Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. január 2016

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 7Er/513/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2209208488
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kristína Tosecká
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2016:2209208488.3

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v exekučnej veci oprávneného: McGrath & Arthur s.r.o., IČO: 35962 836,
so sídlom Partizánska 2, 811 03 Bratislava, zast.: MCGA legal, s.r.o., AK so sídlom Partizánska 2, 811 03
Bratislava, proti povinnému: J. Y., V.. XX.XX.XXXX, P. X. XXX, Č. I., vedenej pred súdnym exekútorom:
JUDr. Kamil Líška, Exekútorský úrad Bratislava so sídlom Grösslingova 62, 811 09 Bratislava, pod č. k.
EX 791/2009 o vymoženie 676,36 € istiny s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu z a s t a v u j e.

O trovách exekúcie súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti uznesenia o zastavení
konania.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe návrhu pôvodného oprávneného zo dňa 14.04.2009 podal súdny exekútor na tunajší

súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. K návrhu je pripojený exekučný titul, a to
rozhodcovskýrozsudoksp.zn.0708366vydanýdňa14.11.2008STÁLYMROZHODCOVSKÝMSÚDOM
zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s.

Na základe návrhu oprávneného, žiadosti súdneho exekútora a exekučného titulu vydal súd dňa
18.06.2009 pod sp. zn. 7Er/513/2009-9 poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým poveril súdneho

exekútora na vymoženie predmetnej pohľadávky v prospech oprávneného.

Dňa 19.08.2015 súdny exekútor doručil na tunajší súd návrh na pripustenie zmeny účastníka konania.
Tunajší súd dňa 19.10.2015 uznesením č. k. 7Er/513/2009-54 pripustil zmenu účastníka konania
na strane oprávneného a to tak, že namiesto pôvodného oprávneného GE Money, a.s. v likvidácii
vstúpila do konania spoločnosť McGrath & Arthur. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa

31.12.2015.

Tunajší súd opätovne preskúmal návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, exekučný titul, žiadosť
súdnehoexekútoraoudeleniepoverenia,akoajpríslušnýspisrozhodcovskéhosúdu.Poichpreskúmaní
súd dospel k nasledovným zisteniam:

Nároky priznané v rozhodcovskom rozsudku vychádzajú zo Zmluvy o úvere a ďalších úverových
produktoch č. 8110036462 zo dňa 11.06.2007 uzatvorenej medzi oprávneným a povinnou osobou.
Zároveň sa zmluvné strany dohodli, že povinný sa s obchodnými podmienkami úverových produktov
oboznámil, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. V obchodných podmienkach sa
v bode 5.38 pod názvom Rozhodcovská doložka uvádza, že: „GE a zákazník sa dohodli, že všetky
medzi nimi vzniknuté spory z právnych vzťahov na základe Zmluvy alebo s ňou súvisiacich, vrátane

sporov o platnosť, výklad alebo zánik Zmluvy, predložia na rozhodnutie Stálemu rozhodcovskému súdu
zriadenému pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., Bratislava, IČO: 35 862 882, podľa jehozákladnýchvnútornýchpredpisov.Zmluvnéstranysapodrobiarozhodnutiutohtosúdu.Jehorozhodnutie
bude pre zmluvné strany záväzné. Zároveň sa zmluvné strany môžu písomne dohodnúť v lehote 30 dní
odo dňa doručenia návrhu niektorej zmluvnej strany na tom, že všetky medzi nimi vzniknuté spory z

právnych vzťahov na základe zmluvy alebo s ňou súvisiacich, vrátane sporov o platnosť, výklad alebo
zánik zmluvy, predložia na rozhodnutie (v zmysle zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní)
pred iný rozhodcovský súd.“ Z obsahu zmluvy ďalej vyplýva, že povinná osoba uzatvárala zmluvu ako
fyzická osoba občan. Nejde o zmluvu na účely podnikania ani na účely výkonu povolania, zamestnania.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 31 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z. účinného v čase vydania
exekučného titulu v spore vzniknutom z tuzemských obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov

rozhoduje rozhodcovský súd vždy podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.

