Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. august 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 26C/53/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113211365
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Hvizdoš

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3113211365.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v právnej veci navrhovateľky N. X., rod. Š.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/X, F., štátna občianka E., právne zastúpenej JUDr. Renátou Jánskou,
advokátkou, Piaristická 6836, Trenčín proti odporcovi L. X., nar. XX.XX.XXXX, t.č. bytom Q. XX, Š. Z.
G.. D. N., štátny občan E., v konaní o úplné vylúčenie odporcu z užívania domu, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z am i e t a.

Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa domáhala podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka úplného vylúčenia odporcu
z užívania rodinného domu účastníkov č. X, súpisné číslo XXXX postaveného na parcele č. XXX/

X zapísaného na LV č. XXX k.ú. F., ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov. G.
účastníkov, z ktorého pochádzajú dve deti dcéra K., nar. X.X.XXXX a syn K., nar. X.XX.XXXX,
bolo rozvedené dňa X.X.XXXX rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 25C 86/2005. Konanie
o vyporiadanie BSM sa vedie na Okresnom súde Trenčín pod spis. zn. 11C 37/2008 a zatiaľ nie
je právoplatne skončené. V dome býva navrhovateľka s dcérou K.. Dňa XX.XX.XXXX bol odporca
právoplatne odsúdený za násilné trestné činy, keď sa voči navrhovateľke ako aj voči vtedy ešte
maloletým deťom dlhodobo dopúšťal zločinu týrania blízkej a zverenej osoby a voči navrhovateľke i

trestného činu znásilnenia a sexuálneho násilia. Odporca bol odsúdený na nepodmienečný trest odňatia
slobody v trvaní desať a pol roka, a to rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 22.2.2007 spis.
zn. 4T/34/2006. Odporca po výkone polovice uloženého trestu bol podmienečne prepustený z výkonu
trestu odňatia slobody na slobodu, bola mu daná skúšobná doba a až keď sa v tejto osvedčí, dôjde
k výkonu celého trestu a k možnosti jeho zahladenia. Dovtedy je právoplatné rozhodnutie trestného
súdu účinné a vykonateľné a pre súd ako aj ostatné orgány záväzné. Keďže sa odporca po svojom
prepustení dožadoval vstupu do domu účastníkov, a vyjadril sa, že v tomto chce zotrvať a bývať v

ňom, navrhovateľka požiadala Okresný súd Trenčín o nariadenie predbežného opatrenia, ktorým súd
zakáže odporcovi dočasne vstupovať do domu a Okresný súd Trenčín v súlade s týmto návrhom nariadil
predbežné opatrenie uznesením č.k. 17C/93/2013 zo dňa 3.4.2013. Zároveň navrhovateľka v tejto
veci podala na odporcu oznámenie o priestupku na Obvodné oddelenie PZ Trenčín dňa 19.04.2013.
Keďže naďalej pretrváva dôvodná obava, že by sa odporca k navrhovateľke opätovne nasťahoval a
ďalej na nej a deťoch páchal násilie, pre ktoré bol odsúdený, domáha sa navrhovateľka jeho úplného
vylúčeniazužívaniadomu,keďževzhľadomnastavebnotechnickériešeniedomuniejemožnéobmedziť

užívanie domu len na jeho určitú časť. Odporca počas výkonu trestu odňatia slobody neabsolvoval
žiadne psychiatrické liečenie a ani v rámci súčasného podmienečného prepustenia nevykonáva žiadnu
súdom uloženú psychoterapiu. Navrhovateľka nemá vedomosť ani o tom, že by odporca z vlastnej
iniciatívy navštevoval nejakú psychologickú poradňu alebo sexuologickú liečbu, prípadne inak liečilsvoje agresívne správanie. Odporca napriek právoplatnému odsúdeniu stále popiera svoju vinu ako aj
samotné skutky. Zo svojho odsúdenia obviňuje navrhovateľku, pričom jej dáva za vinu aj skutočnosť,
že si musel vykonať trest odňatia slobody. Navrhovateľka teda má obavy z jeho prípadnej pomsty. Po

nariadení predbežného opatrenia neustále obťažovanie zo strany odporcu a dožadovanie sa vstupu do
rodinného domu zo strany odporcu ustalo. Naďalej sa však vyžaduje vydania dvoch svojich vecí z nášho
rodinného domu. Malo by ísť o nejaké zápisníky či adresáre, ktoré navrhovateľka nemôže nájsť. Podľa
navrhovateľky pokiaľ by odporca mal prístup do domu, všetky veci, ktoré sú jej výlučným vlastníctvom
by označil za spoločné a žiadal by z nich výplatu, nakoľko v súčasnosti nemá žiadny príjem. Je tu tiež

obava, že terajšie zariadenie domu by opätovne mohol odporca poničiť tak, ako to urobil v minulosti.
Navrhovateľka si myslí, že vyjadrenie odporcu o tom, že si chce z domu zobrať hnuteľné veci, sú účelové
a takto ju chce oklamať, aby sa dostal do domu. Odporca po jeho prepustení sa pri každom kontakte
s navrhovateľkou k nej arogantne správal, uráža ju a znevažuje, tak ako predtým. Vyhrážal sa jej, že
keď príde za ňou so svojimi krajanmi, tak uvidí. Navrhovateľka pociťuje zo strany odporcu psychické
ubližovanie a nátlak, jeho vyhrážanie môže dosvedčiť dcéra K., ktorá to počula v telefonickom rozhovore.

Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 26.9.2013 žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že predbežným
opatrením nariadený zákaz vstupu do domu dodržiava. Býva mimo trenčianskeho kraja v podnájme. Deti
sa v dome zdržujú len občas, pretože dcéra býva v L., syn v K., kde pracuje. Odporca od navrhovateľky
žiada vydať hnuteľné veci, ktoré mu patria, podal v tomto smere na súd návrh na začatie konania.

Odporca sa s navrhovateľkou nemieni zaoberať, ak chce bývať sama, nech býva sama, odporca len
chce,abyhovyplatilazjehospoluvlastníckehopodieluvdomeaonsinájdeinépôsobisko.Odporcachce
viesť normálny život, od každého mať pokoj. Je pravda, že odporca bol za násilie voči navrhovateľke
a deťom právoplatne odsúdený. Navrhovateľka zavádza súd, ak tvrdí, že odporca počas výkonu trestu
nespolupracoval so psychiatrami a psychológmi, bola to odporcova povinnosť, v súčasnosti je jeho

agresivita utlmená. Dňa 28.2.2013 bol odporca podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia
slobody. V čase, keď odporca prišiel pred dom a bola privolaná hliadka polície ešte nemal odporca
predbežným opatrením uložený zákaz vstupovať do domu. Po nariadení predbežného opatrenia sa
odporca nedomáha vstupu do domu, býva v podnájmoch. V súčasnej dobe nie sú dané podmienky
hrozby ani protiprávneho konania zo strany odporcu, nedochádza k psychickému ani fyzickému násiliu

ani k hrozbe takýmto násilím. Odporca sa ničoho protiprávneho nedopustil, navrhovateľke sa po návrate
z výkonu trestu nevyhrážal, psychicky ani fyzicky ju netýral. Navrhovateľka nepreukázala, že boli
naplnené zákonom a judikatúrou súdov vyžadované predpoklady pre vylúčenie odporcu z užívania
spoločného domu, pretože účastníci nežijú spolu v dome, odporca sa po prepustení na slobodu k
navrhovateľke nedopúšťal, a ani nebude dopúšťať násilia, prípadne hrozby násilia v spoločnom dome,

v dôsledku ktorého by bolo ich ďalšie spolužitie pre navrhovateľku neznesiteľné.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporcu, oboznámením internetového výpisu z
listu vlastníctva č. XXX k.ú. F., uznesenia Najvyššieho súdu SR spis. zn. 5Tdo 14/2008 zo dňa
4.6.2008, potvrdenia o podaní oznámenia zo dňa 19.4.2013, písomného vyjadrenia odporcu zo dňa

26.9.2013, písomného vyjadrenia navrhovateľky zo dňa 13.1.2014, uznesenia Okresného súdu Trenčín
č.k. 17C/93/2013-9 zo dňa 3.4.2013, priestupkového spisu Obvodného oddelenia PZ Trenčín ORP-
P-289/TN-2013, rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. 4T 34/2006-450 zo dňa 22.2.2007, uznesenie
Krajského súdu v Trenčíne č.k. 3To 38/2007-567 zo dňa 2.8.2007, uznesenia Okresného súdu Trnava
č.k. 6PP/142/2012-14 zo dňa 18.12.2012, uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. 6Tos/31/2013-23 zo

dňa 28.02.2013, opatrenia Obvodného úradu Trenčín zo dňa 26.6.2013, hodnotenia riaditeľa Ústavu na
výkon trestu odňatia slobody T. U. D. zo dňa 23.11.2012, skráteného výpisu klienta, zápisnice o verejnom
zasadnutízodňa18.12.2012,sťažnostiodporcuzodňa14.1.2013,písomnéhovyjadrenianavrhovateľky
predloženého súdu dňa 27.8.2014, výňatkov znaleckého posudku, vypracovaného pre účely trestného
konania a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Podľa internetového výpisu z LV č. XXX k.ú. F. sú účastníci konania bezpodielovými spoluvlastníkmi
rodinného domu súpisné číslo XXXX postaveného na parcele č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o
výmere XXX m2, a pozemkov parc. č. KNC XXX/X, XXX/X, XXX/X.

