Rozsudok ,
Zmenené, Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. november 2014

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 23P/179/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214218532
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. G.Tomčovčíková Šandalová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2014:7214218532.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci

starostlivosti súdu o maloletého O. O., J.. XX.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, so sídlom na Staničnom námestí č. 9 v Košiciach, na návrh matky
K. Č., J.. XX.X.XXXX, trvale bývajúcej I. H., J. W. O. XX, za účastí otca Y. J.E., J.. X.X.XXXX, trvale bytom
I. H. J. W. S. Č.. X/XX, zastúpeného JUDr. Frederikou Birkovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so
sídlom na ulici Štúrovej č. 27 v Košiciach, v konaní o zákaze styku a o zvýšenie výživného takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 45P 229/2013 zo dňa 11.4.2014 tak, že zvyšuje výživné
zo strany otca voči maloletému O., J.. XX.X.XXXX, od 26.6.2014 do budúcna zo sumy 50 € mesačne

na sumu 170 € mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca
vopred k rukám matky maloletého.

Dlžné výživné zo strany otca voči maloletému O. za obdobie od 26.6.2014 do 30.11.2014 vo výške 620
€ zaväzuje otca zaplatiť k rukám matky maloletého do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Návrh matky na zákaz styku otca s maloletým vylučuje na samostatné konanie.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletého O. doručila tunajšiemu súdu dňa 26.6.2014 návrh, ktorým žiadala súd o zakázanie
styku otca s maloletým a zároveň žiadala súd o zvýšenie výživného, ktorý návrh odôvodňovala tým, že
na základe rozsudku tunajšieho súdu 23P 137/2009 bol maloletý O. zverený do jej osobnej starostlivosti,
pričom v tom čase bolo voči otcovi vedené konanie 3T 70/2011 za držanie detskej pornografie, súd
nariadil vo veci znalecké dokazovanie, v rámci ktorého sa znalkyňa vyjadrila, že v prípade, ak by bol
usvedčený v trestných konaniach vedených voči nemu, potom by bolo potrebné jeho styk so synom

zrušiť,vzhľadomnato,žeotecmaloletéhobol2krátsúdnetrestaný,naposledyOkresnýmsúdomKošice
I sp. zn. 3T 70/2011 pre zločin šírenia detskej pornografie podľa § 368/1, 2 Tr. zák. a bol mu uložený trest
odňatia slobody v trvaní 42 mesiacov nepodmienečne, ktorý trest vykonával od 12.12.2011, z ktorého
trestubolpodmienečneprepustenýpredjehoukončením,dňa19.6.2014kontaktovalsynapredškolou,z
ktorého stretnutia bol maloletý v šoku, bol vystresovaný, po príchode zo školy sa triasol, maloletý nechcel
byť s otcom v kontakte, nemal k nemu žiaden vzťah, preto žiadala o zákaz styku s dieťaťom. Zároveň
uviedla, že rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 45P 229/2013 súd znížil vyživovaciu povinnosť otca voči

maloletému O. zo sumy 135 € mesačne na sumu 50 € mesačne, čím zmenil rozsudok tunajšieho súdu
sp. zn. 23P 137/2009 z dôvodu, že otec sa nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Košice
- Šaca a trest mu mal končiť 12.6.2015, pričom v ústave nemal umožnené pracovať. Keďže sa zmenilipomery otca, nakoľko bol podmienečne prepustený, mal možnosť zamestnať sa, syn mal svoje potreby,
napr. pomôcky do školy, oblečenie, strava a pod., preto žiadala matka o zvýšenie výživného.

Otec vo svojom písomnom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 27.8.2014 s návrhom matky na
zakázanie jeho styku s maloletým nesúhlasil, pripustil, že bol odsúdený rozsudkom tunajšieho súdu na
výkon trestu odňatia slobody v trvaní 42 mesiacov nepodmienečne za zločin podľa ust. § 368 Tr. zák., z
ktorého výkonu bol podmienečne prepustený, keďže, ako tvrdil, svojím správaním preukázal polepšenie
a bolo možné od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, po prepustení z ÚVTOS Košice

