Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. február 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/853/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4411223599
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4411223599.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra
Pribulu a JUDr. Renáty Pátrovičovej, v právnej veci žalobcu: I. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., Y. XX,
zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Harakály, so sídlom v Košiciach, Mlynská 28, IČO:
00 620 157, proti žalovanému: VADAŠ s.r.o., Štúrovo, Hlavná 34, IČO: 34 136 215, zastúpený JUDr.
Ernestom Botkom, advokátom so sídlom v Nových Zámkoch, Björnsonova 2, za účasti vedľajšieho
účastníka na strane žalovaného: UNIQA poisťovňa, a.s., Bratislava, Lazaretská 15, IČO: 00 653
501, zastúpený Advokátskou kanceláriou PRK Partners, s.r.o., Bratislava, Hurbanovo námestie 3,
IČO: 35 978 643, o náhradu škody z ublíženia na zdraví a o mimoriadne zvýšenie bolestného a
sťaženia spoločenského uplatnenia, o odvolaní žalobcu, žalovaného a vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 27. marca 2015 č. k. 6C/260/2011-617
a odvolaní žalobcu proti dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 11. mája 2015 č.
k. 6C/260/2011-653, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok vo veci samej, v časti výroku o náhrade trov
konania štátu a v časti výroku o vyrubení poplatkovej povinnosti v spojení s dopĺňacím rozsudkom
p o t v r d z u j e.

V časti výroku o náhrade trov právneho zastúpenia napadnutý rozsudok m e n í tak, že žalovaný je
povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 27.495,10 eura na účet právneho
zástupcu žalobcu, v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

O náhrade trov odvolacieho konania spojených s týmto odvolacím konaním rozhodne odvolací súd v
lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 27.03.2015 č. k. 6C/260/2011-617 žalobu v časti o zaplatenie
sumy 7.966,54 eura s 10 % ročným úrokom z omeškania od 09.06.2014 do zaplatenia ako nedôvodnú
zamietol. Žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi titulom mimoriadneho zvýšenia bolestného sumu
27.409,90 eura a titulom mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 123.481,20
eura, všetko v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť na
účet prvostupňového súdu náhradu trov konania štátu v sume 796,65 eura a súdny poplatok za podaný
návrh na začatie konania v sume 6.638,50 eura, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Úspešnému žalobcovi v konaní priznal súd náhradu trov právneho zastúpenia spolu v sume 37.151,74
eura, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný v lehote do 15 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho
zástupcu žalobcu.
Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 11.05.2015 č. k. 6C/260/2011-653 súd prvého stupňa zamietol žalobu
žalobcu vo zvyšku.

Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 11, § 13 ods. 1-3,
§ 415, § 420 ods. 1-3, § 444 Obč. zákonníka, § 6 ods. 2 a § 7 ods. 1-3 vyhl. č. 32/1965 Zb. S poukazom
aj na uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 06.08.2014 č. k. 5Co/140/2014-555 podanú žalobu v
časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 7.966,54 eura s 10 % p. a. úrokom z omeškania od 09.06.2004 až do
zaplatenia, ako nedôvodnú zamietol, nakoľko žalobcovi môže byť priznaný nárok na bolestné a sťaženie
spoločenského uplatnenia buď podľa ods. 2, alebo podľa ods. 3 ust. § 7 vyhl. č. 32/1965 Zb., a nie
súbežne podľa ods. 2 a ods. 3 § 7 cit. vyhlášky. Súd prvého stupňa v tejto súvislosti neakceptoval názor
právneho zástupcu žalobcu, že žalobcovi patrí základný nárok na bolestné a sťaženie spoločenského
uplatnenia (ďalej len „SSU“) a zároveň, že mu patrí aj mimoriadne zvýšenie bolestného a SSU.
