Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Gabriela Világiová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/294/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113233887
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8113233887.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členiek
senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Zlaty Simkovej v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia
s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35831154, právne zast. JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: W. O., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom I. XX, XXX XX M., za účasti vedľajšieho účastníka N. so sídlom C. T. X, M., právne
zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník,
o zaplatenie 891,60 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k.
29C/34/2014-57 zo dňa 08.10.2014 takto jednohlasne
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j rozsudok súdu 1.stupňa.
Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy odvolacieho
konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 71,81 Eur do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku na účet JUDr. Igora Šafranka, advokáta.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol.
Ďalším výrokom vyslovil, že náhradu trov konania žalobcovi a žalovanému nepriznáva.
Tretím výrokom uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania pozostávajúce
z trov právneho zastúpenia vo výške 142,50 Eur, na účet právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.
Právneodôvodnilsúdprvéhostupňasvojerozhodnutieust.§4ods.1,2,3,4,5,6a7zákonač.258/2001
Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, teda ku dňu 29.05.2008.
Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným
došlo v zmysle ust. § 4 a nasl. zákona č. 258/2001 Z.z. k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
na základe ktorej bol v prospech žalovaného poskytnutý úver vo výške 20.000,- Sk s uvedením ročnej
úrokovej sadzby 18,40 %, výšky spracovateľského poplatku 399,- Sk, poplatku za správu úveru 60,- Sk,
výškesplátkyistiny786,-Sk,splatnostiprvejsplátky20.06.2008,počtusplátok36,periodicityasplatnosti
splátok istiny vždy k 20. dňu kalendárneho mesiaca, konečnej splatnosti úveru 20.05.2011, RPMN 29,80
%, priemernej hodnoty RPMN 64,79 % a celkových nákladov spojených s úverom 8.748,50 Sk.
Žalovaný do podania žaloby realizoval titulom splácania poskytnutého úveru úhrady v celkovej výške
887,06 Eur.V zmysle ust. § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, zmluva
o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať podľa písm. i) výšku, počet
a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov s tým, že pokiaľ spotrebiteľský úver tieto náležitosti
neobsahuje, v zmysle ust. § 4 ods. 3 citovaného zákona sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Z predloženého rovnopisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzatvorenej so žalovaným mal súd za
preukázané, že táto neobsahuje vyššie uvedené podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
nakoľko neobsahuje špecifikáciu v akom rozsahu tá ktorá mesačná splátka zahŕňa v sebe úhradu istiny,
uplatneného úroku, ako aj poplatkov požadovaných právnym predchodcom žalobcu.
V prípade, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere tieto náležitosti neobsahuje, poskytnutý úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, a teda žalovanému vzniká iba povinnosť zaplatiť istinu poskytnutého
úveru.
Nakoľko žalovaný do podania žaloby realizoval úhrady v celkovej výške 887,06 Eur, t.j. v sume vyššej
ako hodnota poskytnutej istiny úveru vo výške 663,88 Eur, súd žalobu o zaplatenie 891,60 Eur, vrátane
prísl. ako nedôvodnú zamietol.
Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že náhradu trov
konaniaúčastníkomnepriznal.Žalobcabolvkonaníneúspešnýaúspešnémužalovanémutrovykonania
nevznikli.
Zároveň neúspešného žalobcu zaviazal na náhradu trov konania vedľajšieho účastníka pozostávajúcich
z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci:
- prevzatie a príprava právneho zastúpenia
- vyjadrenie vo veci samej (z výpočtového základu advokátskej tarify 781,- Eur) vo výške 51,45 Eur za
jeden úkon právnej pomoci)
- režijný paušál 1 x 7,81 Eur a 1 x 8,04 Eur
- 20 % DPH zo sumy 118,75 Eur vo výške 23,75 Eur podľa § 10, 13a, 16 a 18 Vyhlášky 655/2004 Z.z.
v celkovej výške 142,50 Eur.
Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. Právne odôvodnil svoje odvolanie ust. § 205 ods.
2 písm. f) O.s.p. s tým, že napáda rozsudok v celom rozsahu. Žiadal, aby odvolací súd na základe
ust. § 220 O.s.p. rozsudok zmenil tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 891,60 Eur, úrok
z omeškania vo výške 9,25 % p.a. zo sumu 891,60 Eur od 21.05.2011 do zaplatenia a nahradiť mu
trovy konania titulom zaplatených súdnych poplatkov a trovy právneho zastúpenia, to všetko v lehote
do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Na náhradu trov konania žalobcovi žiadal zaviazať
žalovaného a vedľajšieho účastníka na strane žalovaného.