- Šaca v júni 2014, uviedol, že sa stretol viackrát s maloletým synom, odprevadil ho zo školy domov,
syn bol rád, že ho videl, prejavil záujem opäť sa s ním stretnúť. Popieral tvrdenie matky, že by syn zo
stretnutí bol vystresovaný dôvodiac tým, že sa stretávali od konca júna 2014 každý deň, keď bolo školské
vyučovanie. Tvrdil, že ani on ani matka maloletému nepovedali, že otec bol vo výkone trestu odňatia
slobody a akého konania sa dopustil, preto ani predchádzajúce konanie otca nemôže byť dôvodom, pre
ktorý by mal byť syn vystresovaný z ich spoločných stretnutí. Tvrdil, že vzájomný vzťah medzi maloletým

a ním pred nástupom otca do výkonu trestu bol dobrý, to bolo zrejmé aj z dokazovania vykonaného v
konanípredtunajšímsúdomsp.zn.23P137/2009.Dohodlisa,žesastretnúajvdeňsynovýchnarodenín
XX.X.XXXX, s čím matka údajne pôvodne súhlasila, ale v deň synových narodenín si to rozmyslela a
preto sa otec so synom nestretli. Tvrdil, že matka mu neumožňuje stretávanie sa s maloletým podľa
právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, preto k stretnutiu od skončenia školského roka

nedošlo, zákaz styku považoval za porušenie vzťahu medzi nimi a vyjadril obavu, že zákaz styku by
spôsobil zánik ich vzťahu, ktorý by sa v dospelosti nedal obnoviť, preto so zákazom styku nesúhlasil,
tvrdil, že terajším správaním dáva dostatočne najavo, že zmenil spôsob života, čo sa malo prejaviť aj v
tom, že mal byť podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, keďže preukázal polepšenie,
našiel si prácu, býval so starou matkou v 2 izbovom byte a staral sa o ňu v starobe, navrhoval, aby

súd vykonal dokazovanie znaleckým posudkom znalca z odboru psychológie, resp. psychiatrie, ktorý
by jednoznačne uviedol, či je v záujme dieťaťa byť v kontakte s otcom napriek jeho konaniu, ktorého
sa v minulosti dopustil vzhľadom na jeho súčasné správanie a vzhľadom na vzťah dieťaťa k otcovi. S
návrhom matky na zvýšenie výživného nesúhlasil, v tejto časti žiadal návrh zamietnuť, čo zdôvodňoval
tým, že dosahuje priemerný mesačný príjem 325 € mesačne u zamestnávateľa W.-N. N. N..V..Q.., u

ktorého pracuje od 7.7.2014, z ktorého príjmu hradí výživné 50 € mesačne, splátky dlžného výživného
10 € mesačne, výdavky na bývanie 80 € mesačne, mesačník na DPMK 20 € mesačne, na stravu si
vynakladá 100 € mesačne, na oblečenie 20 € mesačne, z čoho vyplýva, že mu zostáva 105 € mesačne.

Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov vo svojej písomnej správe zo dňa 16.9.2014 doporučoval

zvýšiť výživné zo strany otca voči maloletému primerane k potrebám dieťaťa, ako i k možnostiam a
schopnostiam otca a pokiaľ ide o návrh matky na zákaz styku otca s dieťaťom navrhoval nariadiť vo
veci súdnoznalecké dokazovanie.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím matky, otca, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento

skutkový stav:

Rozsudkom sp. zn. 23P 137/2009 zo dňa 20.11.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.12.2011,
súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej zveril maloletého O. do osobnej starostlivosti matky,
zo strany otca stanovil výživné vo výške po 135 € mesačne, vyčíslil dlžné výživné a upravil styk

otca s dieťaťom. Pri schvaľovaní tejto rodičovskej dohody pokiaľ ide o rodičmi dohodnuté výživné súd
vychádzal zo zistení, že otec dieťaťa bol zamestnancom O. K. S. H., u ktorého dosahoval priemerný
mesačný čistý príjem 675 €, maloletý O. bol žiakom 3. ročníka základnej školy, voči otcovi dieťaťa bolo
na Okresnom súde Košice I vedené konanie v trestnej veci pod sp. zn. 3T 70/2011 a matka dieťaťa mala
okrem O. ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči dcére S., J.. XX.X.XXXX, ktorá pochádzala z manželstva,

ktoré matka uzavrela dňa XX.XX.XXXX, jediným príjmom matky boli materské dávky vo výške 278 €
mesačne a manžel matky bol osobou samostatne zárobkovo činnou.

Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 45P 229/2013 zo dňa 11.4.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 20.5.2014, súd znížil výživné zo strany otca voči maloletému O. zo sumy 135 € mesačne na

sumu 50 € mesačne dôvodiac tým, že návrh na zníženie výživného, ktorý podal otec, bol podaný
čiastočne dôvodne, keďže v aktuálnych schopnostiach a možnostiach otca nebolo, aby prispieval na
výživu maloletého pôvodne súdom určeným výživným v sume 135 € mesačne, keďže sa nachádzal vo
výkone trestu odňatia slobody v Košiciach - Šaci, kde dosahoval príjem 50 € mesačne s tým, že súdposudzoval v danom konkrétnom prípade závažnú zmenu, za ktorú považoval na strane otca to, že v
čase predchádzajúcej úpravy výživného bol zamestnaný v trvalom pracovnom pomere I. O. K. S. H. s
čistým mesačným príjmom 675 €, pričom v čase rozhodovania súdu o danej veci bol nezamestnaný,

bol vo výkone trestu odňatia slobody s príjmom 50 € mesačne, súd mal za to, že takúto podstatnú
zmenu pomerov bolo nevyhnutné zohľadniť, pričom zároveň zohľadňoval aj tú skutočnosť, že otec
sám svojím konaním si spôsobil takúto zmenu za svoje konanie, za ktoré bol plne zodpovedný, bol
právoplatne odsúdený a preto súd nevyhovel úplne návrhu otca a na zníženie výživného na minimálnu
zákonom stanovenú výšku, ale znížil toto výživné na sumu 50 € mesačne, k čomu doplnil, že výraznejšie

zníženie výživného nebolo možné ani s poukazom na pomery na strane maloletého a matky, ktorá na
rozdiel od predchádzajúcej úpravy výživného bola na materskej dovolenke, jediným jej príjmom bol
rodičovský príspevok vo výške 199 € mesačne, došlo u nej k zmene pomerov v tom, že jej pribudla ďalšia
vyživovacia povinnosť voči dcére S.F., J.. XX.XX.XXXX, a bolo potrebné zohľadniť zmenu pomerov
maloletého, ktorý v čase predchádzajúcej úpravy výživného bol žiakom 3. ročníka základnej školy a
v čase rozhodovania vo veci bol žiakom 6. ročníka základnej školy, z vykonaného dokazovania ďalej

vyplynulo, že pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody, kam otec nastúpil dňa 12.12.2011, otec
ukončil pracovný pomer I. O. K. S. H. k 1.12.2011 dohodou na vlastnú žiadosť z dôvodu nástupu do
výkonu trestu odňatia slobody, pokiaľ ide o majetkové pomery otec uviedol, že v tom čase nevlastnil
žiadnynehnuteľnýmajetokabolvlastníkom3osobnýchmotorovýchvozidielatozn.BMW750,rokvýrok
1997, auta zn. Lada, rok výroby 1986 a auta zn. Renault, rok výroby 1997, okrem O. ďalšiu vyživovaciu

povinnosť nemal.

Matka dieťaťa, ako vyplýva zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny od 1.7.2013 poberala
rodičovský príspevok vo výške po 203,20 €, od 1.6.2010 sú jej vyplácané rodinné prídavky, aktuálne
vo výške 70,56 €, bolo jej vyplácané náhradné výživné vo výške po 108,50 €, rodičovský príspevok jej

bol vyplácaný do 14.10.2014.

Dňa 8.9.2014 matka uzavrela pracovnú zmluvu so spoločnosťou H. K. N..V..Q.. a to pracovný pomer
na dobu určitú do 30.9.2015, pričom ako vyplýva z dohodnutých mzdových podmienok s platnosťou od
8.9.2014 bola dohodnutá hrubá mzda matky 422,40 €.

Matka spolu s rodinou, t.j. s manželom, ktorý je osobou samostatne zárobkovo činnou a ktorý dosahuje
príjem okolo 400 až 500 € mesačne a dvoma maloletými dcérami pochádzajúcimi z tohto manželstva
S., J.. XX.X.XXXX M. S., J.. XX.XX.XXXX, ako aj maloletým O. bývajú v 3 izbovom byte, ktorý majú
v prenájme, v súvislosti s ktorým hradia mesačné platby 450 € mesačne. Matka okrem príjmu zo

zamestnania iný príjem nemá.

Maloletý O. je t.č. žiakom 7. ročníka základnej školy, matka mu v škole hradí poplatok ZRPŠ 25 €
mesačne, príspevok do triedneho fondu 20 € ročne, maloletý sa stravuje doma, mimoškolským plateným
aktivitám sa nevenuje, zdravotné problémy nemá, má potreby primerané veku dieťaťa.

