Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. november 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/479/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208200281
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Szabová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1208200281.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Edity Szabovej a členiek senátu JUDr.

Kataríny Javorčíkovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci žalobcu: INKASO Pohľadávok, spol. s
r.o., so sídlom Jiráskova 12, Lučenec, IČO: 36 039 039, zast. advokátom JUDr. Róbertom Gombalom, so
sídlom Dr. Herza 12, Lučenec, proti žalovanej: S. Y., Q.. X.X.XXXX, U. J. XXX/XX, U., zast. advokátom
JUDr. Jánom Havlátom, Advokátska kancelária HAVLÁT & PARTNERS, so sídlom Rudnayovo námestie
1, Bratislava, o zaplatenie 35,05 eur, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava
II zo dňa 18.4.2012, č. k. 8C/137/2009-53, pomerom hlasov 3:0, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 18.4.2012, č. k. 8C/137/2009-53 p o t v

r d z u j e .
Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v sume 29,10 eur do troch
dní od právoplatnosti rozsudku k rukám jej právneho zástupcu.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalobu o zaplatenie 35,05 eur zamietol a žalobcovi uložil
povinnosť zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v sume 16,60 eur a náhradu trov právneho zastúpenia
v sume 85,60 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení svojho rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že žalobca sa svojou žalobou zo dňa
28.12.2007 voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 35,05 eur, čo odôvodnil tým, že dňa 23.2.1998

Okresný súd Bratislava II vydal rozhodnutie č.k. 31Ro/6135/97, ktorým žalovanej uložil povinnosť
zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu (spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom
Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700) sumu 2.000,- Sk a náhradu trov konania. Zmluvou
o postúpení pohľadávky zo dňa 22.12.2006 spoločnosť Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. postúpila na
žalobcu pohľadávku voči žalovanej aj s príslušenstvom, t.j. s úrokmi z omeškania. Nárok na zaplatenie
úrokovvznikolspoločnostiAllianz-Slovenskápoisťovňa,a.s.ažalobcovizdôvoduomeškaniažalovanej
so zaplatením istiny 2.000,- Sk. Vzhľadom k tomu, že žalovaná sumu 2.000,- Sk žalobcovi neuhradila

a ku dňu podania tejto žaloby je stále v omeškaní s jej zaplatením, žalobca si v zmysle § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. uplatňuje v tomto
konaní právo na zaplatenie úrokov z omeškania za obdobie troch rokov predchádzajúcich podaniu tejto
žaloby na súd v sume 1.056,00 Sk (35,05 eur), t.j. 17,6 % ročne zo sumy 2.000,- Sk odo dňa 4.1.2005
do 4.1.2008. Žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy výzvami zo dňa 7.2.2007 a 12.9.2009,
avšak žalovaná dlžnú sumu neuhradila.
Právny zástupca žalovanej písomným podaním zo dňa 29.6.2009 vzniesol námietku premlčania,

nakoľkožalobcavlehote10rokovnevykonalžiadnyúkonsmerujúcikvýkonu/exekúciipriznanéhopráva.
Právny zástupca žalovanej má za to, že premlčaním práva na splnenie hlavného peňažného záväzku
dochádza zároveň k premlčaniu práva na úroky z omeškania.V priebehu konania žalobca argumentoval tým, že jeho nárok na zaplatenie istiny nebol v čase
podania žaloby 4.1.2008 na zaplatenie úrokov z omeškania premlčaný z dôvodu, že bol prisúdený
právnemu predchodcovi žalobcu platobným rozkazom zo dňa 23.2.1998 č.k. 31Ro/6135/97, ktorý sa

stal právoplatným a vykonateľným dňa 5.5.1998. Úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky,
ktoré prirastajú ku pohľadávke denne, a teda sa aj premlčujú denne. Má za to, že úroky z omeškania so
splnením peňažného záväzku sú dennou náhradou škody za stratu možnosti nakladať s dlžnou sumou,
preto právo na ich zaplatenie vzniká a aj sa premlčuje za každý deň omeškania samostatne, a teda
nepremlčujú sa ako právo uplynutím trojročnej premlčacej lehoty.

