Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. máj 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/265/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113211568
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5113211568.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: CD Constulting s.r.o., so sídlom Politických
vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705, právne zastúpeného
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Gr?sslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: E.
O., bytom O. XXX/X, XXX XX B. C., v konaní o zaplatenie sumy 286,03 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 7C/241/2013-57 zo dňa 07.05.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 7C/241/2013-57 zo dňa 07.05.2014 z r u š u j e a
v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu žalobcu zamietol a žalovanej náhradu trov konania
nepriznal. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobca podal návrh podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“), ktorým žiadal vydať rozsudok o uložení povinnosti žalovanej
zaplatiť zmenkovú sumu 286,03 Eur, zmenkový úrok 0,25 % denne zo sumy 996,- Eur od 17.11.2009
do 03.02.2011, čo predstavuje sumu 1.105,56 Eur, zo sumy 946,- Eur od 04.02.2011 do 02.06.2011,
čo predstavuje sumu 281,44 Eur, zo sumy 896,- Eur od 03.06.2011 do 31.05.2012, čo predstavuje
sumu 815,36 Eur, zo sumy 286,03 Eur od 01.06.2012 do zaplatenia, ďalej 6 % ročný úrok zo
zmenkovej sumy 996,- Eur od 01.02.2010 do 03.02.2011, čo predstavuje sumu 60,42 Eur, zo sumy
946,- Eur od 04.02.2011 do 02.06.2011, čo predstavuje sumu 18,56 Eur, zo sumy 896,- Eur od
03.04.2011 do 31.05.2012, čo predstavuje sumu 53,76 Eur, zo sumy 286,03 Eur do 01.06.2012 do
zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 3,32 Eur a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že je
nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 08.07.2009 na zmenkovú sumu
996,- Eur a ktorou sa zaviazala na úhradu zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 17.11.2009.
Zmenka je opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Indosant predložil
zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ žiadnu sumu nezaplatil.

Okresný súd podľa čl. 4 ods. 4 nariadenia vyzval žalobcu tlačivom B, aby doplnil skutkové tvrdenia
na uplatnenie pohľadávky o skutočnosti, na základe ktorých bola zmenka vystavená, na základe
akého právneho titulu, na základe akých skutkových okolností vznikol žalovanej záväzok, ktorý bol
zabezpečený zmenkou, spolu so špecifikáciou zmenkovej istiny s uvedením jej častí. Žalobca v reakcii
oznámil, že návrh na uplatnenie pohľadávky nedoplní s tým, že v konaní uplatňoval majetkové práva
zo zmenky a nie z pohľadávky. Žalobca zdôraznil, že predmetom konania je výlučne zmenka, a nie iný
záväzkový právny vzťah a na zmenke je uvedená zmenková suma, ktorá nepozostáva zo žiadnych častí.

Okresný súd z predloženej zmenky zistil, že žalovaná sa zaviazala zaplatiť za zmenku pri predložení
na rad: Pohotovosť s.r.o., Bratislava, sumu 996,- Eur, zmenkový úrok 0,25 % denne od 17. novembra
2009, bez protestu, na plnenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia. Miestom vystavenia zmenky je
Liptovský Mikuláš, dátum vystavenia zmenky je 08. júla 2009, zmenková suma je 996,- Eur a číslo zmluvy

je 500400003. Okresný súd z obsahu pripojeného spisu sp.zn. 3Er/1391/2010 zistil, že bol podaný
návrh na vykonanie exekúcie v prospech oprávneného Pohotovosť, s.r.o., Bratislava, proti žalovanej
na vymoženie sumy 996,- Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne z tejto sumy od
17.11.2009 do zaplatenia, ďalej na zaplatenie zákonného úroku vo výške 6 % ročne a na náhradu trov
konania, a to podľa rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 08.07.2010, sp. zn. SR05628/10.
Zo zmluvy o úvere okresný súd zistil, že túto uzavrela žalovaná ako dlžníčka s veriteľom Pohotovosť,
s.r.o., Bratislava a na základe zmluvy sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi úver vo výške 500,- Eur.
Okresný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Okresný súd uplatnený nárok žalobcu posúdil podľa ustanovení Nariadenia Európskeho parlamentu
a rady (ES) č. 861/2007, podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a žalobu zamietol z dôvodu, že nebola preukázaná jej dôvodnosť. Okresný
súd uviedol, že Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu rozlišuje postup súdu tak, že
v prvom štádiu konania, ak sa súd domnieva, že informácie od žalobcu nie sú dostatočné a pokiaľ sa
pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný, poskytne žalobcovi možnosť
tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky doplniť. Ak žalobca návrh v určenej lehote nedoplní, súd
návrh zamietne. Okresný súd konštatoval, že skutkové tvrdenia žalobcu boli nedostatočne jasné,
neprimerané a minimalistické, brániace súdu vydať spravodlivé rozhodnutie. S poukazom na judikatúru
vyšších súdov nebolo možné v konaní vykonávať dokazovanie, ale vec prejednať len adekvátne
návrhu žalobcu, ktorého nemožno nútiť k takému postupu, aby bol v konaní úspešný, poskytovaním
ďalšieho priestoru pre uplatňovanie jeho nároku z iného dôvodu, ako práva zo zmenky. Žalobca
predložil zmenku, z ktorej vyplýva jej možné použitie ako inštitútu zabezpečujúceho splnenie záväzku
žalovanej zo spotrebiteľskej zmluvy. Číslo zmluvy uvedené na zmenke korešponduje s číslom zmluvy o
úvere uzavretej medzi žalovanou ako dlžníčkou a veriteľom Pohotovosť, s.r.o., Bratislava. Zamietnutím
žaloby nebol akceptovaný formalistický prístup žalobcu, ktorý odvodzoval svoj nárok výlučne z povahy
inštitútu uvedeného v návrhu (zmenka), keďže takýmto postupom žalobcu dochádza k zastieraniu
prvotného spotrebiteľského charakteru vzťahu medzi účastníkmi. Okresný súd podľa Smernice 93/13/
EHS konštatoval povinnosť členských štátov Európskej únie zabezpečiť, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa. Ďalej poukázal na Smernicu č. 2008/48/ES bod
31, podľa ktorej by zmluva o úvere mala zrozumiteľným a stručným spôsobom poskytovať všetky
potrebné informácie, aby sa spotrebiteľ mohol oboznámiť so svojimi právami a povinnosťami. Podľa
rozhodnutia Európskeho súdneho dvora C-40/08 je povinnosťou súdu ex offo skúmať neprijateľné
podmienky aj bez námietky účastníka konania. Nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo
dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom vo vzťahu k samotným účastníkom
zmluvy. Okresný súd poukázal tiež na uznesenie Európskeho súdneho dvora C-76/10, podľa ktorého
je úlohou vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy o úvere považovať za nekalú v
zmysle článkov Smernice a v prípade kladnej odpovede je úlohou súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré
z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva. Zo skutkových tvrdení žalobcu pritom podľa okresného
súdu nie je možné naplniť úradnú povinnosť súdneho prieskumu ex offo a skúmať dodržanie právnych
noriem spotrebiteľského práva. Ak by v danom prípade okresný súd vyhovel žalobe na základe
zmenky, postupoval by rovnako ako rozhodcovský súd, ktorého rozhodnutie v exekučnom konaní bolo
kvalifikované ako rozhodnutie, ktoré priznáva zákonom nedovolené plnenie. Podľa okresného súdu nie
je možné odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od spotrebiteľského vzťahu, nakoľko použitie
zmenky v spotrebiteľských vzťahoch je maximálne limitované. Bolo preto potrebné zo strany žalobcu
doplniť jeho tvrdenia tak, aby bolo možné posudzovať otázku prijateľnosti podmienok spotrebiteľských
zmlúv, vrátane zmenky ako zabezpečovacieho inštitútu, čo žalobca odmietol. Prelomeniu zmenky
ako abstraktného cenného papiera vo vzťahu k spotrebiteľovi nasvedčuje rozhodnutie Nemeckého
Najvyššieho súdu z 25.02.1965. Európsky súdny dvor v Luxemburgu (C-419/11) skúmal, či ručiteľ zo
zmenky môže byť spotrebiteľom a o to skôr je daný povinný súdny prieskum postavenia spotrebiteľa,
ak ide o samotného dlžníka, ako je to v tomto prípade. Ak žalobca nedoplnil svoj návrh, spôsobil,
že nebolo možné zistiť, či sa v danom prípade jedná o spotrebiteľský právny vzťah, ako to nepriamo
zo zmenky vyplýva. Ďalšie vyzývanie žalobcu na produkovanie skutkových tvrdení umožňujúcich mu
byť v konaní úspešný, by bolo porušením komunitárneho práva a zásady kontradiktórnosti konania.
Aj konanie s nízkou hodnotou sporu je sporovým konaním, v ktorom má žalobca povinnosť tvrdenia a
dôkaznú povinnosť. Neunesenie bremena tvrdenia má vždy za následok zamietavé rozhodnutie súdu.
Snaha žalobcu o interpretáciu zmenky ako riadneho a plnohodnotného zmluvného dojednania je v
hrubom rozpore s elementárnymi zásadami spotrebiteľského práva, keď neumožňuje ex offo preskúmať

