Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. január 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 24Sp/80/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6015201452
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6015201452.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred samosudkyňou JUDr. Drahomírou Mikulajovou v právnej

veci navrhovateľa: R.. L. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Sv. V. a G. XXXX/XX, XXX XX H., proti
odporcovi: Centrum právnej pomoci, Kancelária Žilina, Národná 34, P.O. Box B10, 011 00 Žilina, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu sp.zn. 11348/2015-KaZA; R.z.: 66787/2015 zo dňa 27.
októbra 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd rozhodnutie odporcu sp. zn. 11348/2015-KaZA, R.z.: 66787/2015 zo dňa 27. októbra 2015
p o t v r d z u j e .
II. Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

III. Navrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok 35,- Eur, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca rozhodnutím sp.zn. 11348/2015-KaZA; R.z.: 66787/2015 zo dňa 27.10.2015 podľa § 10
ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi v znení
neskorších predpisov (ďalej v texte aj „zákon“) nepriznal navrhovateľovi nárok na poskytovanie právnej
pomoci podľa žiadosti navrhovateľa zo dňa 28.09.2015 vo veci úpravy práv a povinností rodičov k
maloletým deťom. Odporca rozhodnutie odôvodnil v podstate tým, že na základe údajov uvedených
v žiadosti a priložených listinných dôkazov mal za preukázané, že žiadateľ nesplnil podmienky na

poskytnutie právnej pomoci. Z predložených dokladov odporca zistil, že žiadateľov započítateľný
príjem v marci 2015 až auguste 2015 nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima pre jednu
dospelú osobu a tri nezaopatrené deti, no v mesiaci podania žiadosti (september 2015), kedy deti
opustili s matkou spoločnú domácnosť, jeho príjem presahuje 1,6-násobok sumy životného minima pre
jednu samostatne posudzovanú osobu. Žiadateľ teda nespĺňa podmienku materiálnej núdze, ktorá je
nevyhnutným predpokladom priznania nároku na poskytovanie právnej pomoci. Odporca posudzoval
celkovú majetkovú situáciu žiadateľa a zistil, že nie je vlastníkom nehnuteľného ani hnuteľného majetku,

ktorého predajom alebo prenájmom by si mohol zabezpečiť využívanie právnych služieb na ochranu
svojich práv a záujmov, nakoľko byt užíva na primerané trvalé bývanie. Na základe predložených listín a
vzhľadom na povahu sporu, odporca konštatoval, že v danej veci nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu,
keďžeprávnapomocježiadanávkonaní,kdesabuderozhodovaťozverenídetídoosobnejstarostlivosti
a určenie výživného, nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch, takže odporca považoval za
splnenú podmienku hodnoty sporu. S poukazom na ustanovenie § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.
odporca dospel k záveru, že žiadateľ nespĺňa len jednu z podmienok nároku na poskytnutie právnej

pomoci, a to podmienku stavu materiálnej núdze. Uviedol, že ak žiadateľ spĺňa podmienky podľa § 6
ods. 1 písm. b/ a c/ zákona, ale príjmy žiadateľa prevyšujú zákonom určenú hranicu materiálnej núdze,
Centrum môže poskytnúť právnu pomoc s finančnou účasťou, ak je to primerané okolnostiam žiadanej
právnej pomoci. Podľa § 6b ods. 2 citovaného zákona, ak príjmy prevyšujú zákonom určenú hranicumateriálnej núdze, Centrum môže poskytnúť právnu pomoc s finančnou účasťou oprávnenej osoby,
ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci. Konštatoval, že vzhľadom na túto právnu
úpravu Centrum môže poskytnúť právnu pomoc aj v prípadoch, keď žiadateľ nespĺňa podmienku stavu

