Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. november 2013

Súd: Okresný súd Bánovce n/B
Spisová značka: 6C/177/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3212204543
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Svitana, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBN:2013:3212204543.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom JUDr. Radoslavom Svitanom, PhD., v

právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811
09 Bratislava, právne zastúpeného: Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti
odporkyni: Slovenská republika, v jej mene konajúce Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Návrh sa v celom rozsahu z a m i e t a .

Odporkyni sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným dňa 27.9.2012 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť

navrhovateľovi sumu 11 823,65 eur z titulu majetkovej škody a sumu 2 364,73 eur z titulu nemajetkovej
ujmy, ako aj náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že ako oprávnený subjekt navrhol súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu pre vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému A. Q., ktorá mu vznikla
zo zmluvy o úvere. Súdny exekútor požiadal Okresný súd Bánovce nad Bebravou (ďalej len "exekučný
súd") o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Povinnosťou exekučného súdu bolo rozhodnúť
o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia do 15 dní od jej doručenia súdu. Exekučný súd
rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia až dňa 19.9.2011, a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti

o udelenie poverenia, pričom konanie začalo dňa 25.5.2011. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie
povereniatakdošlopouplynutízákonomstanovenejdoby.Nesprávnymúradnýmpostupomexekučného
súdu bola navrhovateľovi spôsobená majetková škoda a aj nemajetková ujma. Nesprávny úradný
postup spočíva v nevydaní rozhodnutia exekučného súdu v zákonom stanovenej lehote, resp. v
primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, ako aj vo vykonaní úradného postupu bez splnenia
zákonných podmienok, t. j. v preskúmaní exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku), keď súd
bez legálnych predpokladov založil svoju právomoc a zrealizoval úplný judiciálny proces zahŕňajúci

zistenie skutkového stavu veci a postavil sa do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie
exekučného titulu metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží.
Majetková škoda navrhovateľa predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť
priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti
dlžníkovizozáväzkovéhozmluvnéhovzťahuzaloženéhozmluvouoúvere,pretožeexistenciourozsudku
rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka právoplatne rozhodnutej veci. Tento stav vyvolal exekučný
súd svojím nelegálnym postupom, keď vykonal opätovné posúdenie práva navrhovateľa na zaplatenie

dlhu. Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vníma navrhovateľ ako spravodlivú satisfakciu za
konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov a základných práv. Samotné konštatovanie porušenia
práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup exekučného súduje dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za následok zmarenie nútenej
vymožiteľnosti majetkového práva navrhovateľa. Neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho
prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných

nárokov a základných práv navrhovateľa v spojení s absolútnou nemožnosťou súdneho uplatňovania
pohľadávky a jej príslušenstva, vyvolala u navrhovateľa, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti,
ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť
v spoločnosti. Vytvorenie absolútnej nemožnosti súdneho uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva
spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných

podnikateľských aktivít navrhovateľa, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov. Vyvolaná
strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane navrhovateľa, ale aj
na strane majiteľov. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy
navrhovateľa a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Navrhovateľ
uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie
podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že

nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie
veci a zamedzenie vymoženia pohľadávky cestou exekúcie, spôsobené v priamej príčinnej súvislosti
s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu, sumu vo výške 20 % z uplatňovanej istiny s
príslušenstvom, t. j. z hodnoty majetkového práva postihnutého procesnou deformáciou.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k návrhu žiadala návrh ako neopodstatnený zamietnuť a zaviazať
navrhovateľa, aby jej nahradil trovy konania. Poukázala na to, že v návrhu nie sú uvedené relevantné
údaje týkajúce sa exekučnej veci (spisová značka, dátumy a pod.) a nie je ani jasný titul uplatneného
nároku, keď navrhovateľ namieta nesprávny úradný postup v podobe prieťahov, no uvádza aj
rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, čo by sa mohlo vysvetliť ako namietanie

nezákonného rozhodnutia. Podľa odporkyne všeobecný súd nie je oprávnený posudzovať prieťahy v
konaní súdu a toto právo má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Podľa odporkyne nárok na súde
bol uplatnený predčasne, keďže neuplynulo 6 mesiacov od prijatia žiadosti navrhovateľa o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody. Okrem toho navrhovateľ nedoplnil žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku o žiadané informácie týkajúce sa výšky škody, kedy sa o škode dozvedel,