zmluvu a kauzu právneho vzťahu a prípadnú nekalú povahu zmluvnej podmienky. Zmluvné dojednanie
vo všeobecných obchodných podmienkach v úverovej zmluve, ktoré umožňuje, aby zmenková suma
pozostávala zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, je v rozpore s § 4 ods. 6
zák. č. 528/2001 Z.z. a umožňuje v rozpore s § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka požadovať
od spotrebiteľa neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Dohoda o
vyplnení zmenky nebola individuálne dohodnutá, a preto môže predstavovať neprijateľnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve. Nemožno prihliadnuť ani na neprimerane vysoký zmenkový úrok 0,25 % denne,
t.j. 91,25 % ročne. Dohoda o vyplnení zmenky by bola právnym úkonom obchádzajúcim zákon, a to
normy na ochranu spotrebiteľa, ktorý je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný. O
náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a úspešnej žalovanej náhradu trov
konania nepriznal, keďže si túto v konaní neuplatnila.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca (č.l. 68 a nasl. spisu).
Odvolanie odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci. V konaní došlo k vadám tým, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať
pred súdom a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Okresný súd napadnuté rozhodnutie založil na tom, že žalobca na výzvu nedoplnil podanú žalobu, čím
spôsobil nemožnosť posúdenia, či sa jedná o spotrebiteľský vzťah. Takýto postup bol podľa žalobcu
neprípustný a okresný súd nemôže vyzývať na doplnenie či opravu návrhu, ktorá nie je pre prejednávanú
vec relevantná, a uplatnením takejto výzvy podmieňovať ďalší postup v konaní. Ak z tohto dôvodu
došlo k zamietnutiu návrhu, ide o odňatie možnosti konať pred súdom. Žalobca uviedol, že nemá
vedomosť o iných vzťahoch medzi pôvodným vlastníkom zmenky a vystaviteľom zmenky, pričom je
vlastníkom cenného papiera, ktorý nadobudol na základe indosamentu. Žiadne iné informácie ani
dokumenty k zmenke nemá a v zmysle platného právneho poriadku ich ani nepotrebuje mať na to,
aby mohol uplatňovať práva s cenným papierom spojené. V súlade s konštantnou judikatúrou českých
a slovenských súdov, je zmenka samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy a nie
je možné ju spájať či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Okresný súd
sa aplikáciou ustanovení o zmenke obsiahnutých v zákone č. 191/1950 Zb. nezaoberal a ignoroval
predmet sporu. Žalobca zásadne nesúhlasil s tým, že by v takomto konaní súd bol oprávnený z úradnej
povinnosti skúmať, či ide o spotrebiteľský vzťah. Keďže súd neuviedol žiadne konkrétne argumenty,
je jeho rozhodnutie arbitrárne a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Žalobca trval na tom, aby
okresný súd konal v zmysle právneho poriadku a vyhol sa kreovaniu svojej preskúmavacej právomoci
tam, kde mu to právny poriadok neumožňuje. Žalobca pritom skutočnosti o existencii iného vzťahu medzi
pôvodným majiteľom zmenky a žalovaným vôbec netvrdil, a teda nebol nositeľom dôkazného bremena.
Súd si sám vytvoril pochybnosť o tom, že by medzi predchádzajúcim majiteľom zmenky, ktorý ani nie je
účastníkom konania, a žalovaným, mohol existovať iný záväzkový vzťah, než aký je predmetom tohto
súdneho konania. Okresný súd ignoroval § 17 Zákona zmenkového a šekového podľa ktorého ten, kto
je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch
k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem, ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome
na škodu dlžníka. Žalovaný tak vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči
majiteľovi zmenky a keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaný, tým menej tak môže činiť
sám súd. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
5Obo 3/2008.

