Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. november 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16C/23/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614220707
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7614220707.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Radoslav Baláž, v právnej veci žalobcu E. X F.. U.., L.

XXX, XXXXXX E., Q. V., právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o.,
so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany proti žalovanému T. Č., W.. XX.X.XXXX, F. L. XX/XX, L. W. U.,
M. Č. G.. XX. N. XXX, XXX XX V. Q., Č. C., v konaní o zaplatenie 1.461,18 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 316,60 EUR spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,15% ročne zo sumy 316,60 EUR od 17.6.2014 do zaplatenia, to všetko do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd návrh žalobcu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

III. Súd nepriznáva žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 12.12.2014 domáhal od žalovaného zaplatenia
istiny 1.461,18 € s príslušenstvom a náhrady trov konania.

Návrh odôvodnil tým, že v súlade s ustanovením § 526 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
v znení neskorších predpisov boli pohľadávky Q. Z. L., E..L.. K. : XX XXX XXX, M. XXXX/XXX,

XXX XX T. vzniknuté z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 31.8.2012 na základe zmluvy
zo dňa 28.5.2014 postúpené na žalobcu. Právny predchodca žalobcu uzatvoril so žalovaným ako
dlžníkom dňa 31.8.2012 Úverovú zmluvu č. 4208136714, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú úverové
podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. (ďalej len „ÚZP“). Predmetom úverovej zmluvy
bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 1.500,--€ zo strany právneho predchodcu žalobcu
žalovanému. Žalovaný sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť v 48 mesačných splátkach po 67,37
€. Žalovaný bol v omeškaní s úhradou svojho záväzku, preto bol listom zo dňa 28.5.2014 vyzvaný k

splateniu celého úveru, ktorý pozostáva z nezaplatených splátok po splatnosti, upomienky, zmluvnej
pokuty a zo zosplatnených budúcich splátok. Zmluvné pokuty a upomienky boli žalovanému vyúčtované
v zmysle Hlavy 18 ÚZP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy. Žalovaná istina pozostáva z
istiny vo výške 75,58 €, úroku vo výške 180,24 €, zosplatnenej istiny 1.157,84 €, poistenia Bill protection
vo výške 10,32 €, poplatku za možnosť zmeny splátky vo výške 1,20 €, poplatku za upomienku II vo
výške 36,--€

Žalobca, jeho právny zástupca, ako aj žalovaný, sa na pojednávanie nedostavili, kedy žalobca
svoju neúčasť ospravedlnil cestou svojho právneho zástupcu. Doručenie predvolania mal súd riadne
preukázané. Lehota na prípravu pojednávania bola u všetkých zachovaná a preto súd poukazujúc na
§ 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v ich neprítomnosti.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to so Úverovou zmluvou č.
XXXXXXXXXX, s Úverovými zmluvnými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., -

hotovostný úver, s výzvou k splateniu celého úveru, s poštovým podacím hárkom, s výpisom z účtu,
s oznámením o postúpení pohľadávky, s podacím hárkom, s výstupom z interaktívnej kalkulačky na
výpočet RPMN nachádzajúcej sa na internetovej stránke vedenej Portálom finančnej osvety a ochrany
finančného spotrebiteľa MF SR) a zistil tento skutkový stav:

Dňa 31.8.2012 bola medzi predchodcom žalobcu a žalovaným uzavretá Úverová zmluva č.
XXXXXXXXXX. Z uvedenej zmluvy bolo zistené, že predchodca žalobcu poskytol žalovanému
bezúčelový úver vo výške 1.500,--€, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť v 48 mesačných splátkach po
67,37 € s lehotou splatnosti 48 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci.
Ročná percentuálna miera nákladov poskytnutého úveru je v zmluve uvedená od 49,3 % do 52,7 %,
ročná úroková sadzba 40,03 %. Celková čiastka splatná spotrebiteľom je uvedená vo výške 3.109,92 €.

