Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. október 2015

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 3Er/702/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514206385
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Lissyová
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2015:8514206385.4

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 35 807 598, pr. zast. Advocate, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141
proti povinnému F. D., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, XXX XX K. R., o vymoženie 1653,35 eur
s prísl. o námietkach povinného proti exekúcii takto

r o z h o d o l :

Súd v y h o v u j e námietkam povinného proti exekúcii.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie pre vymoženie 1653,35 eur s prísl. na
základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom v Bratislave spisová značka SR 07795/12 zo
dňa 14.11.2013. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý požiadal súd o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie.

Uznesením Okresného súdu v Starej Ľubovni č.k. 3Er/702/2014-21 zo dňa 13.2.2015 bola žiadosť
súdneho exekútora o vydanie poverenia v časti týkajúcej sa vymoženia sumy 968 eur, zmenkového
úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 1653,35 eur od 11.9.2012 do zaplatenia, v časti prevyšujúcej
vymoženie zákonného úroku vo výške 6 % ročne - zo sumy 685,35 eur od 15.10.2012 do zaplatenia, v
časti týkajúcej sa vymoženia trov oprávneného vzniknutých v rozhodcovskom konaní vo výške 315,34

eur a v časti týkajúcej sa vymoženia trov právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní nad
sumu 81,02 eur zamietnutá, pretože návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul bol v tejto časti
v rozpore so zákonom. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 6.3.2015, preto súd uznesením
č.k. 3Er 702/2014-24 zo dňa 21.4.2015 exekučné konanie v tejto časti zastavil, a zároveň rozhodol, že
súdnemu exekútorovi trovy konania v zastavenej časti nepriznáva. Súd následne dňa 21.4.2015 vydal
súdnemu exekútorovi poverenie č. 5710038554 na vymoženie sumy 685,35 Eur spolu so zákonným

úrokom vo výške 6 % ročne z tejto sumy od 15.10.2012 do zaplatenia, trov oprávneného a trov právneho
zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní.

Súdny exekútor vydal dňa 19.5.2015 upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené
dňa 1.6.2015. Povinný podal na pošte dňa 15.6.2015 (teda v zákonnej lehote) námietky proti exekúcii,
v ktorých uviedol, že vykonaniu exekúcie bránia iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Týmto

dôvodomjeto,žeexekučnýtitulniejevykonateľný,pretožehovydalrozhodcovskýsúd,ktorýnatonemal
právomoc. Rozhodcovský súd svoju príslušnosť na rozhodnutie odvodil od rozhodcovskej zmluvy, ktorú
uzatvoril oprávnený s povinným. Zdôraznil, že zmluvu o úvere, ako aj rozhodcovskú zmluvu neuzatváral
ako živnostník, ale ako fyzická osoba uspokojujúca svoje potreby, čo odôvodnil tým, že uvedenú zmluvu
vypisoval pracovník oprávneného, ktorý sa ho pred vypísaním údajov do zmluvy opýtal, či je držiteľom
živnostenského oprávnenia. Na túto otázku odpovedal „áno“, keďže v tom čase bol evidovaný ako

živnostník. Pracovník oprávneného preto do zmluvy vypísal aj jeho údaje ako živnostníka. Uvedenému
však povinný nevenoval zvláštnu pozornosť, keďže nevedel aké rozdielne následky sú pri uzatváranízmluvy o úvere ako fyzická osoba - spotrebiteľ a ako živnostník. Uviedol, že pri vypĺňaní zmluvy
pracovníka oprávneného nežiadal, aby mu bol vyznačený účel úveru na podnikanie, až neskôr zistil,
že v samotnej zmluve je takéto prehlásenie uvedené. V skutočnosti však uvedené peniaze použil na

súkromné účely (slúžili na uspokojovanie jeho súkromných potrieb, pretože bol toho času vo finančnej
tiesni), tieto neviedol ani v účtovníctve, ani ich nepoužil na výkon svojho podnikania, pričom v čase
poskytnutia finančných prostriedkov nevykonával podnikateľskú činnosť, teda tieto prostriedky na ňu ani
reálne nemohol použiť. Taktiež uviedol, že pracovník oprávneného pri vypĺňaní zmluvy o úvere nekládol
žiadne otázky o tom, na čo mieni tieto financie použiť.