Žalobcanamietal,žesúdprvéhostupňavecnesprávneprávneposúdil.Úverovázmluvaobsahujevšetky
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom
v čase jej uzavretia vrátane výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve je
totiž dojednaná mesačná splátka úveru vo výške 26,09 Eur mesačne so splatnosťou k 20. dňu v mesiaci
od 20.06.2008 do 20.05.2011, celkom 36 splátok, výška ročnej úrokovej sadzby 18,40 % p.a., výška
RPMN 29,80 %, výška priemernej hodnoty RPMN 64,79 % ako aj výška poplatku za správu úveru v
sume 1,99 Eur mesačne. Mesačná splátka v sume 26,00 Eur v sebe zahŕňa všetky tri zložky, teda časť
splátky na istinu úveru, časť splátky na zmluvné úroky z úveru pri fixnej ročnej úrokovej sadzbe 18,40 %
p.a. a časť splátky na poplatok za správu úveru v sume 1,99 % mesačne. Jednoduchým aritmetickým
výpočtom musel súd prvého stupňa dospieť k záveru, že mesačná splátka 26,9 % zahŕňa okrem čistej
istiny úverovej splátky aj splátku úrokov a poplatkov. V opačnom prípade by výška splátky predstavovala
sumu 18,44 Eur. Navýšenie úveru o úroky a poplatky má svoj základ v RPMN a ročnej úrokovej sadzbe.
V úverovej zmluve sú vyčíslené aj celkové náklady žalovaného spojené s úverom, t.j. výška úrokov a
poplatkov v prípade riadneho splácania úveru žalovaným v súlade s ust. § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001
Z.z. Zo zmluvných dojednaní úverovej zmluvy jednoznačne vyplýva, že žalovanému bol poskytnutý úver
vo výške 663,88 Eur, navýšenie úveru predstavuje sumu 290,40 Eur, tak ako je to uvedené v základných
podmienkach v čl. I. úverovej zmluvy (celkové náklady spojené s úverom). Žalovaný ako spotrebiteľ boltak riadne informovaný o cene úveru. Každý právny úkon sa posudzuje podľa jeho obsahu. Obsahom
zneniazákona§4ods.2písm.i)Spotrebiteľskéhozákonaakosaneprávnedomnievasúdprvéhostupňa
nie je založenie povinnosti v zmluve rozdeliť splátku úveru na tri samostatné splátky - splátku istiny,
splátku úrokov, splátku poplatkov, ale vymedziť zložky úverovej splátky. Túto skutočnosť potvrdzuje aj
bežná banková prax, keď v drvivej väčšine spotrebiteľských úverov je dojednaná splátka úveru vždy
jednou splátkou, ktorá zahŕňa všetky zložky. Správnym právnym posúdením veci by súd prvého stupňa
žalobe vyhovel v celom rozsahu. Proti žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného,
ktorý má nielen rovnaké práva ako účastník na ktorého strane vystupuje, ale aj povinnosti si uplatnil
žalobca trovy prvostupňového odvolacieho konania.
K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že je stotožnený s rozsudkom Okresného súdu
Prešov. Všetky pohľadávky voči žalobcovi uhradil, čo aj doložil súdu prvého stupňa, preto súhlasí so
zamietnutím žaloby a žiada rozsudok potvrdiť.
K odvolaniu žalobcu sa vyjadril aj vedľajší účastník na strane žalovaného. Uviedol, že zákonom
stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné
vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a zároveň aby si veriteľ voči
dlžníkovi nemohol uplatňovať nároky, na ktoré nemá právo. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v
Prešove sp.zn. 7Co/220/2014. Názor žalobcu o bankovej praxi je irelevantný, ak odporuje zákonnému
ustanoveniu. Žalobcovi musí byť jasné, že nie len banková prax, ale prax všetkých poskytovateľov
úverov je taká, že podiel zmluvného úroku v istine je každým mesiacom odlišný a tento sa zvyšuje v
prospech istiny a až v druhej polovici z celkovo dohodnutej doby splatnosti úveru a práve toto členenie
je zmyslom ust. § 4 ods. 1 písm. i) zákona č. 258/2001 Z.z. Preto vedľajší účastník na strane žalovaného
navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu trovy odvolacieho konania za jeden úkon
právnej služby vo výške 51,45 Eur a režijný paušál 8,39 Eur + 20 % DPH 11,97 Eur, teda spolu 71,81
Eur na účet jeho právneho zástupcu.
Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok sudu prvého stupňa spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na
úradnej tabuli súdu dňa 27.01.2016 a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Predmetom prieskumu odvolacím súdom tak ako je vymedzený rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu
bolo posúdiť, či súd prvého stupňa rozhodol vo veci správne, ak žalobu zamietol z dôvodu, že úver je
pre chýbajúce náležitosti úverovej zmluvy považovaný za bezúročný a bez poplatkov, a to s poukazom
na odvolacie námietky, ktoré v odvolaní uplatnil žalobca.
Žalobca namietal, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil v dôsledku nesprávnej aplikácie
ust. § 4 ods. 2 písm. i) Zákona o spotrebiteľských úveroch.
Výklad právnej normy je nevyhnutnou súčasťou tak právnej teórie ako aj právnej praxe. Právny výklad
je integrálnou súčasťou procesu aplikácie práva, čo sa najzreteľnejšie prejavuje v súdnej aplikácii
práva. Úlohou výkladu je konkretizácia zákona v danom prípade, teda úloha aplikácie práva. Táto
predstavuje predovšetkým proces objasňovania zmyslu, obsahu a významu textov prameňov práva
ako nosičov právnych pravidiel. Samotným výkladom v niektorých prípadoch značne presahuje rozsahu
textu prameňov práva a je výsledkom právno-kreatívnej činnosti sudcov. Právny výklad je racionálna
činnosť, ktorá dáva zmysel právnemu textu, pričom požiadavka racionality je kľúčová. Teologický
výklad právnej normy postihuje zmyslel, resp. cieľ právnej normy v súvislosti s najvšeobecnejšími
podmienkami, v ktorých sa má norma realizovať. Ide najmä o hľadanie účelu zákonného ustanovenia,
a to v kontexte spoločenských podmienok v okamihu interpretácie. Pre výklad právneho predpisu je
rozhodujúca v ňom vyjadrená vôľa zákonodarcu, ktorú možno objektivizovať tak, ako to vyplýva zo
znenia zákonného ustanovenia a významných súvislostí, do ktorých je zaradené. Viazanosť zákonom
neznamená viazanosť písmenami spolu s nutnosťou doslovného výkladu, ale väzbu na zmysel a účel
zákona.
Odvolací súd má za to, že ust. § 4 ods. 2 písm. i) v spojení s ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch obsahuje hlavný účel, teda cieľ ochranu spotrebiteľa tak, aby dodávateľ bol
povinný spotrebiteľovi ešte pred uzavretím zmluvy, resp. priamo v nej poskytnúť prehľadne všetkyrelevantné údaje na základe ktorých sa spotrebiteľ môže rozhodnúť, či zmluvu o úvere uzavrie alebo
nie. Spotrebiteľ musí byť pred uzavretím zmluvy o úvere dôkladne informovaný. Aby bolo zabezpečené,
že spotrebiteľ bude mať dostatok relevantných informácií pre svoje rozhodnutie, zákonodarca v § 4
vymenúva zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zároveň vymenúva tie, ktoré majú
za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, čo predstavuje určitú sankciu pre
dodávateľa, ktorý zákonom predpísané náležitosti v zmluve neuvedie.
Odvolací súd súhlasí s právnym názorom súdu prvého stupňa, že ust. § 4 ods. 2 písm. i) zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch je potrebné vykladať tak, že každá zmluva musí obsahovať
presné číselné vymedzenie výšky, počtu a termínov splátok, osobitne istiny, tak úrokov, tak i iných
poplatkov, pričom absencia už len jednej z týchto náležitostí spôsobuje, že úver je potrebné považovať
za bezúročný a bez poplatkov.
Odvolací súd konštatuje, že v zmluve absentujú ďalšie náležitosti podľa citovaných ustanovení, čo by
tiež mohlo spôsobiť bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, vzhľadom na zásadu hospodárnosti však
bolo nadbytočné sa nimi v odvolacom konaní zaoberať.
Súd prvého stupňa vo veci správne rozhodol, keď žalobu zamietol. Správne rozhodol i o trovách
prvostupňového konania, keď žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho
zastúpenia vo výške 142,50 Eur.
Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. §
142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.
Úspešný žalovaný si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, preto o týchto trovách odvolací súd
nerozhodoval. Neúspešný žalobca si trovy konania uplatnil, avšak jemu nepatria. Trovy odvolacieho
konania patria vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný.
Preto odvolací súd rozhodol, že žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane
žalovaného trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 71,81 Eur
(za jeden úkon právnej služby, a to vyjadrenie k odvolaniu) do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet
JUDr. Igora Šafranka, advokáta (§ 149 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.