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 4T 34/2006-450 zo dňa 22.2.2007 bol odporca uznaný vinným
z trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 215 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c/, písm. d/
Trestného zákona účinného do 1.1.2006, na tom skutkovom základe, že od druhej polovice mesiaca
apríl 1989 až do dňa 30.10.2005 v predmetnom rodinnom dome opakovane fyzicky napádal najmänavrhovateľku a tiež deti účastníkov takým spôsobom, že ich udieral rukami, navrhovateľku aj päsťou
ruky a rôznymi predmetmi, kopal ich, hádzal po nich rôzne predmety, zariadenia domu, neustále im
vulgárne nadával a slovne ponižoval, proti ich vôli ich zatváral do izieb domu, často sa im vyhrážal

ublížením na zdraví a navrhovateľke aj zabitím tým, že vyhodí do vzduchu ich dom, deti nútil proti
ich vôli hovoriť balkánskym jazykom, navrhovateľke zabraňoval vojsť do ich domu tak, že uzamkol
vchodové dvere na tomto dome, v dôsledku takýchto fyzických útokov utrpela navrhovateľka aj rôzne
zranenia, pohmoždeniny, odreniny aj poškodenie chrupu, v dôsledku čoho musela vyhľadať aj lekárske
ošetrenia v dňoch: 17.04.1989, 18.08.1991, 10.10.1997, 20.04.1999, 24.08.1999, začiatkom mesiaca

máj 2004, dňa 07.05.2005, 30.05.2005, 09.07.2005 a 08.09.2005 a takýmto konaním odporcu utrpela
psychickú traumu nielen navrhovateľka, ale najmä deti s následkami na psychike u oboch, ktorí v
dôsledku toho potrebovali aj odbornú lekársku pomoc. Odporca bol uznaný vinným aj z trestného činu
znásilnenia navrhovateľky podľa § 241 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona účinného do 1.1.2006,
trestného činu sexuálneho násilia páchaného na navrhovateľke podľa § 241a ods. 1, ods. 2 písm.
c/ Trestného zákona účinného do 1.1.2006. Bol za to odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody v

trvaní 10,5 roka nepodmienečne, na výkon trestu bol zaradený do prvej nápravnovýchovnej skupiny.
Pre potreby trestného konania bol dňa 20.12.2005 vypracovaný znalecký posudok znalcami z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, zo záverov ktorého vyplýva, že odporca netrpí žiadnou
duševnou chorobou v zmysle choromyseľnosti, jedná sa u neho o histriónsku poruchu osobnosti s
prevládaním emocionálnych a afektovaných prejavov nad racionálnymi postojmi a hodnotením situácie.

Pobyt odporcu na slobode nevyhodnotili znalci ako nebezpečný pre okolie a neodporučili súdu, aby
odporcovi bolo nariadené akékoľvek ochranné liečenie. Odporca sa proti rozsudku súdu prvého stupňa
odvolal, no Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 3To 38/2007-567 zo dňa 2.8.2007 jeho odvolanie
zamietol ako nedôvodné. Odporca podal proti rozhodnutiam súdov dovolanie, no Najvyšší súd SR jeho
dovolanie odmietol uznesením č.k. 5Tdo 14/2008 zo dňa 4.6.2008.

Odporca požiadal dňa 27.11.2012 o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý
vykonával v ÚVTOS T. U. D.. Okresný súd Trnava na verejnom zasadnutí uznesením č.k. 6PP/142/2012
zo dňa 18.12.2012 žiadosť odporcu o podmienečné prepustenie zamietol. Na základe sťažnosti odporcu
Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 6Tos/31/2013 zo dňa 28.2.2013 uznesenie súdu prvého stupňa

zrušil, odporcu podmienečne prepustil z výkonu trestu odňatia slobody a podmienečne prepustenému
určil skúšobnú dobu v trvaní dvoch rokov. Krajský súd v uznesení vytkol okresnému súdu, že rozhodnutie
oprel o konštatovanie, že v prípade odporcu sa jedná o jedinca, ktorý má sklony k páchaniu trestnej
činnosti, čo malo byť zrejmé aj z odpisu z registra trestov odporcu, no zo spisového materiálu krajský
súd zistil, že odporca okrem vykonávaného trestu nemá v registri trestov zaznamenané iné záznamy

o iných trestnoprávnych postihoch. Okresný súd sa nezaoberal tým, či počas výkonu trestu došlo u
odporcu k takej náprave, resp. polepšeniu, že sa dá očakávať, že v prípade prepustenia na slobodu
povedie riadny život a tieto skutočnosti bolo potrebné skúmať s ohľadom na hodnotenie riaditeľa ústavu,
v ktorom odporca trest vykonával. Riaditeľ ÚVTOS T.B. U. D. v hodnotiacej správe zo dňa 23.11.2012
uviedol, že správanie a vystupovanie odporcu počas pobytu v ústave Leopoldov bolo na požadovanej

úrovni. Dňa 21.08.2007 bol odporca premiestnený do ÚVTOS T. U. D., kde počas výkonu trestu bolo jeho
správanie a vystupovanie na požadovanej úrovni, občas sa vyskytli menšie interpersonálne problémy
so spoluodsúdenými, príkazy a nariadenia príslušníkov plnil. Osobnú hygienu dodržiava, v osobných
veciach si udržiava primeraný poriadok, chodí riadne ustrojený. Počas výkonu trestu absolvoval kurz
anglického a nemeckého jazyka, počítačový kurz a osvetovo právny kurz "Právo na každý deň". Tiež sa