či podával sťažnosti na prieťahy, neposkytol žiadnu súčinnosť, a tým zmaril akúkoľvek možnosť
predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, a preto nárok navrhovateľa nepovažuje odporkyňa
za predbežne prerokovaný. Pokiaľ mal nesprávny úradný postup spočívať v zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, tak takto formulovaný postup nemôže byť nesprávnym
úradným postupom, pretože našiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. Zákonnosť alebo

nezákonnosť rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia nemožno posudzovať v tomto
konaní. Pokiaľ ide o lehotu 15 dní, tá sa podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku nevzťahuje na vydanie
rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. S poukazom na ust. § 9 ods. 2 zákona
č. 514/2003 (v znení účinnom od 1.1.2003) odporkyňa uviedla, že navrhovateľ nepreukázal, že by podal
sťažnosť na prieťahy, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti, že by existovalo právoplatné

rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie ESĽP alebo Ústavného súdu
SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Nie je tak preukázaný nesprávny úradný postup súdu spočívajúci v existencii prieťahov. Navrhovateľ
nepreukázal vznik a ani výšku materiálnej škody a nepreukázal ani vznik nemajetkovej ujmy a ani to, že
by sa mala poskytovať náhrada škody v peniazoch. Napokon odporkyňa poukázala na aspekt dobrých

mravov. Podľa odporkyne navrhovateľ je vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky,
zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb. Pokiaľ si navrhovateľ uplatňuje
nárok na náhradu škody voči štátu, ktorá mu mala vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej
podnikateľskej aktivite navrhovateľa, považuje odporkyňa jeho postup za konanie, ktoré je v rozpore s
dobrými mravmi.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa účastníci a ich zástupcovia nedostavili. Zástupkyňa
odporkyne svoju neúčasť ospravedlnila a súhlasila, aby súd pojednával v jej neprítomnosti. Právny
zástupca navrhovateľa v deň pojednávania (5.11.2013 o 7:59 h) doručil súdu e-mailom žiadosť
o odročenie pojednávania z dôvodu, že v určenom čase boli vytýčené pojednávania tých istých

účastníkov na Okresnom súde Nitra a klient trvá na účasti splnomocneného advokáta a vylučuje
substitúciu. Súd vyhodnotil dôvody žiadosti o odročenie pojednávania ako nepreukázané a žiadosť
o odročenie pojednávania ako nespĺňajúcu náležitosti v zmysle § 119 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku (O.s.p.), o čom súd právneho zástupcu navrhovateľa bezodkladne informoval e-mailom.Navrhovateľ dôvod odročenia pojednávania neoznámil súdu bezodkladne a neuviedol ani, kedy sa o
dôvode odročenia dozvedel. Okrem toho obsahom základného práva zaručujúceho právo každého,
aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, a aby sa mohol

vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, nie je povinnosť súdu vyhovieť akejkoľvek žiadosti na
odročenie pojednávania. Dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania pred súdom môže byť kolízia
s iným pojednávaním právneho zástupcu účastníka konania iba za predpokladu, ak od účastníka
nemožno spravodlivo požadovať, aby si zvolil iného zástupcu alebo aby zvolený advokát splnomocnil
substitúta. V danom prípade za zvoleného právneho zástupcu navrhovateľa môžu konať dvaja advokáti

- spoločníci a súčasne konatelia advokátskej s.r.o. a štyria koncipienti (podľa webového sídla Slovenskej
advokátskejkomory),čiženavrhovateľmoholbyťriadnezastúpenýtouistouadvokátskoukanceláriouna
pojednávaniach oboch súdov. Z uvedených dôvodov považoval súd žiadosť navrhovateľa o odročenie
pojednávania za nedôvodnú a vo veci pojednával v neprítomnosti účastníkov a ich zástupcov. V tejto
súvislosti súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/77/2002,
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/16/2001 a nález Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 68/1998.

Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to písomných podaní
účastníkov, znaleckého posudku znalca doc. JUDr. PhDr. Miroslava Slašťana, PhD. č. 1/2013 a spisu
Okresného súd Bánovce nad Bebravou sp. zn. 4Er/948/2011, z neho najmä návrhu na vykonanie

exekúcie, žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
a uznesenia č. k. 4Er/948/2011-12. Súdu je z jeho činnosti známe, že navrhovateľ podal žiadosť o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky
(ďalej len "ministerstvo") aj v tejto veci. Žiadosti navrhovateľ podával v dňoch 23.4.2012, 25.5.2012,
30.5.2012 a 25.9.2012. Kópie podaných žiadostí sú zaevidované na Okresnom súde Bánovce nad

Bebravou pod sp. zn. Spr/843/2012.

Z vykonaného dokazovania zistil súd tento skutkový stav: Navrhovateľ ako oprávnený v exekučnom
konaní podal na Exekútorskom úrade súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého so sídlom v Bratislave
dňa 25.5.2011 návrh na vykonanie exekúcie. Domáhal sa vymoženia pohľadávky na podklade

exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu voči povinnému A. Q.. Exekútor
doručilexekučnémusúdužiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúciedňa27.7.2011.Exekučné
konanie bolo vedené u súdneho exekútora pod sp. zn. EX 7697/11 a na Okresnom súde Bánovce
nad Bebravou pod sp. zn. 4Er/948/2011. Uznesením č. k. 4Er/948/2011-12 zo dňa 31.8.2011 exekučný
súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Navrhovateľ

(oprávnený) podal odvolanie a Krajský súd v Trenčíne uznesenie prvostupňového exekučného súdu
potvrdil, takže uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.11.2011.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.6.2010 do 31.5.2011 súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.

Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí
exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c)
a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.6.2011 do 17.1.2013 súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul;
ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č.
231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd

nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby
vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (v znení do 31.12.2012)štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená

orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak škoda vznikla škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak
tento zákon neustanovuje inak.

Podľa§5ods.1zákonač.514/2003Z.z.právonanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutím
má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených

záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2013 štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj

porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo
iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za
nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup

alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b)
Ústavy Slovenskej republiky. Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v
porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti
pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov
vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného

rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil
disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody

alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.Podľa § 17 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. a), b), c), d) zákona č. 514/2003 Z. z. uhrádza sa skutočná škoda
a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím

alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím
najmä na osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, závažnosť
vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému
v súkromnom živote, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 2 O.s.p. ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí pre
to vhodné opatrenia. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým

sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie zastaví.

Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Súd po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Súd

najskôr skúmal, či sú splnené podmienky konania. Odporkyňa namietala, že súd nie je v tomto konaní
oprávnený skúmať prieťahy v konaní. S týmto názorom sa súd nestotožnil a je toho názoru, že právnym
základom nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. môže byť aj nesprávny úradný
postup súdu, pričom tento môže spočívať aj v zbytočných prieťahoch v konaní. Pokiaľ sa navrhovateľ
domáha náhrady škody podľa citovaného zákona na základe nesprávneho úradného postupu súdu

spočívajúceho v prieťahoch v konaní, je tak daná právomoc a príslušnosť okresného súdu tento nárok
vecne posúdiť, prejednať a rozhodnúť o ňom.

Jednouzpodmienokkonaniaonáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutímalebonesprávnym
úradným postupom, je predbežné prerokovanie na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné

prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 15 zákona. V tejto veci bol podaný návrh na
súde skôr, než uplynula lehota 6 mesiacov od prijatia písomnej žiadosti navrhovateľa o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody ministerstvom. V čase začatia konania teda nebola splnená
podmienka na súdne rozhodnutie o nároku, keďže od prijatia žiadosti ministerstvom neuplynula lehota
6 mesiacov. Ministerstvo však nárok navrhovateľa do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti

neuspokojilo a táto lehota uplynula skôr, než súd vo veci rozhodol. Námietku odporkyne o nesplnení
podmienky predbežného prerokovania nároku vyhodnotil súd ako nedôvodnú. Podľa názoru súdu ide
v tomto prípade o taký nedostatok podmienky konania, ktorý je odstrániteľný a ktorý v konaní bol
odstránený tým, že v priebehu konania uplynulo od prijatia žiadosti ministerstvom do dňa rozhodnutia
súdu viac ako 6 mesiacov a ministerstvo v tejto lehote nárok navrhovateľa na náhradu škody

neuspokojilo. Tým bola splnená podmienka, aby súd mohol vo veci konať a o predmete sporu vecne
rozhodnúť, pričom pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Pokiaľ odporkyňa namietala procesné nedostatky návrhu (najmä neuvedenie spisovej značky
exekučného konania, v ktorom mala byť navrhovateľovi spôsobená škoda), tak je pravdou, že návrh mal

nedostatky, no nie také, aby odôvodňovali postup súdu podľa ust. § 43 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľ uviedol
v návrhu rozhodujúce skutočnosti a z označenia exekučnej veci menom povinného a exekútorskou
spisovou značkou (EX) bolo možné zistiť, z ktorej konkrétnej exekučnej veci navrhovateľ svoj nárok
odvodzuje. Taktiež nebolo potrebné, aby navrhovateľ predkladal listiny z exekučného spisu, keďže tento
je spisom tunajšieho súdu a všetky relevantné skutočnosti možno z neho zistiť. Na druhej strane však

treba dodať, že ak by navrhovateľ bol uviedol spisovú značku, pod ktorou bola exekučná vec vedená
na tunajšom súde, prispelo by to k jednoduchšiemu a rýchlejšiemu vyhľadaniu a pripojeniu exekučného
spisu. Neuvedenie spisovej značky exekučného konania vzhľadom na vysoký počet podaní, ktoré podal
navrhovateľ v ten istý deň, podstatne predĺžilo čas potrebný na "spárovanie" exekučných spisov s
návrhmi na náhradu škody. Ak navrhovateľ tvrdil, že nemohol uviesť spisovú značku, pod ktorou bola

exekučná vec vedená na súde, z dôvodu, že súd mu túto spisovú značku neoznámil, zjavne neuviedol
pravdu, keďže v exekučnej veci mu boli doručované písomnosti, z ktorých mu musela byť zrejmá aj
spisová značka. V akom úmysle, resp. z akej pohnútky tak navrhovateľ resp. jeho právny zástupca konal,
nie je v tomto konaní podstatné.Námietkuodporkyne,ženávrhjezmätočnývtom,ženiejejasné,činavrhovateľsvojnárokodvodzujeod
nesprávneho úradného postupu alebo aj z nezákonného rozhodnutia, je neopodstatnená. Navrhovateľ

svoj nárok na náhradu škody skutkovo zdôvodnil a nie je potrebné, aby ho aj právne posúdil. Navrhovateľ
svoj nárok v zásade vyvodzoval z toho, že rozhodnutie súdu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bolo podľa navrhovateľa vydané po lehote stanovenej Exekučným
poriadkom, a tiež z postupu súdu, ktorého výsledkom bolo rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia, keď podľa navrhovateľa exekučný súd neoprávnene skúmal predložený exekučný titul.

Z uvedeného dospel súd k záveru, že nárok navrhovateľa je uplatnený tak pre nesprávny úradný
postup - prieťahy v exekučnom konaní, ako aj pre nezákonnosť rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o
udelenie poverenia, hoci namiesto samotného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti navrhovateľ svoj nárok
zdôvodňuje postupom, ktorý predchádzal tomuto rozhodnutiu.

