Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. marec 2015

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 41C/43/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214205843
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Oreničová
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2015:7214205843.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Beátou Oreničovou v právnej veci žalobcu : J. U., W..
XX.X.XXXX, F. Z. K.., XXX XX U. V., T. A. E. JUDr. Petrom Majerníkom, advokátom, so sídlom Floriánska
16, 040 01 Košice, proti žalovanému : L. C., U. Y. V. V. J.Á. T. L., Š. X, XXX XX F., v konaní o náhradu
škody vo výške 1.726,51 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý z a p l a t i ť žalobcovi 1.726,51 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25

% zo sumy 1.726,51 eur od 25.1.2014 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania žalobu z a m i e t a .

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 467,32 eur na účet
právneho zástupcu žalobcu JUDr. Petra Majerníka, advokáta so sídlom Floriánska 16, Košice, v
lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu V. K. (ďalej len „súd“) dňa XX.X.XXXX domáhal
voči žalovanej zaplatenia sumy 1.726,51 - eur a úroku z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy
1.726,51 ,- eur od XX.X.XXXX do zaplatenia, a to titulom náhrady škody , ktorá mu bola spôsobená
nezákonným rozhodnutím v zmysle zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.
Po skutkovej stránke podanie žaloby zdôvodnil tým, že Uznesením Prezídia PZ, Úradu boja proti

organizovanej kriminalite , odboru U., Č.U.: T.-XX/BOK-U.-XXXX A. dňa XX.X.XXXX mu bolo vznesené
obvinenie pre skutok vyšetrovateľom právne kvalifikovaný ako zločin marenia spravodlivosti formou
spolupáchateľstva podľa § 20, § 344 ods. l písm d) Tr. zákona , ktorého sa mal dopustiť spôsobom
uvedeným vo výroku predmetného uznesenia. Proti uzneseniu o vznesení obvinenia podal sťažnosť,
ktorá bola zamietnutá uznesením Generálnej prokuratúry L. L.. A.. D. J. XX/XX A. H. X.XX.XXXX
a následne po vykonaní rozsiahleho dokazovania v rámci hlavného pojednávania, bol rozsudkom
Okresného súdu v Y. L.. A.. XT/XX/XXXX A. H. XX.X.XXXX v spojení s rozsudkom Krajského súdu v V.

L.. A.. XTo/XX/XXXX A. H. XX.X.XXXX oslobodený spod obžaloby pre skutok právne kvalifikovaný ako
zločin marenia spravodlivosti formou spolupáchateľstva podľa § 20 , § 344 ods. l písm. d) Tr. zákona.
Z dôvodu vznesenia obvinenia voči jeho osobe bol nútený zvoliť si obhajcu. Za tým účelom si zvolil JUDr.
Y. V., advokáta , so sídlom S. XX, V. a neskôr JUDr. T. Y., advokáta, so sídlom V., S. XX. Škoda, ktorá mu
vznikla v dôsledku úhrady trov právneho zastúpenia jeho obhajcom predstavuje sumu 1.726,51 eur. V
tomto konaní si preto uplatňuje majetkovú ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím . Podľa žalobcu

nezákonným rozhodnutím Prezídia PZ, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odboru Východ, Č.U.:
T.-XX/BOK-U.-XXXX A. H. XX.X.XXXX o vznesení obvinenia mu bola spôsobená škoda , a to titulom
trov úhrady právneho zastúpenia jeho obhajcom vo výške 1.726,51 eur.V zmysle ust. § 15 a nasl. zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci listom zo dňa XX.X.XXXX požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie jeho nároku na
náhradu škody. Žalovaná mu listom zo dňa XX.X.XXXX v spojení s listom zo dňa XX.X.XXXX oznámila,

že jeho žiadosť postupuje príslušnému Ministerstvu spravodlivosti SR, ktoré na postúpenie reagovalo
dňa X.X.XXXX s tým, že predmetnú žiadosť vrátilo Generálnej prokuratúre ako orgánu príslušnému
na vybavenie.

K návrhu na začatie konania sa žalovaná strana vyjadrila v podaní doručenom Okresnému súdu V. K..

H. XX.X.XXXX E. XX.X.XXXX, v ktorých podaniach nárok uplatnený žalobcom neuznala a žiadala
žalobu zamietnuť z dôvodu, že žaloba sa opiera o nepreukázané tvrdenia žalobcu.

V predmetnej veci súd vytýčil viacero pojednávaní. Posledný pojednávanie dňa XX.X.XXXX, na ktorom
bol prítomný aj zástupca žalovanej strany, bolo odročené na deň XX.X.XXXXX s tým, že účastníci
konania brali termín pojednávanie na vedomie, viac volaní nebudú. Zástupca žalovanej strany sa na

pojednávanie dňa XX.X.XXXX nedostavil, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. Žalobca trval
na tom, aby súd v predmetnej veci pojednával v neprítomnosti žalovanej strany. Preto v súlade s ust.
§ 101 ods. 2 O.s.p. súd pojednával v neprítomnosti žalovaného.

V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi

nachádzajúcimi sa v spise (Žalobou, Vyjadrením žalovanej, Uznesením Prezídia PZ , Úradu boja proti
organizovanej kriminalite Č.: T.-XX/BOL-U.-XXXX A. H. XX.X.XXXX o vznesení obvinenia, Uznesením
Generálnej prokuratúry SR, Trestný odbor , F. Č.. D. J. XX/XX-XX A. H. XX.X.XXXX o zamietnutí
sťažnosti obv. J. U. E. W., C. Okresného L. Y. Č.. XT/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.X.XXXX v spojení s
rozsudkom Krajského súdu v V. Č..XTo/XX/XXXX-XXX A. dňa XX.X.XXXX, Vyúčtovaním trov právneho

zastúpenia zo dňa X.X.XXXX (JUDr.Y. V.) v sume 180 eur, S. S. XXXXXX A. H. X.X.XXXX v sume
180 eur (JUDr.Y. V.), Príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 8.4.2013 na sumu 180 eur (JUDr.Y.
V., Vyúčtovaním vypracovaným JUDr.T. Y. na sumu 1546,51 eur, Príjmovým pokladničným dokladom
vystaveným JUDr.T.Y.nasumu1.546,51eur), Žiadosťouopredbežnéprerokovanienárokunanáhradu
škodyadresovanouJ.T.L.F., I. J.T.SR F. A.H.XX.X.XXXXvovecižiadostiopredbežnomprerokovaní

nároku na náhradu škody a ostatným spisovým materiálom) , oboznámením sa s Vyšetrovacím spisom
Prezídia Policajného zboru , Úradu boja proti organizovanej kriminalite Č.: T. - XX/BOK - U. - XXXX ,
výsluchom účastníkov konania, pričom bol zistený tento skutkový stav veci :

Uznesením Prezídia Policajného zboru , Úradu boja proti organizovanej kriminalite, I. U., L..A.. Č.: T.-

XX/BOK-U.-XXXX A. H.E. XX.X.XXXX bolo vznesené obvinenie X) Y. Č. W.. XX.X.XXXX, M. F. L. Č..
XX, I.. Y., X) Y. Č. W.. XX.X.XXXX , M. F. U. V. , Z. K.. Č.. XXX/XX, X) J. U. W.. XX.X.XXXX, M. F. Z. K..
Č..XXX/XX , G. E.. X E. X za zločin marenia spravodlivosti formou spolupáchateľstva podľa § 20 k § 344
ods. l písm. b) Trestného zákona a Ad. 3 za zločin marenia spravodlivosti formou spolupáchateľstva
podľa § 20 k § 344 ods. 1 písm. d) Trestného zákona. Podľa predmetného uznesenia , na podklade

zistených skutočností je dostatočne odôvodnený záver, že Y. Č., J. U. , Y. Č. a ďalšie doposiaľ
nestotožnené osoby, od presne nezisteného času pravdepodobne od XX.XX.XXXX H. XX.X.XXXX , na
doposiaľ presne nezistených miestach, pravdepodobne v košickom kraji pozmeňovali a marili dôkaz vo
vyšetrovaní trestnej veci obvineného JUDr. R. L., vedenej na Úrade boja proti organizovanej kriminalite
Prezídia Policajného zboru, oH. L. T. Č.: T.-X/BOK-L.-XXXX pre zločin marenia spravodlivosti podľa §