Povinný vo svojich námietkach poukázal aj na to, že v prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú
zmluvu,mádôkaznébremenonapreukázanienespotrebiteľskéhocharakteruzmluvyoprávnený,pričom
existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že aj
nespotrebiteľskýcharakterzmluvymusíbyťpreukázanýbezpečne,spôsobomnevzbudzujúcimdôvodné
pochybnosti. V opačnom prípade je treba uplatniť výklad v súlade s ust. § 54 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je

pre spotrebiteľa priaznivejší. Uviedol, že zo Zmluvy o úvere nemožno bezpečne a spoľahlivo ustáliť,
že zmluvu uzatváral ako nespotrebiteľský subjekt v rámci predmetu svojej obchodnej, podnikateľskej
činnosti, a to vzhľadom na to, že je v nej označený aj ako fyzická osoba - nepodnikateľ (meno, priezvisko,
trvalé bydlisko, rodné číslo), z dôvodu čoho treba podľa jeho názoru uplatniť výklad v súlade s § 54
ods. 2 Občianskeho zákonníka, t. j. výklad pre spotrebiteľa priaznivejší. (viď. nález Ústavného súdu SR

sp. zn. I. ÚS 243/07, ktorý konštatuje, že: „ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno
vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil“,
t.j. v prejednávanom prípade v neprospech oprávneného.) Poukázal aj na ust. § 52 ods. 4 Občianskeho
zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (účinného od 01.01.2008), ako aj ust. článku 2
písm. b) Smernice Rady 93/13/EHS, ktoré nevylučujú, že by spotrebiteľ mohol vykonávať podnikateľskú

resp. obchodnú činnosť, dokonca výslovne pripúšťajú, že to tak môže byť, vylučujú však aby osoba
požívajúca status spotrebiteľa pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Na základe vyššie uvedených skutočností je podľa jeho názoru predmetný právny vzťah vzťahom
spotrebiteľským a je potrebné na jeho úpravu použiť úpravu zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch, a tiež aj ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to §§ 52 a nasl., ktoré obsahujú úpravu
spotrebiteľských zmlúv, keďže zmluva uzavretá medzi oprávneným a povinným je spotrebiteľskou
zmluvou.
Čo sa týka rozhodcovskej doložky uvedenej v rozhodcovskej zmluve zo dňa 22.11.2010 uviedol, že táto
je podľa jeho názoru neplatná, pretože nespĺňa podmienku individuálneho dojednania. Rozhodcovská

zmluva je formulárovou zmluvou, ktorú nemal možnosť ovplyvniť ani individuálne dohodnúť, alebo
zmeniť. Uviedol, že osobne si ju nevyjednal a mohol som ju len ako celok odmietnuť, alebo sa podrobiť
jej ustanoveniam.

Takto uzavretá rozhodcovská zmluva spôsobuje podľa povinného značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán, preto je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná.
Tiež poukázal na skutočnosť, že oprávnený ako dodávateľ musí splnenie podmienok individuálneho
dojednania rozhodcovskej zmluvy v prípade pochybností preukázať (§ 53 ods. 3 Občianskeho
zákonníka), inak sa nepovažuje rozhodcovská zmluva za individuálne dojednanú.

Vzhľadom na to, že v predmetnej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol podľa
názoru povinného spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok, čo má za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Na
záver poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. marca 2012 č. k. 6 Cdo
1/2012.

Oprávnený k námietkam povinného uviedol, že dňa 22.11.2010 uzavrel s povinným zmluvu o úvere
č. XXXXXXXXX na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver na výkon podnikania. Povinný v
zmluve o úvere uviedol a aj osobitne podpísal, že poskytované finančné prostriedky sú na tento účel,
a preto treba chrániť dobrú vieru veriteľa, pretože v zmysle bodu 2 všeobecných podmienok povinný

podpisom zmluvy potvrdil, že informácie, ktoré poskytol oprávnenému sú pravdivé. Z uvedeného je
podľa oprávneného zrejmé, že zákon o spotrebiteľských úveroch sa na horeuvedenú zmluvu o úvere
nemôževzťahovať.Taktiežzákonospotrebiteľskýchúverochč.258/2001Z.z.aneskôrč.129/2010Z.z.
neustanovuje, že žiadateľ o úver v čase poskytnutia úveru na podnikanie, zamestnanie alebo povolanie,musí byť podnikateľom alebo zamestnaný. Preto pre právnu kvalifikáciu povahy poskytnutého úveru je
postačujúci prejav vôle uvedený v zmluve. Podľa oprávneného povinnému nemožno priznať postavenie
spotrebiteľa a to s prihliadnutím na skutočnosť, že povinný predmetnú zmluvu o úvere uzatvoril za