Žalobca uviedol, že predpokladom vydania napadnutého rozsudku bolo výlučne predloženie originálu
zmenky, ktorá ako listinný cenný papier inkorporuje samo právo žalobcu. Žalovaný mohol na základe
čl. 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke. Ak tak však neurobil, musia byť
akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej
Nariadením. Samotný súd nie je legitimizovaný na to, aby vznášal námietky voči zmenke za žalovaného.
Okresný súd žiadal z vlastnej iniciatívy bez návrhu žalovaného na ťarchu žalobcu vykonať dokazovanie,
ktoré by údajne preukazovalo charakter žalovaného ako spotrebiteľa. Sám žalovaný sa tejto obrany
žiadnym spôsobom nedovolával a uplatnenú pohľadávku nerozporoval. Prvostupňový súd požadoval
od žalobcu preukázanie skutočností, o ktorých žalobca nemal vedomosť a nemal k dispozícii ani
požadované listinné dôkazy. Okresným súdom požadované doplnenie žaloby a s tým spojená údajná
povinnosť žalobcu mať dokumenty, na základe ktorých mala byť zmenka vystavená, nevyplývajú z
právneho poriadku a zo strany okresného súdu boli fabulované. Okresný súd síce poukazuje na predpisy
Európskeho a vnútroštátneho spotrebiteľského práva, avšak zo žiadnych ustanovení nevyplýva ním
tvrdený nesúhlas s názorom žalobcu, že významnou pre konanie je výlučne zmenka. Okresný súd

vykonal dokazovanie oboznámením úverovej zmluvy, exekučného spisu a ďalšími listinnými dôkazmi,
avšak ani jeden z účastníkov dokazovanie týmito listinami nenavrhol. Podľa § 120 OSP však v sporovom
konaní je dokazovanie ovládané prejednacou zásadou a súd tak má vykonávať len tie dôkazy, ktoré
navrhli účastníci. Žalobca predložil ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, čím jasne, úplne
a zrozumiteľne preukázal svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a
obsahu zmenky zo strany žalovaného neboli žiadne námietky, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by
odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov. Vo veci mohol okresný súd rozhodnúť o uplatnenom nároku
len z predloženej zmenky. Okresný súd vychádzal ako z nespornej zo skutočnosti, že žalovaný so
spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., uzatvoril zmluvu o úvere a že zmenka je zabezpečovacou zmenkou
a že žalovaný zmluvu o úvere uzatvoril ako spotrebiteľ. Tieto skutočnosti neboli tvrdením ani jedného
z účastníkov konania, a preto ich nemožno považovať za nesporné. Žalobca ani žalovaný sa k
týmto okolnostiam nikdy nevyjadrili, a preto neexistuje spôsob, akým by mohol súd dospieť k záveru
o ich nespornosti. V odôvodnení okresný súd poukázal aj na rozhodnutie Nemeckého Najvyššieho
súdu z roku 1965. K tomuto rozhodnutiu žalobca uvádzal, že mu jeho obsah nie je známy a toto
rozhodnutie ani nie je dostupné. Jedná sa o rozhodnutie takmer 50 rokov staré, pričom v čase jeho
vzniku prakticky európske spotrebiteľské právo neexistovalo. Rozhodnutie nemeckého najvyššieho súdu
nemôže negovať aplikáciu platnej právnej úpravy, ktorá je súčasťou právneho poriadku Slovenskej
republiky, a to zákon č. 191/1950 Zb. Nemecký najvyšší súd pritom pri rozhodovaní postupoval podľa
nemeckého práva a okresný súd vo svojom rozhodnutí nijakým spôsobom neriešil zhodu či rozdielnosť
právnej úpravy Nemecka a Slovenskej republiky. Záver okresného súdu s odkazom na prelomenie
abstraktnosti zmenky podľa tohto nemeckého rozhodnutia je v rozpore so záverom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky v rozhodnutí sp.zn. 5Obo 3/2008, a tiež s rozsudkom Najvyššieho súdu Českej
republiky, sp.zn. 25Cdo 1839/2000, podľa ktorého je zmenkový záväzok úplne samostatný a oddelený
od prípadného záväzku, ktorý bol pôvodom jeho vzniku.

Z týchto skutočností podľa žalobcu vyplýva, že okresný súd nemôže od žalobcu požadovať preukázanie
vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovaným, pretože ide o celkom odlišný právny vzťah, než
aký je predmetom súdneho konania. K záveru okresného súdu, že nemožno prihliadať na neprimerane
vysoké príslušenstvo pohľadávky v podobe zmenkového úroku 0,25 % denne, je nevyhnuté uviesť, že
zmenku vystavila žalovaná a dobrovoľne ju podpísala. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozsudok
Krajského súdu Nitra sp.zn. 5Co/16/2010, v ktorom súd vyslovil, že zmluvná pokuta vo výške 0,25
% z istiny za každý deň omeškania nie je neprimeraná vzhľadom na účel, ktorý zmluvná pokuta ako
zabezpečovací inštitút zabezpečuje. Aj keď sa tento rozsudok týkal inštitútu zmluvnej pokuty, ide o
majetkovú sankciu, ktorá má zabezpečiť, aby zmluvná strana zaplatila riadne a včas a v prípade,
ak sa tak nestane, slúžila ako sankcia za nedodržanie zmluvných podmienok. Zmenkový úrok na
zmenke má rovnakú funkciu, ako zmluvná pokuta, a preto je toto rozhodnutie v prejednávanom
prípade aplikovateľné. Žalobca poukázal tiež na závery uznesenia Krajského súdu v Prešove, sp.zn.
10Co/79/2013, ktoré bolo vydané v identickej právnej veci a rovnako na uznesenie Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp.zn. 43CoZm/10/2013 a uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.
43Cob/316/2013. Žalobca konštatoval, že okresný súd zmaril konanie ako také, a to porušením
nariadenia, keď vôbec neumožnil viesť kontradiktórny spor, čoho dôsledkom došlo aj k porušeniu práva
žalobcu na prístup k súdu. Žalobca žiadal napadnutý rozsudok okresného súdu zmeniť a návrhu v celom
rozsahu vyhovieť.

