Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. február 2016

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 12Cpr/5/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715201887
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Zelený
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2016:8715201887.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudcom Františkom Zeleným v právnej veci navrhovateľky A. C., E. I.-N., A.
XXXX/XX, Š. W. C. B., I.. P.. Š. V. C..B..W.., K.. Q.. G. Š., A. C. C. E. E., Z. XA proti odporcovi Q.. A.. L.
E. L., C. C.Í. I. C., W. XX, v konaní o zaplatenie 2.565,06 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke istinu vo výške 2.565,06 eur po odpočte zákonných
zrážok spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne od 16.6.2014 do zaplatenia a uhradiť mu

trovy konania predstavujúce zaplatený súdny poplatok 153,50 eur a odmenu právneho zástupcu vo
výške 393,86 eur, odmenu na účet zástupcu vedený v M. E. F. B. A. C., A..C.. , Č.. Ú.: XXXXXXXXXX/
XXXX, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 26.2.2015 domáhala, aby zaviazal odporcu zaplatiť
jej istinu 2.565,06 eur s príslušenstvom a trovami konania. Návrh v písomnom podaní odôvodnila tým,

že dňa 20.2.2009 účastníci uzavreli pracovnú zmluvu, podľa ktorej nastúpila do práce dňom 1.3.2009.
Pracovný pomer bol dojednaný na dobu neurčitú. Dňa 28.2.2011 nastúpila na materskú dovolenku
s následným pokračovaním rodičovskej dovolenky. Dňa 18.2.2014 oboznámila zamestnávateľa so
skutočnosťou, že po ukončení rodičovskej dovolenky pokračuje vo výkone práce. Zároveň ho požiadala
o oznámenie termínu nástupu do práce a miesto výkonu práce. Odporca na jej žiadosť nereagoval.
Pri osobnom stretnutí dňa 18.3.2014 sa dohodli na tom, že skončia pracovný pomer dohodou z

organizačných dôvodov. Odporca do dohodnutej lehoty 31.3.2014 jej nepredložil návrh dohody
s uvedením dňa skončenia pracovného pomeru. Odporca jej po ukončení rodičovskej dovolenky
neprideľoval prácu podľa pracovnej zmluvy, neuhrádzal jej náhradu mzdy, preto listom zo dňa 8.5.2014
okamžite skončila pracovný pomer. Odporca si list neprevzal a zásielka sa jej vrátila ako nedoručená
dňa 21.5.2014. Tento deň pokladá za deň skončenia pracovného pomeru. Za dobu trvania pracovného
pomeru jej vznikol nárok na zaplatenie náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku v roku 2009 v počte 4
dni, za rok 2010 v počte 12 dní, za rok 2011 v počte 25 dní a za rok 2014 v počte 4 dni. Náhrada mzdy

za celkom 45 dní nevyčerpanej dovolenky predstavuje sumu 889,34 eur. Ďalej má nárok na náhradu
mzdy od 22.3.2014 do skončenia pracovného pomeru dňa 21.5.2014 v celkovej výške 816,42 eur. Ďalej
jej prislúcha náhrada mzdy vo výške 2-násobku priemerného mesačného zárobku v súvislosti s formou
skončenia pracovného pomeru v celkovej výške 859,30 eur. Nevyplatenie mzdových nárokov oznámila
policajnému orgánu ako možné podozrenie zo spáchania trestného činu. Odporca jej pohľadávku
neuhradil.Napojednávaníďalejuviedla,žepoukončenírodičovskejdovolenkysaododporcudozvedela

o vykonaných organizačných zmenách, ktoré mali za následok, že jej práca prideľovaná nebude. U
odporcu pracovala už od roku 2005 ako zamestnanec obchodnej spoločnosti, ktorú odporca vlastnil.
Následne došlo k uzavretiu pracovnej zmluvy s odporcom ako živnostníkom.Odporca sa k veci ústne ani písomne nevyjadril.

Súd na základe vykonaného dokazovania vypočutím navrhovateľky, oboznámením návrhu, uznesenia
policajného orgánu, pracovnej zmluvy, výpisu zo živnostenského registra, listov navrhovateľky zistil
nasledovný skutkový stav:

Dňa 20.2.2009 účastníci uzavreli pracovnú zmluvu, podľa ktorej navrhovateľka dňom 1.3.2009 začala u

odporcu vykonávať prácu krajčírky s miestom výkonu práce Poprad. Pracovný pomer bol dojednaný na
dobu neurčitú s rozsahom týždennej pracovnej doby vo výške 40 hodín pri dojednanej mzde 415,- eur
a splatnosti mzdy do 15 - teho dňa nasledujúceho mesiaca. Odporca podľa výpisu zo živnostenského
registra zo dňa 18.9.2014 je vedený ako živnostník s viacerými predmetmi podnikania. Listom zo dňa
18.2.2014 navrhovateľka odporcovi oznámila, že dňom 21.3.2014 jej končí rodičovský príspevok a žiada
o informáciu o čase a mieste výkonu práce. Listom zo dňa 31.3.2014 navrhovateľka urgovala oznámenie

skutočnosti z predchádzajúceho podania, prípadne predloženie dokladov súvisiacich s ukončením
pracovného pomeru dohodou. Listom zo dňa 15.8.2014 navrhovateľka požiadala odporcu o zaplatenie
dlžnej mzdy a ďalších nárokov, ktoré jej vznikli za trvania pracovného pomeru.

