudkom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia na Okresný súd Bardejov.

1, V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.