344 ods. l písm. b) Trestného zákona takým spôsobom, že J. U. H. XX.X.XXXX U. Č. I. XX:XX:XX
Q.. a Y. Č. H. XX.X.XXXX U. Č. I. XX:XX:XX Q.. pred konfrontáciou medzi svedkom Martinom Čigašom
a obvineným JUDr. R. L. v telefonických rozhovoroch hovorili Y. Č., aby vypovedal tak ako spolu
rozprávali a ako bolo dohodnuté, pričom J. U. mu taktiež odkázal, že za každý zmenený výsluch mu má
byť vyplatená suma v hodnote 50.000,-Sk , následne Y. Č. H. XX.X.XXXX U. Č. I. XX:XX H. XX:XX Q..

v Y. ako svedok pri konfrontácii s obvineným JUDr. R. L. zmenil pred vyšetrovateľom svoje výpovede
zo dna 7.X.XXXX E. XX.X.XXXX v prospech JUDr.R. L., tak že aj keď ho v uvedených výpovediach
usvedčoval z trestnej činnosti, na konfrontácii dňa XX.X.XXXX L. R.. R. L. ospravedlnil za to čo mu
spôsobil a povedal, že JUDr. R. L. nespáchal skutok z ktorého je obvinený, pričom po konfrontácii dňa
XX.X.XXXX I. XX:XX.XX Q.. E. I. XX:XX:XX Q.. L. Y. Č. pokúšal telefonicky spojiť s obvineným R.. R. L.

E. I. J. U. mu povedal, že JUDr. R. L. sa s ním teraz nestretne, ale že sa s ním stretnú potom spoločne,
pričom týmto svojim konaním obvinený Y. Č. E. Y. Č. falšovali a pozmeňovali dôkaz v trestnom konaní
a obvinený J. U. ponúkol neoprávnenú výhodu, aby tak pôsobil na svedka v trestnom konaní.Prokurátorka J. T. L. C. G. Č.. D. J. XX/XXXX-XX A. H. XX.X.XXXX v trestnej veci vedenej
proti obvinenému Y. Č., I. J. U. E. I. Y. Č. za zločin marenia spravodlivosti formou spolupáchateľstva
podľa § 20, § 344 odsek l písm. b), d) Trestného zákona, spáchaný formou spolupáchateľstva podľa

§ 20 Trestného zákona, vedenej na Úrade boja proti organizovanej kriminalite Prezídia Policajného
zboru , odbore Východ, oddelenia vyšetrovania T. L..A.. T.-XX/BOK-U.-XXXX, rozhodla o sťažnosti 1)
obvineného Y. Č.E. W.. XX.X.XXXX, X) I. Y. Č. W.. XX.X.XXXX, X) I. J. U. W.. XX.X.XXXX, tak,
že sťažnosť zamietla z dôvodu, že sťažnosti obvinených nie sú dôvodné. Z odôvodnenia uznesenia
vyplýva, že splnomocnený advokát Mgr.C. Š. podal proti uvedenému uzneseniu o vznesení obvinenia

písomne sťažnosť v zastúpení všetkých troch obvinených dňa XX.R.W. XXXX, ktorá je obsahovo totožná
vo vzťahu ku všetkým trom obvineným, t.j. že napadnuté uznesenie vyšetrovateľa nie je odôvodnené
v zmysle § 189 Trestného poriadku. Z obsahu sťažnosti ďalej vyplýva, že v odôvodnení uznesenia
o vznesení obvinenia nie sú uvedené skutočnosti, ktoré boli vzaté za dôkazné, dôkazy o ktoré sa
skutkové zistenia opierajú a úvahy, ktorými sa rozhodujúci orgán spravoval pri hodnotení dôkazov.
Obvinení prostredníctvom svojho obhajcu tiež namietali zákonnosť tzv. odposluchov, pričom zdôraznili,

že obhajcovi nebolo umožnené preveriť obsah rozhodnutia Krajského L. V. pod č. V.-U.-X-X/XXXX-X-
W. A. H. X.R. XXX0 o udelení súhlasu na odpočúvanie účastníckej stanice XXXX XXX XXX. Z podanej
sťažnosti ďalej vyplynulo, že aj v prípade pripustenia zákonnosti použitia „odposluchov“ , zo záznamov
označenej účastníckej stanice zo dňa XX.X.XXXX nie je zrejmé, že sa obvinení Y. Č., I. Y. Č. E. I. J. U.
dopustili trestnej činnosti, ktorá im je kladená za vinu, tvrdenia vyšetrovateľa v tomto smere označili za

tendenčné a považujú ho za domnienku, ktorá nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Podľa názoru
obvinených z obsahu odposluchov a záznamov je zrejmé, že sa žiadnej trestnej činnosti nedopustili ,
na zmene výpovede v trestnej veci R..R. L. sa nedohodli a obvinený Y. Č. nemal za každú zmenu
výpovede dostať 50.000,-Sk. Prokurátorka Generálnej prokuratúry SR mala za to, že vyšetrovateľ
postupoval správne a v súlade so zákonom, keď vzniesol obvinenie Y. Č. E. Y. Č. za zločin marenia

spravodlivosti spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 344 odsek l písmeno b) Trestného
zákona a J. U. za zločin marenia spravodlivosti spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 344
odsek l písmeno d) Trestného zákona, na základe čoho je odôvodnený záver, že zločin spáchali všetci
traja obvinení. Uviedla, že výsledky doterajšieho vyšetrovania a zistené skutočnosti zadokumentované
vovyšetrovacomspise,ktoréhorovnopispreskúmalaspolusnapadnutýmuznesením,nasvedčujútomu,

že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie vo veci zločinu marenia spravodlivosti spáchaný
formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 344 odsek l písm. b), d) Trestného zákona, bol spáchaný,
má znaky zločinu a sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchali obvinení Y. Č. , Y. Č. E.
J. U.. Dôvodnosť vznesenia obvinení všetkým obvineným je preukázaná predovšetkým úkonmi
vykonanými podľa zákona č. 166/2003 Z.z., ktoré tvoria utajenú prílohu vyšetrovacieho spisu. Podľa §

119 odsek 2 Trestného poriadku za dôkaz môže slúžiť všetko, čo sa získalo podľa tohto zákona alebo
podľa osobitného zákona. V tomto ponímaní je potrebné zákon č. 166/2003 Z.z. považovať za osobitný
zákon. Súčasne poukázala na list Krajského L. U. V. sp.zn. 1 L. A. XX.R. XXXX, ktorý potvrdzuje
zákonnosť odpočúvania a zaznamenávania telekomunikačnej prevádzky na telefónnom Č. XXXX XXX
XXX , E. M. U. I. I. X.R. XXXX H. X.E. XXXX. Po vrátení originálu vyšetrovacieho spisu z Okresného

súdu v Michalovciach, ktorého prílohou bola utajená príloha, bude možné, aby splnomocnený advokát
preštudoval označenú prílohu, v ktorej sa nachádza rozhodnutie Krajského súdu Košice, na základe
ktorého bol uskutočnený záznam telekomunikačnej prevádzky uskutočnený. Prokurátorka Generálnej
prokuratúry SR ďalej uviedla, že z dôkazov získaných na základe označeného zákona vyplýva, že
obvinení boli pred vykonaním konfrontácie medzi JUDr. R. L. a obvineným Y. Č. v telefonickom kontakte

a z ich rozhovorov bez pochybností vyplýva, že sa rozprávajú o tom, ako má obvinený Y. Č. vypovedať
pri konfrontácii dňa XX.X.XXXX v inej, vyššie uvedenej trestnej veci. Súčasne z rozhovoru medzi
obvineným Y. Č. a obvineným J. U. vyplýva, že za výpoveď „sľúbili dať 50“. Na túto skutočnosť
obvinený ME. Č. reaguje, že na čo mu to bude, keď je vážne chorý. Po skončení konfrontácie,
obvinený Y. Č. sa pokúsil trikrát telefonicky kontaktovať R..R. L. prostredníctvom mobilného telefónu ,

ktorý je evidovaný na priateľku R..R. L., R. N. (žije s ňou v spoločnej domácnosti a číslo udal R..R.
L. vyšetrovateľovi ako kontaktný telefón na jeho osobu), ktorý však hovory neprijal. Preto obvinený
telefonuje obvinenému J. U., pričom na oznámenie obvineného Y. Č., že „ten, s ktorým teraz bol, mu
neberie telefón“, mu obvinený J. U. vysvetľuje, že JUDr. R. L. mu telefón ani nezdvihne, ale neskôr
sa stretnú všetci traja.