Z dokazovania vykonaného na pojednávaní súd prvého stupňa zistil, že platobným rozkazom zo dňa
23.2.1998, č.k. 31Ro/6135/97, Okresný súd Bratislava II uložil žalovanej povinnosť, aby v lehote 15 dní
odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatila právnej predchodkyni spoločnosti Allianz - Slovenská
poisťovňa, a.s. (Slovenskej poisťovni, a.s.) sumu 2.000,00 Sk (66,39 eur) a nahradila jej trovy konania.
Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 5.5.1998.
Dňa 22.12.2006 bola medzi spoločnosťou Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. a žalobcom uzatvorená

zmluva o postúpení pohľadávok, na základe ktorej spoločnosť Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.
postúpila pohľadávku voči žalovanej, a všetky práva s ňou spojené, na žalobcu. Výzvou zo dňa 2.2.2007
žalobca vyzval žalovanú, aby mu v lehote do 19.2.2007 zaplatila sumu 4.748,00 Sk, pozostávajúcu z
istiny 2.000,00 Sk, trov konania v sume 940,00 Sk a úrokov z omeškania v sume 1.056,00 Sk.
Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 524 ods. 1 a 2, § 489, § 494, § 121 ods. 3, § 100 ods.

1 a 2, § 110 ods. 1 a 3, § 111 a § 517 ods. 1, 2 OZ, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. a § 174
ods. 1, § 159 ods. 2 O.s.p..
Vzhľadom k vznesenej námietke premlčania žalovanou sa súd prvého stupňa najprv zaoberal jej
dôvodnosťou.
Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že úroky tvoria podľa § 121 ods. 3 OZ príslušenstvo

pohľadávky. Záväzkový právny vzťah, ktorého predmetom je peňažné plnenie, môže byť hlavný alebo
vedľajší (akcesorický). O hlavný záväzkový vzťah ide vtedy, ak jeho kauza smeruje priamo k zaplateniu,
resp. k získaniu určitej peňažnej čiastky. Vedľajším (akcesorickým) peňažným záväzkovým vzťahom
je mimo iného záväzok (povinnosť) dlžníka zo zmluvy alebo zo zákona, zaplatiť veriteľovi úrok ako
určitúpomernúčasť(spravidlaurčenúpercentuálnousadzbou)hlavnéhopeňažnéhozáväzku.„Úrokový"

právny vzťah môže vzniknúť iba vtedy, ak bol medzi účastníkmi (platne) založený hlavný peňažný
záväzkový právny vzťah. Povinnosť dlžníka zaplatiť úroky z omeškania je jedným z právnych následkov
omeškania dlžníka so splnením peňažného dlhu a spočíva v tom, že dlžník musí poskytnúť veriteľovi
okrem vlastného plnenia (istiny) tiež stanovené percento z tej časti peňažného dlhu (záväzku), s ktorým
je v omeškaní. V dôsledku omeškania dlžníka nevzniká medzi účastníkmi nový (ďalší) záväzkový právny

vzťah. Ak vznikne dlžníkovi povinnosť zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania, dochádza k zmene v
obsahu práv a povinností dlžníka, inak povedané, k zmene v obsahu záväzkového právneho vzťahu
spočívajúcej v tom, že vedľa povinnosti splniť hlavný záväzok je dlžník povinný splniť tiež záväzok
vedľajší (akcesorický). Vedľajšie (akcesorické) záväzkové vzťahy sledujú osud hlavného záväzkového
vzťahu a dôsledkom ich akcesorickej povahy je okrem iného aj to, že trvajú len za predpokladu platnosti

hlavného záväzkového vzťahu. To znamená, že premlčaním práva na splnenie hlavného peňažného
záväzku dochádza zároveň k premlčaniu práva na úroky z omeškania so splnením hlavného záväzku.
Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok možno odvrátiť
námietkou premlčania. Oprávnene vznesená námietka premlčania má za následok zánik nároku, t.j.
zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno veriteľovi súdne priznať.

Premlčaním právo samo o sebe nezaniká, len sa oslabuje, a to práve v tej zložke, ktorá predstavuje
nárok.Právonaďalejexistuje,avšakibavoformenaturálnejobligácie,t.j.dobrovoľnéhoplneniazostrany
dlžníka. Ak na základe vznesenej námietky premlčania súd zistí, že nárok je premlčaný, z hľadiska
procesnej ekonomiky už súd neskúma samotné meritum veci.
Prvostupňový súd uviedol, že úroky z omeškania majú povahu opakujúcich sa dávok, ktoré možno