zúčastňoval výtvarných súťaží, kde dosiahol viaceré ocenenia. Doposiaľ bol devätnásťkrát disciplinárne
odmenený, disciplinárne potrestaný nebol. Vo voľnom čase sa venuje čítaniu dostupnej literatúry,
spoločenským hrám, sleduje televízne vysielanie, kreslí, venuje sa publicistickej činnosti, je členom
redakčnej rady ústavného časopisu pre odsúdených. Voľný čas trávi aktívne. Pracovne zaradený nebol
zo zdravotných dôvodov. Podľa potreby vykonáva práce pre ústav. K prideleným úlohám pristupuje

zodpovedne. V rámci individuálneho prístupu k odsúdenému možno konštatovať, že odsúdený plní ciele
stanovené programom zaobchádzania, zamerané na vytváranie a osvojovanie si pozitívnych vzorcov
správania a na zvyšovanie právneho vedomia. Resocializačná prognóza je podľa hodnotenia rizika
sociálneho zlyhania priaznivá. V súčasnosti nie je proti menovanému vedené trestné stíhanie. Doposiaľ
nebol súdne trestaný. Na záver riaditeľ ústavu konštatoval, že odporca preukazuje splnenie podmienok

na podmienečné prepustenie a odporúčal ho podmienečne prepustiť. S poukazom na túto hodnotiacu
správu Krajský súd v Trnave odporcu podmienečne prepustil na slobodu.ZpriestupkovéhospisuvedenéhonaObvodnomoddeleníPZTrenčínpodspis.zn.ORP-P-289/TN-2013
súd zistil, že dňa 19.4.2013 podala navrhovateľka na Obvodnom oddelení PZ Trenčín oznámenie o
spáchaní priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Navrhovateľka oznámila, že dňa 28.3.2013

v čase asi o 13.00 hod sa odporca domáhal vstupu do ich rodinného domu na adrese Y. X v F.,
kde ho navrhovateľka nevpustila. Navrhovateľka pred políciou uviedla, že odporca jej povedal, aby
ho vpustila dnu, na čo mu odpovedala, že dnu sa dostane iba cez jej mŕtvolu, na čo jej odporca
vulgárne nadal, povedal, že teda cez jej mŕtvolu a že mu robí len problémy a z pred domu odišiel
na neznáme miesto. Podľa tvrdenia navrhovateľky svedkom tohto skutku mal byť syn účastníkov K.

X.. Dňa 23.5.2013 odporca podal v tejto veci na Obvodnom oddelení PZ v Trenčíne vysvetlenie, v
ktorom potvrdil, že dňa 28.3.2013 chcel z domu, kde má trvalé bydlisko, vziať svoje osobné veci, a
to za prítomnosti polície, no navrhovateľka ho odmietla vpustiť. Poprel, žeby navrhovateľke nadával,
žeby ju urážal. Hoci je spoluvlastníkom domu, nechcel doň vstupovať za použitia násilia, z miesta preto
odišiel. Z úradného záznamu spísaného dňa 28.3.2013 dvoma príslušníkmi polície, ktorí boli privolaní
k predmetnému domu dňa 28.3.2013, keď ich odporca žiadal o asistenciu pri odovzdávaní osobných

vecí od navrhovateľky, vyplýva, že navrhovateľka odmietla vpustiť odporcu do domu, uviedla, že osobné
veci mu odovzdá až na základe jeho písomného požiadania. Keďže navrhovateľka v tom čase nemala
pri sebe uznesenie súdu o nariadení predbežného opatrenia, ktorým by bol odporcovi zakázaný vstup
do domu, policajtmi bola poučená, že je povinná vpustiť odporcu do ich domu, ktorý nemajú majetkovo
vysporiadaný. Počas preverenia nedošlo k slovnému ani fyzickému napádaniu. Z úradného záznamu

zo dňa 11.6.2013 vyplýva, že počas objasňovania skutku nebolo možné vykonať výsluch svedka K. X.,
ktorý sa dlhodobo nezdržiava na území SR. Obvodné oddelenie PZ Trenčín predložilo priestupkovú
vec so spisom dňa 11.6.2013 Obvodnému úradu, odbor všeobecnej vnútornej správy Trenčín ako
podnet na začatie konania o priestupku. Obvodný úrad, odbor všeobecnej vnútornej správy Trenčín
opatrením zo dňa 26.6.2013 oznámenie navrhovateľky na odporcu odložil, pretože neboli dané dôvody

na začatie konania o priestupku ani na postúpenie veci, keďže sa nedali zaistiť iné dôkazy a ide o
tvrdenie proti tvrdeniu. V priestupkovom spise sa nachádza aj uznesenie Okresného súdu Trenčín č.k.
11C 226/2005-18 zo dňa 13.12.2005, ktorým bol odporcovi uložený zákaz vstupu do domu účastníkov,
no z prípisu právnej zástupkyne navrhovateľky zo dňa 3.4.2013 vyplýva, že navrhovateľka nepodala v
stanovenej lehote 30 dní návrh na vylúčenie odporcu z užívania domu, a preto účinky tohto predbežného

opatrenia zanikli.