Princíp náhrady škody a princíp prevencie patria medzi základné zásady občianskeho práva, pričom
občianskoprávna prevencia je právnou povinnosťou, ktorej porušenie predstavuje protiprávne konanie
a za súčasného splnenia ďalších podmienok vedie k vzniku všeobecnej občianskoprávnej povinnosti
podľa § 420 Obč. zákonníka. Každý je pritom povinný počínať si tak, aby nespôsobil škodu na zdraví,
majetku, právach iného a podobne, t. j. je povinný zachovávať pri svojom konaní vzhľadom na
konkrétne podmienky vždy taký stupeň pozornosti, spôsobilý zabrániť vzniku daných škôd. Čo sa týka
škody spôsobenej prevádzkovou činnosťou (§ 420a Obč. zákonníka), zodpovedným subjektom za vznik
takejto škody je spravidla fyzická alebo právnická osoba, ktorá takúto činnosťou vykonáva vo vlastnom
mene alebo na vlastnú zodpovednosť. Škodu tohto druhu môže spôsobiť aj iný osobne zodpovedný
subjekt (tretia osoba), ak zodpovedná osoba preukáže, že išlo o neodvrátiteľnú udalosť. Zákon pri tomto
druhu objektívnej zodpovednosti vychádza z tej zásady, že ten, kto z prevádzkovej činnosti má určitý
prospech, musí aj znášať sprísnené podmienky zodpovednosti. Tejto zodpovednosti sa prevádzkovateľ
môže zbaviť iba ak preukáže existenciu tzv. dvoch liberačných dôvodov: a/ neodvrátiteľná udalosť (vis
maior), b/ škodu si spôsobil sám poškodený. V prípade vlastného konania poškodeného nemusí ísť
o jeho zavinené konanie, ale postačuje jeho spolupôsobenie, ktoré musí byť v príčinnej súvislosti so
spôsobenou škodou. Dôkazné bremeno vo vzťahu k liberačným dôvodom (§ 420a ods. 3) zaťažuje
prevádzkovateľa prevádzkovej činnosti. Ujma na zdraví je nenapraviteľná a neprichádza do úvahy
možnosť navrátenia zdravia do pôvodného stavu, ale pri náhrade bolestného a SSU prichádza do úvahy
iba finančná satisfakcia. V danom prípade bolo potrebné utrpenú bolesť žalobcu v súvislosti s jeho
úrazom posudzovať podľa vyhl. č. 32/1965 Zb., nakoľko v inkriminovanom čase iný právny predpis
neplatil. Súd mimoriadne zvýšenie bolestného priznal žalobcovi podľa § 7 ods. 3 cit. vyhl., pričom
za základ použil znalecký posudok znalca I.. D. Y., vypracovaný pre potreby tohto konania, a v ňom
obsiahnuté základné bodové ohodnotenie 1.376,25 bodu. Takto určené základné bodové ohodnotenie
bolestného v prepočte na eurá v sume 2.740,99 eura zvýšil súd prvého stupňa 10 násobne (t. j.
na sumu 27.409,90 eura), akceptujúc pritom charakter úrazu žalobcu a bolesti s ním spojené, ktoré
bude v podstate žalobca znášať po celý život. Žalobca je natrvalo odkázaný na invalidný vozík, je
inkontinentný, trpí samovoľným odchodom stolice, je úplne impotentný a odkázaný na pomoc druhých
osôb pri bežných činnostiach (umývanie, obliekanie, atď.). Operáciu prekonal iba jednu pri vyberaní
klinov z oblasti krčnej chrbtice, ktoré mu museli predtým implantovať (operačne) do krčnej chrbtice.
Žalobca je ochrnutý na 3-ách svojho tela, pretože stále sedí má pokrivenú chrbticu a zapúchajú mu nohy.
Kvôli psychickým problémom bol liečený v psychiatrickej liečebni Hronovce. Žalobca takisto absolvoval
množstvo rehabilitácií v Maďarsku a na Slovensku. Náhradu za bolesť je možné odškodňovať aj za
bolesti spôsobené rehabilitáciou a plastickými operáciami (R 29/1979). Náhrada za bolesť musí byť
poskytnutá jednorazovo a musí byť adekvátna zistenému poškodeniu na zdraví.
Pokiaľ ide o priznanie odškodnenia za mimoriadne SSU, tu takisto súd postupoval v zmysle predmetného
znaleckého posudku znalca I.. D. Y., keď vychádzal zo základného počtu bodov 3100, resp. z hodnoty
týchto bodov, t. j. zo sumy 6.174,06 eura. Toto základné bodové ohodnotenie následne prvostupňový
súd navýšil 20 násobne (t. j. na sumu 123.481,20 eura), akceptujúc pritom charakter úrazu, ktorý utrpel
žalobca a najmä následky spojené s poškodením jeho krčnej chrbtice do budúcnosti. Žalobca je ochrnutý
na 3-ách svojho tela, je absolútne odkázaný na pomoc svojej manželky, nohy má absolútne necitlivé,
dochádza u neho k únikom moču a stolice a je úplne impotentný. Pred úrazom nebol žalobca aktívne
činný v oblasti politiky, kultúry a športu, športoval iba pasívne. Po úraze sa žalobca nevie absolútne
postarať o rodinu, deti dokáže vychovávať iba tak, že sa s nimi rozpráva, nemôže spolu s nimi cestovať na
dovolenky a hlavne im aj pomáhať. Žalobca mal v čase úrazu 34 rokov, pričom v tom čase išlo o mladého
človeka, ktorý bol po úraze úplne odstavený od všetkých činností, ktoré mohol vykonávať ako zdravý.