Podľa bodu 51 uvedenej zmluvy mal žalovaný súhlasiť s tým, aby bol poistníkom poistený pre prípad
dlhodobej pracovnej neschopnosti , straty pravidelného zdroja príjmu a ďalej pre prípad invalidity alebo
smrti následkom úrazu s úhradou poistného za poistenie PLUS vo výške 2,58 € ( t.j. 3,98 % z pravidelnej
mesačnej splátky úveru bez poistenia).

Zvýpisučerpania,splátokaúhradbolozistené,žedňa13.9.2012bolažalovanémubankovýmprevodom
poukázaná suma 1.500,--€ . Žalovaný uhradil žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi celkove
sumu 1.183,40 €. Žiadne ďalšie splátky už následne nezaplatil.

Listom zo dňa 28.5.2014 označeným ako „Výzva k splateniu celého úveru“ právny predchodca žalobcu
vyzval žalovaného k splateniu celého úveru z dôvodu, že žalovaný nesplácal úver riadne a včas. Podľa
tohto listu dlžná čiastka zo strany žalovaného k uvedenému dátumu predstavovala sumu 1.581,18 €.
Uvedeným listom bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie aktuálnej dlžnej čiastky do 15 dní od odoslania
výzvy.

Podľa Interaktívnej kalkulačky na výpočet RPMN zverejnenej na stránke Portálu finančnej osvety a
ochrany finančného spotrebiteľa MF SR) pri zadaní hodnoty úveru 1.500,--€, celkovej čiastky, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť vo výške 3.109,92 €, počte 48 mesačných splátok v hodnote jednej splátky 67,37 €,
kedy každú z uvedených splátok je spotrebiteľ povinný zaplatiť do 30-tého dňa toho-ktorého mesiaca

( t.j. ku koncu toho-ktorého mesiaca) predstavuje hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov hodnotu
54,86 %. V žalobcom predloženom písomnom znení Úverovej zmluvy č. 4208136714, sa však uvádzala
hodnota od 49,3 % do 52,7 %.

Listom zo dňa 17.11.2015 predchodca žalobcu oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky v tom čase

vo výške 1.511,88 € z Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX, a to zmluvou zo dňa 12.9.2012 (zrejme chyba
v prepise - poznámka súdu).

Podľa § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom k 31.8.2012, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 3, 5 Občianskeho zákonníka v znení platnom k 31.8.2012, spotrebiteľské zmluvy
nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide
o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto
zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky

individuálne dojednané. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.Podľa§54ods.1,2Občianskehozákonníkavzneníplatnomk31.8.2012,zmluvnépodmienkyupravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť

svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k 31.8.2012,
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na

základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a/, b/, d/ , g, h./a i./ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom
31.8.2012, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,

b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,

g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal

spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,
h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a
celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,
i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.

Podľa § 9 ods. 2 písm. f/, g/, j/, k/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
platnomk31.8.2012zmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecnýchnáležitostípodľaObčianskeho
zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k 31.8.2012,
poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

Podľa§19ods.1zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochvzneníplatnomk31.8.2012,ročná
percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2.

Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k 31.8.2012,
na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené

so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie
akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej
ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to,
či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajúplatobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie
a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa
spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a

samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so
spotrebiteľom.

Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k 31.8.2012, pri
výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov sa vychádza z predpokladu, že zmluva o spotrebiteľskom