materiálnej núdze, avšak ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci, avšak žiadateľ nemá
právny nárok a je výlučne na úvahe Centra, či v takomto prípade právnu pomoc poskytne. Odporca
posúdil skutočný príjem žiadateľa a prihliadol na povahu sporu a okolnosti prípadu, ktoré nenasvedčujú
tomu, že neposkytnutie právnej pomoci by malo vážne následky a spôsobilo vážnu ujmu na právach a
oprávnených záujmoch žiadateľa, preto žiadateľovi nepriznalo nárok na poskytnutie právnej pomoci.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozhodnutiu odporcu odvolanie navrhovateľ. Nesúhlasil s
rozhodnutím odporcu, ak dôvodom, pre ktorý mu právnu pomoc nepriznal, bola skutočnosť, že od
septembra 2015 bol posudzovaný samostatne, čo považoval za neadekvátne. Manželka totiž vzala deti
so sebou svojvoľne, bez jeho súhlasu. Starostlivosť o ne nemá primerane zabezpečenú a dožaduje sa
jeho asistencie pri ich strážení i v priebehu pracovných dní. Cez víkendy sa o ne stará pravidelne. V

záujme detí vždy doposiaľ súhlasil. Dobrovoľne prispieva výživným na deti, spolu vo výške 180,- Eur
mesačne v pravidelných intervaloch. Výdavky na deti sa odsťahovaním manželky s deťmi neznížili, skôr
naopak. Tvrdil, že nezaopatrené deti maloletá M. G., D. G. a F. G. majú byť posudzované spoločne s ním
i po odsťahovaní manželky zo spoločnej domácnosti a nárok na poskytnutie právnej pomoci v dôsledku
toho mu mal byť priznaný.

Odporca v písomnom stanovisku zo dňa 13.11.2015 trval na zákonnosti rozhodnutia napadnutého
odvolaním a rozhodnutie navrhoval potvrdiť. Odporca postupoval v konaní podľa zákona č. 327/2005
Z.z. a posudzoval podmienky podľa § 6 a § 6a zákona, pričom dospel k záveru, že vo veci, s ktorou sa
navrhovateľ obrátil na Centrum, nespĺňa jednu z podmienok na poskytnutie právnej pomoci - podmienku

materiálnej núdze. Odporca následne zvážil aj možnosť postupu v zmysle § 6b ods. 2 zákona. Centrum
posúdilo skutočný príjem navrhovateľa, prihliadlo na povahu sporu a okolnosti prípadu, ktoré však
nenasvedčujútomu,ženeposkytnutieprávnejpomocibymalospôsobiťvážnenásledkyavážnuujmuna
právach a oprávnených záujmoch žiadateľa, a preto žiadateľovi nepriznal nárok na poskytnutie právnej
pomoci ani podľa ustanovenia § 6b ods. 2 zákona. Nesplnenie čo i len jednej z podmienok na poskytnutie

právnej pomoci má za následok nepriznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci.

V súlade s ustanovením § 250f ods. 1, 2 O.s.p., v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p., súd vo veci
rozhodol rozsudkom bez nariadenia pojednávania. Súd preskúmal opravným prostriedkom napadnuté
rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. (§ 250l a nasl. O.s.p.) a

podľa§250qods.3O.s.p.napadnutérozhodnutiepotvrdilakorozhodnutievydanévsúladesozákonom.

Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 327/2005 Z.z., tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie
právnej pomoci v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach,
rodinnoprávnych veciach, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní

pred Ústavným súdom Slovenskej republiky.

Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z., fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez
finančnej účasti, ak
a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a

nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,
b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a
c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu
sporu vyčísliť v peniazoch.

Podľa § 6 ods. 2 citovaného zákona, podmienky na poskytnutie právnej pomoci podľa odseku 1 písm. a)
a b) musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci bez finančnej účasti.