Podľa § 31 ods. 3 Zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z. účinného v čase vydania
exekučného titulu rozhodcovský súd rozhoduje v súlade so zmluvou uzatvorenou medzi účastníkmi
rozhodcovského konania a vezme do úvahy obchodné zvyklosti vzťahujúce sa na spor a zásady

poctivého obchodnoprávneho styku a dobrých mravov. Rozhodcovský súd použije rovnako ako súd
ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. 13a)

Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z. účinného v čase vydania
exekučného titulu súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov

16) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie
o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, 17)
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 40 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z. účinného v čase vydania
exekučného titulu účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde
domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak

a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní.

Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z. účinného v čase vydania
exekučného titulu súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského
rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa
odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 45 ods. 3 Zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z. účinného v čase vydania
exekučného titulu proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.

Podľa § 1 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy tento zákon sa vzťahuje na predaj výrobkov a poskytovanie služieb, ak k plneniu dochádza na

území Slovenskej republiky alebo ak plnenie súvisí s podnikaním na území Slovenskej republiky.Podľa § 2 ods.1 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom v čase
uzavretiazmluvynaúčelytohtozákonasarozumie:spotrebiteľomfyzickáosoba,ktoránakupujevýrobky
alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti.

Podľa § 2 ods.1 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie: predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi
ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby.

Podľa§2ods.1písm.i)zákonaoochranespotrebiteľač.250/2007Z.z.vzneníúčinnomvčaseuzavretia
zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie: službou akákoľvek činnosť alebo výkon, ktorý je ponúkaný
spotrebiteľovi odplatne alebo bezodplatne s výnimkou činností upravených osobitnými predpismi, nad
ktorými vykonávajú dozor profesijné komory alebo iné orgány štátnej správy, ako sú uvedené v § 19.

Podľa § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna

zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa
§ 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a

plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľom je osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ

sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Z obsahu zmluvy jednoznačne vyplýva, že medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako

spotrebiteľom a dlžníkom bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere. Je to zrejmé z obsahu
zmluvy, keď sa oprávnený zaviazal poskytnúť povinnej osobe finančné prostriedky a povinná osoba
sa zaviazala tieto vrátiť spôsobom a v lehote dohodnutej. Z formy a obsahu zmluvy je zrejmé, že sa
jedná o tzv. „formulárovú zmluvu“, ktorej predtlač mal oprávnený už pripravenú a dopisoval do nej
iba konkrétne údaje týkajúce sa povinného, pričom povinný obsah tejto zmluvy žiadnym podstatným

spôsobom nemohol ovplyvniť ani neovplyvnil. Nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, oprávnený s
povinným uzavrel zmluvu o úvere, pričom v tomto právnom vzťahu povinný vystupoval ako fyzická
osoba, ktorá zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ. Opak, že by išlo o osobu, ktorá
zmluvu uzavrela v súvislosti so svojou obchodnou činnosťou, alebo podnikateľskou činnosťou zo
zmluvy nevyplýva a oprávnená osoba toto v rozhodcovskom konaní ani nepreukázala. Oprávnený pri

poskytovaní pôžičky vystupoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Z toho potom
jednoznačnevyplývaajto,žetentovzťahsamedzinimimusíriadiťlenzákonnýmiustanoveniamizákona
o ochrane spotrebiteľa a občianskeho zákonníka, všetkých v znení platnom v čase uzavretia zmluvy.
Takže je potrebné mu poskytnúť právnu ochranu podľa režimu citovaných zákonov. Nesmie obsahovať
neprijateľné podmienky.

V čase uzavretia zmluvy Občiansky zákonník nemal medzi neprijateľnými zmluvnými podmienkami
zahrnuté ako neprijateľné také ustanovenie, ktoré sa dotýka rozhodcovskej doložky. To bolo doplnené
až novelou vykonanou zákonom č. 568/2007 Z.z. účinným od 1. januára 2008, podľa ktorej zaneprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní. To však neznamená, že v čase uzavretia zmluvy (11.06.2007)

nebolo možné podrobiť súdnej kontrole aj rozhodcovskú doložku. Umožňovalo to ustanovenie § 53
ods. 1 OZ, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). V zmysle § 53 ods. 4 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné. § 53 ods. 3 OZ len príkladmo vymenúva niektoré ustanovenia uvedené v