účelom výkonu jeho podnikania. Okrem toho, zo zmluvy o úvere vyplýva, že povinný je živnostníkom
zapísaným v živnostenskom registri, t. j. podnikateľom v zmysle § 2 ods. 2 písm. b/ Obchodného
zákonníka, podľa ktorého je podnikateľom osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia.
Z toho je evidentné, že zmluvu o úvere nie je možné podriadiť pod režim spotrebiteľských úverov.
Čo sa týka rozhodcovskej zmluvy, tá je podľa oprávneného tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou,

nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom
rozhodcovského konania alebo súdneho konania, čiže nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Z toho teda vyplýva, že povinný mal možnosť
voľby súdu, či už rozhodcovského alebo všeobecného, a teda rozhodcovská zmluva bola výsledkom
autonómie zmluvných strán o čom svedčí aj skutočnosť, že bola podpísaná ako samostatná zmluva
(nebola len súčasťou Všeobecných podmienok).

Podľa § 50 ods. l zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ďalej EP) v znení
neskorších predpisov, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní
od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu
nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo

ak sú tu iné dôvody pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený
alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť
odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil
od vykonania exekúcie, o námietkach netreba rozhodnúť.

Súd po preskúmaní námietok povinného proti exekúcii, ako aj vyjadrenia oprávneného k námietkam a
celého spisového materiálu dospel k záveru, že tieto sú dôvodné.

Oprávnený s povinným uzatvorili dňa 22.11.2010 zmluvu o úvere, na základe ktorej poskytol
oprávnený povinnému ( v zmluve označenému ako SZČO) úver, vo výške 1000 eur. Povinný sa

zaviazal vrátiť uvedenú čiastku oprávnenému spolu s príslušným poplatkom vo výške 968 eur v 12
mesačných splátkach po 164 eur počnúc dňom 26.12.2010. Keďže povinný bol v omeškaní s plnením
svojho záväzku, oprávnený sa obrátil na Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s. v Bratislave s návrhom, aby bol povinný zaviazaný na zaplatenie 1653,35 eur s
0,25%dennýmzmenkovýmúrokomzosumy1653,35eurod11.9.2012dozaplatenia,zákonnýmúrokom

vo výške 6% ročne zo sumy 1653,35 eur od 15.10.2012 do zaplatenia a trov konania. Uvedeného
sa oprávnený domáhal na základe zmenky, ktorú povinný podpísal pri uzavretí úverovej zmluvy a
ktorej splatnosť a výšku sumy vyplnil oprávnený v čase omeškania povinného. Rozhodcovský súd
návrhu oprávneného v celom rozsahu vyhovel, pričom z jeho odôvodnenia vyplýva, že žalovaná suma
pozostáva z nesplateného úveru a poplatku za jeho poskytnutie vo výške 1404,00 eur, trov mediačného

konania vo výške 249,35 eur, ďalej zo zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 1653,35 eur
od 11.9.2012 do zaplatenia a zákonného úroku vo výške 6 % ročne zo sumy 1653,35 eur od 15.10.2012
do zaplatenia.

Pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd

vychádzal zo samotnej žiadosti o udelenie poverenia, návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, z
exekučného titulu, ako aj z priloženej zmluvy o úvere, v ktorej mal povinný okrem iných údajov uvedené
aj IČO, teda mal súd za to, že podnikal ako SZČO. Na základe uvedeného preto súd zamietol žiadosť
o udelenie poverenia „len“ v časti týkajúcej sa vymoženia poplatku vo výške 968 eur a zmenkového
úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 1653,35 od 11.9.2012 do zaplatenia, ako aj v časti vymoženia

trov právneho zastúpenia oprávneného, ktoré mu vznikli v rozhodcovskom konaní a v časti prevyšujúcej
vymoženie zákonného úroku vo výške 6 % ročne zo sumy 685,35 eur od 15.10.2012 do zaplatenia.
K uvedenému súd pristúpil z dôvodu, že výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku, a teda aj v rozpore s dobrými mravmi, nepožíva právnu ochranu.