Pri svojom rozhodnutí akceptoval prvostupňový súd právne závery odvolacieho a dovolacieho súdu
obsiahnuté v zrušujúcich uzneseniach (§ 226 OSP), v dôsledku ktorých sa snažil rozhodnúť spravodlivo
a svoje rozhodnutie aj náležite odôvodniť.

O náhrade trov konania štátu rozhodol súd podľa § 148 ods. 1 OSP s tým, že k ich náhrade spolu v sume
796,65 eura zaviazal žalovaného. Predmetná suma bola zo štátnych prostriedkov vyplatená znalcovi
I.. D. Y. ako odmena za ním vypracovaný znalecký posudok č. 70/2006 a dodatok k nemu č. 20/2007
pre potreby tohto konania.
Podľa § 4 ods. 2 písm. d/ zák. č. 71/1992 Zb. (o súdnych poplatkoch) a položky č. 1a Sadzobníka
súdnych poplatkov súd zaviazal žalovaného zaplatiť súdny poplatok za podaný návrh v tomto konaní v
jeho maximálne možnej výške, t. j. v sume 6.638,50 eura, nakoľko do úvahy pripadajúca výška súdneho
poplatku v tomto konaní by predstavovala sumu 7.544,55 eura.
O náhrade trov právneho zastúpenia rozhodol prvostupňový súd podľa § 142 ods. 3 OSP tak, že ich
náhradu priznal žalobcovi spolu v sume 37.151,74 eura, hoci tento mal v konaní úspech iba čiastočný,
pretože rozhodnutie o výške plnenia záviselo od výsledku nariadeného znaleckého posudku.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, argumentujúc tým, že čiastočným zamietnutím
žaloby ohľadne 7.966,54 eura mu v rozpore s ust. § 517 Obč. zákonníka súd zamietol aj uplatnený
10 % p. a. úrok z omeškania. Súd mal odrátať základné bodové ohodnotenie bolestného a SSU z
celkovo priznanej náhrady škody, čím by zabránil spomínanej duplicite. Ďalej namietal, že súd prvého
stupňa napadnutým rozsudkom nerozhodol o všetkých uplatnených nárokoch. Vzhľadom na uplatnené
odvolacie dôvody žiadal Krajský súd v Nitre o zmenu napadnutého rozsudku s tým, že žalovaný zaplatí
žalobcovi 7.966,54 eura s 10 % úrokom z omeškania ročne od 09.06.2004 do zaplatenia, bolestné
v sume 107.762,40 eura, SSU v sume 179.645,67 eura, ako aj trovy prvostupňového, odvolacieho a
dovolacieho konania. Žalobca zároveň podal aj odvolanie voči dopĺňaciemu rozsudku zo dňa 11.05.2015
č. k. 6C/260/2011-653, uvádzajúc, že priznaná výška bolestného nie je primeraná k povahe poškodenia
zdravia. Pre problémy s dýchaním bol žalobca intubovaný a mal zavedenú kanylu. Žalobca proti
bolestiam berie lieky, čo neznamená, že bolesťami netrpí. Štyri mesiace po operácii bol pripútaný na
lôžko bez možnosti pohybu. Súd prvého stupňa v súvislosti so svojimi úvahami o priznaní mimoriadneho
zvýšenia SSU nedostatočne akceptoval zistenia súvisiace s kvalitou života žalobcu pred a po úraze
následkom ochrnutia končatín a tým jeho odkázanosťou na invalidný vozík a pomoc iných osôb. Zlý
psychický stav a takmer úplné ochrnutie tela s celkovou inkontinenciou žalobcu ho obmedzuje a
znemožňuje pri uplatnení sa v živote a v spoločnosti. Následkom úrazu bol poškodený nielen žalobca,
ale aj celá jeho rodina, a to po psychickej stránke, osobitne starší syn, ktorý sa musel liečiť na psychiatrii.
