Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. november 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2To/98/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5811010220
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Wänkeová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5811010220.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Wänkeovej a sudkýň JUDr.
Evy Kyselovej a JUDr. Márie Urbanovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 5. novembra 2014 v Žiline,
o odvolaní obžalovaného L. M. proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/68/2011 zo dňa
7.8.2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného L. M. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Námestovo v konaní po povolení obnovy konania, vedeného na Okresnom súde
Námestovo pod sp.zn. 6T/68/2011, rozsudkom zo dňa 7.8.2014 odsúdil obžalovaného L. M. pri
nezmenenom výroku o vine uvedenom v rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/68/2011 zo
dňa 11.10.2011, právoplatným dňa 11.1.2012, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným zo zločinu krádeže
podľa § 212 ods. 1, 4 písm. c) Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. a pri nezmenenom výroku

o náhrade škody podľa § 212 ods. 4 Tr. zák., § 42 ods. 1 s použitím § 41 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods.
2, 7 Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov, na výkon
ktorého obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody so stredným stupňom stráženia. Súčasne podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výroky o treste
rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 4T/36/2011 zo dňa 28.6.2011 a rozsudku Okresného súdu
Námestovo, sp.zn. 6T/46/2010 zo dňa 12.10.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina, sp.zn.

3To/152/2010 zo dňa 24.3.2011, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný, pričom odvolanie odôvodnil prostredníctvom svojej
obhajkyne v podstate tým, že uložený 7-ročný trest považuje obžalovaný za neprimerane prísny
a neúmerný k spáchaným činom. Obžalovaný nepovažuje za správne, že súd v jeho prospech

nevyhodnotil značný časový odstup medzi časom, kedy sa skutky stali a aktuálnym časom ukladania
trestu. Časový odstup predstavuje 4 roky, a teda pri ukladaní nového a naďalej vysokého trestu už
absentuje bezprostrednosť uloženia sankcie za protiprávny skutok. Obžalovaný sa vo svojej výpovedi
ku skutkom, ktoré sa mu kládli za vinu, priznal a oľutoval ich. Jednalo sa o majetkové trestné činy,
ktoré nikdy nemali násilný charakter. Súd na toto priznanie neprihliadol a vyhodnotil ho ako účelové. Na
druhej strane však súd napriek prevahe priťažujúcich okolností konštatoval, že aplikoval ustanovenie

§ 38 ods. 7 Tr. zák. a trestnú sadzbu ďalej nezvyšoval. Obžalovaný strávil vo výkone trestu viac ako
3 roky, čo je pre neho dostatočne dlhý čas na to, aby si uvedomil nesprávnosť svojho konania a tento
čas bol pre neho ponaučením do budúcna. Kladne bol obžalovaný hodnotený aj správou v ÚVTOS
Ružomberok, kde si doterajší trest vykonáva. Obžalovaný sa rozhodol a chce zásadne zmeniť svoj
doterajší život. Vo výkone trestu sa L. M. podstatne zhoršil zdravotný stav a musí pravidelne užívať lieky.
Cukrovka, ktorou trpí spôsobila oslabenie jeho zraku a nakoľko ústav nemá žiadnu inú vhodnú prácu,

musel byť obžalovaný vyradený z doterajšieho pracovného zaradenia. Poukázal na účel trestu, ako aj
na skutočnosť, že obžalovaný je vo veku 30 rokov a príliš dlhý trest odňatia slobody bude mať vzhľadomna jeho mladý vek práve opačný účinok ako sleduje Trestný zákon a po jeho výkone bude mať problém
zaradiť sa do bežného života, a teda viesť riadny život. Obžalovaný žiadal, aby mu bol uložený primeraný
a spravodlivý kratší trest odňatia slobody ako ten, ktorý mu bol uložený okresným súdom.

Prokurátor sa k odvolaniu obžalovaného nevyjadril.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného
ako nedôvodné zamietnuť a obžalovaný spolu so svojou obhajkyňou zotrvali na písomných dôvodoch

podaného odvolania a žiadali uložiť trest kratšieho trvania.