Rozsudkom Okresného súdu Y. Č.. XT/XX/XXXX-XXX A. H. XX.X.XXXX boli obžalovaní Y. Č. W..
XX,X,XXXX E. J. U. W.. XX.X.XXXX uznaní za vinných, a čo sa týka obžalovaného J. U., v skutku
1 rozsudku, zo zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. l písm. b, d) Tr. zákona, pretožeako vyplýva z rozsudku, obžalovaní Y. Č. E. J. U. od presne nezisteného času, pravdepodobne od
3.9.2009 do 30.3.2010 , na presne nezistených miestach v košickom kraji, pozmeňovali a marili dôkaz
vo vyšetrovaní trestnej veci obvineného R..R. L., vedenej na Úrade boja proti organizovanej kriminalite

Prezídia Policajného zboru, odbor Stred, pod Č.: T.-L.-XXXX T.re zločin marenia spravodlivosti podľa §
344 ods. l písm. b) Tr. zákona tak, že obžalovaný J. U. H. XX.X.XXXX U. Č. I. XX.XX.XX Q. E. Y. Č. H.
XX.,X.XXXX U. Č. I. XX.XX.XX Q.., pred konfrontáciou medzi svedkom Y. Č. a obvineným JUDr.R. L., v
telefonických rozhovoroch hovorili Y. Č., aby vypovedal tak, ako spolu rozprávali a ako bolo dohodnuté,
pričom obžalovaný J. U. mu taktiež odkázal, že za každý zmenený výsluch mu má byť vyplatená suma

v hodnote 50.000,-Sk, následne obžalovaný Y. Č. H. XX.X.XXXX v čase od 10.XX Q. H. XX.,XX h.,
U. Y. ako svedok pri konfrontácii s obvineným JUDr.R. L. zmenil pred vyšetrovateľom svoje výpovede
zo dňa X.X.XXXX a XX.X.XXXX v prospech JUDr.R. L. tak, že aj keď ho v uvedených výpovediach
usvedčoval z trestnej činnosti, na konfrontácii dňa XX.X.XXXX sa JUDr. R. L. ospravedlnil za to, čo mu
spôsobil a povedal, že JUDr..R. L. nespáchal skutok, z ktorého je obvinený, pričom po konfrontácii
dňa XX.X.XXXX U. Č. I. XX.XX.XX hod. kontaktoval telefonicky obžalovaného J. U., ktorému oznámil,

že vypovedal tak, ako sa predtým dohodli, a že kedy sa môže stretnúť s R..R. L. a obžalovaný J. U.
mu povedal, že JUDr. R. L. sa s ním teraz nestretne, ale že sa s ním stretnú spoločne, pričom týmto
svojim konaním obžalovaní Y. Č. , Y. Č. E. J. U. v trestnom konaní marili dôkaz a obžalovaný J. U.
ponúkol neoprávnenú výhodu, aby tak pôsobil na svedka v trestnom konaní, teda obžalovaný J. U. v
skutku l rozsudku v trestnom konaní maril dôkaz, sľúbil a ponúkol neoprávnenú výhodu, aby pôsobil na

svedka v trestnom konaní, za to sa odsúdil obžalovaný J. U. podľa § 344 ods. l Tr. zák., za použitia §
38 ods. 2 Tr. zákl, § 36 písm. j) Tr. zák., § 37 písm. c) Tr.zák k trestu odňatia slobody 24 mesiacov.
Podľa § 49 ods. l písm. a), § 50 ods. l Tr. zák. súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil
na skúšobnú dobu v trvaní 36 mesiacov. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že obžalovaný J. U. ku
skutku pod bodom 1 uviedol, že si nie je vedomý, aby sa dopustil nejakého trestného činu. Poprel, aby

s obžalovaným Y. Č. hovoril o konfrontácii a o tom, čo má pri konfrontácii hovoriť. K osobe R. L. G., že
tento bol jeho obhájcom v roku 2003, kedy mal haváriu. Rovnako pripustil, že s obžalovaným Y. Č.
rozprával v súvislosti so snahou obžalovaného spojiť sa telefonicky s JUDr. R. L., avšak nepamätal si
na obsah tohto rozhovoru. Rovnako tak dodal, že s JUDr.R. L. sa stretol raz v súvislosti s problémom v
práci, pričom tak tomu mohlo byť niekedy v roku 2008 resp, 2009. Obžalovaný poprel, aby mal nejaký

konkrétnydôvodovplyvňovaťY.Č.kzmenevýpovedeatomutoponúkať50.000,-Skzazmenuvýpovede.
V závere výpovede obžalovaný dodal, že v uvedenom čase spoločne s obžalovaným Y. Č. dovážali
na Slovensko autá A. G., pričom ich spoločný telefonát sa týkal práve dovozu týchto áut. Rovnako tak
sumy peňazí, ktoré boli spomínané v rámci ich rozhovoru, sa týkali peňazí za dovážané autá.

Krajský súd Košice rozsudkom č. XTo/XX/XXXX.XXX A. H. XX.X.XXXX v trestnej veci proti
obžalovanému Y. Č. a spol., pre zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. l písm. b) Tr. zák.
a iné, o odvolaní prokurátora a obžalovaných proti rozsudku Okresného súdu U. Y. L..A.. XT/XX/
XXXX A. H. XX.X.XXXX na verejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa XX.R. XXXX rozhodol tak,
že obžalovaného J. U. pre zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. l písm. b),d) Tr. zák.

oslobodil spod obžaloby Generálnej prokuratúry, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý
je obžalovaný stíhaný. Z odôvodnenia rozsudku pokiaľ ide o obžalovaného J. U. vyplynulo, že
jediným dôkazom svedčiacim o ich účasti na posudzovanom skutku, boli záznamy telekomunikačnej
prevádzky a ich prepisy. Keďže krajský súd vyhodnotil v prospech obžalovaných tieto dôkazy ako
nepoužiteľné, za absencie akýchkoľvek iných dôkazov, nemožno vo vzťahu k týmto dvom obžalovaným

konštatovať naplnenie žiadneho z pojmových znakov žalovaného trestného činu marenia spravodlivosti
u obžalovaného J. U. podľa § 344 ods. l písm. b), d) Tr. zák. Rozhodnutie o vine možno založiť len na
jednoznačných a ničím nespochybniteľných dôkazoch, o ktorých súd nemá žiadne pochybnosti resp.
ktoré nepripúšťajú žiadny iný záver. Krajský súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti v zmysle
zásady „in dubio pro reo“ obžalovaných Y. Č. , J. U. E. Y. Č. podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodil spod

obžaloby Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky pre tento posudzovaný skutok, keďže nebolo
možné jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností rozhodnúť o vine obžalovaných, nakoľko nebolo
možné jednoznačne a bez akýkoľvek pochybností dospieť k záveru, že sa stal skutok, pre ktorý sú
obžalovaní stíhaní.