Z námietok povinného proti exekúcii však vyplýva, za akých okolností, akým spôsobom a z akých
dôvodov došlo k uzatvoreniu Zmluvy o úvere medzi ním a oprávneným, kde povinný výslovne uvádza,
že zmluvu o úvere, ako aj rozhodcovskú zmluvu neuzatváral ako živnostník, ale ako fyzická osoba
uspokojujúca svoje potreby, a hoci do zmluvy uviedol svoje IČO, urobil tak z dôvodu, že sa ho pracovníkoprávneného na to opýtal, nevedel však, aké následky to môže spôsobiť. Uvedené peniaze použil na
súkromné účely (slúžili na uspokojovanie jeho súkromných potrieb, pretože bol toho času vo finančnej
tiesni), tieto neviedol ani v účtovníctve, ani ich nepoužil na výkon svojho podnikania, pričom v čase

poskytnutia finančných prostriedkov nevykonával podnikateľskú činnosť, teda tieto prostriedky na ňu ani
reálne nemohol použiť.

Súd na základe vyššie uvedených skutočností právne posúdil zmluvný vzťah medzi oprávneným

(veriteľom) a povinným (dlžníkom) tak, že ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, o spotrebiteľský
právny vzťah podliehajúci režimu spotrebiteľského práva. K tomuto záveru dospel aj napriek označeniu
povinného v zmluve údajmi charakterizujúcimi fyzickú osobu podnikateľa (obchodné meno, IČO,
miesto podnikania, registrácia). Predmetná zmluva má povahu značne jednostrannej adhéznej zmluvy,
obsahujúcej veľké množstvo ustanovení znevýhodňujúcich dlžníka. Obsah zmluvy zjavne nesvedčí o
tom, že by jej uzatvoreniu predchádzali rokovania typické pre uzatváranie zmlúv medzi podnikateľmi.

Jej forma na predtlačenom formulári a všeobecné zmluvné podmienky skôr potvrdzujú skutočnosť, že
bola uzatváraná bez hlbšej vzájomnej súčinnosti zmluvných strán, z postavenia zmluvne nadriadeného
subjektu voči subjektu podriadenému, t.j. z postavenia dodávateľa voči spotrebiteľovi, čo je typické
pre spotrebiteľské zmluvy. V prípade pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu (spotrebiteľský
právny vzťah), má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ

(v tomto konaní oprávnený), pričom existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom známym pre
dôkazné konanie, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne,
spôsobom nevzbudzujúcim dôvodné pochybnosti. V opačnom prípade je treba uplatniť výklad v súlade
s ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, podľa ktorého
v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

V zmysle ochrany práv spotrebiteľa je rozhodujúci skutočný účel, na ktorý bol úver poskytnutý.
V prejednávanej veci oprávnený nepreukázal, že peňažné prostriedky boli dlžníkovi (povinnému)
poskytnuté na účel podnikania, výkon jeho živnostenského oprávnenia - zárobkovej činnosti. Oprávnený
v návrhu na vykonanie exekúcie a vo vyjadrení k námietkám povinného uvádza, že povinný je v zmluve
o úvere identifikovaný IČO-m, ktoré sa prideľuje iba subjektom v postavení podnikateľa a tiež údajmi

registra, ktorý podnikateľa zapísal, z čoho podľa názoru oprávneného treba bez ďalšieho, automaticky
vyvodiť, že potom aj peňažné prostriedky (úver) mu boli poskytnuté na účel podnikania - zárobkovej
činnosti, že povinný pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
podnikateľskej činnosti, a teda predmetná zmluva má nespotrebiteľský charakter. S takýmto názorom
však súhlasiť nemožno.

Vykonávaním, resp. prevádzkovaním podnikateľskej činnosti osobou treba rozumieť aktívnu činnosť
smerujúcu k dosiahnutiu zisku (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo
109/03 zo dňa 26. novembra 2003, stanovisko trestného kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 5. apríla 2002 publikované pod č. 36/2002). Len samotné oprávnenie na výkon podnikateľskej,
resp. živnostenskej činnosti nemožno ešte považovať za podnikanie, ale rozhodujúci je skutočný

výkon podnikateľskej činnosti na podklade takéhoto oprávnenia. Pre záver o postavení povinného
ako nespotrebiteľa nestačí preto len samotná držba živnostenského oprávnenia. Aj podnikateľ je totiž
oprávnený obstarávať si veci alebo služby pre osobnú potrebu, resp. pre inú než podnikateľskú činnosť,
pričom tu potom nejde o vzťah obchodného charakteru a nie je dôvod, aby naň platila špeciálna
obchodnoprávna úprava