Žalovaná sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach § 212 ods. 1 OSP
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a rozsudok okresného súdu zrušil podľa § 221
ods. 1 písm. f), h) OSP a podľa § 221 ods. 2 OSP vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd sa pri posudzovaní dôvodnosti žalobcom podaného odvolania oboznámil s obsahom
spisového materiálu. Z tohto zistil, že žalobca uplatnil nárok na zaplatenie pohľadávky vyplývajúcej
zo zmenky vystavenej žalovanou, a to postupom podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a rady
(ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej
len „Nariadenie“). Žalobca v tomto návrhu opísal rozhodujúce skutočnosti ohľadom vzniku zmenkovej
pohľadávky voči žalovanej a predložil originál zmenky, na základe ktorej uplatňuje právo. V súvislosti s
posudzovaním postupu okresného súdu považuje krajský súd za potrebné citovať príslušné ustanovenia

Nariadenia a s ohľadom na charakter uplatneného nároku tiež príslušné ustanovenia zákona č. 191/1950
Sb., Zákon zmenkový a šekový.

Podľa čl. 4 ods.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a rady ES č. 861/2007 z 11.07.2007 o európskom
konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“), navrhovateľ začne európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu vyplnením vzorového tlačiva A, ako je uvedené v prílohe I,
a jeho podaním na príslušný súd alebo tribunál osobne, poštou alebo akýmkoľvek iným komunikačným
prostriedkom, ako je fax alebo elektronická pošta, ktorý je prijateľný pre členský štát, v ktorom sa konanie
začína. Tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky obsahuje opis dôkazov, ktoré podporujú pohľadávku,
a prípadne sa k nemu pripoja akékoľvek príslušné podporné dokumenty.

Podľa čl. 4 ods. 4 Nariadenia Ak sa súd alebo tribunál domnieva, že informácie, ktoré poskytol
navrhovateľ, nie sú dostatočne jasné alebo primerané, alebo ak tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky
nie je správne vyplnené, a pokiaľ sa pohľadávka nezdá byť zjavne neopodstatnená alebo návrh
neprípustný, dá navrhovateľovi možnosť tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky doplniť alebo opraviť,
alebo predložiť týmto orgánom určené doplňujúce informácie alebo dokumenty, alebo vziať pohľadávku
späť, a to v lehote určenej týmto orgánom. Na tento účel súd alebo tribunál použije vzorové tlačivo B, ako
je uvedené v prílohe II. Ak sa pohľadávka zdá zjavne neopodstatnená alebo návrh neprípustný alebo ak
navrhovateľ tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky nedoplnil alebo neopravil v rámci určenej lehoty,
návrh sa zamietne.

Podľa čl. 5 ods. 1 Nariadenia, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd
alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá
zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti
prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie konania. Dôvody odmietnutia
sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno
samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa čl. 5 ods.2 Nariadenia po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky
súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III. Kópia
tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov spolu s vyplneným
tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní
od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

Podľa čl. 5 ods.3 Nariadenia odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade
potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo
akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa čl. 5 ods. 6 Nariadenia akákoľvek protipohľadávka, ktorá sa má podať na vzorovom tlačive
A, a akékoľvek príslušné podporné dokumenty sa doručia navrhovateľovi v súlade s článkom 13.
Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní od doručenia. Navrhovateľ je povinný odpovedať na akúkoľvek
protipohľadávku do 30 dní odo dňa jej doručenia.

Podľa čl. 7 ods. 1 Nariadenia do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v lehotách
ustanovených v článku 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:
a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti
týkajúce sa pohľadávky;
b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo
c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

Podľa čl. 7 ods. 3 Nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v
lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo
protipohľadávke.

Podľa čl. 19 Nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.

Podľa čl. I, § 5 ods. 1 zák. č. 191/1950 Sb., Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov
vo zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie
zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa ods. 2 cit. ust. úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka
za nenapísanú.

Podľa ods. 3 cit. ust. úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa čl. I, § 10 cit. zák., ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo
dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ
nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa čl. I, § 11 ods.1 cit. zák. každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť
indosamentom (rubopisom).

Podľa čl. I, § 17 cit. zák., kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú
na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa čl. I, § 34 ods. 1 cit. zák. je zmenka na videnie zročná pri predložení. Musí byť predložená na
platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu.
Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa čl. I, § 48 ods.1 cit. zák. majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;
2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti;
3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa čl. I, § 75 cit. zák., vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Podľa § 495 Občianskeho zákonníka platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe
ktorého je dlžník povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku, s výnimkou cenných
papierov hromadne vydaných alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom ustanovené, že veriteľ
túto povinnosť nemá.

Podľa § 120 ods. 1 OSP, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Krajský súd zistil, že v postupe okresného súdu došlo k vadám a tento postup nebol v súlade s
citovanými ustanoveniami Nariadenia, okresný súd nedodržal relevantné ustanovenia Občianskeho
súdneho poriadku a pri vykonávaní dokazovania nepostupoval v súlade s § 120 OSP.

Okresný súd žiadosťou o doplnenie alebo opravu tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky v zmysle
nariadenia (tlačivo B) zo dňa 27.2.2014 (č.l. 47 spisu) vyzýval žalobcu, aby uviedol na základe
akých skutočností bola zmenka vystavená na uvedenú sumu, na základe akého právneho titulu
a z akých skutkových okolností vznikol záväzok, ktorý bol zabezpečený zmenkou, vyzval žalobcu
špecifikovať zmenkovú istinu s uvedením jej položiek, s uvedením ich výšky, dátumu a dôvodu vzniku,