spotrebiteľskej zmluve, ktoré sa považujú za neprijateľné podmienky. Zo znenia zákona vyplýva, že
súd môže za neprijateľnú podmienku určiť aj takú, ktorá nie je výslovne uvedená medzi neprijateľnými
podmienkami vypočítanými v § 53 ods. 3 OZ.
Slovenský právny poriadok nielenže umožňuje, ale priamo ukladá v niektorých prípadoch aj bez
návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. Takémuto postupu nebráni
ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa a že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie

rozhodcovského rozsudku.
V prípade rozhodcovského rozsudku Zákon o rozhodcovskom konaní v § 45 upravuje prípady, kedy
je možné rozhodcovský rozsudok preskúmať a to dokonca v exekučnom konaní. Účinky materiálnej
právoplatnostirozhodcovskéhorozsudkuvzmysle§35Zákonaorozhodcovskomkonaníjetakpotrebné
pre účely § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný súd

je teda pri postupe podľa § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní oprávnený hľadieť na rozhodcovský
rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol. Tomuto záveru napokon svedčí i doslovné znenie
ust. § 35 Zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré účinky rozhodcovského rozsudku obmedzuje len
na účastníkov. Už z tejto formulácie je zrejmé, že nebolo zámerom zákonodarcu bezvýhradne viazať
všetky štátne orgány účinkami rozhodcovského rozsudku. Rozhodcovský súd je totiž napriek výsledku

svojej činnosti v podobe rozhodcovského rozsudku súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je
súkromnoprávnym konaním. Je preto nezlučiteľné s povahou právneho štátu, aby boli súkromnoprávne
orgány mocensky postavené plnohodnotne na roveň orgánov disponujúcich verejnou mocou. Jeho moc
teda nie je delegovaná zvrchovanou mocou štátu, ale pochádza od vlastnej súkromnej moci strán
určovať si svoj osud (Ústavný súd ČR IV.ÚS 174/02).

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom rozhodcom
ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Častokrát sa
takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými
podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len

význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba
rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok
z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie
princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. Nejde
teda v prípade rozhodovania rozhodcom o výkon verejnej moci.

Z vyššie uvedeného odôvodnenia teda jednoznačne vyplýva, že ust. § 45 ods. 2 Zákona o
rozhodcovskomkonanídávaniemožnosť,aleukladápovinnosťzastaviťexekučnékonanie,ktorézačalo
na základe rozhodcovského rozsudku. Zastavením exekučného konania teda exekučný súd prelomuje
materiálnu právoplatnosť rozhodcovského rozsudku a zaniká zároveň prekážka rozsúdenej veci. Pre

oprávneného zastavením exekučného konania podľa § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní odpadá
prekážka res iudicatae na uplatnenie práva na súde.

Po vyriešení vyššie uvedených sa následne musel súd zaoberať samotným skúmaním exekučného
titulu. V rámci tohto zistil, že rozhodcovský rozsudok v danej veci nemá náležitosti exekučného titulu.

Nie je spôsobilým exekučným titulom a to na základe nasledovného.

Ako už bolo uvedené vyššie, zmluvné strany v danom prípade dojednali rozhodcovskú doložku, v zmysle
ktorej všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy a v súvislosti s ňou budú riešené rozhodcovským
súdom. Ako veľakrát i v tomto prípade je rozhodcovská zmluva vyjadrená iba v podobe rozhodcovskej

doložky, ktorá splýva s ostatnými zmluvnými podmienkami v zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými
podmienkami je ale význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v prípade sporu súkromná
osoba rozhodne o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach zmluvných strán, s cieľom
dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitnespotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardného textu tzv. formulárovej zmluvy, teda zo vzťahu
fakticky nerovnovážneho, bez vysvetlenia spotrebiteľovi podstatných rozdielov medzi konaním pred
štátnym súdom a rozhodcovským súdom, je dôvodné predpokladať, že spotrebiteľ si, ako slabšia strana

sporu, svoj osud v tak závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, neuvedomuje.
Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a vzhľadom na jej splynutie s ostatnými
štandardnými podmienkami vo formulárovej zmluve ani nemal na výber. Mohol len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým jej ustanoveniam, teda aj rozhodcovskému konaniu.