Povinný vo svojich námietkach oznámil, že uvedenú zmluvu vypisoval pracovník oprávneného, ktorý
sa povinného pred vypísaním údajov do zmluvy opýtal, či je držiteľom živnostenského oprávnenia.
Povinný bol v tom čase evidovaný ako živnostník, preto na túto otázku odpovedal „áno“. Na základe
toho pracovník oprávneného vypísal aj údaje povinného ako živnostníka. Požičané finančné prostriedky
použil povinný na súkromné účely a tieto ani neviedol v účtovníctve, ani ich nepoužil na výkon

svojho podnikania. Na tomto mieste súd k tvrdeniam oprávneného uvádza a zdôrazňuje, že pri
posudzovaní veci sa veriteľ (oprávnený) úveru nemôže zbaviť povinnosti učiniť zadosť aj ustanoveniam
na ochranu spotrebiteľa, a teda ak v rámci poskytovania úveru je len poskytovateľom peňažných
prostriedkov (a nie aj tovaru alebo služieb majúcich sa takto obstarať) tým, že v zmluve o úvere
neuvedie konkrétny účel, za ktorým sa úver poskytuje. Nespotrebiteľský charakter zmluvy tak musí

byť preukázaný bezpečne, t. j. spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti, pričom podľa
názoru súdu bezpečným preukázaním nemôže byť len všeobecný údaj o poskytnutí úveru za účelom
podnikania, ktorý nepreukazuje konkrétny účel a konkrétny súvis s podnikaním účastníka zmluvy,
najmä pokiaľ samotný povinný skutočnosť, že by pri uzatváraní zmluvy vyjadril takúto vôľu, popiera. Zpredloženej zmluvy o úvere nevyplýva účel poskytnutia peňažných prostriedkov a nevyplýva z nej ani to,
aký má poskytnutý úver súvis s podnikaním dlžníka. Podľa názoru súdu má byť v záujme oprávneného
s prihliadnutím na ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri uzatváraní zmluvy, ktorá nemá byť

považovaná za spotrebiteľskú zmluvu, špecifikovať účel uzatvorenia zmluvy priamo v zmluve tak, aby
bol tento jasný a zrozumiteľný.
Uvedeným exekučný súd taktiež reaguje na tú skutočnosť, že požiadavka na predmet zmluvy v súlade s
podnikateľskou činnosťou druhej zmluvnej strany pre záver o nespotrebiteľskom vzťahu je odôvodnená
predovšetkým tým, že "podnikateľ" má profesionálne zručnosti viažuce sa k predmetu zmluvy, a preto

od neho možno očakávať a aj požadovať vyššiu znalosť predmetu zmluvy a obsahu vzájomných práv a
povinností z takto uzatvorenej zmluvy ako u "bežného spotrebiteľa". Pokiaľ však, ako aj v tomto prípade,
ide len o vyplnenie údajov o identifikačnom čísle povinného do vopred predtlačeného formulára zmluvy,
nemožno mu v danom prípade nepriznať postavenie spotrebiteľa. Zvlášť, ak pri výkone exekúcie je
postihnutý všetok majetok povinného, nie len majetok súvisiaci s jeho podnikateľskou činnosťou.
K tomu, že úver bol poskytnutý povinnému ako podnikateľovi a na výkon podnikania existujú ďalšie

indície, ktoré túto hypotézu skôr vyvracajú. Zo Zmluvy o úvere zo dňa 22.11.2010, ktorú pripojil
oprávnený do spisu, totiž nemožno bezpečne a spoľahlivo ustáliť, že povinný zmluvu uzatváral ako
nespotrebiteľský subjekt v rámci predmetu svojej obchodnej, podnikateľskej činnosti, vzhľadom na
„dvojaké“ označenie povinného v tejto zmluve. Tak osobnými údajmi, ktoré sú typické pre nepodnikajúcu
fyzickú osobu (meno, priezvisko - §§ 1, 4 zákona č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku, tiež rodné číslo