Otec dieťaťa bol do 11.6.2014 vo výkone trestu odňatia slobody, z ktorého výkonu bol podmienečne
prepustený v uvedený deň. Býva v byte svojej starej matky, ktorá je starobnou dôchodkyňou, kde užíva
jednu izbu v jej 2 izbovom byte, z dôvodu čoho prispieva na náklady na bývanie čiastkami od 70 do
80 € mesačne. Okrem mal. O. nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. T.č. je zamestnaný v spoločnosti W.-

N. N. od 7.7.2014, ako vyplýva z opisu mzdových listov u tohto zamestnávateľa dosahuje priemerný
mesačný čistý príjem 393 €, k čomu ale otec vo svojej výpovedi uviedol, že jeho skutočne čistý príjem
je 420 € mesačne. Z výpovede otca súd ďalej zistil, že otec naďalej vlastní auto zn. BMW, rok výroby
1997, ďalšie 2 autá, ktoré udával pri konaní o zníženie výživného zn. Lada a Renault t.č. už nevlastní,
k čomu vo svojej výpovedi upresnil, že tieto predal ešte pred rozhodnutím súdu o zníženie výživného

za spolu 1.100 €.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone
rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)

(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
(5)Výživnémáprednosťpredinýmivýdavkamirodičov.Priskúmaníschopností,možnostíamajetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

(6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného
prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak,
že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa ust. § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

(2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť
voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
(3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
(2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné

pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.
(2) Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide

o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
(3) V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený
právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.
(4)Plnenievýživnéhopovinnýmsazapočítavanajprvnaistinuaažpouhradenícelejistinysazapočítava
na úroky z omeškania.

Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
(2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce

z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
(2) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované

výživné sa nevracia.
(3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa ust. § 153 ods. 2 O.s.p., súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa
domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva

určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.

Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami,
súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a zvýšil výživné zo strany otca na
maloletého, pričom prekročil i návrh podaný matkou v súlade s citovaným ust. § 153 ods. 2 O.s.p. a

zvýšil výživné zo strany otca na maloletého O. na sumu 170 € mesačne, keďže dospel k jednoznačnému
záveru, že nastali podstatné kvalifikované zmeny pomerov odôvodňujúce takéto rozhodnutie súdu.
Predovšetkým na strane otca bolo jednoznačne potrebné zohľadniť skutočnosť, že otec bol odsúdený
za úmyselne spáchaný trestný čin, čím si spôsobil sám pokles svojich príjmov v čase výkonu trestuodňatia slobody, navyše otec sám bez vážneho dôvodu ukončil jeho predchádzajúci riadny pracovný
pomer I. O. K. S. H., z príjmu v ktorom pracovnom pomere mu bolo ešte v roku 2011 na základe
schválenej rodičovskej dohody stanovené výživné vo výške po 135 € mesačne, takýmto skončením

pracovného pomeru na žiadosť otca sa otec bez vážneho dôvodu vzdal prospechu, ktorý spočíval v jeho
pravidelnej mesačnej mzde, čo je potrebné vyhodnocovať aj v súvislosti s jeho následným nástupom
do výkonu trestu odňatia slobody pre ním úmyselne spáchaný trestný čin, ktoré dve skutočnosti
nemôžu byť vyhodnocované, pokiaľ ide o hodnotenie vyživovacej povinnosti v neprospech maloletého
dieťaťa, ktoré svojou výživou je jednoznačne odkázané na svojich rodičov. Pri stanovovaní konkrétnej

výšky výživného súd musel zohľadniť aj tú skutočnosť, že na strane maloletého došlo k podstatným
kvalifikovaným zmenám pomerov spočívajúcim v tom, že sa zvýšili odôvodnené potreby maloletého O.
a to predovšetkým v porovnaní s časom, kedy bolo stanovené zo strany otca voči dieťaťu výživné vo
výške po 135 € mesačne, kedy maloletý O. bol žiakom 1. stupňa základnej školy a medzičasom sa
stal žiakom 2. stupňa základnej školy a ktorá skutočnosť sama o sebe je dôvodom pre rozhodnutie
súdu o zvýšení výživného, takouto je i skutočnosť uplynutia doby viac ako 3 rokov od predchádzajúcej

úpravy výživného čím v danom prípade súd ma na mysli konanie, v ktorom bolo stanovené výživné vo
výške po 135 € mesačne, keďže posledná úprava výživného formou zníženia tohto výživného vyplývala,
ako už bolo konštatované, z otcom zavineného stavu, ktorý viedol k poklesu jeho príjmu v čase ním
vykonávaného trestu odňatia slobody a preto súd je jednoznačne presvedčený, že takúto podstatnú
kvalifikovanú zmenu pomerov na strane dieťaťa je potrebné vyhodnotiť v tomto konaní pri opätovnej