Žiadosťou zo dňa XX.X.XXXX J. U. požiadal Generálnu prokuratúru SR o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody.Generálna prokuratúra SR listom sp.A.. D. L. XXX/XX-X A. H. XX.X.XXXX právnemu zástupcovi
žalobcu JUDr.T. Y. potvrdila prijatie Ž. J. U. I. predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody dňa
XX.X.XXXX. Zároveň Generálna prokuratúra oznámila, že prípisom zo dňa XX.X.XXXX F. R..T. Y.

ako právny zástupca žiadateľa oboznámený s tým, že Generálna prokuratúra SR postupuje žiadosť na
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ako orgán príslušný vo veci konať. S prihliadnutím na
skutočnosť, že Ministerstvo spravodlivosti SR prípisom zo dňa XX.X.XXXX vrátilo žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody späť na Generálnu prokuratúru SR, ďalej oznámila, že
zotrváva na svojom pôvodnom právnom závere, že Generálna prokuratúra SR nie je orgánom, ktorý

by mal v danej veci konať.

Dňa X.X.XXXX vtedajší právny zástupca žalobcu JUDr. Y. V. vyúčtoval žalobcovi trovy právneho
zastúpenia v sume 180,00 eur včítane DPH vo veci J. U. - M. marenia spravodlivosti podľa § 344 ods
l, písm. d) M., Č.: T.-XX/BOK-U.-2010, a to za dva úkony právnej pomoci :
- príprava a prevzatie obhajoby 21.6.2010 v sume .................................90,17 eur

- účasť na vyšetrovacom úkone dňa 4.8.2010 (-50%).............................45,09 eur

Odmena advokáta spolu (bez režijných nákladov, bez DPH) činila .........135,26 eur.
2x režijný paušál činil (2 x7,21)............................................................. 14,42 eur
Odmena advokáta a režijné paušály spolu ............................................ 149,68 eur.

Trovy konania celkom......................................................................... 149,68 eur
DPH 20 % v sume............................................................................... 29,90 eur
Trovy konania celkom s DPH v sume .................................................180,00 eur.

Tieto trovy konania právny zástupca žalobcu JUDr. Y. V. vyfakturoval žalobcovi faktúrou č. S. XXXXXX
A. H. X.X.XXXX, splatnou XX.X.XXXX, v sume 180,00 eur.

Uvedenú faktúru žalobca uhradil dňa X.X.XXXX U. L. 180,00 eur právnemu zástupcovi JUDr. Y. V.,
dôkazom čoho je Príjmový pokladničný doklad zo dňa 8.4.2013.

Dňa 20.1.2012 právny zástupca žalobcu JUDr.T. Y. vyúčtoval žalobcovi trovy právneho zastúpenia v
sume 1.546,51 eur vo veci J. U. - M. marenia spravodlivosti podľa § 344ods. l písm. d) TZ, Č. : T.-
XX/BOK-U.-XXXX, a to za 23 úkonov právnej pomoci :
- 5.10.2010 prevzatie a príprava zastúpenia ............................................90,17 eur

- 10.11.2010 účasť na vyšetrov. úkone, OR PZ Michalovce (iba 50%)......45,09 eur
- 10.11.2010 porada v adv. kancelárii (iba 1/3).........................................30,06 eur
- 26.11.2010 účasť na preštudovaní vyšetr.spisu (iba 50 %) .....................45,09 eur
- 26.11.2010 podanie vo veci-návrh na doplnenie dokazovania a vyjadr.
k výsledkom vyšetrovania (iba 50%)...................................45,09 eur

- 26.11.2010 porada v advokátskej kancelárii (iba 1/3)............................. 30,06 eur
- 10.2.2011 podanie vo veci na Okr. súd Michalovce (iba 50 %)............. 46,32 eur
- 7.3.2011 porada v advokátskej kancelárii (iba 13 %) ............................30,88 eur
- 10.3.2011 účasť na verejnom zasadnutí , OS Michalovce (iba50%) ......46,32 eur
- 6.4.2011 porada v advokátskej kancelárii (iba 2/3%) ............................61,75 eur

- 7.4.2011 účasť na hlav. pojednávaní, OS Michalovce , 9000-15.30
(3 úkony) (iba 50 %) .........................................................138,95 eur
- 11.5.2011 porada v advokátskej kancelárii (iba 1(3%) ...................... 30,88 eur
- 12.5.2011 účasť na hlav. pojednávaní, OS Michalovce , 9.00-16.30
(3 úkony) (iba 50 %)....................................................... 138,95 eur

- 23.5.2011 porada v advokátskej kancelárii (iba 2/3%) ...................61,75 eur
- 26.5.2011 podanie vo veci - odôvodnenie odvolania (iba 50%) ........ 46,32 eur
- 7.10.2011 porada v advokátskej kancelárii (iba 1/3%) ........................ 30,88 eur
- 10.10.2011 účasť na verejnom zasadnutí , KS KE (iba 50%) ............. 11,88 eur
- 11.11.2011 porada v advokátskej kancelárii (iba 1/3%) ...................... 30,88 eur

- 14.11.2011 účasť na verejnom zasadnutí, KS Košice (iba 50 %)......... 46,32 eur
- 5.12.2011 porada v advokátskej kancelárii (iba 1/3 %) ....................... 30,88 eur
- 5.12.2011 účasť na verejnom zasadnutí , KS Košice (iba 50 %) ......... 46,32 eur
- 16.1.2012 porada v advokátskej kancelárii (iba 1/3 %) ........................ 31,79 eur- 16.1.2012 účasť na verejnom zasadnutí , KS Košice (iba 50 %) ...........47,69 eur,

pričom odmena advokáta (základná tarifná odmena) :

- odmena za l úkon podľa vyhl.č.655/2004 Z.z. (advokátska tarifa )
vykonaný od 1.1.2010 do 31.12.2010.................................................. 90,17 eur
- odmena za l úkon podľa vyhl.č.655/2004 Z.z. (advokátska tarifa)
vykonaný od 1.1.2011 do 31.12.2011.................................................. 92,63 eur
- odmena za 1 úkon podľa vyhl.č. 655/2004 Z.z. (advokátska tarifa)

vykonaný od 1.1.2012 do 31.12.2012................................................. 95,37 eur.
Odmena advokáta spolu (bez režijných nákladov) ............................1.163,95 eur

6x režijný paušál 7,21 eur (za úkony vyk. od 1.1.2010-31.12.2010.... 43,26 eur
15xréžijný paušál 7,41 eur (za úkony vyk. od 1.1.2011-31.12.2011).... 111,15 eur
2x režijný paušál 7,63 eur (za úkony vyk. od 1.1.2012-31.12.2012) ... 15,26 eur

Odmena advokáta a režijné paušály spolu .......................................... 1.333,62 eur.

Náhrada cestovného (základná náhrada + spotrebované pohonné hmoty) -
§ 15 písm. a) adv. tarify :

- dňa 10.11.2010 Košice -Michalovce a späť (iba 50%) , počet km 120, základná sadzba
za 1 km 0,183 eur, spotreba litrov na 100 km 7,0 , cena za liter paliva 1,134 eur,
náhrada ..........................................................................................15,743 eur
- 10.3.2011 Košice -Michalovce a späť (iba 50 %), počet km 120, základná sadzba za 1 km 0,183 eur,
spotreba litrov na 100 km 7,0 , cena za liter paliva 1,332 eur,

náhrada ............................................................................................. 16,574 eur
- 7.4.2011 Košice -Michalovce a späť (iba 50 %) , počet km 120, základná sadzba za1 km 0,183 eur,
spotreba litrov na 100 km 7,0 cena za liter paliva 1,348 eur,
náhrada ............................................................................................ 16,642 eur
- 12.5.2011 Košice -Michalovce a späť (iba 50%), počet km 120, základná sadzba za 1 km 0,183 eur,

spotreba listrov na 100 km 7,0, cena za liter paliva 1,367 eur,
Náhrada .............................................................................................. 16,721 eur.
Náhrada cestovného za vyk. cesty spolu (zaokrúhlené na celé euro centy)....65,68 eur.