veriteľovi priznať súdnym rozhodnutím, aj keď sa stanú splatnými až v budúcnosti. To mimo iného
znamená, že pre povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania sú rozhodujúce okolnosti, ktoré nastali v
dobe, kedy došlo k omeškaniu so splnením dlhu (záväzku) z hlavného záväzkového právneho vzťahu.
Okolnosť, či každý ďalší deň dlžník porušuje svoju povinnosť plniť riadne a včas hlavný peňažný
záväzkový vzťah teda nie je pre povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania významná. Z uvedených

dôvodov povinnosť platiť úroky z omeškania so splnením dlhu nevzniká samostatne (nanovo) za každý
deň trvania omeškania, ale jednorazovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaní so splnením tohto
záväzku. Za predpokladu platnosti hlavného záväzkového vzťahu sa právo na zaplatenie úrokov z
omeškania, ktoré sa stali zročnými pred právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým boli veriteľovi priznané,premlčí za 10 rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Právo na zaplatenie úrokov z
omeškania, ktoré sa stali zročnými po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým boli veriteľovi priznané, sa
premlčí za 3 roky odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť.

Pri subjektívnych právach, ktoré boli priznané rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, je pre začiatok
plynutia premlčacej doby smerodajný deň, kedy sa podľa rozhodnutia súdu alebo iného orgánu malo
plniť, t.j. premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď uplynula lehota na dobrovoľné splnenie povinností
uloženej rozhodnutím. Rozhodnutie, ktorým bolo právnemu predchodcovi žalobcu priznané právo na
istinu (v odôvodnení rozsudku OS je nesprávne uvedené, že ide o právo na úroky z omeškania) sa

stalo právoplatným a vykonateľným dňa 5.5.1998. Od tohto dňa, t.j. odo dňa vykonateľnosti, začala
plynúť 10-ročná premlčacia doba na vykonanie priznaného práva, ktorá uplynula 5.5.2008. Nakoľko
žalobca v uvedenej lehote nevykonal žiaden úkon smerujúci k vymoženiu práva na splnenie hlavného
peňažného záväzku, ktoré bolo právnemu predchodcovi žalobcu priznané rozhodnutím súdu, došlo k
premlčaniuprávažalobcunasplneniehlavnéhopeňažnéhozáväzku,atedakpremlčaniuprávanaúroky
z omeškania.

Keďže súd vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej uznal za dôvodnú, žalobu v celom
rozsahu bez meritórneho preskúmania veci zamietol.
Žalovaná mala vo veci plný úspech, preto jej súd prvého stupňa v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. priznal
proti neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcich zo žalovanou zaplateného súdneho
poplatku za odpor v sume 16,60 eur a trov právneho zastúpenia žalovanej advokátom v sume 85,60 eur.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal včas odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho
zástupcu podaním zo dňa 27.6.2012 z dôvodu, že napadnuté prvostupňové rozhodnutie považuje za
nesprávne, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prvostupňový súd žalobu zamietol z dôvodu, že vyhodnotil námietku premlčania vznesenú žalovanou,
za dôvodnú. Podľa jeho názoru však k premlčaniu práva na zaplatenie úrokov z omeškania nedošlo z

dôvodu, že právo na ich zaplatenie žalobca uplatnil za obdobie troch rokov predchádzajúcich podaniu
návrhu, t.j. za obdobie od 4.1.2005 do 4.1.2008, a to v čase, keď právo na plnenie hlavného peňažného
záväzku ešte nebolo premlčané. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že právo na vymáhanie hlavného
peňažného záväzku sa mohlo premlčať najskôr dňa 5.5.2008, t.j. uplynutím desiatich rokov odo
dňa vykonateľnosti platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava II, č.k. 31 Ro 6135/97, zo dňa

23.2.1998. Návrh na zaplatenie úrokov z omeškania bol na súde podaný dňa 4.1.2008, teda ešte pred
časom premlčania práva na vymáhanie hlavného peňažného záväzku. Na základe týchto skutočností
nepovažuje svoj uplatnený nárok za premlčaný.
Domáha sa, aby odvolací súd na základe jeho odvolacích námietok rozsudok súdu prvého stupňa zmenil
a jeho žalobe vyhovel. Zároveň žiada, aby mu odvolací súd priznal aj náhradu trov prvostupňového a

odvolacieho konania, ktoré v odvolaní vyčíslil.
K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa
30.7.2012. Uviedla v ňom, že sa v plnej miere stotožňuje s napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa,
ktorý vec správne právne posúdil.
Zdôraznila, že žalobca v odvolaní prezentuje názor, že k premlčaniu žalobou uplatneného nároku, ktorý