odôvodniť počiatok uplatneného 6% ročného úroku a predložiť príslušné listinné dôkazy. Z návrhu
podaného žalobcom je však podľa krajského súdu nepochybné, že žalobca uplatnil nárok výlučne na
základe predloženej zmenky vystavenej žalovanou. Zmenka je pritom cenným papierom vydaným v
zákonom stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste
a čase uvedenom v zmenke čiastku v nej určenú. Ide o záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný,
nesporný a abstraktný. Abstraktnosť záväzku zo zmenky má ten dôsledok, že zákon neviaže vznik
zmenkových nárokov na žiadne iné okolnosti, než na splnenie formalít, ktoré predpisuje. Jedná sa teda
o záväzok platobný, ktorý nie je viazaný na iné vzťahy a ani na hospodárske dôvody vzniku zmenky. S
abstraktnosťou zmenkového záväzku počíta priamo citované ust. § 495 Občianskeho zákonníka. Ďalším
charakteristickým znakom záväzku vyplývajúceho zo zmenky je jeho nespornosť. Táto je daná tým, že
majiteľ zmenky nemusí pri predkladaní zmenky na zaplatenie ani neskôr pri jej vymáhaní preukazovať
nič iné len to, že je vlastníkom zmenky. Nemá dôkaznú povinnosť preukazovať, že mu povinný zo zmenky
skutočne dlží zmenkovú sumu. Zmenka samotná, pokiaľ je platná, je dostatočným dôvodom pre vznik
nároku na čiastku v nej uvedenú a je výlučne na dlžníkovi zo zmenky, aby tento v rámci prípadného
súdneho konania vzniesol svoje námietky a tieto v súdnom konaní aj preukázal. Zmenkový záväzok je
tiež záväzkom samostatným, ktorý existuje nezávisle na hospodárskom dôvode jeho vzniku. Zmenkový
záväzok nemá pôvod v predchádzajúcich kauzálnych pohľadávkach, tie len vytvárajú potrebu založenia
zmenkových záväzkov. V prípade vystavenia zabezpečovacej zmenky potom existujú vedľa seba dva
záväzky, záväzok pôvodný a popri ňom záväzok zmenkový. Účelom zabezpečovacej zmenky je, aby v
prípade omeškania s plnením záväzku všeobecno-právnej povahy bolo zabezpečené plnenie práve zo
zmenky; avšak aj záväzok z takejto zabezpečovacej zmenky má povahu abstraktnú a nespornú.

V zmysle uvedených záverov potom krajský súd konštatuje, že nebol daný dôvod, aby okresný
súd žalobcu vyzýval na doplnenie jeho tvrdení o právny dôvod záväzku, ktorý viedol k vystaveniu
zmenky, ani na preukazovanie spôsobu výpočtu a položiek, z ktorých pozostáva uplatnená zmenková
suma. Na riadne uplatnenie nároku na zaplatenie zmenkovej pohľadávky s príslušenstvom žalobcovi
postačovalo predloženie zmenky a opis rozhodujúcich skutočností, ktorý žalobca podal v čl. 8. návrhu
na uplatnenie pohľadávky. Nepredloženie okresným súdom požadovaných dôkazov ani poskytnutie
okresným súdom požadovaných informácií tak nemôže byť dôvodom na zamietnutie návrhu v celosti
zo strany okresného súdu. Pre posúdenie uplatneného nároku žalobcu nie je relevantné to, že
žalobca ako majiteľ zmenky nepreukázal skutočnosti týkajúce sa vystavenia zmenky a ani okolnosti
ohľadom kauzálnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorej účastníkom mal byť žalovaný v postavení dlžníka.
Odvolací súd je toho názoru, že pre postup okresného súdu, ktorý tlačivom B vyzýval žalobcu na
doplnenie skutočnosti a predloženie ďalších dôkazov ohľadom uplatneného nároku, nebol daný žiadny
Nariadením stanovený dôvod. Žalobca presne určil nárok ako nárok zmenkový, ktorý riadne doložil
originálom zmenky, čo na jeho preukázanie postačuje. Okresný súd tak nebol oprávnený vyzývať
žalobcu na predloženie iných dôkazov, dokumentov a ani na uvedenie doplňujúcich informácií z dôvodu
preukazovania existencie základného spotrebiteľského vzťahu, ktorý mal vzniknúť medzi pôvodným
majiteľom zmenky a žalovaným, nakoľko takéto dôkazy nie sú pre posúdenie žalobcom uplatneného
nároku relevantné. Posúdenie takýchto okolností by bolo relevantné výlučne v prípade, ak by žalovaný
ako dlžník vzniesol v rámci súdneho konania námietky voči uplatnenému zmenkovému nároku. Ak na
takúto výzvu žalobca požadované skutočnosti a dôkazy nedoplnil, nemôže byť táto okolnosť dôvodom
pre to, aby okresný súd návrh žalobcu podaný v súlade s Nariadením zamietol pre nesplnenie tejto výzvy,
nakoľko doteraz poskytnuté informácie uvedené v návrhu žalobcu a ním pripojené dôkazy umožňujú
postup súdu podľa čl. 5 ods. 2 až 5, čl. 7 a čl. 9 Nariadenia. Ak okresný súd z dôvodu nedoplnenia
tlačiva žalobcom v takomto prípade uplatnený návrh žalobcu zamietol, v rozpore s Nariadením odňal
žalobcovi možnosť konať pred súdom a porušil jeho právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a tiež právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

Okresný súd pritom napriek tomu, že mienil postupovať podľa čl. 4 ods. 4 Nariadenia a návrh zamietnuť z
dôvodu jeho nedoplnenia, naviac pripojil spis sp. zn. 3Er/1391/2010 a pri zamietnutí návrhu vychádzal aj
z obsahu listín v ňom obsiahnutých (napr. zmluva o úvere, rozhodcovský rozsudok). Žiaden z účastníkov
nenavrhol vo veci vykonať takéto dokazovanie a okresný súd takéto dokazovanie vykonal bez toho, aby
zo strany žalovaného boli vznesené akékoľvek námietky, ktoré by mohli takýto postu okresného súdu
primárne odôvodniť.
Krajský súd sa nestotožnil ani s postupom okresného súdu, ktorý z (ex offo) pripojeného exekučného
spisu bez ďalšieho konštatoval, že zmenka bola vystavená na zabezpečenie spotrebiteľského úveru a
vo veci aplikoval spotrebiteľské právo, pričom žalovaný ani nemal možnosť voči uplatnenému nároku

žalobcu vzniesť námietky. Žalobca v konaní uplatnil záväzok žalovaného zaplatiť sumu, ktorú do zmenky
doplnil pôvodný majiteľ zmenky, avšak okresný súd napriek tomu posudzoval žalobcom uplatnený nárok
ako zmluvný záväzok vzniknutý zo spotrebiteľskej zmluvy a nie ako nárok zo zmenky. Je potrebné
zdôrazniť, že predmetom žalobcom uplatneného nároku nie je nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, ale nárok
zo zmenky, ktorá indosáciou stratila charakter zabezpečovacej zmenky a nadobudla charakter zmenky
na platenie. Posudzovanie základného vzťahu by malo význam len vtedy, keby žalovaný vzniesol voči
majiteľovi námietky, že k indosácii došlo na jeho škodu alebo ak by podal relevantné kauzálne námietky
týkajúce sa úverovej zmluvy, prípadne zmenky, čo by však v konaní musel zároveň preukázať.