Podľa § 6a ods. 1 citovaného zákona, ak príjem fyzickej osoby presahuje 1,4-násobok sumy životného
minima ustanoveného osobitným predpisom a súčasne nepresahuje 1,6-násobok uvedenej sumy a

nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, má právo na poskytnutie právnej
pomoci určeným advokátom alebo centrom pri splnení podmienky finančnej účasti vo výške 20% trov
právneho zastúpenia podľa osobitného predpisu; splnenie podmienok podľa § 6 ods. 1 písm. b) a c) tým
nie je dotknuté. Ustanovenie § 6 ods. 2 sa použije primerane.Podľa § 6b ods. 1, 2 citovaného zákona, (1) ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci,
môže centrum v prípadoch podľa § 6a ods. 1 poskytnúť právnu pomoc aj bez úhrady finančnej účasti.

(2) Ak príjmy prevyšujú zákonom určenú hranicu materiálnej núdze, centrum môže poskytnúť právnu
pomoc s finančnou účasťou oprávnenej osoby, ak je to primerané okolnostiam žiadanej právnej pomoci.

Podľa § 4 ods. 1 písm. i) citovaného zákona, Na účely tohto zákona je materiálnou núdzou stav, keď
fyzickáosobajepoberateľomdávkyapríspevkovkdávkevhmotnejnúdzi,alebostav,keďpríjemfyzickej

osoby nepresahuje 1,6-násobok sumy životného minima a táto fyzická osoba si využívanie právnych
služieb nemôže zabezpečiť svojím majetkom.

Podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona, do príjmu fyzickej osoby, ktorá žiada o poskytnutie
právnej pomoci (ďalej len "žiadateľ"), sa započítavajú príjmy obdobne ako pri výpočte príjmu fyzickej
osoby na účely určenia súm životného minima; to neplatí, ak sú spoločne posudzované fyzické osoby

účastníkmi sporu v súdnom konaní s protichodným postavením.

Podľa § 7 ods. 1, 2 a 4 citovaného zákona, (1) za príjem podľa tohto zákona sa považujú príjmy fyzických
osôb podľa osobitného predpisu po odpočítaní
a) poistného na verejné zdravotné poistenie,

b) poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné
poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti,
c) preddavku na daň alebo dane z príjmov fyzických osôb a
d) ďalších výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a na udržanie príjmov fyzických osôb.
(2) Za príjem podľa tohto zákona sa považujú aj

a) príjmy oslobodené od dane z príjmov fyzických osôb podľa osobitného predpisu, okrem prijatých
náhradškôd,náhradnemajetkovejujmy,plneniazpoisteniamajetkuaplneniazpoisteniazodpovednosti
za škodu okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu zdaniteľného príjmu,
b) sumy vreckového pri zahraničných pracovných cestách do výšky 40 % nároku na stravné ustanovené
osobitným prepisom,

c) náhrady niektorých výdavkov zamestnancov do výšky ustanovenej osobitným predpisom,
d) ďalšie príjmy fyzických osôb podľa osobitných predpisov po odpočítaní dane z príjmu fyzickej osoby.
(4) Príjem na účely tohto zákona sa zisťuje za kalendárny mesiac, v ktorom bola podaná žiadosť o
poskytnutie právnej pomoci, pritom sa prihliada na príjem za posledných šesť kalendárnych mesiacov
pred podaním žiadosti, a prehodnocuje sa každých 12 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa priznal nárok na poskytnutie právnej pomoci.

Podľa § 1 zákona č. 601/2003 Z.z., tento zákon ustanovuje životné minimum ako spoločensky uznanú
minimálnu hranicu príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze.

Podľa § 2 zákona č. 601/2003 Z.z., za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých
príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm
a) 198,09 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu,
b) 138,19 eura mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu,
c) 90,42 eura mesačne, ak ide

1. o zaopatrené neplnoleté dieťa,
2. o nezaopatrené dieťa.