Náhrada za stratu času (čas strávený cestou do miesta pojednávania

a späť) - §17advokátskej tarify):
- 10.11.2010 cesta Košice -Michalovce a späť (iba 50 %) , počet začatých
polhodín : 6, náhrada za aj začatú polhodinu : 12,02 eur, náhrada......... 36,06 eur
- 10.3.2011 cesta Lučenec, Zvolen a späť (iba 50 %), počet začatých
polhodín : 6, náhrada aj za začatú polhodinu : 12,35 eur, náhrada .........37,05 eur,

- 7.4.2011 cesta Lučenec, Veľký Krtíš a späť (iba 50%), počet začatých
polhodín : 6, náhrada aj za začatú polhodinu : 12,35 eur, náhrada .......37,05 eur
- 12.5.2011 cesta Lučenec , Levice a späť (iba 50 %), počet začatých
polhodín : 6, náhrada aj za začatú polhodinu : 12,35 eur, náhrada ...... 37,05 eur.
Náhrady straty času spolu ..................................................................147,21 eur.

Trovy obhajoby spolu : ...................................................................1.546,51 eur.

Vyššie uvedenú obhajobu R..T. Y. , advokát, žalobcovi vyfakturoval
Faktúrou č. XXXXXXX zo dňa 20.1.2012, splatnou 3.2.2012,v sume 1.546,51 eur. Žalobca uhradil trovy

obhajoby R..T. Y.V. H. X.X.XXXX , dôkazom čoho je Príjmový pokladničný doklad č. T.-XXXXX A. H.
X.X.XXXX.

Na pojednávaní dňa 5.X.XXXX poverený zástupca žalovanej namietal, že Generálna prokuratúra
SR nie je orgánom , ktorý je oprávnený vo veci náhrady škody podľa zákč.. 514/2003 Z.z. konať v

mene štátu. Mal za to, že škoda vznikla v roku 2010, kedy podľa vtedy platných predpisov zodpovedalo
Ministerstvo spravodlivosti SR a mal za to, že by bolo vhodné pre tento prípad aplikovať ust. § 4
ods. 2 citovaného zákona, podľa ktorého by v mene Slovenskej republiky malo konať Ministerstvospravodlivosti SR. A čo sa týka výšky škody, uviedol, že žalovaná nedisponuje ani faktúrou,
vyúčtovaním za jednotlivé úkony, ani žiadnymi inými dôkazmi.

Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym
úradným postupom.

Podľa čl. 5 ods. l a 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len Dohovoru),

každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť a každý , kto bol obeťou zatknutia alebo zadržania v
rozpore s ustanoveniami tohto článku, má nárok na odškodnenie. Podmienkou práva na odškodnenie
je porušenie niektorého ustanovenia čl. 5 ods. l až 4 Dohovoru alebo že pozbavenie osobnej slobody
je v rozpore s vnútroštátnym právom. Predpokladom nároku je vznik škody v príčinnej súvislosti s
namietavým porušením čl. 5. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva sa pod škodou v
zmysle čl.5ods.5Dohovorurozumieakoškodamateriálna,taknemateriálna(napr. rozhodnutiaWasink

v. Holandsko, Tsirlis a Kouloumpas v. Grecko (Rozsudok NS SR z 31.5.2007, sp.zn. 4Cdo 177/2005,
tiež Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 2/2009).

Podľa ust. § 3 ods . 1, 2 zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (v ďalšom len zák.č. 514/2003 Z.Z.), štát zodpovedá za

podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci :
a) nezákonným rozhodnutím b) nezákonným zatknutím , zadržaním alebo iným pozbavením osobnej
slobody c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe alebo d)
nesprávnym úradným postupom.
Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa ust. § 5 ods. l zák .č. 514/2003 Z.z. , právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

Podľa ust. § 6 ods. l, 2 zák.č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie , ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd ,
ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu

riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak
ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa ust. § 7 zák.č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o zatknutí,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody má ten, na kom bolo vykonané , ak bolo

rozhodnutie zrušené ako nezákonné alebo pri ňom došlo k nesprávnemu úradnému postupu.

Podľa ust. § 15 ods. 1, 2 zák.č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť
príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

Podľa ust. § 17 ods. l, 2, 3 4 zák.č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

Podľa ust. § 16 ods. 4 zák.č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán

písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný a titulu,
ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrokz omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia , že
neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa ust. § 18 ods. l, 2, 3 zák.č. 514/2003 Z.z., náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených
trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo
rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení
osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bol rozhodnutie zrušené alebo bolo

trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.
Náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v
konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s
neprávnym úradným postupom.
Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové
výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta . Súčasťou trov konania

nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

Podľa ust. § 3 nar.vlády SR č. 87/1995 Z.z. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, v znení účinnom po 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu.

Trestné stíhanie a v rámci neho aj prípadný výkon väzby predstavujú vážny zásah do osobnej slobody
jednotlivca a vyvolávajú i ďalšie negatívne dopady na jeho osobný a životný osud. Zasahujú do
súkromného života jednotlivca, do jeho cti a dobrej povesti , preto sú spôsobilé , okrem porušenia

práva na osobnú slobodu garantovaného čl. 17 ods. l Ústavy Slovenskej republiky, obmedziť či porušiť
aj jeho právo na rešpektovanie a ochranu súkromného a rodinného života, dôstojnosti, osobnej cti a
dobrej povesti tak, ako to zaručuje čl. 19 ods. l a 2 Ústavy Slovenskej republiky. Je teda nepochybné,
že trestné stíhanie, výkon väzby, prípadne výkon uloženého trestu , ktoré boli realizované v rozpore
so zákonom, resp. ústavným poriadkom, sú spôsobilé vyvolať vedľa vzniku materiálnej škody aj vznik

nemateriálnej ujmy vo sfére osobnostných práv.

V súlade s ustálenou súdnou praxou zodpovedá štát aj za škodu spôsobenú začatím (vedením)
trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsudzujúcim rozhodnutím trestného súdu. Táto
zásada bola vyjadrená už vo viacerých skorších rozhodnutiach, ktoré sa týkali náhrady škody

spôsobenej štátnym orgánom v zmysle zák.č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len „zákon č. 58/1969
Zb.“). Rozhodovanie súdov podľa tohto zákona sa ustálilo medziiným na názore, že ten, proti komu
bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol oslobodený spod obžaloby, má podľa § 1 až § 4
zákona č. 58/1969 Zb. zásadné právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia

(R 35/1991). Na to nadviazal záver, že ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené , alebo ten,
kto bol spod obžaloby oslobodený, má pri splnení ďalších zákonných predpokladov , podľa § 1 až 4
zákona č. 58/1969 Zb. zásadné právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia.
Takéto právo má aj vtedy, ak v súvislosti s rozhodnutím orgánu činného v trestnom konaní, ktoré nie je
v súlade so zákonom, vynaložil náklady na trovy nutnej obhajoby (viď bližšie R 70/1994). Na podstate

týchto právnych záverov, ku ktorým sa dospelo vo vzťahu k prípadom škôd vzniknutých za účinnosti
zákona č. 58/1969 Zb., zotrváva súdna prax aj po prijatí zákona č. 514/2003 Z.z.

Zákon č. 514/2003 Z.z. zakladá objektívnu zodpovednosť štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa
nemôže zbaviť. Neposudzuje sa teda správnosť rozhodnutia jeho orgánu z hľadiska, či pri rozhodovaní

porušil právnu povinnosť a škodu zavinil. Rozhodujúcim kritériom zákonnosti konania vedeného
orgánom verejnej moci, je výsledok tohto konania.

Náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo
vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o

väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo
rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému
orgánu (§18 ods. l zákona č. 514/2003 Z.z.).I keď jedným zo základných predpokladov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím v zmysle § 6 ods. l veta prvá zákona č. 514/2003 Z.z. je zrušenie alebo zmena
právoplatného rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda, treba mať na zreteli, že zmyslu právnej

úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym
či nezákonným zásahom štátu bolo odčinená (viď bližšie rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. XM
Z. XX/XXXX uznesením občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR A. X.H. XXXX navrhnuté
na uverejnenie v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR). Zákon č. 514/2003 Z.z. výslovne
neupravuje nárok na náhradu škody v prípade oslobodenia obžalovaného spod obžaloby. Judikatúra

dospela k záveru, že ide o špecifický prípad zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú začatím a
vedením trestného stíhania, pri ktorom treba vychádzať z analogického výkladu úpravy najbližšej, a to z
úpravy zodpovednosti za škodu spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rovnaký význam ako zrušenie
právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť má v tomto zmysle tiež zastavenie
trestného stíhania alebo oslobodenie spod obžaloby. Skutočnosť, že nedošlo k zrušeniu rozhodnutia,
ktorým sa začína trestné stíhanie, na tom nič nemení. Podstata nároku na náhradu škody sa totiž v

tomtoprípadeneviažena(ne)správnosťpostupuorgánovčinnýchvtrestnomkonaníprizačatátrestného
stíhania , ale na samotný výsledok trestného stíhania.

Žalobca za orgán konajúci v mene štátu vo veciach náhrady škody, označil Generálnu prokuratúru
SR. Keďže žalovaná sa s týmto názorom nestotožnila (podľa žalovanej orgánom konajúcim v mene

štátu vo veci náhrady škody v danom prípade je Ministerstvo spravodlivosti SR), prvostupňový súd za
otázku právne zásadného významu označil , či orgánom konajúcim v mene štátu je v danom prípade
Generálna prokuratúra SR alebo Ministerstvo spravodlivosti SR.
V tejto súvislosti l. stupňový súd poukazuje na ustanovenie § 4 zák.č. 514/2003 Z.z., ktoré rozlišuje
viaceré prípady spôsobenia škôd orgánom verejnej moci a v nadväznosti na túto diferenciáciu určuje

viacero orgánov konajúcich v mene štátu.
V zmysle § 4 ods. l písm. a) bod 1 zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon
neustanovuje inak. V zmysle § 4 ods. l písm. b) tohto zákona koná vo veci náhrady škody Ministerstvo

vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán
Policajného zboru. V zmysle § 4 ods. l písm. f) tohto zákona koná vo veci náhrady škody Generálna
prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu (v odkaze
pod čiarou je uvedený § 38 zákona č. 151/2003 Z.z. o prokuratúre) v občianskom súdnom konaní, v
trestnom konaní alebo v správnom konaní. V zmysle § 4 ods. l písm. 1/ tohto zákona koná vo veci

náhrady škody orgán príslušný podľa písmen a) až j), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné
prerokovanie nároku (§15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti
viacerých orgánov verejnej moci. Ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten , ktorý
vo veci začal konať ako prvý.

V danom prípade je nesporné, že ku škode žalobcu došlo v trestnom konaní.
Žalobca za nezákonné rozhodnutie označil Uznesenie o vznesení obvinenia Prezídia PZ, Úradu boja
proti organizovanej kriminalite, I. U.Z., Č.: T.-XX/BOK-U.-XXXX A. H. XX.X.XXXX, ktorým mu bolo
vznesené obvinenie pre skutok vyšetrovateľom kvalifikovaný ako zločin marenia spravodlivosti formou
spolupáchateľstva podľa § 20 k § 344 ods. l písm. d) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť

spôsobom uvedeným vo výroku predmetného uznesenia.
Čo sa týka určenia , ktorý orgán v zmysle zák.č. XXX/XXXX Z.z. v znení ostatnej zmeny zákona
platnej a účinnej od 1.1.2013 , koná v mene štátu vo veci náhrady škody, 1.stupňový súd sa v
celom rozsahu stotožňuje so stanoviskom Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa XX.X.XXXX L..A.. D.
L. XXX/XX-X XX.X.XXXX vo veci predbežného prerokovania nároku na náhradu škody podľa zákč.

514/2003 Z.z., ktoré sa v súdnom spise nachádza na č. 88-92 a zároveň l. stupňový súd konštatuje,
že zákon je koncepčne vystavaný tak, že vo vzťahu k oblasti výkonu verejnej moci, ktorým je trestné
konanie, upravuje a osobitne zodpovednosť orgánov verejnej moci za škodu v trestnom konaní.
Uvedené sa prejavuje okrem iného aj vymedzením okruhu orgánov konajúcich v mene štátu v prípade
zodpovednosti za škodu spôsobenú v trestnom konaní v § 4. Koncepčne vychádza znenie § 4 zo

zásady, že orgánom konajúcim v mene štátu je orgán, ktorý nezákonné rozhodnutie vydal alebo ktorého
nesprávnym úradným postupom škoda vznikla. Osobitne je táto zásada premietnutá pre oblasť výkonu
verejnej moci , ktorou je trestné konanie. Z dikcie § 4 je zrejmé, že zákonodarca túto zodpovednosť
rozdeľuje medzi tri subjekty - Ministerstvo spravodlivosti SR (§ 4 ods. l písm. a) prvý bod, Ministerstvovnútra SR (§4 ods. l písm. b), Generálnu prokuratúru SR (§4 ods. l písm. f). Zo znenia § 4 ods. l
písm. a) prvý bod, b ) a f) zákona možno dovodiť záver, že z pohľadu priebehu trestného konania a
jednotlivých štádií, ktoré ho tvoria, je vymedzenie okruhu orgánov konajúcich v menej štátu odvodené

od zodpovednosti za to ktoré štádium trestného konania. Rešpektujúc zásadu, že orgánom konajúcim v
mene štátu je orgán, ktorý nezákonné rozhodnutie vydal alebo ktorého nesprávnym úradným postupom
škoda vznikla, je nutné v týchto prípadoch dôsledne rozlišovať subjekty zodpovedné za nezákonné
rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup a rovnako je nevyhnutné zohľadňovať využitie tých
procesnýchinštitútov, ktorésúurčenéprávenato, abyvtrestnomkonanínedochádzalo kuškode. Tejto

požiadavke je podriadené aj vymedzenie orgánov konajúcich v mene štátu v prípade trestného konania
v § 4, zohľadňujúci pri tom aj fakt, že za zákonnosť prípravného konania je primárne zodpovedný
prokurátor a vyšetrovateľ (výnimočne aj súd, ak koná a rozhoduje v prípravnom konaní) a za zákonnosť
súdnejfázytrestnéhokonaniasúd, nakoľkoprávesúdvydávavtejtočastitrestnéhokonaniarozhodnutia
a vykonáva samotné trestné konanie, v rámci ktorého môže dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu.
Prijatie obžaloby súdom , tak ako to prezentovala žalovaná strana, podľa názoru 1.stupňového súdu

nemôže zakladať príslušnosť Ministerstva spravodlivosti SR ako orgánu konajúceho v mene štátu podľa
§ 4 ods. l písm.. a) prvý bod a už vôbec nie podľa § 4 ods. 2 zákona. Výsledkom súdneho konania môže
byť aj , ako je to v tomto prípade oslobodzujúci rozsudok , rovnako aj zastavenie trestného stíhania a
práve týmito rozhodnutiami súd odstraňuje protiprávny stav, ktorý spôsobil prokurátor prípadne
vyšetrovateľ. Preto nemožno súdu pripisovať zodpovednosť za vznesenie obvinenia a už vôbec nie

po prijatí zákona č. 412/2012 Z.z. , ktorý zmenil charakter § 4 ods. l písm. a) prvý bod a súčasne
nanovo upravil príslušnosť Ministerstva vnútra SR v prípade nezákonného rozhodnutia vydaného
vyšetrovateľom. Už za účinnosti pôvodnej právnej úpravy v § 4 (t.j. pred 1. januárom 2013) sa súdy
vysporiadalisotázkoupríslušnostiorgánovverejnejmocizaškoduspôsobenúvtrestnomkonaní,pričom
z rozhodovacej činnosti súdov možno bez ďalších pochybností vyvodiť záver, že zodpovednosť za škodu

vzniknutú v prípravnom konaní nesie vyšetrovateľ a prokurátor, pričom na tomto fakte nič nemení ani
prípadné oslobodenie obžalovaného spod obžaloby alebo zastavenie trestného stíhania súdom a pod.
Tento záver vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. X Z. XXX/XXXX .....“ na
úseku trestného konania , ktorý začína vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania a je zavŕšený
podaním obžaloby, vykonávajú svoju pôsobnosť tak vyšetrovateľ Policajného zboru , ako aj prokurátor.