úverezostaneplatnádohodnutýčasaževeriteľaspotrebiteľsibudúplniťsvojepovinnostizapodmienok
a v lehotách ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 19 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k 31.8.2012,
ak zmluva o spotrebiteľskom úvere umožňuje zmeny úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a zmenu
poplatkov zahrnutých v ročnej percentuálnej miere nákladov, ktoré sa však nedajú určiť v čase jej

výpočtu,vychádzasaprivýpočteročnejpercentuálnejmierynákladovzpredpokladu,žeúrokovásadzba
spotrebiteľského úveru a ostatné poplatky zostanú nemenné a budú platiť až do konca platnosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 19 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k 30.4.2013, ak

je to potrebné, môžu sa pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov použiť dodatočné predpoklady
uvedené v prílohe č. 2.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená
dňa 31.8.2012 Úverová zmluva č. 4208136714, ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa

všeobecných ustanovení § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, ako aj osobitných ustanovení
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzatvorenia predmetnej
zmluvy. Na základe tejto zmluvy bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver, ktorý sa žalovaný
zaviazal zaplatiť v 48 mesačných splátkach.

Po preskúmaní Zmluvy o úvere uzatvorenej medzi účastníkmi konania v zmysle vyššie citovaného
ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. súd dospel k záveru, že predmetná zmluva nemá všetky
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

V predloženej úverovej zmluve je uvedená ročná percentuálna miera nákladov v rozmedzí od 49,3 %

do 52,7 %. Takýto údaj súd považuje za neurčitý, zmätočný, uvedený v neprospech spotrebiteľa. V
danom prípade ročná percentuálna miera nákladov má byť v zmluve uvedená presne a určito. Ročná
percentuálna miera nákladov totiž predstavuje celkové náklady spojené s úverom, do jej výpočtu sa
zahŕňa nielen výška úrokovej sadzby, ale aj výška ostatných poplatkov spojených s úverom a pre
spotrebiteľa ide o najdôležitejší údaj, keďže mu umožňuje najjednoduchšie porovnanie ceny jednotlivých

spotrebiteľských úverov. Vzhľadom k tomu ročnú percentuálnu mieru nákladov tak, ako je uvedená v
zmluve uzavretej medzi účastníkmi nie je možné rešpektovať.

Na uvedenom nemení nič skutočnosť, že úplne malým písmom je v zmluve pri * uvedené, že klient
súhlasí s tým, že presnú výšku ročnej percentuálnej miery nákladov mu spoločnosť oznámi po poskytnutí

úveru. Ročná percentuálna miera nákladov musí byť totiž presne určená už v zmluve a okrem toho zo
strany žalobcu ani nebolo preukázané oznámenie správnej výšky ročnej percentuálnej miera nákladov
žalovaného po poskytnutí úveru. Je pravdou, že v prílohe č. 2 zákona č. 219/2010 Z.z., na ktorú odkazuje
ustanovenie § 19 ods. 1 tohto zákona sa pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov používa pojem
hodnota čerpaných prostriedkov. Z dokazovania je zrejme, že úver bol skutočne poskytnutý žalovanému

až po uzavretí zmluvy a to dňa 13.9.2012, avšak zo zmluvy nevyplýva skutočnosť, aby výška úveru
uvedeného v zmluve a výška skutočne poskytnutého úveru mala byť resp. bola odlišná. Súd má preto
za to, že ročná percentuálna miera nákladov mala byť presne určená a uvedená už v úverovej zmluve.

V úverovej zmluve predloženej žalobcom je uvedená celková čiastka splatná spotrebiteľom v sume

3.109,92 €. Má ísť o údaj predstavujúci celkovú výšku spotrebiteľského úveru. Prepočtom výšky splátky
uvedenej v zmluve 67,37 € počtom splátok 67,37 € však je zrejme, že celková výška tohto úveru
predstavuje sumu 3.251,04 €.V zmluve je tak uvedený nesprávny údaj v neprospech žalovaného
ako spotrebiteľa. V tejto súvislosti súd poukazuje na ust. § 2 písm. h./ zákona č. 129/2010 Z.z.o spotrebiteľských úveroch, ktoré definuje pojem „celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť“
ako súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so
spotrebiteľským úverom.