Na návrh navrhovateľky Okresný súd Trenčín č.k. 17C 93/2013-9 zo dňa 3.4.2013 nariadil predbežné
opatrenie, ktorým bol odporcovi uložený zákaz vstupovať do predmetného rodinného domu, a to až do
právoplatného skončenia konania vo veci samej a navrhovateľke bolo uložené, aby v lehote 30 dní od

právoplatnosti uznesenia podala na súd návrh na úplné vylúčenie odporcu z užívania domu alebo na
obmedzenie jeho užívacieho práva.

V písomných vyjadreniach zo dňa 13.1.2014 a zo dňa 27.8.2014 navrhovateľka popísala spolužitie
s odporcom, keď tento sa o domácnosť, výchovu deti, údržbu domu vôbec nestaral, zadlžil rodinu.

Popísala aj jeho agresívne správanie voči nej a deťom pred nástupom do výkonu trestu. Navrhovateľka
má obavy o svoj život a zdravie, odporcu sa bojí vzhľadom na zlé skúsenosti zo spolužitia s ním, jeho zlú
výchovu, sebeckú a narcistickú povahu, pomstychtivosť, jeho vyhrážky, a preto nedokáže navrhovateľka
s ním žiť pod jednou strechou. Navrhovateľka nemá dobrý pocit z odporcu, pretože vôbec neoľutoval
skutky, za ktoré bol vo výkone trestu odňatia slobody.

Na pojednávaní navrhovateľka trvala na návrhu. Poukázala na to, že odporca bol súdom právoplatne
uznaný za vinného z trestného činu týrania blízkej osoby, ktorého skutku sa dopúšťal voči navrhovateľke
a deťom po dlhú dobu. Navrhovateľka má zlé skúsenosti zo spolužitia s odporcom, neverí, že sa jeho
agresívna povaha zmenila, že sa vo výkone trestu polepšil. Potom ako bol odporca prepustený z výkonu

trestu odňatia slobody vo februári 2013 stretla sa navrhovateľka s ním asi dva krát v cukrárni v F. u G.
G., kde sa rozprávali o tom, že chce, aby mu vydala jeho osobné veci. Nedohodli si však konkrétny
termín. Poprosila ho, aby vyhotovil súpis vecí, ktoré chce vydať. On tento súpis nevyhotovil, ale v iný
deň navrhovateľke zavolal, že je pred domom, aby mu vydala veci - pracovnú knižku z Juhoslávie
a taliansky slovník a starý pas, no keďže sa navrhovateľka nachádzala v Bratislave, nemohla mu

ich vydať. Dňa 28.03.2013 sa odporca opätovne dostavil pred rodinný dom v Trenčíne, pred domom
ho zbadal syn Art, ktorý bol v dome a navrhovateľku na to upozornil, pričom odporca sa opätovne
dožadoval, aby ho navrhovateľka vpustila do domu, že si chce zobrať svoje osobné veci. Hliadku
polície privolala navrhovateľka a zrejme aj odporca. Policajtom navrhovateľka povedala, že jej právnazástupkyňa vybavuje návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým bude odporcovi zakázaný vstup
do domu, pričom navrhovateľka predbežné opatrenie v ruke vtedy nemala. Navrhovateľka počula, ako
jeden policajt nabádal odporcu, aby vnikol do domu násilím. Policajti následne odišli. Odporca ostal

stáť pred domom a domáhal sa ďalej vstupu do domu. Navrhovateľka ho nechcela vpustiť, načo jej
odporca vulgárne nadával a povedal jej niečo v tom zmysle, že keď ho do vnútra nepustí, tak s ňou
zatočí. Odporca následne dobrovoľne odišiel spred domu. Navrhovateľka spísala sťažnosť na policajtov,
pretože nebola spokojná s tým ako danú situáciu vyriešili. Následne bola z ich strany predvolaná na
oddelenie a tam bola v uvedenej veci vypočúvaná. Navrhovateľka si myslí, že odporcovi nejde o vydanie

jeho osobných vecí, ale o to, aby mal umožnený vstup do rodinného domu. K tomuto záveru dospela na
základe toho, že do dnešného dňa odporca navrhovateľke neodovzdal zoznam vecí, ktoré chce vydať,
nedostavil sa na predvolanie súdu na pojednávanie vo veci vyporiadania BSM, ako ani vo veci o vydanie
hnuteľných vecí, ktoré sú vedené na Okresnom súde Trenčín. Predtým ako šiel odporca do výkonu
trestu odňatia slobody sa navrhovateľke vyhrážal, že predmetný dom zapáli, že ho daruje alebo predá,
vyhrážal sa, že navrhovateľku v tom dome zabije, že deti unesie do zahraničia a že ich navrhovateľka v

živote nenájde. V dome majú nahlásený trvalý pobyt obidve deti, ktoré majú následky detskej mozgovej
obrny. Dcéra K. absolvovala štúdium na Fakulta umení - dizajn, Vysoká škola technická v L.. V súčasnej
dobe ešte stále nemá prácu, ale hľadá si ju, býva v L., navrhovateľka ju chodí navštevovať, aj dcéra
navrhovateľku. Syn Art je v K., v súčasnej dobe pracuje v sklade v meste M., predtým si privyrábal
dočasnými prácami a istý čas poberal aj sociálne dávky, našiel si nesprávnych kamarátov. Syn chodí

domov raz za pol roka na tri týždne až mesiac. Syn ukončil štúdium na gymnáziu maturitnou skúškou,
ale štúdium na vysokej škole nezvládol. Navrhovateľka poberá dôchodok vo výške 265 eur mesačne.