Podľa § 3 zákona č. 601/2003 Z.z., na zistenie príjmu fyzickej osoby na účely určenia súm životného
minima sa započítavajú

a) u posudzovanej fyzickej osoby jej príjem a príjem jej manžela,
b) u rodičov s nezaopatreným dieťaťom príjmy týchto rodičov a príjem nezaopatreného dieťaťa žijúceho
s nimi v domácnosti,
c) u rodičov, ktorí sú sami nezaopatrené deti, ich príjmy a príjmy, ktoré na ne poberá iná fyzická osoba,
d) u nezaopatreného dieťaťa jeho príjem a príjem jeho rodičov, ak s ním žijú v domácnosti; ak toto dieťa

žije v domácnosti len s jedným rodičom, s inou fyzickou osobou alebo samostatne, príjem dieťaťa, príjem
rodiča a príjem, ktorý na dieťa poberá iná fyzická osoba,
e) u zaopatreného neplnoletého dieťaťa jeho príjem.V danom prípade navrhovateľ namietal najmä skutočnosť, že odporca pri rozhodovaní posudzoval
navrhovateľa za obdobie od septembra 2015 samostatne, t. j. nezohľadnil aj tri maloleté deti
ako spoločne posudzované osoby, keďže matka maloletých detí, jeho manželka, opustila spoločnú

domácnosť a zobrala deti so sebou svojvoľne, bez jeho súhlasu. Napriek tomu on deťom poskytuje
podľa potreby primeranú starostlivosť a pravidelne prispieva na výživu detí dobrovoľne sumou 180,- Eur
mesačne. Výdavky na deti sa odsťahovaním manželky s deťmi neznížili, práve naopak.

Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľ požiadal Centrum právnej pomoc, Kancelária Žilina

o poskytnutie právnej pomoci na zastupovanie v konaní vedenom na Okresnom súde v Martine sp. zn.
19P 238/2015 vo veci starostlivosti o maloleté deti: M. G., nar. XX.XX.XXXX, D. G., nar. XX.XX.XXXX
a F. G., nar. XX.XX.XXXX, na návrh podaný matkou G.. C. G., ktorým sa matka domáha o zverenie
maloletých detí do jej osobnej starostlivosti a otca (žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci) navrhuje
zaviazať prispievať na výživu maloletej M. sumou 100,- Eur, maloletej D. sumou 80,- Eur a maloletého F.
sumou 60,- Eur mesačne. Z odôvodnenia návrhu vyplýva, že rodičia maloletých detí (zároveň manželia)

od júna 2015 bývali spolu v spoločnom byte vo H.. Matka sa spolu s deťmi odsťahovala do podnájmu
od 01.09.2015.

Podľa potvrdenia zamestnávateľa navrhovateľa Q. zo dňa 28.09.2015 navrhovateľ mal preukázaný čistý
príjem za mesiac marec 2015 vo výške 536,63 Eur, za apríl 2015 vo výške 576,87 Eur, za máj 2015 vo

výške 570,51 Eur, za jún 2015 vo výške 512,32 Eur, za júl 2015 vo výške 545,57 Eur a za august 2015
vo výške 632,80 Eur. Menovaný poberá daňový bonus na tri deti vo výške 64,23 Eur mesačne.

Správny orgán pri rozhodovaní vychádzal zo zákonom stanovenej hranice materiálnej núdze v zmysle
§ 5 ods. 1, 2 a 7 zákona č. 601/2003 Z.z. v spojení s § 2 a § 3 tohto zákona, keď 1,4-násobok sumy

životného minima pre jednu fyzickú osobu a tri nezaopatrené deti je 657,09 Eur; 1,6-násobok sumy
životného minima pre jednu fyzickú osobu a tri nezaopatrené deti je 750,96 Eur; 1,4-násobok sumy
životného minima pre jednu fyzickú osobu je 277,33 Eur a 1,6-násobok sumy životného minima pre
jednu fyzickú osobu je 316,94 Eur.