Podľa § 2 písm. g./ zákona č. 129/2010 Z.z. celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so
spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek
druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú
veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov. Z takto formulovaného znenia nevyplýva záver o tom, že

náklady na poistenie PLUS, na ktorom sa zmluvné strany zaškrtnutím príslušného polička dohodli, sa
nemajú považovať za náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Zákon totiž výslovne z
takýchto nákladov vylučuje len notárske poplatky. Je síce pravdou , že vo vete za bodkočiarku sa ďalej
spomínajú náklady na doplnkové služby, u ktorých je príkladmo uvedené aj tzv. povinné poistné, na
uzavretie ktorého je viazané poskytnutie spotrebiteľského úveru, resp. úveru za ponúkaných podmienok,
avšak opätovne táto formulácia tzv. nákladov na doplnkové služby v konečnom dôsledku aj poplatkov

akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere,
nevylučuje uvedené medzi stranami dobrovoľne dohodnuté poistné z nákladov spotrebiteľa spojených
so spotrebiteľským úverom, a teda ani z ich zahrnutia do príslušných výpočtov ako RPMN, tak aj
ich uvedenia do celkovej čiastky vymedzenej v § 2 písm. h./ zák. č. 129/2010 Z.z. Pokiaľ sa totiž
zmluvné strany dohodli, že ich žalovaný ako spotrebiteľ bude uhrádzať v súvislosti s touto zmluvou

o spotrebiteľskom úvere, tak ich následne aj „musí“ uhrádzať a v takom prípade sa splátky tohto
poistného musia vnímať ako poplatok akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so
zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Navyše sú to poplatky žalobcovi ako veriteľovi známe , keďže nejde o
dojednania poistenia mimo rámca uvedenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd opätovne zdôrazňuje,
že na rozdiel od notárskych poplatkov zákon takéto poistenie výslovne z definície „celkových nákladov

spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom“ nevylučuje a preto ako také je ich tiež potrebné
zahrnúť do uvedených celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd konštatuje, že Úverová zmluva č. XXXXXXXXXX, neobsahuje
údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/zákona č. 129/2010

Z.z. a preto podľa § 11 ods. 1 uvedeného zákona platí, že predmetný spotrebiteľský úver je bezúročný
a bez poplatkov.

NavyšepodľaInteraktívnejkalkulačkynavýpočetRPMNzverejnenejnastránkePortálufinančnejosvety
a ochrany finančného spotrebiteľa MF SR pri zadaní hodnoty úveru 1.500,--€, počte 48 mesačných

splátok v hodnote jednej splátky 67,37 €, kedy každú z uvedených splátok je spotrebiteľ povinný zaplatiť
do15-téhodňatoho-ktoréhomesiaca(t.j.kukoncutoho-ktoréhomesiaca)predstavovalahodnotaročnej
percentuálnej miery nákladov v tomto sporovom prípade hodnotu 54,86 %. V žalobcom predloženom
písomnom znení Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX sa uvádzala hodnota od 49,3 % do 52,7 %, nakoľko
zrejme pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov žalobca do tzv. celkových nákladov žalovaného

akospotrebiteľaspojenýchsospotrebiteľskýmúveromnezahrnulajvyššieuvedenénákladynapoistenie
PLUS, čo však podľa názoru súdu zahrnúť mal. Teda v hodnota RPMN uvedená v Úverovej zmluve
č. XXXXXXXXXX je hodnota, ktorá by v prípade, ak by RPMN bola vyjadrená určitým percentuálnym
údajom v rámci v zmluve uvedeného intervalu, nezodpovedá skutočnému stavu veci a bola takto
uvádzaná v neprospech spotrebiteľa, t.j. uvádzala sa, resp. by sa uvádzala hodnota nižšia než aká bola

v skutočnosti. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d./, ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená
nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, aj vtedy sa považuje úver
poskytnutý na základe takej zmluvy za bezúročný a bez poplatkov.

