Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. január 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/744/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715208476
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5715208476.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jána Burika a členov senátu
JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci navrhovateľky J. U., nar. XX. X. XXXX,
bytom D., J. U. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Jaroslavom Čiernym, advokátom so sídlom v D., L. XX proti
odporcoviPOHOTOVOSŤ,s.r.o.,sosídlomBratislava,Pribinova25,IČO:35807598,vkonaníourčenie
neplatnosti zmluvy, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Martin, č.k. 11C/64/2015-35

zo dňa 13. 10. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy odvolacieho konania v sume 72,92 eur a
zaplatiť ich na účet JUDr. Jaroslava Čierneho, advokáta v D., do 3 dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin určil neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva
uzavretej medzi účastníkmi dňa 28. 10. 2011, ktorou došlo k zriadeniu záložného práva k

nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky, tak ako ich opísal vo výrokovej časti svojho
rozsudku.Zároveňzaviazalodporcuzaplatiťnavrhovateľketrovykonaniapozostávajúceztrovprávneho
zastúpenia vo výške 291,68 eur.
Pri rozhodovaní vo veci vychádzal z ust. § 52 ods. 2 a nasl. Občianskeho zákonníka, keď konštatoval,
že zmluvy, ktoré účastníci uzatvorili, t.j. úverová zmluva, dohoda o splnomocnení a záložná zmluva, sú
spotrebiteľskými zmluvami, nakoľko všetky tieto zmluvy boli uzavreté v kontexte s tzv. úverovým, resp.

spotrebiteľským balíkom, a preto skúmal zmluvné podmienky v tom zmysle, či tieto nespôsobili hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Stotožnil sa s tvrdením právneho
zástupcu navrhovateľky, že na dohodu o splnomocnení je potrebné prihliadať ako na predtlačenú
(formulárovú) zmluvu, ktorej obsah nemôže dlžník v tomto prípade žiadnym spôsobom ovplyvniť.
Udelené plnomocenstvo je preto absolútne neplatným právnym úkonom, na základe ktorého nemohlo
dôjsť k platnému uzavretiu zmluvy o zriadení záložného práva, ktorú v mene navrhovateľky uzavrelo
s odporcom ním vybrané združenie ProHelp, ktoré nemalo hmotné právo, aby v mene splnomocniteľa

platne takúto zmluvu uzavrelo.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal navrhovateľke,
ktorá mala v konaní úspech, náhradu trov pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v celkovej výške
291,68 eur.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie, v zákonom stanovenej lehote, odporca. Žiadal rozsudok

prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie dôvodiac tým, že prvostupňový súd
nesprávne právne posúdil vec. Podľa jeho názoru zmluvu možno vylúčiť spod režimu spotrebiteľských
zmlúv, nakoľko bola uzatvorená za účelom povolania a navrhovateľka neuviedla ani jeden dôvod, prektorý by sa mala zmluva o úvere považovať za zmluvu spotrebiteľskú. Pri podpise zmluvy sa ešte
viac špecifikoval účel, za ktorým boli peňažné prostriedky poskytnuté, a to úhrada poplatkov spojených
s výkonom povolania. Nemožno ani konštatovať, že by navrhovateľka nemala slobodný výber pri

splnomocnení zástupcu, lebo tento spočíva v udelení súhlasu z jej strany a značná nerovnováha ani v
tomto prípade nemohla nastať, keďže právny zástupca vždy vystupuje v záujme svojho klienta, a preto
je v podstate jedno, aké meno by bolo uvedené v zmluve. Ak by dlžník namietal jeho zaujatosť, mal
možnosť zmluvu nepodpísať, čo však neurobil.

Navrhovateľka vo svojom vyjadrení žiadala rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť.
Poukazovala na to, že svojím návrhom namietala neplatnosť záložnej zmluvy, nie zmluvy o úvere.
To, že malo ísť o poskytnutie úveru na výkon povolania, sa nezakladá na pravde, hoci v zmluve je
táto kolónka odškrtnutá. Išlo o predtlačenú zmluvu, odškrtnutím tohto políčka pri podpise predmetnej
zmluvy sa len pokúšali obísť príslušné ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
platného v čase uzatvárania. V čase uzatvárania zmluvy pracovala ako upratovačka na ZŠ Krónera v

Martine a evidentne preto ani nemohla žiadať o poskytnutie úveru na výkon povolania. Pokiaľ išlo o
tvrdenie odporcu, že plná moc pre združenie ProHelp bola vyhotovená za účelom právnej pomoci, s
takýmto názorom sa nemožno stotožniť, keď práve tento zástupca uzatvoril záložnú zmluvu. Odvolanie
odporcu podľa jej názoru neprináša žiadnu novú argumentáciu v porovnaní s tou, s ktorou sa vyporiadal i
prvostupňový súd v dôvodoch svojho rozhodnutia, a preto žiadala napadnutý rozsudok prvostupňového

súdu,takakojetoužvyššieuvedené,potvrdiť.Vprípadeúspechuuplatnilasiitrovyodvolaciehokonania
pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej pomoci (vyjadrenie k odvolaniu) + 1 x
režijný paušál v celkovej výške 72,92 eur.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom

bez nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) rozsudok okresného súdu ako vecne správny, podľa § 219
O.s.p. potvrdil.

Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v
tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v

takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani zo strany odvolateľa neboli
v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal prvostupňový
súd v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

Ak navrhovateľka v priebehu odvolacieho konania (tak ako i pred súdom prvého stupňa) namietala

samotnú zmluvu o úvere v tom, že sa nejedná o zmluvu spotrebiteľskú, s touto skutočnosťou sa
prvostupňový súd podrobne vyporiadal v dôvodoch svojho rozhodnutia na č.l. 5 dôvodov, s ktorými
dôvodmi sa odvolací súd (tak ako je to už vyššie uvedené) v celom rozsahu stotožnil, a preto rozhodnutie
prvostupňového súdu ako vecne správne potvrdil.

Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania súd vychádzal z ust. § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím
ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a priznal navrhovateľke, ktorá mala v odvolacom konaní úspech, náhradu trov
pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej pomoci (vyjadrenie k odvolaniu) vo výške
64,53 eur + 1 x režijný paušál 8,39 eur, čo spolu predstavovalo sumu 72,92 eur.

Toto rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.