Uvedená zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná. Je sformulovaná tak, že vlastne vyžaduje
od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní a takáto podmienka sa
považuje za absolútne neplatnú. Ide o jednostrannú a neprijateľnú podmienku, ktorá bráni povinnému
obrátiť sa v prípade sporu na štátny súd. Znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie
štátnym súdom, ak dodávateľ skôr ako spotrebiteľ podá žalobu na rozhodcovskom súde. Tak mu
znemožňujevlastnedomôcťsasvojhoprávaastaviahodopozícienerovnocennéhoúčastníkaprávneho

vzťahu. Spotrebiteľ dáva touto rozhodcovskou doložkou právo výberu len tomu z účastníkov zmluvného
vzťahu, ktorý začne rozhodcovské konanie skôr. Z hľadiska charakteru zmluvy, ktorou je zmluva o
spotrebiteľskom úvere, je reálny predpoklad, že na rozhodcovský súd sa spravidla obráti skôr dodávateľ
ako spotrebiteľ. Vyplýva to z povahy záväzku spotrebiteľa zo zmluvy o úvere, keďže tento má vrátiť
poskytnuté prostriedky a spravidla tento si svoju povinnosť voči dodávateľovi neplní. Okrem toho

rozhodcovský súd si vybral sám dodávateľ, teda oprávnený. Nie je to zhodný prejav oboch strán zmluvy.
Povinný sa na tomto výbere nepodieľal. Následne ak sa dodávateľ rozhodne žalovať spotrebiteľa na
základe tejto rozhodcovskej doložky na rozhodcovskom súde, spotrebiteľ je nútený touto doložkou a
jednostranným výberom dodávateľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Musí tak podľa nej urobiť,
lebo už vopred, pred vznikom akéhokoľvek sporu zo zmluvy sa musel vzdať prijatím podmienok zmluvy,

svojho práva brániť sa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. Povinný nemal na výber, pričom
moholzmluvulenakocelokodmietnuťalebopodrobiťsavšetkýmvšeobecnýmobchodnýmpodmienkam
dodávateľa,tedavzmluvnomvzťahujednoznačnesilnejšiehoúčastníka.Idetedaoznačnúnerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi
zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Navyše doložka

neboladojednanávčasevyššejbdelostispotrebiteľapovznikusporu,alenazačiatkuzmluvnéhovzťahu.
Preto akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe neprijateľnej podmienke - rozhodcovskej
doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením neakceptovateľným.

Platná rozhodcovská doložka je pritom predpokladom toho, aby mohlo byť vedené rozhodcovské

konanie, aby mohol byť vydaný rozhodcovský rozsudok a aby tento mohol byť spôsobilým exekučným
titulom ( pri splnení aj ostatných zákonom daných podmienok ). Ak neexistuje platná rozhodcovská
doložka, rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní vydaný bez takejto doložky nemôže byť exekučným
titulom. Taký rozsudok nemá žiadne účinky, pretože nebola založená právomoc rozhodcovského súdu
platnou rozhodcovskou doložkou. V danom prípade rozhodcovská doložka je absolútne neplatná z

dôvodu jej neprijateľnosti. Ak vo veci rozhodcovský súd konal a rozhodoval a vydal rozhodcovský
rozsudok, o ktorom oprávnený tvrdí, že je exekučným titulom, postupoval v rozpore so zákonom o
rozhodcovskom konaní, pretože nemal na to danú právomoc. Nemal právo vo veci konať a rozhodovať.
Nemal právo vydať rozhodcovský rozsudok. Ak ho napriek tomu vydal, ide o rozhodnutie nulitné, ktoré
nemá účinky exekučného titulu ako to má na mysli exekučný poriadok.

Z uvedených dôvodov súd postupoval podľa § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní a exekúciu v plnom rozsahu zastavil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd

(§ 204 ods. 1 O.s.p. v spojitosti § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z.). Podanému odvolaniu môže v
celom rozsahu vyhovieť sudca, pričom jeho rozhodnutie sa bude považovať za rozhodnutie súdu prvého
stupňa. Ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4
O.s.p.).Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované.
Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na

súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).