Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. január 2016

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 3Er/1356/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5610210396
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Matej Maxa
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2016:5610210396.2

Uznesenie

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávnenej: Sociálna poisťovňa Bratislava, pobočka
Liptovský Mikuláš, Štúrova 34, Liptovský Mikuláš, IČO: 30 807 484, proti povinnému: LICON DELTA,
s. r. o., naposledy so sídlom Hurbanova 1496/24, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 430 668, pre vymoženie
pohľadávky 139,50 eur, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Mariánom Jurinom, so sídlom
Exekútorského úradu Ul. Št. Moyzesa 50, Lučenec, pod spisovou značkou EX 2321/2010, takto

r o z h o d o l :

Exekúcia sa z a s t a v u j e .
Súd oprávnenej u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Mariánovi Jurinovi trovy exekúcie vo
výške 62,33 eur do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Pred súdnym exekútorom JUDr. Mariánom Jurinom sa dňa 10. 11. 2010 začalo exekučné konanie pod
sp. zn. EX 2321/2010 na vymoženie pohľadávky 139,50 eur, priznanej rozhodnutím Sociálnej poisťovne

pobočky Liptovský Mikuláš č. 700-1910640810-GC04/10 zo dňa 12. 8. 2010. Súdny exekútor začal
vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 024276* zo dňa 10. 12. 2010, ktoré v súlade s § 44
ods. 2 Exekučného poriadku udelil tunajší súd na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 139,50 eur a
trov exekúcie.

V priebehu konania adresoval súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1

písm. h) Exekučného poriadku, pretože povinný bol vymazaný z obchodného registra, a to bez likvidácie.

Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o

zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. 10. 2013 (ďalej len ,,Exekučný poriadok“),
exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka, spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra,
ak tento zákon neustanovuje inak.

Exekučné konanie, ako konanie návrhové, je ovládané tzv. dispozičnou zásadou, na základe ktorej
sa môže exekúcia začať len na návrh oprávneného a nemôže sa v nej pokračovať proti jeho vôli.
Exekučný súd je však povinný v priebehu konania sledovať, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci. Zánik niektorého z účastníkov exekučného konania bez právneho nástupcu je takým
nedostatkom podmienky konania, ktorý nie je možné odstrániť, a súd v takom prípade aj bez návrhu
exekučné konanie zastaví. Súdnym exekútorom bola zistená skutočnosť, že uznesením Okresného

súdu Žilina č. k. 5CbR/120/2011-68 zo dňa 2. 2. 2012 bol povinný zrušený bez likvidácie a na základe
tohto rozhodnutia bola v zmysle § 68 ods. 9 Obchodného zákonníka obchodná spoločnosť LICONDELTA, s. r. o., naposledy so sídlom Hurbanova 1496/24, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 430 668, vymazaná
z obchodného registra dňom 7. 6. 2012. Preto súd aj s poukazom na právne závery Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 25. 1. 2012, sp. zn. 4 M Cdo 8/2011 rozhodol tak, že exekúciu

podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil.

Súdny exekútor žiadal priznať trovy exekúcie 77,56 eur.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi

odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Z dôvodu nemajetnosti povinného súd v súlade s citovaným ustanovením uložil oprávnenej povinnosť

nahradiť súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,vyhláška), ak je súdny exekútor vylúčený
z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej

činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne
vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu v minimálnej výške 33,19 eur, ako si túto uplatnil.
Súdny exekútor má ďalej v súlade s § 22 ods. 1 vyhlášky nárok na náhradu hotových výdavkov
účelne vynaložených na exekúciu. Na základe predloženého exekútorského spisu uznal súd
súdnemu exekútorovi poštovné za doručovanie písomností: žiadosť o udelenie poverenia (1,40 eur),

upovedomenie o začatí exekúcie oprávnenej a povinnému (spolu 3,20 eur), žiadosť o súčinnosť
dopravný inšpektorát (1,40 eur), daňový úrad (1,40 eur), exekučný príkaz Volksbank, oprávnená a
povinný (spolu 4,80 eur), exekučný príkaz P. J., oprávnená, povinný (4,80 eur), podnet na zastavenie
exekúcie (1,75 eur), spolu 18,75 eur. Súd pri určení výšky poštovného vychádzal z cien Slovenskej
pošty, a.s., platných v čase doručovania. Náklady na doručovanie uplatnené vo zvyšnom rozsahu nie

sú na základe predloženého exekútorského spisu preukázané. Pokiaľ ide o uplatnené telekomunikačné
a internetové poplatky (6,64 eur), súd náhradu týchto súdnemu exekútorovi nepriznal, nakoľko nie sú z
jeho strany nijako preukázané a ich výška je nepreskúmateľná. Súdnemu exekútorovi neatrí ani náhrada
nákladov za elektronickú lustráciu IRIS (0,20 eur), nakoľko tento úkon nie je súčasťou spisu (v spise sa
nachádza len žiadosť o súčinnosť a písomná odpoveď dopravného inšpektorátu, za ktorú súd priznal

náhradu poštovného).

Súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto súd v súlade s § 196 Exekučného poriadku
zvýšil odmenu a náhrady priznané vo výške 51,94 eur o 20 % DPH, t. j. o sumu 10,39 eur. Celkom tak
súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 62,33 eur, z čoho odmena súdneho exekútora

predstavuje 33,19 eur, náhrada hotových výdavkov 18,75 eur a DPH 10,39 eur. Tieto trovy je povinná
zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Mariánovi Jurinovi oprávnená.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd
Liptovský Mikuláš, písomne v dvoch vyhotoveniach.Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.

Podľa § 374 ods. 4 O. s. p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy
prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný
čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu
prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak

odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa ( § 202), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.