Pokiaľ ide o navrhovateľom tvrdené prieťahy v exekučnom konaní, súd dospel k záveru, že k týmto

nedošlo. Exekučný poriadok v ust. § 44 ods. 2 v čase začatia exekučného konania stanovoval 15-dňovú
lehotu iba pre udelenie poverenia exekútorovi na vykonanie exekúcie, ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom. Táto lehota pritom plynula od doručenia žiadosti exekútora súdu, nie od podania
návrhu na začatie exekúcie u súdneho exekútora. V žiadnom prípade však táto lehota neplatila pre

vydanie zamietavého rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, a to bez ohľadu na druh exekučného titulu a rôzne znenia uvedeného ustanovenia v rôznom
čase. To však neznamená, že súd mohol vydanie takéhoto rozhodnutia ľubovoľne dlho odkladať. Pre
iné rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia než vydanie poverenia totiž platila všeobecná povinnosť
súdu konať a rozhodnúť o nej v primeranom čase bez zbytočných prieťahov tak, aby to zodpovedalo

právu oprávneného na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd. V danom prípade súd o žiadosti rozhodol bezodkadne, a
to vydaním rozhodnutia o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie.

Pred rozhodnutím o žiadosti exekútora musel súd posúdiť okrem formálnych náležitostí exekučného
titulu (právoplatnosť, vykonateľnosť) aj súlad s ustanoveniami vnútroštátneho a európskeho práva o
ochrane spotrebiteľa (ako vyplýva z judikatúry Súdneho dvora EÚ, súd je povinný skúmať tento súlad
aj v exekučnom konaní), pričom ide - aj vzhľadom na rozsiahlosť právnej úpravy a jej európsky aspekt -
o pomerne náročný proces aplikácie práva. Dobu od podania žiadosti o udelenie poverenia (27.7.2011)

do rozhodnutia súdu o zamietnutí tejto žiadosti (31.8.2011) nemožno v žiadnom prípade považovať za
prieťahyvkonaní,anizarozhodnutievlehote,ktorábybolaneprimeranávovzťahukprávunavrhovateľa
na súdnu ochranu - právu, aby jeho vec bola v primeranej lehote prejednaná a rozhodnutá.

Odporkyňa považovala nárok navrhovateľa za nepreukázaný aj z iného dôvodu, a to z dôvodu

nepreukázania ani jednej zo skutočností uvedených v § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení
účinnom od 1.1.2013. Aj z tohto hľadiska by síce bol nárok navrhovateľa nedôvodný, no podľa názoru
súdu nemožno toto ustanovenie v danej veci aplikovať, keďže navrhovateľ svoj nárok uplatnil skôr,
než nadobudlo účinnosť uvedené ustanovenie. Aj keď sa uvedené ustanovenie javí byť procesného
charakteru a novela zákona, ktorou bolo zavedené, nemá žiadne prechodné ustanovenia, nemožno

ho použiť, pretože súd by to považoval za retroaktívne aj vo vzťahu k vecnému posúdeniu nároku
navrhovateľa, keďže tento sa svojho nároku na náhradu škody začal domáhať v čase, keď uvedené
ustanovenie nebolo ešte účinné, a teda nebolo ešte povinnosťou navrhovateľa podávať sťažnosť na
prieťahy v konaní, prípadne iným, v citovanom ustanovení uvedeným spôsobom preukazovať základ
svojho nároku na náhradu škody.

Pokiaľ navrhovateľ namietal proces - postup súdu, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia, tu podľa posúdenia súdu nemožno hovoriť o nesprávnom úradnom
postupe. Nesprávny úradný postup z hľadiska zákona je iba taký postup, ktorým konajúci súd porušuje
právne predpisy, no bezprostredne sa nepremieta do vydania rozhodnutia. Navrhovateľ však namietal

postup preskúmania exekučného titulu, ktorého výsledkom bolo rozhodnutie o žiadosti o udelenie
poverenia. Na základe tohto je namieste posúdiť nárok navrhovateľa ako nárok na náhradu škody
z nezákonného rozhodnutia. Rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia však nebolo
príslušným orgánom pre nezákonnosť zrušené alebo zmenené a otázku nezákonnosti rozhodnutianemožno posudzovať ako otázku predbežnú. Táto otázka (prípadná nezákonnosť rozhodnutia a aj
nesprávnosť procesného postupu súdu vedúceho k vydaniu tohto rozhodnutia) mohla byť predmetom
preskúmania len v odvolacom konaní v rámci exekučného konania. V danom prípade bol postup

a rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmané odvolacím súdom, ktorý v ňom nenašiel rozpor so
zákonom, preto rozhodnutie potvrdil, a doteraz nebolo pre nezákonnosť zrušené, preto nie je splnená
podmienka na priznanie náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím podľa § 6 ods. 1 zákona
č. 514/2003 Z. z.

Keďže vecný základ nároku navrhovateľa v obidvoch prípadoch (nesprávneho úradného postupu aj
nezákonného rozhodnutia) bol nedôvodný, t. j. keďže súd nezistil nesprávny úradný postup exekučného
súdu ani nezákonnosť vydaného rozhodnutia exekučného súdu, je bezpredmetné zaoberať sa vznikom
škody, jej výškou a príčinnou súvislosťou medzi postupom súdu a škodou navrhovateľa. Pre úplnosť
však súd aspoň v stručnosti uvádza, že ani tieto navrhovateľ nepreukázal, najmä nepreukázal výšku
majetkovej škody relevantnými dôkazmi a na jej preukázanie ani nenavrhol žiaden dôkaz. Táto ani

nevyplýva z exekučného spisu tunajšieho súdu. Navrhovateľ uplatňoval nárok v časti majetkovej škody
v rozsahu zhodnom s pôvodným nárokom, ktorý uplatňoval voči povinnému v exekučnom konaní,
vrátane príslušenstva. Tento nárok zdôvodnil tak, že škoda mu vznikla rozhodnutím exekučného súdu
(a procesným postupom vedúcim k vydaniu tohto rozhodnutia), v dôsledku ktorého sa jeho nárok
voči povinnému v exekučnom konaní stal neuplatniteľným. Ako už bolo vyššie uvedené, rozhodnutie

exekučného súdu nebolo v rámci riadneho inštančného postupu zrušené (práve naopak, bolo potvrdené
odvolacím súdom), preto ho v žiadnom prípade nemožno považovať za nezákonné. Naopak, práve
postup, keď súd vykonáva aj v exekučnom konaní kontrolu dodržania ustanovení o ochrane spotrebiteľa
(pričom ide najmä o kontrolu prijateľnosti rozhodcovskej zmluvy resp. rozhodcovskej doložky) treba
považovať za súladný s princípmi ochrany spotrebiteľa v európskom práve.

Navrhovateľ založil do jedného z konaní v obdobnej veci (6C/109/2012) znalecký posudku č. 1/2013
vypracovaný znalcom doc. JUDr. PhDr. Miroslavom Slašťanom, PhD. Súd oboznámil uvedený znalecký
posudok aj v tomto konaní, hoci navrhovateľ nepredložil jeho kópiu, naopak v sprievodnom liste z
2.9.2013 výslovne uviedol, že v každom konaní predloží podrobnú právnu argumentáciu založenú na

tomto znaleckom posudku, čo napokon v tomto konaní neurobil. Tento posudok však nie je dôkazom,
ktorý by mal význam v prejednávanej veci. Ide o znalecký posudok vypracovaný znalcom z odboru
právnych vzťahov k cudzine, odvetvia európskeho práva za účelom zistenia, či je právom Európskej únie
zakázané, aby majetkové spory, v ktorých zmluvnou stranou je spotrebiteľ, boli rozhodované rozhodcom
alebo rozhodcovským súdom v rozhodcovskom konaní. Bez ohľadu na posúdenie tejto otázky nemá

akákoľvek odpoveď na ňu význam pre toto konanie, pretože nesprávny úradný postup spočívajúci
v prieťahoch v exekučnom konaní možno objektívne zistiť iba dôkazom, ktorým je oboznámenie
exekučného spisu. Pokiaľ mal tento znalecký posudok preukazovať, že exekučný súd nemal v
exekučnomkonanípreskúmavaťrozhodcovskýrozsudokakoexekučnýtitulaženajehopodklademohla
byť vedená exekúcia, je to v tomto konaní o náhradu škody právne bezvýznamné, pretože - ako už