a trvalé bydlisko), ako aj údajmi charakterizujúcimi fyzickú osobu podnikateľa (obchodné meno - § 8
Obchodnéhozákonníka,IČO,miestopodnikania,čísloživnostenskéhooprávnenia). Zuvedených
údajov možno dôjsť skôr k predpokladu, že povinný uvedenú zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ a nie
ako podnikateľ, keď údaje obsiahnuté v rámci označenia zmluvných strán, ktoré by charakterizovali
povinného ako podnikateľa sú voľne dostupné vo verejnej časti živnostenského registra alebo z

osvedčenia o živnostenskom oprávnení, a naopak údaje charakterizujúce povinného ako fyzickú osobu
nepodnikateľa, nie sú verejne prístupné a je ich možné zistiť len z dokladov priamo poskytnutých
povinným napr. z občianskeho preukazu. Zo Zmluvy o úvere je zrejmé, že verejná listina (v tomto prípade
občiansky preukaz) nebola pri uzatváraní zmluvy využitá len na identifikáciu dotknutej fyzickej osoby, či
napr. ide o tú istú osobu, ktorá predložila živnostenské oprávnenie, ale tieto údaje boli do obsahu zmluvy

priamo zahrnuté (vrátane rodného čísla). Aj preto sa dá predpokladať, že povinný - dlžník v uvedenom
vzťahu vystupoval ako spotrebiteľ. Ako je uvedené vyššie, z hľadiska ochrany práv spotrebiteľa je
rozhodujúci skutočný účel, na ktorý bol úver poskytnutý. Iné dôkazy, okrem Zmluvy o úvere, oprávnený
na preukázanie svojich tvrdení nepredložil. Povinný vo svojich námietkach proti exekúcii uviedol, že v
predmetnom zmluvnom vzťahu ako podnikateľ nevystupoval, že finančné prostriedky prijal ako fyzická

osoba, na osobné účely, pričom v čase poskytnutie finančných prostriedkov podnikateľskú činnosť
nevykonával. Podľa názoru súdu, za danej situácie je treba uplatniť výklad v súlade s § 54 ods.
2 Občianskeho zákonníka, t. j. výklad pre spotrebiteľa priaznivejší. (viď. nález Ústavného súdu SR
sp. zn. I. ÚS 243/07, ktorý konštatuje, že: „ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno
vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivým vykladať ich v neprospech toho, kto ich do zmluvy uložil“,

t.j. v prejednávanom prípade v neprospech oprávneného.) Ust. § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka
znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (účinného od 01.01.2008), ako aj ust. článku 2 písm. b)
SmerniceRady93/13/EHSnevylučujú,žebyspotrebiteľmoholvykonávaťpodnikateľskúresp.obchodnú
činnosť, dokonca výslovne pripúšťajú, že to tak môže byť, vylučujú však aby osoba požívajúca status
spotrebiteľa pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej

podnikateľskej činnosti.
Aj s prihliadnutím na znenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno mať za preukázaný
nespotrebiteľský charakter Zmluvy o úvere zo dňa 22.11.2010. S ohľadom na tieto okolnosti a povahu
účastníkov má súd za to, že vzťah založený medzi účastníkmi zmluvou o úvere je spotrebiteľským
vzťahom.

Z odôvodnenia predmetného rozhodcovského rozsudku okrem iného vyplýva, že rozhodcovský súd sa
zaoberal aj svojou právomocou. Právomoc prejednať spor medzi oprávneným a povinným odvodil z
rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi oprávneným a povinným dňa 22.11.2010. Rozhodcovský súd,
priposudzovanítejtorozhodcovskejzmluvydospelkzáveru,žejepríslušnýnarozhodnutievpredmetnej

veci. Z predloženého exekučného titulu vyplýva, že oprávnený svoj nárok uplatnený v rozhodcovskom
konaní voči povinnému odvádza od zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 22.11.2010, na základe,
oprávnený poskytol povinnému finančné prostriedky.V zmysle rozhodcovskej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy
o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 22.11.2010 vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie,
ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcich uvedenú úverovú zmluvu

a uplatnenie práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie,
budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
Stálom rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá

žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu.

Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
(ďalej len ako „zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským
úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo

forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere je
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa§3ods.2zákonaospotrebiteľskýchúveroch,spotrebiteľomjefyzickáosoba,ktorejbolposkytnutý

spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa

vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa ods. 3 ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa ods. 4 písm. r/ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä
ustanovenia, ktoré r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa ods. 5 neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší.

Podľa čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (v čase uzavretie zmluvy medzi účastníkmi čl.