Na základe vyššie prezentovaných zistení má preto žalobca nárok len na vrátenie skutočne ním

poskytnutého úveru vo výške 1.500,--€. Žalovaný uhradil žalobcovi celkove sumu 1.183,40 €, a preto
ho súd zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 316,60 € ako rozdiel sumy poskytnutého úveru 1.500,--€ a
zaplatenej sumy 1.183,40 €. V prevyšujúcej časti z dôvodu, že úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov súd návrh zamietol.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je
o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k

prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa §10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po
31. januári 2013.

Podľa § 17 ods. 1 zák.č. 659/2007 Z.z., o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene

a doplnení niektorých zákonov, kde sa v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch, v
rozhodnutiach orgánov verejnej moci, zmluvách alebo iných právnych prostriedkoch používa pojem
"základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska", "diskontná sadzba Národnej banky Slovenska",
"diskontná úroková sadzba" alebo "diskontná sadzba Štátnej banky česko-slovenskej", odo dňa
zavedenia eura sa tým rozumie základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, ktorú Európska

centrálna banka stanovuje a zverejňuje pre hlavné refinančné obchody vykonávané Eurosystémom v
rámci Európskeho systému centrálnych bánk. Takáto zmena základnej úrokovej sadzby pri prechode
na euro nemá vplyv na dokončenie úročenia podľa pôvodnej výšky úrokovej sadzby počas úrokového
obdobia, ktoré začalo plynúť predo dňom zavedenia eura a ktoré uplynie po zavedení eura, ani nemá
vplyv na úročenie po zavedení eura, pre ktoré je rozhodujúca výška úrokovej sadzby z obdobia predo

dňom zavedenia eura, a tiež nemá podľa osobitných predpisov vplyv ani na ostatný obsah, subjekty
alebo platnosť právnych vzťahov vzniknutých na základe predmetných právnych predpisov, rozhodnutí
orgánov verejnej moci, zmlúv alebo iných právnych prostriedkov, ak sa dotknutí účastníci príslušného
právneho vzťahu nedohodnú inak alebo ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

Úroky z omeškania boli žalobcovi priznané v zmysle citovaného ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Úrok z omeškania bol žalobcovi priznaný odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty, ktorú
poskytol žalobca žalovanému na plnenie po zosplatnení celého úveru t.j. od 17.6.2014 do zaplatenia
istiny. Táto lehota na plnenie mu bola poskytnutá v liste žalobcu zo dňa 28.5.2014 označenom ako
„Výzva k splateniu celého úveru“, podľa ktorej mal žalovaný úhradu zrealizovať do 15 dní. Výška

úroku z omeškania bola určená poukazujúc na vládne nariadenie č. 87/1995 Zb. platné v čase vzniku
záväzkového vzťahu.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho

zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;
ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu

trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O trovách konania súd rozhodol podľa §-u 142 ods. 2 O.s.p., kedy žalobca mal pomerne väčší neúspech
vo veci v tomto konaní ako žalovaný a teda úspešnejší bol žalovaný, súd žalobcovi náhradu trov konania

voči žalovanému nepriznal.

Súd pri posudzovaní uvedeného úspechu vzal na zreteľ skutočnosť, že pomer úspechu žalobcu k
žalovanej sume bol 21,64 % (316,60 € ako priznaná suma istiny/ 1 461,18 € ako celková žalovaná sumaistiny =0,2164= 21,64 %) a úspechu žalovaného bol 78,33 % ( 1.144,18 € ako zamietnutá suma istiny / 1
461,18 € ako celková žalovaná suma istiny =0,7833 = 78,33 %). Keďže ale žalovaný, ktorý bol v konaní
úspešný, si náhradu trov konania neuplatnil, súd poukazujúc na ustanovenie § 151 ods. 1 O.s.p., v

zmysle ktorého o náhrade trov konania rozhoduje len na návrh, o náhrade trov konania žalovaného
nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku, možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia toto rozsudku, cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon
Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide
o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne

nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne
poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené
ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania,
vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. (Zákon č. 65/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov.)