úprave výživného a je potrebné hodnotiť túto zmenu pomerov v nadväznosti na rozhodnutie v roku 2011.
Pri stanovení konkrétnej výšky výživného súd prihliadol aj k zmeneným pomerom na strane matky, ktorá
okrem tohto dieťaťa - maloletého O. má aj ďalšie 2 vyživovacie povinnosti a pokiaľ ide o jej výdavky, súd
musel prihliadať k skutočnosti, že matka žije v spoločnej domácnosti s manželom, ktorý je samostatne
zárobkovo činným a teda spoločne sa podieľajú na nákladoch na ich spoločnú domácnosť a to aj

pomerne za ich spoločné 2 maloleté deti. Obdobne na strane otca súd zhodnotil, že odkedy sa otec vrátil
z výkonu trestu odňatia slobody, žije v jednej domácnosti so svojou starou matkou a teda dochádza,
obdobne ako u matky, na jeho strane len k čiastočným úhradám súvisiacim s nákladmi na bývanie,
keďže tieto hradí spoločne s už spomínanou svojou starou matkou. Súd poukazuje na to, že v zmysle
citovaného ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine, pri stanovovaní výšky výživného na strane povinného

rodiča súd nezohľadňuje len ním reálne dosahované príjmy, ale musí vychádzať aj z potencionality
jeho príjmov, ktorý princíp v danom prípade má prednosť pred otcom reálne dosahovaným príjmom a
teda súd musí vychádzať z jeho možností a schopností, pokiaľ ide o výšku dosahovaných príjmov a na
strane otca je súd jednoznačne presvedčený, že ak by sa otec nebol dopustil vyššie uvedených ním
zavinených konaní spočívajúcich v ukončení pracovného pomeru I. O. a výkonu trestu odňatia slobody,

bol by mohol dosahovať i v tomto spornom období minimálne príjem vo výške, aký dosahoval v čase
trvania pracovného pomeru I. O. K. S. H. a vzhľadom na všetky vyššie uvedené zistené podstatné zmeny
pomerov súd preto vyhodnotil, že otec bol a je povinný prispievať od začiatku tohto sporného obdobia
na výživu maloletého výživným v súdom stanovenej výške po 170 € mesačne. Pri stanovení tejto výšky
výživného súd samozrejme zohľadnil aj potreby maloletého, ktorými potrebami sú potreby spočívajúce

v bývaní, ošatení, stravovaní, vzdelávaní a kultúrnom i športovom vyžití, na úhrade ktorých potrieb sú
povinní primerane sa podieľať obaja rodičia a zohľadnil i pomernú časť plnenia si vyživovacej povinnosti
matky voči dieťaťu formou osobnej starostlivosti oň a prihliadol taktiež na rodinné prídavky, ktoré sú
príspevkom štátu určeným na úhradu potrieb maloletého a ktoré sú vyplácané k rukám jeho matky.

Vzhľadom na spätnú úpravu výživného došlo na strane otca voči maloletému O. za obdobie od
26.6.2014, t.j. odo dňa, kedy bol doručený súdu návrh vo veci, do 30.11.2014 vo výške 620 € (t.j. rozdiel
medzi pôvodne súdom určeným výživným 50 € mesačne, novostanoveným výživným 170 € mesačne, t.j.
rozdiel 120 € mesačne za 5 celých mesiacov sporného obdobia t.j. 600 € a za pomernú časť mesiaca
júna 2014, čo je 20 €), ktoré dlžné výživné súd zaviazal otca zaplatiť k rukám matky maloletého do 3

dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Podľa ust. § 112 ods. 2 O.s.p., ak sa v návrhu na začatie konania uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie
nehodia, alebo ak odpadnú dôvody, pre ktoré súd veci spojil, môže súd niektorú vec vylúčiť na
samostatné konanie.

Vzhľadom na skutočnosť, že o návrhu matky na zvýšenie výživného bolo možné rozhodnúť už v tomto
štádiu konania, keďže bolo v celom rozsahu vykonané dokazovanie preukazujúce podstatné skutočnosti
pre takéto rozhodnutie súdu, ale v tomto štádiu konania nebolo možné rozhodnúť o časti návrhu matky,ktorým sa domáha zákazu styku otca s dieťaťom a o tejto časti návrhu bude možné rozhodnúť až po
doplnení dokazovania okrem iného i nariadením znaleckého dokazovania, v súlade s ust. § 112 ods. 2
O.s.p, súd návrh matky na zákaz styku otca s dieťaťom vylúčil na samostatné konanie.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez
návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice

II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že po:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1,
2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na
súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).