bolo uvedené vyššie - rozhodnutie v exekučnom konaní nebolo doposiaľ zákonným spôsobom zrušené
ani zmenené a súd znovu zdôrazňuje, že nemôže ako predbežnú otázku posudzovať zákonnosť tohto
rozhodnutia, a to ani v prípade, že by uvedený posudok mohol byť o tom dôkazom. Súd však dodáva,
že tento posudok ani nemôže byť dôkazom o prípadnej nezákonnosti rozhodnutia v exekučnom konaní
(či už zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo zastavenia exekúcie), a

to vzhľadom na všeobecne položenú otázku znalcovi. Pri posudzovaní rozhodcovského rozsudku ako
exekučného titulu v exekučnom konaní totiž nešlo o otázku, či právo Európskej únie vo všeobecnosti
obsahuje výslovný zákaz rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch (odpoveď bola už v
čase exekučného konania jasná: nie), ale o posúdenie konkrétneho rozhodcovského rozsudku ako
exekučného titulu v konkrétnom prípade, a najmä posúdenie prijateľnosti rozhodcovskej zmluvy resp.

rozhodcovskej doložky v zmluve (a s tým spojené posúdenie, či daná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou
alebonie).Jepotrebnézopakovať,ževzhľadomnapotvrdenierozhodnutiaprvostupňovéhoexekučného
súdu v odvolacom konaní treba považovať postup exekučného súdu a ním vydané rozhodnutie (ako
akt aplikácie práva - tak vnútroštátneho, ako aj práva Európskej únie - na konkrétne skutkové okolnosti
daného exekučného konania) za správne a zákonné a v žiadnom prípade nemožno v konaní o náhradu

škody posudzovať zákonnosť alebo nezákonnosť rozhodnutia exekučného súdu.

Z ústavnej sťažnosti, ktorú mal navrhovateľ v tejto veci podať, vyplýva, že navrhovateľ mienil v tomto
konaní navrhnúť vypočutie svedkov, a to z osôb pôsobiacich na súde vo vzťahu k nesprávnemuúradnému postupu súdu. Navrhovateľ však v tomto konaní takýto dôkaz nenavrhol, no napriek tomu súd
konštatuje, že v prejednávanej veci by bolo nadbytočné vykonávať akékoľvek dokazovanie výsluchom
svedkov z uvedených osôb, keď jediným objektívnym dôkazom o prípadných prieťahoch v konaní,

resp. o inom nesprávnom úradnom postupe súdu a o prípadnom nezákonnom rozhodnutí môže byť iba
exekučný spis, z ktorého sú zrejmé všetky úkony a rozhodnutia súdu v danej veci, ako aj dĺžka konania
a čas vykonávania jednotlivých úkonov.

Keďže návrh bol nedôvodný už v samotnom právnom základe uplatneného nároku, nebol dôvod o

právnom základe uplatneného nároku rozhodovať medzitýmnym rozsudkom.

Na pojednávaní súd o trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnej odporkyni
priznal náhradu trov konania, ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení rozsudku. Keďže odporkyňa
trovy konania nevyčíslila v lehote podľa § 151 ods. 1 O.s.p. a zo spisu jej žiadne trovy nevyplývajú,
rozhodol súd, že jej náhradu trov konania nepriznáva, keď v zmysle § 151 ods. 2 O.s.p. súd nie je viazaný

výrokom o prisúdení náhrady trov konania vyhláseným na pojednávaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie písomne na Okresný súd Bánovce nad Bebravou
do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, dátum, podpis) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží,
súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., teda:
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodovalvylúčenýsudcaalebobolsúdnesprávneobsadený,ibaženamiestosamosudcurozhodoval

senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

- odvolacím súdom má byť schválený zmier;
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností;
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.);
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.