Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. február 2016

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 16P/11/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316200461
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Krištofík
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2016:2316200461.1

Uznesenie

Okresný súd Galanta vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: B. W., I.. XX.XX.XXXX, bytom ako
matka, dieťa rodičov- matka: B. W., I.. X.XX.XXXX, Z. Č. L., XXX XX B., B.S. XXX, a otec: B. W., I..
XX.X.XXXX, Z. X. M., O. XXX, o návrhu otca na úpravu styku s maloletým dieťaťom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie sa z a s t a v u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec maloletého dieťaťa sa návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.1.2016, domáhal úpravy styku
s maloletým dieťaťom.

Z návrhu pritom vyplýva, že maloleté dieťa žije od augusta roku 2015 spolu so svojou matkou v Českej

republike.

Podľa ustanovenia § 176 ods.1 O.s.p., ak tento zákon neustanovuje inak, vo veciach starostlivosti
súdu o maloletých sa vo veci samej rozhoduje rozsudkom o výchove a výžive maloletých detí, o styku
rodičov s maloletými deťmi, o styku blízkych osôb s maloletými deťmi, o priznaní, obmedzení alebo
o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, o schválení dôležitých

úkonov maloletého dieťaťa a o podstatných veciach, o ktorých sa rodičia nemôžu dohodnúť. Okrem
toho sa rozhoduje rozsudkom o predĺžení ústavnej starostlivosti a pestúnskej starostlivosti po dosiahnutí
plnoletosti dieťaťa a o zrušení rozhodnutia o takejto náhradnej starostlivosti.

Z vyššie citovaného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. vyplýva, že úprava
styku rodiča s maloletým dieťaťom je konaním vo veciach starostlivosti súdu o maloletých.

Podľa ustanovenia § 103 O.s.p., kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky,
za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa ustanovenia § 104 ods. 1 O.s.p. veta prvá, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý
nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľačlánku1ods.1písm.b)aods.2písm.a)NariadeniaRady(ES)č.2201/2003osúdnejprávomocia
uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností (ďalej
len Nariadenie ES), toto nariadenie sa uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach,
ktoré sa vzťahujú na nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a
povinností. Záležitosti uvedené v odseku 1 písm. b) sa môžu týkať najmä opatrovníckeho práva a práva

styku s dieťaťom.Podľa článku 8 ods. 1 Nariadenia ES, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských
práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.

Podľa článku 9 ods. 1 Nariadenia ES, keď sa dieťa oprávnene presťahuje z jedného členského štátu do
iného členského štátu a nadobudne tam nový obvyklý pobyt, súdy členského štátu pôvodného obvyklého
pobytu dieťaťa si zachovávajú, ako výnimku z článku 8, právomoc počas trojmesačného obdobia po
presťahovaní vo veci zmeny rozsudku o práve styku, ktorý bol vydaný v tomto členskom štáte predtým,
ako sa dieťa presťahovalo, ak nositeľ práva styku na základe rozsudku o práve styku má naďalej svoje

obvyklý pobyt v členskom štáte pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa.

Súd má v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 103 O.s.p. povinnosť skúmať, a to kedykoľvek za
konania, či sú splnené podmienky konania. Medzi podmienku konania, ktorej nedostatok nemožno
nijakým procesným úkonom odstrániť, pritom patrí aj právomoc súdu. Z uvedeného vyplýva, že ak nie
je daná právomoc slovenského súdu, ide o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, v dôsledku

čoho musí byť konanie zastavené.

Z citovaného článku 8 ods. 1 Nariadenia ES vyplýva, že právomoc súdu vo veciach, na ktoré sa vzťahuje
toto nariadenia, a medzi ktoré patrí aj úprava styku rodiča s dieťaťom, sa spravuje obvyklým pobytom
dieťaťa v čase začatia konania.

Z citovaného článku 9 ods. 1 Nariadenia ES, ktorý vlastne predstavuje jednu z výnimiek čl. 8, vyplýva, že
súd členského štátu pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa si zachováva právomoc počas trojmesačného
obdobia po presťahovaní vo veci zmeny rozsudku o práve styku, ktorý bol vydaný v tomto členskom
štáte predtým, ako sa dieťa presťahovalo.