Odporca na pojednávaní nesúhlasil s návrhom. Uviedol, že počas obdobia, keď vykonával trest odňatia
slobody navrhovateľke nepísal listy, nevyhrážal sa jej nijakým spôsobom. Ona písala jemu asi tri krát

list, že chce, aby na ňu prepísal dom. Keď odporcu podmienečne prepustili z výkonu trestu odňatia
slobody, navrhovateľke sa nevyhrážal násilím. Pred nástupom do výkonu trestu sa navrhovateľke
nevyhrážal, že ju zabije, ani že unesie deti. Potom, ako ho pustili na slobodu, sa s navrhovateľkou
stretol v cukrárni v F. u G. G.. Rozprávali sa o deťoch a odporca sa chcel s navrhovateľkou dohodnúť,
aby mu vydala jeho osobné veci, a to pas, vodičský preukaz, doklady, sobášny list a adresár. Potvrdil,

že po prepustení z výkonu trestu, mohlo to byť 28.03.2013, prišiel pred dom v F. a domáhal sa, aby
mu navrhovateľka priniesla jeho doklady a osobné veci, ktoré spomínal. Odporca nevidel, že by sa v
dome zdržiaval ich syn K., má vedomosť o tom, že v tom čase bol syn v K.. Bola privolaná hliadka
polície a nie je pravda, žeby policajt odporcu nabádal vojsť do domu násilím. V uvedený deň odporca
do domu nevošiel, navrhovateľka mu veci nevydala. Na požiadavku navrhovateľky jej poštou poslal

zoznam vecí, ktoré žiada vydať, no navrhovateľka zásielku neprevzala. Po tom odporca ešte raz mal
v úmysle ísť k domu za navrhovateľkou, aby mu vydala osobné veci, no najprv šiel na políciu, žiadal
ich, aby ho sprevádzali, no oni to odmietli, a tak odporca radšej nešiel za navrhovateľkou sám bez
svedkov, lebo mal obavy, že to čo povie, ale čo sa udeje, navrhovateľka prekrúti, aby mu poškodila.
Odporca nemá pravidelný príjem zo zamestnania, privyrába si brigádne, Úrad práce mu vypláca štátne

sociálne dávky v sume asi 100 Eur mesačne. Odporca má sľúbenú prácu vo W., no pred tým, ako
tam odcestuje, vyčká na ukončenie súdnych konaní, ktoré sa vedú na tunajšom súde. V súčasnosti
býva odporca u priateľa doktora Patrika Dubovského v dome, v ktorom obýva jeho vrchnú časť, za
bývanie mu dáva peniaze, keď ich má. Predtým býval v N. E. u G. G.. Odporca je spokojný so svojím
terajším životom. Má priateľku, ktorá má 25 rokov a chce s ňou viesť spoločný život. Odporca chce,

aby ho navrhovateľka z domu vyplatila a aby si z týchto peňazí zabezpečil bývanie, aby mohol bývať
spolu s priateľkou. Odporca nechce v dome žiť a bývať s navrhovateľkou. Navrhovateľka nechala dom
zdevastovať, zrezala orech. Keď odporca vykonával trest odňatia slobody, bol príkladom pre ostatných.
Viedol výtvarný krúžok, dosiahol ocenenia vo výtvarných súťažiach, v ústave pracoval ako novinár.
Prispieval do väzenského časopisu, spolupracoval s L., písal tam texty a kreslil karikatúry. Naučil sa

písať básne. Počas výkonu trestu mal odporca funkciu brigadír, ktorej výkonom ho poverila pedagogička
a v rámci tejto funkcie odporca kontroloval pacientov, ktorí boli chorí, či berú lieky, či dodržiavajú liečebný
režim. Ďalej poukázal odporca na to, že počas výkonu trestu nebol disciplinárne potrestaný, naopak
bol viackrát disciplinárne odmeňovaný. Návrh navrhovateľky ako aj jej tvrdenia sú účelové. Odporca
sa dostavil na všetky súdne pojednávania, na ktoré bol súdom predvolaný. Odporca poprel, žeby sa

dopúšťal násilia na navrhovateľke alebo deťoch. Nechce, ani sa nemieni dopúšťať násilného správania,
ani hrozby násilia voči navrhovateľke alebo deťom. Myslí si, že je normálny. Nie je lekár a preto nevie
uviesť, či je potrebná jeho náprava. Ak si štát myslí, že je potrebné ho nejakým spôsobom naprávať, taknech ho lekári zavolajú, nech mu dajú lieky. Po podmienečnom prepustení z výkonu trestu sa odporca
nezúčastnil žiadneho liečenia, navštívil kurátorku, ktorá ho na takéto liečenie neposlala.