Uznesením W. I. C. P. dňa 7.2.2015 Č.: W. - XXXX/ST-I.-XXXX policajný orgán zastavil trestné stíhanie

vo veci prečinu nevyplatenia mzdy a odstupného navrhovateľke s odôvodnením, že skutok nie je
trestným činom. Podľa odôvodnenia rozhodnutia vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie znalcom
z odboru ekonómia a manažment Q.. Š. N. za účelom ustálenia nároku navrhovateľky za dobu trvania
pracovného pomeru u odporcu. Znalec ustálil brutto mzdu za obdobie od 22.3.2014 do 31.3.2014 v
počte 6 dní vo výške 118,57 eur, brutto mzdu za mesiac apríl 2014 za 22 pracovný dní vo výške 415,- eur,

brutto mzdu od 1.5.2014 do 21.5.2014 v počte 15 ,náhradu mzdy za 4 dni dovolenky, 41 dní preplatenia
nevyčerpanej dovolenky a dvojmesačné odstupné všetko v brutto výške 2.031,49 eur. Celkovo znalec
vypočítal mzdový nárok navrhovateľky za obdobie od 22.3.2014 do 21.5.2014 v brutto čiastke 2.565,06
eur. Znalec ďalej konštatuje, že v čase splatnosti mzdy na účte odporcu sa nenachádzali finančné
prostriedky. Podľa výplatnej pásky navrhovateľky za mesiace júl, august a september 2010 jej brutto

zárobok predstavoval časovú mzdu 415,- eur, príplatky za prácu nadčas, náhradu mzdy za nevyplatenú
dovolenku. Vyplatená jej bola za mesiac júl 2010 suma 273,09 eur, za mesiac august 2010 suma 357,09
eur a za mesiac september 2010 suma 106,47 eur. Podľa tvrdenia navrhovateľky pracovný pomer
skončil okamžitým skončením zo strany zamestnanca pre nevyplatenie mzdy, ktoré nadobudlo účinnosť
dňa 21.5.2014.

Podľa § 135 ods. 2 O.s.p.
(2) Inak otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môže súd posúdiť sám. Ak však bolo o takejto
otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza.

Podľa § 38 Z.p.
(1) Písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia pracovného pomeru alebo
vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť doručené
zamestnancovi do vlastných rúk. To platí rovnako o písomnostiach týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku
práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Písomnosti

doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak
to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom ako doporučenú zásielku.
(2) Písomnosti doručované poštovým podnikom zamestnávateľ zasiela na poslednú adresu
zamestnanca, ktorá je mu známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou a poznámkou "do vlastných
rúk".

(3) Písomnosti zamestnanca týkajúce sa vzniku zmeny a zániku pracovného pomeru alebo vzniku,
zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci
vykonávanej mimo pracovného pomeru doručuje zamestnanec na pracovisku alebo ako doporučenú
zásielku.
(4) Povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec

alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi
alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo
opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec
alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.(5) Pri doručovaní písomností poštovým podnikom musia byť splnené podmienky podľa osobitného
predpisu.

Podľa § 47 Zákonníka práce
(1) Odo dňa, keď vznikol pracovný pomer,
a) zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za
vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné
podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou,

b) zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej
zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.

Podľa § 69 uvedeného zákona
(1) Zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak
a) podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a

zamestnávateľhonepreradildo15dníododňapredloženiatohtoposudkunainúprenehovhodnúprácu,
b) zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú
pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní
po uplynutí ich splatnosti,
c) je bezprostredne ohrozený jeho život alebo zdravie.

(2) Mladistvý zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer aj vtedy, ak nemôže vykonávať
prácu bez ohrozenia svojej morálky.
(3) Zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď
sa o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel.
(4) Zamestnanec, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy v sume svojho

priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov.

Podľa § 113 ods. 2 -4 Z.p.
(2) Ak si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku v kalendárnom roku preto, že zamestnávateľ neurčí
jej čerpanie, alebo pre prekážky v práci na strane zamestnanca, zamestnávateľ je povinný poskytnúť

zamestnancovi dovolenku tak, aby sa skončila najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho roka.
Ak zamestnávateľ neurčí zamestnancovi čerpanie dovolenky najneskôr do 30. júna nasledujúceho
kalendárneho roka tak, aby zamestnanec vyčerpal dovolenku do konca tohto kalendárneho roka,
čerpanie dovolenky si môže určiť zamestnanec. Toto čerpanie dovolenky je zamestnanec povinný
oznámiť zamestnávateľovi písomne, najmenej 30 dní vopred; uvedená lehota môže byť so súhlasom

zamestnávateľa skrátená.
(3) Ak si zamestnankyňa (zamestnanec) nemôže vyčerpať dovolenku pre čerpanie materskej dovolenky
alebo rodičovskej dovolenky ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, nevyčerpanú dovolenku
jej (mu) zamestnávateľ poskytne po skončení materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky.
(4) Ak si zamestnanec nemôže vyčerpať dovolenku, pretože bol uznaný za dočasne pracovne

neschopného pre chorobu alebo úraz, ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, nevyčerpanú
dovolenku mu zamestnávateľ poskytne po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca.