Krajský súd ako súd odvolací, preskúmal v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutého výroku o treste odňatia slobody, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
tomuto výroku predchádzalo, mal pritom na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na chyby, ktoré neboli
odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., pričom zistil,

že odvolanie obžalovaného L. M. nie je dôvodné. Okresný súd rozhodol správne a jeho úvahy o uložení
trestu a výmere trestu sú správne a zákonné.

Pre úplnosť je potrebné uviesť, že napadnutý rozsudok bol vydaný v obnovenom konaní, ktoré
nasledovalo po tom, čo Okresný súd Námestovo uznesením, sp.zn. 6Nt/10/2013 zo dňa 15.4.2014

povolil obnovu konania v prospech odsúdeného L. M. a zrušil výrok o treste rozsudku Okresného
súdu Námestovo, sp.zn. 6T/68/2011 zo dňa 18.10.2011 v znení rozsudku Krajského súdu Žilina, sp.zn.
2To/11/2011 zo dňa 11.1.2012, ktorým bol obžalovanému uložený súhrnný trest odňatia slobody vo
výmere8rokova2mesiaceajspoužitímtzv.asperačnejzásadyvzmysle§41ods.2Tr.zák.Predmetom
tzv. obnoveného konania bolo teda len rozhodnutie o treste, ktorý má obžalovanému byť uložený za

trestné činy, pre ktoré bol uznaný vinným a ktoré boli konkretizované vo výrokovej časti napadnutého
rozsudku.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok, obsahujúci len
výrok o treste odňatia slobody, ako aj konanie, ktoré tomuto výroku predchádzalo, zodpovedajú stavu

veci a zákonu. Závery okresného súdu prezentované vo výrokovej časti rozsudku a vysvetlenie týchto
záverov v odôvodnení napadnutého rozsudku, si v celom rozsahu krajský súd osvojil, a preto v zásade
na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa odkazuje.

Je zrejmé, že obžalovaný sa dožaduje miernejšieho trestu aj v obnovenom konaní. Na tomto mieste

krajský súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zák., ktorý zakotvuje účel
trestu, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v
páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život
a súčasne iných odradí od spáchania trestných činov. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Trest je opatrením štátneho donútenia, ktoré v mene štátu, na základe a v medziach zákona ukladajú
v predpísanom konaní na to povolené súdy páchateľovi za spáchaný trestný čin. Trest ako právny
následok trestného činu môže priamo postihnúť len páchateľa trestného činu, v čom sa odráža zásada
personálnosti trestu. Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je

určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred
páchateľom trestného činu, voči ktorého sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a
prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu) a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti,
potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie. Ochrana spoločnosti
sa pritom uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia, teda represiou a prvkom výchovy. Oba

prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného
pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trest musí vyjadrovať tiež morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou. V treste je obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a
jeho činu, a to tak právne, ako aj etické.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu je nutné aplikovať tiež ustanovenie § 34 ods. 4 Tr. zák., podľa
ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy. Výmerou trestu sa pritom rozumie nielen určenie trestu v rámci sadzbytam, kde je trest takto kvantifikovaný, ale aj určenie rôznych modalít alebo obsahu trestov, ak je toto
určenie vyhradené súdu. Rozpätie zákonom stanovenej trestnej sadzby umožňuje a zároveň ukladá
súdu povinnosť individualizovať ukladaný trest. Súd je povinný vo výmere uloženého trestu zohľadniť

všetky okolnosti uvedené v ustanovení § 34 ods. 4, 5 Tr. zák.

Osobu páchateľa je pritom potrebné tiež hodnotiť vo všetkých súvislostiach a nemožno obísť ani
možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára, či už na základe
hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa.

Možnosť nápravy páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne
ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho
osobnostných vlastností a ich spojitosti so spáchaným trestným činom vrátane vplyvu sociálnej
mikroštruktúry. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť pritom vždy v súlade s ochranou,
ktorú súd uloženým trestom poskytuje, záujmom spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi páchateľov
trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Pri ukladaní trestov je nutné

vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov, a to princípu zákonnosti trestu a
princípu individualizácie trestu.