Navrhovateľkaktvrdeniamodporcuuviedla,žepočasspolužitiaúčastníkovsaodporcanestaraloúdržbu
domu a preto nie je pravda, že by ona nechala dom zdevastovať. Odporca sa v korešpondencii z
väzenia navrhovateľke nevyhrážal, pretože vie čo robí. Potom ako bol odporca prepustený z väzenia,
navrhovateľke od neho nebola doručená žiadna poštová zásielka. Odporca v priebehu konania o
vyporiadaní BSM mení svoje návrhy ohľadom vyporiadania spoločného majetku, spočiatku tvrdil, že ju

vyplatí z domu v F. a na poslednom pojednávaní, na ktorom bol, povedal, že už v predmetnom dome
nechce bývať, že chce, aby ho navrhovateľka z neho vyplatila. Vzhľadom na činy, ktorých sa dopustil
odporca a za ktoré bol súdom potrestaný, navrhovateľka definitívne k nemu stratila dôveru, neverí, že
sa zmenil.

Podľa právneho zástupcu navrhovateľky je bezpredmetné ako sa odporca správal vo výkone trestu

odňatia slobody, pretože nebol v osobnom kontakte s navrhovateľkou a jeho agresia sa neprejavovala.
To, že odporca viedol výtvarný krúžok a zúčastnil sa kurzov, nie je znakom, že sa napravil, že jeho
agresívna povaha sa zmenila, ale vypovedá to nanajvýš o jeho umeleckých schopnostiach. Ak to súd
bude považovať za potrebné, navrhol, aby bolo nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru
psychológie, odvetvia klinická psychológia dospelých za účelom preskúmania osobnosti odporcu,

možnej hrozby fyzického a psychického násilia zo strany odporcu voči navrhovateľke a ich deťom.
Navrhovateľka ma naďalej dôvodnú obavu, že pokiaľ súd odporcu nevylúči z užívania domu, bude sa
odporca k nej a deťom správať násilným spôsobom.

Podľa § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka Ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo

hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo
byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie
právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne
ho z jeho užívania úplne vylúčiť.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že súd môže obmedziť alebo úplne vylúčiť užívacie právo jedného z
manželov k domu alebo bytu, ktorý je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Účelom
tejto úpravy je ochrana pred násilím páchaným na blízkej osobe v spoločnom obydlí. Návrh na
obmedzenie alebo vylúčenie užívacieho práva môže podať ten z manželov, na ktorom bolo fyzické alebo
psychické násilie páchané alebo voči ktorému smerovala hrozba takéhoto násilia, pričom smeruje voči

tomu manželovi, ktorý sa fyzického alebo psychického násilia dopúšťa alebo takýmto násilím hrozí.
Návrh môže podať manžel aj po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov za predpokladu, že
nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou, rozhodnutím súdu alebo na základe zákonnej fikcie podľa § 149
ods. 4 Občianskeho zákonníka. Pre rozhodnutie o vylúčení alebo obmedzení užívania obydlia musia byť
splnené zákonné predpoklady, a to a/ existencia bezpodielového spoluvlastníckeho vzťahu manželov k

domu alebo bytu, b/ existencia spolužitia obidvoch manželov v dome alebo v byte, c/ existencia fyzického
alebo psychického násilia, alebo existencia čo i len hrozby takéhoto násilia, d/ realizácia násilia (alebo
hrozba ním ) vo vzťahu k manželovi alebo blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte
nachádzajúcom sa v bezpodielovom spoluvlastníctve, e/ neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia z dôvodov
uvedených v písmene c/ a d/. Neznesiteľnosť spolužitia musí mať pritom značnú intenzitu; musí byť

spôsobilá natoľko znížiť kvalitu spolužitia v spoločnej nehnuteľností, že toto spolužitie bude možné
objektívne považovať za neznesiteľné.

Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že manželstvo účastníkov bolo súdom
právoplatne rozvedené, čím zaniklo bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov, predmetom ktorého je

aj rodinný dom č. 9, súpisné číslo 1332 v Trenčíne. Z užívania tohto domu žiadala navrhovateľka
úplne vylúčiť odporcu. Konanie o vyporiadanie spoločného majetku účastníkov zatiaľ nebolo právoplatne
ukončené. V konaní zo zhodných tvrdení účastníkov vyplynulo, že účastníci nežijú v spoločnej
domácnosti. V predmetnom dome býva iba navrhovateľka a občas niektoré z detí účastníkov, ktoré
sa väčšinou zdržiavajú mimo adresy domu, syn účastníkov v K.. Odporca od jeho nástupu do výkonu

trestu odňatia slobody v súvislosti s trestným stíhaním pre trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby
v dome s navrhovateľkou nebýva, po jeho podmienečnom prepustení na slobodu prebýval inde, v
súčasnosti obýva za odplatu časť domu G.. D. N. na základe ich dohody v obci Š., kde ako vyplýva
z obsahu spisu preberá poštové zásielky zasielané mu súdom. Navyše odporca uvádzal, že v dome,z ktorého užívania ho navrhovateľka žiada vylúčiť, nemá záujem bývať, našiel si priateľku, a chce,
aby spoločný dom pripadol navrhovateľke, ktorá ho z neho vyplatí. Nie je teda splnená podmienka
existencie spolužitia obidvoch bývalých manželov v dome. V konaní bolo preukázané, že odporca bol