Podľa § 131 ods. 1 Z.p., Zo mzdy zamestnanca zamestnávateľ prednostne vykoná zrážky poistného
na sociálne poistenie, preddavkov poistného na verejné zdravotné poistenie, nedoplatku z ročného

zúčtovania preddavkov na verejné zdravotné poistenie, príspevku na doplnkové dôchodkové sporenie,
ktoré platí zamestnanec podľa osobitného predpisu, zrážky preddavku na daň alebo dane, nedoplatku
preddavku na daň, daňového nedoplatku, nedoplatku, ktorý vznikol zavinením daňovníka na preddavku
na daň a na dani vrátane príslušenstva a nedoplatku z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov
zo závislej činnosti.

Podľa § 132 Z.p, ustanovenia § 129 až 131 sa vzťahujú rovnako na všetky zložky príjmu zamestnanca
poskytované zamestnávateľom, ak ide o ich splatnosť, výplatu a vykonávanie zrážok.

Podľa § 142 Z.p.
(1) Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre prechodný nedostatok spôsobený poruchou na
strojovom zariadení, v dodávke surovín alebo pohonnej sily, chybnými pracovnými podkladmi aleboinými podobnými prevádzkovými príčinami (prestoj) a nebol po dohode preradený na inú prácu, patrí
mu náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
(2) Ak zamestnanec nemohol vykonávať prácu pre nepriaznivé poveternostné vplyvy, poskytne mu

zamestnávateľ náhradu mzdy najmenej 50% jeho priemerného zárobku.
(3) Ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky
na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1
a , zamestnávateľ mu

poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.
(4) Ak zamestnávateľ vymedzil v písomnej dohode so zástupcami zamestnancov vážne prevádzkové
dôvody, pre ktoré zamestnávateľ nemôže zamestnancovi prideľovať prácu, ide o prekážku v práci
na strane zamestnávateľa, pri ktorej patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume určenej dohodou
najmenej 60% jeho priemerného zárobku. Dohodu podľa prvej vety nemožno nahradiť rozhodnutím
zamestnávateľa.

(5) Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu z vážnych prevádzkových dôvodov, môže zamestnávateľ
postupovať podľa § 87a ; ustanovenie § 90 ods. 9 sa v tomto prípade nemusí uplatniť.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané, že
návrh navrhovateľky je dôvodný. Navrhovateľka preukázala, že od 22.3.2014 po ukončení rodičovskej
dovolenkyvtrvanítrochrokov dodňaskončeniapracovnéhopomeru21.5.2014jejodporcaneprideľoval
prácu podľa pracovnej zmluvy. Za dobu neprideľovania práce navrhovateľke prislúcha náhrada mzdy vo
výške priemerného zárobku. Tento bol ustálený znalcom z odboru ekonómie v prebiehajúcom trestnom

konaní. Ďalej jej patrí náhrada mzdy vo výške dvojnásobku priemerného mesačného zárobku v súvislosti
s dôvodom skončenia pracovného pomeru. Zároveň má nárok na náhradu mzdy za nevyčerpanú
dovolenku, ktorú nemohla čerpať z dôvodu materskej a rodičovskej dovolenky. Celkovú výšku mzdového
nároku navrhovateľky ustálil znalec v trestnom konaní a táto výška 2.565,06 ,- eur nebola odporcom
spochybnená.

Navrhovateľke v súlade s ust. § 517 O.z. a § 3 NV č. 87/1995 Z.z. prislúcha tiež úrok z omeškania,
ktorého výšla k prvému dňu omeškania po splatnosti mzdy predstavovala 5,15 % ročne.

V prevyšujúcej časti uplatneného úroku z omeškania súd návrh navrhovateľky zamietol.

Navrhovateľke ako prevažne úspešnej účastníčke prislúcha v súlade s ust. § 142/3 O.s.p. náhrada trov
konania vo výške zaplateného súdneho poplatku 153,50 eur a odmeny právneho zástupcu za 3 úkony
právnej služby po 101,25 eur (prevzatie zastúpenia, písomná výzva adresovaná odporcovi, podanie
návrhu na súd), k tomu prináležiaca paušálna náhrada 2 x 8,04 eur, 1 x 8,39 eur to všetko s pripočítaním

DPH.

O trovách právneho zástupcu súd rozhodol podľa ust. § 1, 10 a nasl. vyhl. č. 655/2004 Z.z. v platnom
znení

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia, a to prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove v troch
vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1, 2 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.