Okresný súd, ktorý postupoval v súlade s vyššie uvedenými zásadami rozhodol správne, keď
obžalovanému L. M. uložil nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov. Ide o nižšiu výmeru

trestu ako bol uložený obžalovanému v pôvodnom konaní, kedy mu bol uložený trest vo výmere 8 rokov
a 2 mesiace. Na tomto mieste je nutné uviesť, že ani okresný súd, ani krajský súd nebol povinný úmerne
zvyšovať trest tak ako v pôvodnom konaní, je však nutné uviesť, že obžalovanému bolo za trestnú
činnosť možné uložiť trest vo výmere od 3 rokov do 13 rokov a 4 mesiace. V tejto trestnej sadzbe bolo
možné obžalovanému uložiť trest s prihliadnutím na všetky zákonné ustanovenia uvedené v § 34 ods.

4, 5 Tr. zák.

Nemožno opomenúť skutočnosť, že obžalovanému sa ukladá trest pre zločin krádeže podľa § 212 ods.
4 Tr. zák., ako aj ďalšie trestné činy, pre ktoré bol odsúdený vo veci sp. zn. 4T/36/2011 a 6T/46/2010.
Obžalovaný je pritom osobou, ktorá má skúsenosti s páchaním trestnej činnosti. V odpise z registra

trestov má okrem tohto odsúdenia ďalších 11 odsúdení. Obžalovaný sa pritom dopúšťal prevažne
majetkovej trestnej činnosti. Pre komplexné zhodnotenie osoby obžalovaného okresný súd a aj krajský
súd sa oboznámil so správou z výkonu trestu odňatia slobody, kedy obžalovaný bol hodnotený pozitívne.

Nemožno sa stotožniť s argumentom obhajoby, že je nutné prihliadať na odstup času, ktorý prešiel od

spáchania skutkov. Súd je pri obnove konania povinný vychádzať zo stavu, ktorý tu bol v čase vyhlásenia
pôvodného rozhodnutia.

Preto aj krajský súd dospel k jednoznačnému a nepochybnému záveru, že na zabezpečenie ochrany
spoločnosti a najmä nápravu obžalovaného je nevyhnutný výkon trestu odňatia slobody, a to nie na

dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby. Je zrejmé, že rozsah páchania trestnej činnosti
obžalovaným nie je zanedbateľný a doterajší výkon trestu odňatia slobody nie je možné považovať za
dostačujúci a aj s ohľadom na charakter samotnej trestnej činnosti je nutné obžalovanému ukladať trest
vyšší ako na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, ktorého sa obžalovaný dožaduje, preto
trest uložený vo výmere 7 rokov je adekvátny, primeraný, plne zodpovedajúci zásadám pre ukladanie

trestov.

Dôvody odvolania obžalovaného boli koncentrované predovšetkým voči hodnoteniu jednotlivých
skutočností a boli koncentrované na námietky voči výmere trestu. K tomu krajský súd môže uviesť,
že okresný súd po vykonaní dokazovania ohľadne rozhodnutia o treste vyhodnotil vykonané dôkazy

jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach, ako aj v celom ich súhrne logicky a zároveň aj presvedčivo
odôvodneným spôsobom, ktorému nemožno nič vytknúť. Ak súd prvého stupňa postupoval pri hodnotení
dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por. a tieto hodnotil na základe vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k
logicky odôvodneným zisteniam, odvolací súd nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len pre to, že by sám

na základe svojho presvedčenia hodnotil tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom.
Žiadna z odvolacích námietok nebola pre krajský súd akceptovateľná, a preto krajský súd vzhľadom
na vyššie uvedené skutočnosti považoval uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody v takejvýmere ako ho uložil okresný súd za potrebné a primerané na dosiahnutie účelu trestu ako z hľadiska
jeho individuálnej prevencie, tak aj z hľadiska jeho generálnej prevencie.

V súlade so stavom veci a zákonom je aj výrok o zaradení obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.