V tomto prípade podľa krajského súdu neboli naplnené ani predpoklady pre vykonanie dôkazov nad
rámec dôkazných návrhov účastníkov konania podľa ust. § 120 ods. 1 OSP. Žalobca v danom prípade v
tlačive A uplatnil práva zo zmenky a uviedol, že nie je pôvodným majiteľom zmenky, ale je indosatárom.
Vo vzťahu k týmto dostatočným tvrdeniam žalobcu nebolo potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie, s
výnimkou oboznámenia sa s predloženou zmenkou. Dokazovanie okresným súdom nebolo vykonávané
ani vo vzťahu k tvrdeniam žalovanej, nakoľko žalovanej okresný súd ani nedal možnosť k uplatnenému
nároku žalobcu sa vyjadriť. Okresný súd napriek tomu vykonával dokazovanie úverovou zmluvou
a ďalšími listinami získanými z exekučného spisu, ktoré pre rozhodnutie o uplatnenom nároku na
zaplatenie zmenkovej sumy s príslušenstvom neboli nevyhnutné, nakoľko na posúdenie a rozhodnutie o
uplatnenom nároku, vzhľadom na jeho charakter, postačovala samotná v origináli predložená zmenka.

Krajský súd s poukazom na závery vyjadrené v náleze Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS
499/2012, a to predovšetkým na tie závery, ktoré je potrebné v praxi všeobecných súdov prijať ako
všeobecne uplatniteľné, pokiaľ ide o zaujatie stanoviska ku kontradiktórnosti súdneho procesu, k pojmu
dokazovanie, k pojmu súdna (právna) vec a prejednanie veci v prítomnosti účastníka konania, dospel
k názoru, že okresný súd znemožnil žalobcovi uplatniť jeho práva zo zmenky. Účelom tohto práva
účastníka konania je vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a tým ovplyvniť skutkové zistenia, na ktorých
súd zakladá svoje rozhodnutie, keďže skutkové zistenia sú to, čo je účastníkovi nepochybne známejšie
ako súdu. Aktivita účastníka pri využívaní tohto práva je v podstatnej miere závislá práve od miery
presvedčivosti vykonaných dôkazov, skutkových zistení, ktorých vyvodenie z nich možno očakávať, a
miery presvedčenia súdu o vplyve týchto zistení na unesenie dôkazného bremena daného účastníka.

Vo vzťahu k charakteru zmenkového vzťahu ako vzťahu abstraktného okresný súd uviedol, že tento
vzťah nie je možné oddeliť od vzťahu spotrebiteľského, pričom argumentoval rozhodnutím nemeckého
najvyššieho súdu z roku 1965 a rozhodnutím Európskeho súdneho dvora v Luxemburgu (C-419/11),
ktorý skúmal, či ručiteľ zo zmenky môže byť spotrebiteľom. Krajský súd k tomu udáva, že abstraktný
charakter zmenkového vzťahu je vyjadrený § 17 zákona zmenkového a šekového. Zásada abstraktnosti
zmenkových záväzkov znamená, že v prípade zmenky ide o záväzky, ktoré sú úplne oddelené od
všeobecných záväzkových vzťahov, ktoré viedli k ich vzniku. V zmysle tohto ustanovenia potom dlžník
nie je oprávnený namietať voči povinnosti zaplatiť zmenku skutočnosti, ktoré vyplývajú z jeho vzťahu
s pôvodným majiteľom zmenky, a to práve z dôvodu, že došlo k jej indosácii. Odvolací súd je toho
názoru, že výlučne žalovaná strana je tým subjektom, ktorý je oprávnený a zároveň aj povinný tvrdiť
na svoju obranu proti platobnej povinnosti všetky skutočnosti, ktoré považuje za významné. Žalovaná
strana tak musí tvrdiť a preukázať tiež okolnosti, ktoré by spochybnili abstraktný charakter indosamentu
v zmysle ust. § 17 zákona zmenkového a šekového, teda okolnosti, ktoré by preukazovali záver, že
majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Dlžník tak musí preukázať, že nový
majiteľ nadobudol zmenku nepoctivo. Pri posudzovaní tejto okolnosti je možné zobrať do úvahy i
charakter účastníkov zmenkovo-právneho vzťahu. Je možné rozlišovať situáciu, kedy do zmenkového
vzťahu vstupuje podnikateľ, ktorý zmenky využíva aktívne pri svojej podnikateľskej činnosti, napríklad
na zabezpečenie svojich záväzkov vyplývajúcich z úverových vzťahov, a postavenie spotrebiteľa, ktorý
vstupuje do zmenkovo-právneho vzťahu výlučne z dôvodu potreby zabezpečenia jeho záväzku voči
veriteľovi, pričom nie je možné predpokladať jeho aktívnu znalosť zmenkovej úpravy. Je tak možné
zaoberať sa otázkou, či zo strany veriteľa, resp. jeho právneho predchodcu, ktorý bol pôvodným
majiteľom zmenky, nedošlo k zneužívaniu zmenkového práva a či tým nedošlo k neprimeranému
zvýhodneniu jednej zo zmluvných strán na úkor druhej strany. Takéto zisťovanie a posudzovanie je však
možné v prípade, ak zo strany dlžníka sú vznesené námietky proti jeho povinnosti zaplatiť zmenku, o
platnosti a záväznosti ktorej inak nie sú žiadne pochybnosti. Dlžník preto musí takéto námietky v konaní
nielen uplatniť, ale ich aj riadne zdôvodniť a preukázať, nakoľko samotný majiteľ zmenky je dostatočne
legitimovaný už tým, že drží zmenku, bez toho, aby musel preukazovať dôvod jej vzniku, dôvod jej

prijatia, či dôvod jej indosácie a nadobudnutia aktuálnym majiteľom. Záväzok vyplývajúci zo zmenky je
záväzkom samostatným, a preto nie je závislý na pôvodnom úverovom vzťahu. Ak žalobca uplatnil nárok
zo zmenky, bez ďalšieho nie je možné rozhodovať o záväzkoch zo zmluvy, ani keď by bolo nepochybné,
že s danou zmenkou súvisia.