153 ods. 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva), únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov
a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a
hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie
združení na ochranu ich záujmov.

Podľa čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách (ďalej len ako „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalépodmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa
podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto
podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 2. písm. a) smernice, na účely tejto smernice „nekalé podmienky znamenajú zmluvné
podmienky definované v článku 3.

Podľa čl. 3 ods. 1. smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje

za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Océano Grupo Editorial SA
proti Roció Murciano Quintero, cieľ Článku 6 Smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje
stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ

sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza Claro
proti Centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza
ochrana, ktorú smernica (93/13/ES) zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny

súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá
existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

Na základe týchto ustanovení právnych predpisov sa súd zaoberal rozhodcovskou zmluvou zo dňa
22.11.2010 i z pohľadu ochrany povinného ako spotrebiteľa. Súd dospel k záveru, že takto uzavretá

rozhodcovská zmluva je z pohľadu spotrebiteľského práva neprípustná. Znenie rozhodcovskej zmluvy
zodpovedá požiadavke § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, keď nevyžaduje od spotrebiteľa,
aby spory s veriteľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Napriek tomu táto rozhodcovská zmluva
je neplatná, pretože nespĺňa podmienku individuálneho dojednania. Rozhodcovská zmluva zo dňa
22.11.2010 je formulárovou zmluvou, ktorú povinný nemal možnosť ovplyvniť ani individuálne dohodnúť,

alebo zmeniť. Rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobne nevyjednal a mohol len zmluvu, ako
celok odmietnuť, alebo sa podrobiť jej ustanoveniam. Takáto rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle § 53 ods. 4 neplatná.

Za individuálne dojednanie rozhodcovskej zmluvy treba považovať také, ktorému predchádzalo

poučenie spotrebiteľa o právnych dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy so zameraním na
zhoršenie procesných práv a povinností v neprospech spotrebiteľa v porovnaní so súdnym konaním.
Spotrebiteľovi musí byť pritom daná reálne možnosť voľby, či prijme alebo neprijme rozhodcovskú
zmluvu. Voľba spotrebiteľa v prospech všeobecného súdu nesmie byť spojená s možnosťou neuzavretia
samotnej spotrebiteľskej zmluvy. Veriteľ (dodávateľ) musí splnenie týchto podmienok individuálneho

dojednania rozhodcovskej zmluvy v prípade pochybností preukázať (§ 53 ods. 3 Občianskeho
zákonníka), inak sa nepovažuje rozhodcovská zmluva za individuálne dojednanú.

Z rozhodcovskej zmluvy zo dňa 22.11.2010 nevyplýva, že povinný pred podpisom zmluvy bol
oprávneným takto poučený. V dôsledku toho nastupuje zákonom stanovená domnienka, že tam

dohodnutá rozhodcovská doložka sa nepovažuje za individuálne dojednanú, inými slovami povedané,
bola uzavretá neplatne.

Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský
súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval

rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval
by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu
„rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Nedostatok právomoci rozhodcovského
súdu odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má za následok materiálnu
nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.

Inštitút námietok proti exekúcii neslúži ako opravný prostriedok proti exekučnému titulu. Aj z cit. § 50 ods.
1 zák. č. 233/95 Z.z. je zrejmé, že predmetom námietok musia byť skutočnosti, ktoré vznikli po vydaní
exekučnéhotitulu.Povydaníexekučnéhotitulumalsúdpreukázané,žeprávnyvzťahmedzioprávnenýma povinným vyplývajúci z uzatvorenej zmluvy o úvere je vzťahom spotrebiteľským a rozhodcovská
zmluva nebola individuálne dojednaná, keďže povinný nemohol ovplyvniť jej obsah. Vzhľadom na
to preto nemohol spor prejednať rozhodcovský súd, čo má za následok materiálnu nevykonateľnosť

rozhodcovského rozsudku, ktorý je exekučným titulom predmetnej exekúcie, čo je v konečnom dôsledku
v tomto prípade dôvodom, pre ktorý je exekúcia neprípustná. Súd preto s poukazom na vyššie citované
zákonnéustanoveniavyhovelnámietkampovinnéhoprotiexekúcii,pretožemázato,žesútuinédôvody,
pre ktoré je exekúcia neprípustná.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajšom súde do 15 dní odo dňa

doručenia písomného vyhotovenia tohto uznesenia. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.