rozsudkom súdu zo dňa 22.2.2007 právoplatne uznaný vinným z trestného činu týrania blízkej a zverenej
osoby, ktorého sa dlhodobo dopúšťal voči navrhovateľke a deťom v dome účastníkov a z trestných činov
znásilnenia a sexuálneho násilia, ktoré spáchal na navrhovateľke a bol mu za to uložený trest odňatia
slobody v trvaní 10,5 roka nepodmienečne, z ktorého bol dňa 28.2.2013 podmienečne prepustený.
Navrhovateľka návrh odôvodňovala tým, že po prepustení z výkonu trestu sa jej odporca vyhrážal

násilím, domáhal sa vstupu do domu a navrhovateľka vzhľadom na násilné správanie sa odporcu z
minulosti a jeho povahu má obavu, že sa opätovne k nej bude dopúšťať násilia, že sa jej pomstí.
V konaní nebolo z vykonaného dokazovania preukázané, že by sa odporca vyhrážal navrhovateľke
fyzickým alebo psychickým násilím po podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.
Odporca toto tvrdenie navrhovateľky poprel. Zo zhodných tvrdení účastníkov vyplýva, že odporca keď
prišiel dňa 28.3.2013 pred dom účastníkov deklaroval záujem o to, aby mu navrhovateľka vydala jeho

osobné veci, nachádzajúce sa v dome účastníkov a na tunajšom súde sa vedie konanie, v ktorom
sa odporca od navrhovateľky domáha vydania týchto hnuteľných vecí. Pri incidente bola i hliadka
polície, ktorej príslušníci v úradnom zázname o výjazde v priestupkovom spise potvrdili, že odporca
žiadal navrhovateľku o vydanie jeho osobných veci v dome, no ona ho odmietala vpustiť do domu,
chcela od odporcu, aby požadované veci spísal, medzi účastníkmi pri tom nedošlo k slovnej ani fyzickej

inzultácii a odporca proti vôli navrhovateľky nevstúpil do domu. Odporca poprel tvrdenie navrhovateľky,
že by sa jej mal vyhrážať násilím po odchode hliadky polície. Daná priestupková vec bola napokon
príslušným orgánom odložená, pretože neboli dané dôvody na začatie konania o priestupku ani na
postúpenie veci, keďže sa nedali zaistiť iné dôkazy a ide o tvrdenie navrhovateľky proti tvrdeniu odporcu.
Pokiaľ navrhovateľka obavy z odporcu opierala o to, že tento neabsolvoval žiadne ochranné liečenie,

tak je potrebné poukázať na to, že v rámci trestného konania bol vypracovaný znalecký posudok
znalcami z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, v ktorom znalci uzavreli, že odporca
nie je nebezpečný pre okolie a neodporučili uloženie akékoľvek ochranného liečenia, a preto nebola
odporcovi súdom uložená povinnosť absolvovať ochranné liečenie. Podľa názoru súdu iba samotná
skutočnosť, že odporca bol právoplatne odsúdený za domáce násilie, nezakladá bez ďalšieho dôvod

na to, aby bol odporca po podmienečnom prepustení z výkonu trestu pre tento trestný čin vylúčený
z užívania spoločného domu účastníkov. Súd vzhľadom na zistený skutkový stav nepovažoval za
potrebné nariadiť znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológie, odvetvia klinická psychológia
dospelých za účelom preskúmania osobnosti odporcu a hrozby fyzického a psychického násilia z jeho
strany voči navrhovateľke a ich deťom, pričom zohľadnil hlavne hodnotiacu správu riaditeľa ústavu, v

ktorom odporca vykonával trest odňatia slobody. Podľa tejto správy, ktorá korešponduje s vyjadreniami
odporcu, sa odporca počas výkonu trestu správal zodpovedne, plnil príkazy, bol opakovane disciplinárne
odmeňovaný, bol účastný individuálneho výchovného procesu, pedagogického a psychologického
pôsobenia s ohľadom na potrebu jeho resocializácie a riaditeľ ústavu konštatoval, že odporca plní
ciele stanovené programom zaobchádzania, zamerané na vytváranie a osvojovanie si pozitívnych

vzorcov správania a na zvyšovanie právneho vedomia, s tým, že resocializačná prognóza odporcu je
podľa hodnotenia rizika sociálneho zlyhania priaznivá. Súd potom z vykonaného dokazovania nemal
preukázanú jednak realizáciu násilia a ani hrozbu takéhoto násilia zo strany odporcu voči navrhovateľke,
či ich deťom.

Z uvedených dôvodov, keď neboli splnené predpoklady pre aplikáciu ustanovenia § 146 ods. 2
Občianskeho zákonníka, súd návrh navrhovateľky na vylúčenie odporcu z užívania domu v celom
rozsahu zamietol.

Pretože bol návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietnutý, úspešný odporca má podľa § 142 ods. 1

O.s.p. právo proti navrhovateľke na plnú náhradu trov konania. Odporca náhradu trov konania neuplatnil
a zo spisu mu ich vznik nevyplýva. Preto súd odporcovi nepriznal náhradu trov konania.