Neobstojí podľa krajského súdu ani odkaz na nemecký rozsudok z roku 1965. Ohľadom tohto rozsudku
krajský súd uvádza, že nie je zrejmé, na základe akého právneho stavu bol daný rozsudok vydaný.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu nevyplýva, či právna úprava, ktorú nemecký
súd v danom rozsudku aplikoval, je totožná s právnou úpravou obsiahnutou v slovenskom Zákone
zmenkovom a šekovom. Z citácie dotknutého nemeckého rozsudku okresným súdom nie je možné zistiť,
aký nárok nemecký súd posudzoval, či sa napríklad jednalo o zmenku prevedenú bežným rubopisom
alebo rubopisom uskutočneným po lehote na protest, ktorý má len účinky postúpenia pohľadávky, ani
to, či nemecký súd na spotrebiteľský charakter zmluvy o úvere prihliadol na námietku zmenkového
dlžníka alebo bez takejto námietky. Okrem toho treba poukázať na judikatúru súdov SR, ktorá závery
tohto nemeckého rozhodnutia prekonáva názorom, podľa ktorého ...„z povahy zmenky ako abstraktného
a nesporného záväzku vyplýva, že majiteľ zmenky nemusí pri jej predložení k zaplateniu, prípadne
vymáhaniu preukazovať, že mu odporca zmenkovú sumu aj skutočne dlhuje“ (rozsudok NS SR sp. zn.
5Obo 3/2008). Krajský súd poukazuje tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 21/2012,
podľa ktorého ...„Pohľadávka majiteľa zmenky a povinnosť dlžníka zaplatiť zmenkovú sumu sú právne
nezávislé od základného právneho pomeru, majú samostatnú právnu povahu a existenciu. Záväzok
zo zmenky je teda záväzkom nesporným a žalobca ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj nárok
preukazovať iným spôsobom, než predložením prvopisu zmenky, ktorá, ak spĺňa formálne náležitosti,
zabezpečuje svojmu majiteľovi právo na jej zaplatenie“.

Podľa krajského súdu závery okresného súdu, ktoré vychádzali z právneho vyhodnotenia základného
vzťahu, posúdenie ktorého ani nebolo predmetom sporu, nemôžu postačovať na prelomenie základnej
zásady obsiahnutej v ust. § 17 zákona zmenkového a šekového. Postup okresného súdu bol preto v
rozpore aj týmto ustanovením zákona zmenkového a šekového, ktoré dokazovanie ohľadom základného
vzťahu pripúšťa len vtedy, ak ohľadom kauzálneho vzťahu boli podané a preukázané námietky zo
strany dlžníka. Nespornosť a abstraktnosť zmenkových záväzkov môže prelomiť len taká skutočnosť,
že sám majiteľ pri nadobúdaní zmenky nekonal poctivo a že konal vedome na škodu dlžníka. Námietka
nepoctivého nadobudnutia zmenky ďalším majiteľom na škodu dlžníka však musí byť ako relatívna
námietka uplatnená dlžníkom a musí ním byť aj preukázaná. Okresný súd pri posudzovaní uplatneného
nároku žalobcu bol oprávnený posudzovať len to, či zmenka obsahuje všetky zákonom zmenkovým
a šekovým vyžadované náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť povinne do nej uviesť. Nebol však
oprávnený skúmať podmienky jej vystavenia a ani jej prípustnosť či neprípustnosť. Zákaz zneužitia
práva je síce jedným zo základných princípov fungovania právneho štátu, napriek tomu právna úprava
zmenkového práva je prísne formálna a neumožňuje súdu bez podania námietok dlžníkom prelomiť
zásadu uvedenú v § 17 zákona zmenkového a šekového tak, aby sa mohol súd zaoberať základným
záväzkovým vzťahom.

Krajský súd nesúhlasí ani s právnym posúdením, ktoré okresný súd vykonal vo vzťahu k ustanoveniam
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktoré krajský súd považuje za potrebné v tejto
súvislosti citovať.

Podľa, v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou
alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne
30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Podľa § 4 ods. 7 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu vystavenia
predmetnej zmenky 8.7.2009, veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením odseku
6 veriteľom.

Okresný súd z uvedeného § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z dospel k záveru o možnej neplatnosti
dojednania o vystavení zmenky. V zmysle citovaného § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. mohol veriteľ
prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku zo spotrebiteľského úveru, len ak sa jednalo
o zmenku zabezpečovaciu a zmenková suma bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného
spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške max. 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru.
Ak by v prejednávanom prípade zmenková suma vyplnená do zmenky túto maximálnu zmenkovú sumu
podľa ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. presahovala, podľa názoru krajského súdu mohla táto
skutočnosť mať za následok len vznik práva na náhradu škody, avšak nemohla spôsobiť neplatnosť
zmenky a ani neplatnosť dohody o jej vyplnení. Samotný zákon č. 258/2001 Z.z. totiž porušenie ust.
§ 4 ods. 6 nesakcionoval (úplnou) neplatnosťou zmenky, či neplatnosťou dohody o vyplnení zmenky,
ale vznikom zodpovednosti veriteľa za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením povinnosti podľa
tohto ustanovenia veriteľom. V dôsledku porušenia tohto zákonom ustanoveného obmedzenia tak
prípadne mohol žalovanej vzniknúť výlučne nárok na náhradu škody voči pôvodného veriteľovi, teda voči
spoločnosti pohotovosť, s.r.o., ktorá zmenku vystavenú v rozpore s týmto ustanovením od žalovanej ako
dlžníka prijala, resp. ju v rozpore s týmto ustanovením vyplnila. pohotovosť, s.r.o. však nie je účastníkom
tohto konania a v dôsledku porušenia tejto zákonnej povinnosti nemohol vzniknúť žiaden nárok žalovanej
ako dlžníkovi voči žalobcovi, ktorý nie je veriteľom z pôvodného úverového vzťahu.