Čo treba rozumieť pod pojmom obvyklý pobyt dieťaťa síce nie je v nijakom právnom akte presne
definované, avšak Súdny dvor tento pojem v rámci svojej rozhodovacej činnosti niekoľkokrát definoval,
napríkladajvrozsudkuzodňa2.4.2009voveciC-523/07"A",kdeuviedol,žeobvyklýpobytdieťaťatreba
vykladať tak, že mu zodpovedá miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho

a rodinného prostredia. Na tento účel treba vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a
dôvody pobytu na území členského štátu, taktiež treba skúmať miesto a podmienky školskej dochádzky,
jazykové znalosti, rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte. To, či má dieťa v určitom
štáte obvyklý pobyt pritom treba posudzovať v každom jednotlivom prípade osobitne. Dieťa pravdaže
nenadobúda bez ďalšieho obvyklý pobyt v štáte, do ktorého bolo neoprávnene premiestnené.

V danom prípade sa otec domáha úpravy styku s maloletým dieťaťom, ktoré žije spolu s matkou od
augusta roku 2015 v Českej republike. Z uvedeného vyplýva, že maloleté dieťa sa už v čase začatia
tohto konania zdržiavalo v Českej republike, kde má teraz podľa názoru tunajšieho súdu obvyklý pobyt,
a to najmä s ohľadom na trvanie, ale i dôvody pobytu, keďže matka sa s dieťaťom mieni zdržiavať

v Českej republike trvalo. Otec síce v návrhu uvádza, že s vycestovaním maloletého do zahraničia
na základe rozhodnutia matky nesúhlasil, avšak inak od augusta roku 2015 až doposiaľ nepodnikol
nijaké kroky, ktorými by toto rozhodnutie matky zvrátil. Ani návrh otca na úpravu styku, podaný dňa
15.1.2016 na tunajšom súde, pritom nemožno považovať za opatrenie, ktorým sa otec pokúša zvrátiť
rozhodnutie matky žiť s maloletým trvalo v Českej republike, a to nielen s ohľadom na tú skutočnosť, že

tento návrh otec podal až s odstupom piatich mesiacov, odkedy sa matka s maloletým odsťahovala, ale
aj s ohľadom na obsah tohto návrhu, ktorým otec žiada len to, aby sa na výchove maloletého mohol aj po
jeho presťahovaní do Českej republiky naďalej podieľať, a to prostredníctvom realizácie pravidelného
styku s maloletým. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má súd zato, že v danom prípade sa nejedná o
prípad neoprávneného premiestnenia dieťaťa do iného členského štátu, a že maloletý preto mohol a aj

nadobudol v Českej republike obvyklý pobyt. Z uvedeného zároveň vyplýva, že tunajší súd viac nemá
právomoc vo veci konať, keďže trojmesačná lehota od presťahovania sa maloletého, ktorú predpokladá
čl. 9 ods. 1 Nariadenia ES, upravujúci zachovanie právomoci členského štátu pôvodného obvyklého
pobytu dieťaťa, ktorým je v danom prípade Slovenská republika, už uplynula.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, a síce, že v danom prípade nie je splnená podmienka
právomoci slovenského súdu, rozhodol súd v súlade s citovanými ustanoveniami O.s.p. spôsobom
uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia a konanie zastavil.Podľa ustanovenia § 146 ods. 1 O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa
jeho výsledku, ak konanie
a) mohlo sa začať i bez návrhu,

b) skončilo sa zmierom, pokiaľ v ňom nebolo o náhrade trov konania dojednané niečo iné,
c) bolo zastavené,
d) začalo na návrh prokurátora.

Súd o náhrade trov konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia, a to s poukazom

na ustanovenie § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., nakoľko sa konanie mohlo začať i bez návrhu.

Súd zároveň poznamenáva, že otec sa môže v prípade záujmu s návrhom na úpravu styku s maloletým
dieťaťom obrátiť na príslušný český súd podľa bydliska maloletého dieťaťa, ktorý má právomoc vo veci
konať a rozhodnúť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave do
15 dní odo dňa jeho písomného doručenia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.