Súd sa stotožnil so závermi odporcu, ktorý zistil, že započítateľný príjem navrhovateľa od septembra
2015 presahuje 1,6-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu (zároveň logicky
presahuje aj výšku 1,4-násobku), a preto navrhovateľ nesplnil jednu z podmienok stanovených pre
priznanie právnej pomoci bezplatnej podľa § 6 ods. 1 zákona, ale ani podmienku priznania právnej
pomoci s finančnou účasťou podľa § 6a ods. 1 citovaného zákona.

Žiadosť bola podaná dňa 28.09.2015. V súlade s ustanovením § 7 ods. 4 zákona sa príjem na účely
tohto zákona zisťuje za kalendárny mesiac, v ktorom bola žiadosť podaná. Prihliada sa aj na príjem za
posledných šesť kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti o poskytnutie právnej pomoci. Odporca
postupoval plne súladne s týmto ustanovením Zákona o právnej pomoci. Podmienky pre priznanie

nároku sa posudzujú samostatne za každý mesiac, pričom musia byť splnené v celom posudzovanom
období, v danom prípade od marca 2015 do septembra 2015 (vrátane).

Tvrdenie navrhovateľa, že manželka, matka maloletých detí opustila spoločnú domácnosť bez jeho
súhlasu, je právne bezvýznamné. Zo žiadneho ustanovenia Zákona o poskytovaní právnej pomoci,

ani zo Zákona o životnom minime nevyplýva, že by odporca postupoval v rozpore s týmito zákonmi.
Navrhovateľ v odvolaní ani nenamietal, ktoré konkrétne ustanovenie ktorého zákona malo byť porušené.

Odporca postupoval správne, ak v prípade, že zistil, že navrhovateľ síce spĺňa podmienky zákona podľa
§ 6 ods. 1 písm. b) a c) zákona, avšak nespĺňa len podmienku materiálnej núdze v zmysle § 6 ods. 1

písm. a) zákona, pristúpil k posudzovaniu možnosti postupu v zmysle § 6b ods. 2 zákona.

Jednotný postup centier právnej pomoci pri priznávaní právnej pomoci z dôvodov hodných osobitného
zreteľa, aplikujúc ustanovenie § 6b ods. 1 a 2, upravuje Usmernenie č. 1/2012 zo dňa 05.01.2012
riaditeľky centra právnej pomoci, obsahom ktorého je aj bližšie popísanie primeraných okolností žiadanej

právnej pomoci, ktoré sa majú zohľadňovať. Rozhodovacia prax súdov sa ustálila na tom, že navrhovateľ
nemusí v žiadosti žiadať osobitne priznanie právnej pomoci v zmysle § 6b ods. 1 a 2, pretože je úlohou
centražiadosťposudzovaťkomplexne,t.j.prevšetkyformyprávnejpomocivhmotnejnúdziposkytované
centrom v zmysle Zákona o bezplatnej právnej pomoci. Odporca teda postupoval správne, ak sámzvážil aj možnosť postupu v zmysle § 6b zákona. Odporca však vždy musí zohľadniť povahu sporu a
okolnosti prípadu, najmä či neposkytnutie právnej pomoci by mohlo spôsobiť vážne následky a vážnu
ujmu na právach a oprávnených záujmoch žiadateľa. V predmetnom konaní odporca dospel k záveru, že

neposkytnutie právnej pomoci, vzhľadom na okolnosti veci, by nemali spôsobiť vážnu ujmu na právach
žiadateľa.

Súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s postupom a závermi odporcu, k akým dospel. Priznanie právnej
pomoci na základe ustanovenia § 6b zákona je viazané na podmienky tam uvedené, pričom aj v

situácii, keď tieto podmienky nastanú, vždy zostáva na vôli a posúdení správneho orgánu (odporcu),
či právnu pomoc na základe tohto ustanovenia zákona žiadateľovi poskytne. Zákon o bezplatnej
právnej pomoci bol prijatý za účelom poskytovania právnej pomoci fyzickým osobám, ktoré v dôsledku
svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv.
Nároky aj práva, ktoré tento zákon upravuje, boli zákonodarcom do zákona zakotvené na naplnenie
uvedeného účelu, teda na efektívne a kvalifikované uplatnenie a ochranu práv fyzických osôb. Ak je

v zákone zakotvený inštitút, ktorý udeľuje správnemu orgánu určitú fakultatívnu právomoc priznávať
nárok na základe vlastného správneho uváženia, je na vôli správneho orgánu, či uvedený nárok prizná.
Chybou by bolo, pokiaľ by správny orgán vôbec nezohľadňoval túto možnosť, k čomu v danom prípade
nedošlo. Správny orgán odôvodnil vlastné správne uváženie pri posudzovaní možnosti poskytnutia
právnej pomoci aplikujúc ustanovenie § 6b zákona. V zhode s konštatovaním odporcu aj súd zastáva

stanovisko, že neposkytnutie právnej pomoci v danom prípade nemôže spôsobiť vážnejšie následky
pre žiadateľa. Súd predovšetkým poukazuje na to, že právna pomoc bola žiadaná pre konanie vo veci
starostlivosti o maloleté deti. Jedná sa o typ súdneho konania, v ktorom platí vyhľadávacia zásada.
Maloleté deti sú v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom. Koná sa predovšetkým o záujmoch
maloletých detí. Súdy teda nie sú viazané návrhmi rodičov a konanie možno začať aj bez návrhu, pokiaľ

je to v záujme maloletých detí. Súdy teda nie sú viazané návrhmi rodičov, nevykonávajú dokazovanie
len na návrh rodičov, ale sami zisťujú pomery na strane obidvoch rodičov v záujme spravodlivého
rozhodnutia tak, aby nedošlo k poškodeniu práv maloletých detí. V zmysle ustanovenia § 3 ods. 1
písm. a) Zákona o poskytovaní právnej pomoci sa tento zákon vzťahuje aj na poskytovanie právnej
pomoci v rodinnoprávnych veciach, avšak z dôvodov vyššie uvedených bolo potrebné prihliadnuť na

povahu konania, do ktorého navrhovateľ žiadal poskytnúť právnu pomoc. Účelom zákona je zabezpečiť
dostupnosť všetkých k súdu. To, že navrhovateľovi ako otcovi v konaní starostlivosti o maloleté deti nie
je poskytnutá právna pomoc, nemôže mať vážne následky ani ujmu na jeho oprávnených záujmoch.
V týchto konaniach v zásade rodičia nie sú zastúpení advokátmi, nerozhoduje sa o zložitých právnych
otázkach, výsledok sporu nezávisí od procesných úkonov a návrhov rodiča, keďže v predmetnom konaní

platí vyhľadávacia zásada. Otcovi nie je zabránený prístup k súdu, pretože v konaní môže vystupovať
aj bez advokáta. V opatrovanských veciach sa nerozhoduje o náhrade trov konania.

Z uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil ako vecne správne podľa § 250q
ods. 3 O.s.p.

Navrhovateľovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal podľa § 250k ods. 1
O.s.p. a contrario v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.

Zároveň súd zaviazal navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb.

o súdnych poplatkoch, nakoľko je poplatníkom, keďže podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu
správneho orgánu a v konaní nebol úspešný. Zákon o súdnych poplatkoch pre uvedený typ konania
neupravuje vecné ani osobné oslobodenie od súdnych poplatkov (§ 4 ods. 1 a § 4 ods. 2). V zmysle
ustanovenia § 4 ods. 3 citovaného zákona je od poplatku oslobodený iba ten účastník, ktorému bol
priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa osobitného predpisu, čo ovšem nie je prípad

navrhovateľa.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolanievlehote15dníodjehodoručenia.Odvolaniesapodáva
písomne v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je
možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecnýchnáležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.