S ohľadom na uvedené skutočnosti neobstoja ani právne závery okresného súdu o možnom posúdení
zmluvného dojednania o vyplnení zmenky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky. Okresný súd
argumentoval tým, že dohoda o vyplnení zmenky má byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou z dôvodu,
že umožňuje veriteľovi požadovať od spotrebiteľa zmenkovú sumu, ktorá pozostáva zo sumy všetkých
peňažných nárokov veriteľa zo zmluvy, a požadovať neprimerane vysokú sumu ako sankciu. Krajský
súd v tejto súvislosti opätovne poukazuje na ust. § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z., ktoré priamo
počítalo s tým, že za účelom zabezpečenia nárokov veriteľa zo spotrebiteľského úveru je možné vystaviť
zabezpečovaciu zmenku, ktorá však musí spĺňať zákonom v danom ustanovení určené podmienky.
Zákon pritom priamo počítal aj s tým, že zmenka bude vystavená ako blankozmenka, keď uvádzal,
že veriteľ je povinný dlžníkovi vydať zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s týmto
ustanovením. Samotný zákon tak počítal s tým, že dlžník vystaví blankozmenku, ktorú dodatočne
vyplní veriteľ. V danom čase tak vystavenie takejto zmenky bolo v súlade s právnou úpravou zákona
o spotrebiteľských úveroch, a teda nie je možné konštatovať, že by sa malo jednať o postup veriteľa
na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ako už bolo uvedené vyššie, otázku porušenia zákonom
stanoveného limitu, do ktorého je možné stanoviť zmenkovú sumu, zákonodarca riešil nie neplatnosťou
zmenky alebo dohody o jej vyplnení, ale vznikom osobitného nároku spotrebiteľa na náhradu škody
vzniknutej spotrebiteľovi porušením tohto ustanovenia veriteľom. Krajský súd tak konštatuje, že nebolo
zistené, že by zmenka bola vystavená v rozpore so zákonom, alebo že by dohoda o jej vyplnení zákon
obchádzala. Vzhľadom k tomu, že žalobcom predložená zmenka spĺňala všetky Zákonom zmenkovým
a šekovým požadované náležitosti, jedná sa o platnú vlastnú zmenku vystavenú žalovanou.

Okresný súd vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku na zaplatenie zmenkového úroku vo výške
0,25 % denne konštatoval, že na toto neprimerane vysoké príslušenstvo pohľadávky nie je možné
prihliadať. Okresný súd však neuviedol žiadne okolnosti, na základe ktorých dospel k záveru, že
príslušenstvo pohľadávky v podobe 0,25 % denného zmenkového úroku je neprimerane vysoké. Z
odôvodnenia napadnutého rozsudku tak nevyplynuli dôvody, pre ktoré okresný súd ku svojmu záveru o
neprimeranej výške zmenkového úroku dospel. Záver o neprimeranej výške zmenkového úroku okresný
súd konštatoval bez toho, aby tento záver bližšie odôvodnil. S ohľadom na absenciu zodpovedajúceho
odôvodnenia krajský súd konštatuje, že závery okresného súdu v tejto časti bolo možné vyhodnotiť
len ako predčasné, a to tak skutkovo aj právne. V tejto časti odôvodnenie napadnutého rozsudku nie
je v súlade s ust. § 157 ods. 2 OSP, nakoľko odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia musí
obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia a súd
sa musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, pričom jeho myšlienkový postup musí
byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie
písomnej formy rozhodnutia je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo
a nezdôvodnených nepresvedčivých alebo neurčitých rozhodnutí, ale má byť tiež prameňom poznania
úvah súdu v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj úvah o právnom posúdení veci. S ohľadom
na zistené nedostatočné odôvodnenie tejto časti odvolaním napadnutého rozsudku je naplnený dôvod
pre zrušenie rozsudku súdu prvého stupňa cez § 221 ods. 1 písm. f) OSP, t.j. z dôvodu odňatia možnosti

žalobcu konať pred súdom, ktoré zistenie sa premietlo i do predčasnosti právnych záverov okresného
súdu, čím bol naplnený i dôvod v zmysle § 221 ods. 1 písm. h) OSP.

Z vyššie uvedených dôvodov potom dospel krajský súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je
potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f) a h) OSP zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

Bude úlohou okresného súdu v ďalšom konaní postupovať v zmysle návrhu žalobcu, ktorý si podľa
Nariadenia uplatnil ako indosatár právo na zaplatenie zmenky vystavenej žalovanou, pričom žalobca
podľa doterajšieho stavu v konaní nie je povinný preukazovať existenciu žiadneho záväzkovo-právneho
vzťahu a ani ďalšie skutočnosti, na základe ktorých okresný súd doteraz dospel k záveru o nedôvodnosti
uplatneného nároku. Žalobca ako nadobúdateľ zmenky, ktorý nie je právnym nástupcom pôvodného
majiteľa, nemá povinnosť preukazovať okolnosti týkajúce sa vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky
a žalovanou. Okresný súd bude postupovať v súlade s čl. 5 a nasl. Nariadenia, doručí žalovanej Tlačivo
C na odpoveď a v závislosti od toho, či žalovaná využije svoje právo na odpoveď alebo nie, určí okresný
súd ďalší postup v konaní, len ak žalovaná v odpovedi uplatní voči nároku žalobcu námietky, okresný súd
tieto námietky vyhodnotí a v prípade potreby vykoná dokazovanie v súlade s Nariadením. Ak žalovaná
v Nariadením stanovenej lehote neuplatní žiadne námietky voči uplatnenému nároku žalobcu, nie je
okresný súd bez námietok oprávnený ex offo skúmať a vykonávať dokazovanie ohľadom záväzkovo-
právneho vzťahu, aj keď by tento záväzkovo-právny vzťah mohol byť vzťahom spotrebiteľským. Keďže
predmetom konania je výlučne nárok uplatnený žalobcom zo zmenky, bude okresný súd tento nárok
primárne posudzovať podľa zákona zmenkového a šekového, pričom bude vychádzať z prezentovaného
právneho názoru krajského súdu v tom smere, že žalobcom predložená zmenka je platnou zmenkou
spĺňajúcou všetky zákonom zmenkovým a šekovým vyžadované náležitosti. Pokiaľ v rámci nového
konania nedôjde ku kvalitatívne odlišnej zásadnej zmene skutkového a právneho stavu veci, bude
okresný súd vychádzať z uvedených záverov krajského súdu.

Podľa ust. § 226 OSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa ust. § 224 ods. 3 OSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Toto rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté v senáte hlasovaním pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.