Vo veci náhrady škody spôsobenej v tomto úseku trestného konania orgánom verejnej moci preto ako
orgán konajúci v mene štátu prichádza do úvahy tak Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky , ako
aj Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. Z hľadiska určenia, ktorý z týchto orgánov je v tom -
ktorom prípade orgánom konajúcim v mene štátu je rozhodujúce, na ktorom z nich bola podaná žiadosť
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Ak žiadosť bola podaná na oboch uvedených

orgánoch, je príslušným ten z nich, ktorý vo veci začal konať ako prvý“. Pri rozhodovaní, ktorý orgán
koná v mene štátu vo veci náhrady škody v zmysle zák.č.514/2003 Z.z., v tomto prípade, súd prihliadal
na predmetný rozsudok Najvyššieho súdu SR č. XCdo XXX/XXXX A. H. XX.X.XXXX.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo skutočnosti, že prokurátorka Generálnej prokuratúry SR
nevyhovela sťažnosti žalobcu voči vznesenému obvineniu žalobcu , Generálna prokuratúra je tým

subjektom, ktorý zastupuje štát - SR v konaní o náhradu škody v tomto konaní. Súčasne 1. stupňový
súdpoukazuje naŽiadosťopredbežnéprerokovanienároku(§15zákonač.514/2003Z.z.),ktorú podal
žalobca na Generálnej prokuratúre SR, v dôsledku čoho sa Generálna prokuratúra stala orgánom
verejnej moci konajúcim v danom prípade za štát.

Čo sa týka rozhodnutia vo veci samej, po právnej stránke v prejednávanej veci aplikoval zákon č.
514/2003 v platnom znení a posudzoval zodpovednosť štátu ako zodpovednosť za škodu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím.

Predmetom konania je majetková ujma - škoda vo výške 1.726,51 eur spôsobená nezákonným

rozhodnutím, ktorým je Uznesenie o vznesení obvinenia Prezídia PZ, Úradu boj proti organizovanej
kriminalite , odboru Východ, Č.: T. - XXPBOK - U. - XXXX A. H. XX.X.XXXX voči žalobcovi, a to
titulom trov konania - trov právneho zastúpenia obhajcom, ktorých si po vznesení obvinenia musel
žalobca zvoliť.

Súd mal za to, že v danom prípade boli splnené všetky hmotnoprávne podmienky pre priznanie
náhrady škody v zmysle zák.č. 514/2003 Z.z, a to : existencia nezákonného rozhodnutia, vznik
škody, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody a nakoniec predbežné
prerokovanie náhrady škody.Z vykonaného dokazovania je evidentné, že žalobca, voči ktorému bolo vznesené obvinenie , podal voči
uzneseniuovzneseníobvineniasťažnosťakoriadnyopravnýprostriedok, ktorá sťažnosť bolanásledne
zamietnutá prokurátorkou GP SR , prvostupňovým súdom bol žalobca uznaný za vinného a odsúdený

a následne odvolacím súdom bol spod obžaloby oslobodený. Vychádzajúc zo súdnej judikatúry
„ten, proti ktorému bolo trestné konanie zastavené , alebo ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, má
pri splnení ďalších zákonných predpokladov ( vopred prerokovaný nárok na náhradu škodu písomne
podanou žiadosťou), zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia
(majetkovej i nemajetkovej). Z vykonaného dokazovania je nesporné aj to, že žalobca splnil svoju

povinnosť v zmysle § 15 zák.č. 514/2003 Z.z. (predbežné prerokovanie nároku).
V prejednávanej veci mal súd ďalej preukázané, že žalobca svojmu obhajcovi v trestnom konaní JUDr.
Y. V. so sídlom S. XX, V. v trestnej veci J. U. pre TČ marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. l, písm.
d) TZ, Č.: T.-XX/BOK-U. -XXXX uhradil trovy právneho zastúpenia vo výške 180,-eur včítane DPH,
dôkazom čoho je : Vyúčtovanie trov právneho zastúpenia vo výške 180,- zo dňa X.X.XXXX, faktúra
č. S. XXXXXX A. H. X.X.XXXX, L. XX.X.XXXX v sume 180,00 eur a Príjmový pokladničný doklad zo

dňa 8.X.XXXX U. L. XXX,XX X..
Ď. Y. L. U. T. U. T., Ž. Ž. L. ďalšiemu obhajcovi JUDr.T. Y., advokátovi, so L. S. XX, V. v trestnom konaní
v trestnej veci J. U. pre TČ marenia spravodlivosti podľa § 344 ods. 1, písm. d) M., Č.: T.-XX/BOK-U.-
XXXX uhradil trovy právneho zastúpenia vo výške 1.546,51 eur, dôkazom čoho je : Vyúčtovanie trov
právneho zastúpenia vo výške 1.546,51 eur zo H. XX.X.XXXX, faktúra č.XXXXXXX A. dňa 20.1.2012,

splatná 3.2.2012, Príjmový pokladničný doklad P-XXXXX A. dňa X.X.XXXX v sume 1.546,59 eur.
V tejto súvislosti súd konštatuje, že preskúmal obsah porád konaných dňa XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX,
X.X.XXXX, X.X.XXXX, XX.X.XXXX, XX.X.XXXX, X.XX.XXXX, XX.XX.XXXX, X.XX.XXXX, 16.1.2012 a
vyhodnotil, že všetky porady medzi žalobcom a obhajcom boli vykonané v súlade s ust. § 14 ods. 6
vyhl.č. 655/2004 Z.z. , teda medzi poradami, ktoré boli účtované klientovi, vždy nasledoval iný úkon

právnej služby, a to v prevažnej väčšine prípadov pojednávanie vo veci, všetky porady uskutočnené
medzi žalobcom a jeho obhajcom v trestnej veci boli vykonané účelne a preto spĺňajú podmienku § 18
zákona č. 514/2003 Z.z.
Titulom trov právneho zastúpenia tak žalobca svojim obhajcom uhradil v súvislosti s hore uvedenou
trestnou vecou celkove sumu 1.726,51 eur (180,- eur JUDr. Y. V. + 1.546,59 eur R..T. Y.). Uvedená

finančná čiastka predstavuje pre žalobcu majetkovú ujmu.
V konaní mal súd ďalej preukázanú aj tú skutočnosť, že voči žalobcovi bolo Uznesením Prezídia
PZ , Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odboru Východ Č..T.-XX-F.-U.-XXXX A. H. XX.X.XXX0
vznesené obvinenie z dôvodov uvedených vo výrokovej časti uznesenia, žalobca voči predmetnému
uzneseniu podal opravný prostriedok - sťažnosť, ktorá bola prokurátorkou Generálnej prokuratúry SR

zamietnutá, rozsudkom Okresného L.Ú. Y. č.XT/XX/XXXX-XXX A. H. XX.X.XXXX bol žalobca zo
skutku, ktorý mu bol kladený za vinu uznaný vinným a následne rozsudkom Krajského súdu Košice
sp.zn. XTo/XX/XXXX-XXX A. H. XX.X.XXXX bol žalobca spod obžaloby oslobodený.