predstavujú úroky z omeškania nedošlo z dôvodu, že právo na zaplatenie úrokov z omeškania si žalobca
uplatnil za obdobie troch rokov predchádzajúcich podaniu žaloby, teda v čase, keď právo na plnenie
istiny (hlavného záväzku) nebolo ešte premlčané. K jeho premlčaniu došlo až 5.5.2008. S uvedeným
názorom žalobcu nesúhlasí, nakoľko je v príkrom rozpore so zásadou akcesority úrokov z omeškania
k istine pohľadávky tak, ako ju popisuje aj prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku. V konaní nebolo

sporné, že hlavný záväzok bol premlčaný, a keďže vedľajšie (akcesorické) záväzkové vzťahy sledujú
osud hlavného záväzkového vzťahu, premlčujú sa zároveň s právom na splnenie hlavného záväzkového
vzťahu. Ako ďalší argument v prospech námietky premlčania je tiež skutočnosť, že rozhodnutie, ktorým
bolo právnemu predchodcovi žalobcu priznané právo na istinu, avšak v ktorom mu nebolo priznané aj
právo na zaplatenie úrokov z omeškania, umožňovalo žalobcovi domáhať sa zaplatenia len tých úrokov

z omeškania, ktoré sa stali zročnými po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žalovaná súhlasí s názorom
prvostupňového súdu, že povinnosť platiť úroky z omeškania vzniká jednorázovo v deň, v ktorom sa
dlžník ocitol v omeškaní so splnením hlavného záväzku. Takéto právo na zaplatenie úrokov z omeškania
sa, ako to uvádza aj prvostupňový súd, premlčí už za 3 roky odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia
plniť. Z uvedeného vyplýva, že ak sa rozhodnutie stalo právoplatným a vykonateľným dňa 5.5.1998,

nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, zročných po právoplatnosti rozhodnutia sa premlčal už dňa
5.5.2001.
Z uvedených dôvodov navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdil. Zároveň si uplatnila právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré jej vznikli ako trovyprávneho zastúpenia vo výške 29,10 eur, t.j. za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu, vo výške
16,60 eur + režijný paušál 7,63 eur + 20% DPH.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal a prejednal vec v zmysle §

212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2, v
spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. (rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24.11.2015), keďže pre nariadenie
pojednávania neboli dané zákonné podmienky vyplývajúce z ust. § 214 ods. l O.s.p. (nebolo potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol podľa ust. § 115a O.s.p. bez
nariadenia pojednávania, nariadenie pojednávania nevyžadoval dôležitý verejný záujem). Odvolací

súd dospel k záveru, že nie je dôvod na zmenu a ani na zrušenie napadnutého rozhodnutia súdu
prvého stupňa, pretože odvolacie námietky žalobcu neobstoja. Po tom, ako sa odvolací súd podrobne
oboznámilsvýsledkamidokazovanianasúdeprvéhostupňa,akoajjehoskutkovýmiaprávnymizávermi
konštatuje, že súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav veci (§ 120 O.s.p.) a vec po právnej
stránke správne posúdil, a aj odôvodnenie rozhodnutia možno v zmysle ust. § 157 O.s.p. považovať
za dostačujúce, keďže sa v ňom súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými otázkami rozhodujúcimi

pre posúdenie veci.
Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.
Zdôrazňuje správnu a podrobnú právnu argumentáciu uvedenú v odôvodnení rozhodnutia súdu prvého
stupňa, s ktorou sa v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ňu. Na doplnenie ešte uvádza, že súd
prvého stupňa sa podrobne vo svojom rozhodnutí zaoberá aj skutočnosťou, ktorú žalobca uplatnil ako

odvolaciu námietku (podanie žaloby pred uplynutím 10 ročnej premlčacej lehoty súdnym rozhodnutím
priznaného práva).
O trovách odvolacieho konania rozhodoval odvolací súd podľa § 224 ods. 1, v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p.. Nakoľko žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, priznal jej odvolací súd trovy odvolacieho
konania, ktoré jej vznikli nákladmi jej právneho zastúpenia v odvolacom konaní za jeden úkon právnej

služby vo výške (vyjadrenie k odvolaniu), ako bola uplatnená, nakoľko táto zodpovedá vyhláške č.
655/2004 Z.z..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.