Podľa súdnej praxe zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá

majetková ujma, spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu proti občanovi (fyzickej osobe),
bola odčinená. Systematickým a extenzívnym výkladom súdna prax dospela k záveru, že ak došlo
k zastaveniu trestného stíhania alebo oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne
okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie voči nemu nemalo
byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok

na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím (porovnaj Rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky z XX.X.XXXX L..A.. XCz X/XX , publikovaný pod č. 35 v Zbierke súdnych rozhodnutí a
stanovísk, ročník 1991 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z XX.X.XXXX L..A.. XCdo
XX/XX, publikovaný pod číslom 70 v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky , ročník
1994). Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia trestného stíhania je neskorší

výsledok trestného stíhania - oslobodzujúci rozsudok. Tieto závery prijaté v čase platnosti zákona č.
58/1969 Zb. sú napriek zmene právnej úpravy stále použiteľné.

S poukazom na zistený skutkový stav a citované zákonné ustanovenia a vyššie uvedenú súdnu prax,
súd vyhodnotil, že žaloba je podaná dôvodne, v danom prípade boli splnené všetky hmotnoprávne

podmienky pre priznanie náhrady škody v zmysle zák.č. 514/2003 Z.z., trovy právneho zastúpenia v
trestnom konaní vyúčtované obhajcami žalobcu sú v súlade s vyhl.č. 655/2004 Z.z., a účelne
vynaložené v zmysle § 18 zák.č. 514/2003 Z.z. Preto súd vyhovel žalobe a zaviazal žalovanú k
zaplateniu sumy 1.726,51 eur titulom vynaložených trov konania v trestnom konaní žalobcu jehoobhajcom tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Nemožno totiž prehliadnuť, že štát
nemá slobodnú vôľu, ale je povinný striktne dodržiavať právo v jeho ideálnej (škodu nespôsobiacej )
interpretácii . Na jednej strane je povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní vyšetrovať a stíhať

trestnú činnosť, na druhej strane sa štát nemôže zbaviť zodpovedností za postup týchto orgánov,
ak sa ich postup ukáže ako mylný, zasahujúci do základných práv. V takej situácii nie je rozhodné,
ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v
trestnom konaní potvrdilo. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania,
ktoré neskončilo právoplatným odsúdením , je tak špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa

zák.č.514/2003 Z.z. , účinného od 1.7.2004, a rovnako aj podľa predtým platného zákona č. 58/1969
Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným
postupom, účinného do 30.6.2004.

V prejednávanej veci si žalobca uplatnil aj úroky z omeškania vo výške 5,50 % zo sumy 1.726,51 eur
od 22.6.2013 do zaplatenia.

Pokiaľ si žalobca uplatnil aj úroky z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy od 22.6.2013 do
zaplatenia, súdpriznalžalobcoviúrokyzomeškanialenvovýške5,25 %zpriznanejsumyod 25.1.2014
do zaplatenia. Pri úrokovej sadzbe 5,25 % ročne súd vychádzal z ust. § 3 nar. vlády SR č. 87/1995
Zb. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení ú činnom od 1.2.2013,
podľa ktorého výška úrokovej sadzby je o päť percentuálnych bodov vyššia, ako je základná úroková

sadzba Európskej centrálnej banka v prvý deň omeškania. Pri dobe, od kedy je možné priznať úroky
z omeškania, súd vychádzal z ust. § 16 ods. 4 druhej vety zák.č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého ak súd
rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj nárok z omeškania, lehota omeškania začína
príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo
uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku, súd neurčí začiatok jej plynutia

neskôr. V danom prípade 6-mesačná lehota na prerokovanie nároku uplynula dňom 25.1.2014, t.j.
dňom nasledujúcim po dátume 24.1.2014, teda v lehote 6 mesiacov, ktorú mal odporca na prerokovanie
nároku žalobcu.
Z uvedených dôvodov súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,25 % zo sumy 1.726,51
eur od 25.1.2014 do zaplatenia tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku a v prevyšujúcej časti

úrokov z omeškania žalobu zamietol.

V zmysle § 142 ods. 3 O.s.p ., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať
plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške
plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu. V takom prípade sa základná sadzba

tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Právny zástupca žalobcu vyúčtoval trovy konania žalobcu v podaní doručenom súdu dňa 19.3.2015, a
to v celkovej výške 793,59 eur za 10 úkonov právnej pomoci, vychádzajúc z tarifnej odmeny 81,33 eur
za 1 úkon právnej pomoci (z hodnoty veci 1.726,51 eur). Úkony právnej pomoci : prevzatie a príprava

zastúpenia 22.4.2013 v sume 81,33 eur, návrh na začatie konania 21.2.2014 v sume 81,33 eur, porada
v advokátskej kancelárii 5.9.2014 v sume 40,67 eur, účasť na pojednávaní dňa 5.9.2014 v sume 81,33
eur, porada v advokátskej kancelárii dňa 21.1.2015 v sume 40,67 eur, podanie vo veci 21.1.2015 v
sume 81,33 eur, účasť na pojednávaní dňa 21.1.2015 v sume 81,33 eur, porada v advokátskej kancelárii
dňa 18.3.2015 v sume 81eur, účasť na pojednávaní dňa 18.3.2015 v sume 81,33 eur, t.j. spolu odmena

advokáta v sume 691,32 eur bez režijných paušálov. Ďalej právny zástupca žalobcu vyúčtoval režijné
paušály lx 7,81 eur (rok 2013), 3x 7,04 (rok 2014), 6x 8,39 (rok 2015), ako aj súdny poplatok z návrhu
v sume 20 eur. Odmena advokáta , režijné paušály a súdne poplatky spolu v sume 793,59 eur.

V danom prípade o náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p. a priznal žalobcovi

plnú náhradu trov konania, nakoľko žalobca mal neúspech len v pomerne nepatrnej časti, čo sa týka
úrokov z omeškania.

Súd však priznal žalobcovi trovy konania v celkovej sume 467,32 eur , ktoré pozostávajú zo
zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 20 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 447,32

eur za 5 úkonov právnej pomoci ( počítaných z hodnoty veci v sume 1.726,51 eur, pri tarifnej odmene
81,33 eur za jeden úkon právnej pomoci), a to : príprava a prevzatie zastúpenia 22.4.2013 v sume 81,33
eur, návrh na začatie konania 21.2.2014 v sume 81,33 eur, účasť na pojednávaní dňa 5.9.2014 v sume
81,33 eur, účasť na pojednávaní dňa 21.1.2015 a účasť na pojednávaní dňa 18.3.2015 + režijný paušál1x 7,81 eur (rok 2013), 2x 8,04 eur (rok 2014) a 2x 8,39 eur (rok 2015). V prejednávanej veci súd
nepriznal žalobcovi trovy právneho zastúpenia za 5 úkonov právnej pomoci , a to porada v advokátskej
kancelárii 5.9.2014 v sume 40,67 eur, podanie vo veci 9.1.2015 v sume 81,33 eur , porada v

advokátskej kancelárii 21.1.2015 v sume 40,67 eur, podanie vo veci 21.1.2015 v 81 ,33 eur a porada v
advokátskej kancelárii 18.3.2015 v sume 40,67 eur, a to z dôvodu , že právny úkon - porady s klientom
v prejednávanej veci v deň termínu pojednávania nepovažuje súd za účelne vynaložené, jedná sa o
vec skutkovo a právne menej náročnú. A čo sa týka ďalších úkonov ako podanie vo veci dňa X.X.XXXX
E. XX.X.XXXX, súd má za to, že sa nejedná o podania vo veci samej v zmysle vyhl.č. 655/2004 Z.z..

V podaní zo H. X.X.XXXX predložil žalobca súdu požadované doklady , ktoré mal predložiť v rámci
žaloby vzhľadom na predmet konania (teda nejedná sa o podanie vo veci samej) a v podaní zo H.
XX.X.XXXX žalobca predložil súdu stručný popis vykonaných porád, ktoré taktiež mal predložiť v rámci
žaloby vzhľadom na predmet tohto konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle § 204 ods. 1

O.s.p. na Okresný súd Košice II v 2 písomných vyhotoveniach. Odvolanie má obsahovať, ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané, musí byť z neho
zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.