Týmto odvolaním nie je napádaný prvostupňový rozsudok zo dňa 27.03.2015 pokiaľ ide o priznanie 10
násobného zvýšenia bolestného a 20 násobného zvýšenia SSU.
Proti tomuto rozsudku (zo dňa 27.03.2015 č. k. 6C/260/2011-617) podal včas odvolanie žalovaný,
navrhujúc odvolaciemu súdu alternatívny odvolací petit, v rámci ktorého bude buď žaloba žalobcu ako
nedôvodná v celom rozsahu zamietnutá, alebo pri zvážení reálneho stavu veci bude žalobcovi priznaný
dvojnásobok odškodnenia titulom bolestného a desaťnásobok titulom zvýšenia sťaženia spoločenského
uplatnenia. Pre prípad zamietnutia žaloby žalovaný nežiada priznať náhradu trov konania a pre prípad
navrhovaného odškodnenia žalobcu (dvojnásobok bolestného a desaťnásobok SSU) nech je rozhodnuté
o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Napriek zaujatému právnemu
názoru Najvyššieho súdu SR v tejto veci ho považuje za nesprávny, pretože úraz žalobcu zavinila
výlučne tretia osoba, za čo žalovaný nenesie zodpovednosť. Predmetný úraz totiž netkvie a nesúvisí
s prevádzkovými podmienkami a možnosťami žalovaného. Ak by aj došlo k odškodneniu žalobcu,
potom by malo byť zohľadnené to, že pred úrazom požil alkoholické nápoje, pod vplyvom ktorých
bola jeho ovládacia a rozpoznávacia schopnosť znížená, zmysly mal otupené, a preto s najväčšou
pravdepodobnosťou neskoro a neprimerane reagoval na vzniklú situáciu.
Vedľajší účastník na strane žalovaného vo svojom včas podanom odvolaní voči prvostupňovému
rozsudku zo dňa 27.03.2015 č. k. 6C/260/2011-617 uviedol, že podľa neho sú splnené podmienky na
zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 221 ods. 1 písm. h/ OSP a vrátenie veci prvostupňovému súdu
na ďalšie konanie, s tým, že odvolací súd vysloví právny záver v tom smere, že žalobca nemá nárok na
náhradu trov právneho zastúpenia, ktorý bude záväzný pre súd prvého stupňa. Súd prvého stupňa sa
vôbec nezaoberal tou skutočnosťou, že žalobca bol v čase úrazu pod vplyvom alkoholu, čo znamená, že
sám je zodpovedný za svoj úraz. Žalobca porušil povinnosť vyplývajúcu z verejného poriadku kúpaliska
VADAŠ tým, že do bazéna vstúpil pod vplyvom alkoholu. Ak by odvolací súd dospel k záveru, že žalobca
nesplnil svoju prevenčnú povinnosť podľa § 415 Obč. zákonníka, takáto spoluúčasť žalobcu by sa mala aj
prejaviť pri určovaní výšky náhrady škody. Súd neprihliadal ani na ust. § 450 Obč. zákonníka. Nesprávne
bola určená výška trov právneho zastúpenia, pretože sú nehospodárne, neúčelné a nepreskúmateľné.
Výber právneho zástupcu žalobcu až z Košíc je v rozpore s § 6 OSP. Žalobca mal úspech iba v podstatne
nižšej časti ako žiadal v žalobe, a preto by nemal mať nárok na náhradu trov právneho zastúpenia.

Právny zástupca žalobcu nesprávne určil výšku hodnoty za jeden úkon právnej služby, pretože vôbec
nejde o spojenie veci, ale iba o dva nároky rezultujúce z tej istej škodovej udalosti.
Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaného uviedol, že dôvody odvolania
smerujúce k alternatíve zamietnutia žaloby považuje za neakceptovateľné. Žalovaný stále namieta tie
isté skutočnosti, s ktorými sa už vo svojom rozhodnutí vyporiadal Najvyšší súd SR v Bratislave.
Vykonaným dokazovaním preukázané nebolo, že škoda bola spôsobená aj zavinením žalobcu v zmysle
§ 441 Občianskeho zákonníka. V danom prípade je treba brať do úvahy to, že život a zdravie sú
najvyššími hodnotami.
V písomnom vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka žalobca uviedol, že dôvodom nesprávneho
skutkového zistenia je nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov a nie to, že súd nevykonal všetky
navrhnuté dôkazy. Preto vedľajší účastník ako odvolací dôvod nesprávne uvádza ust. § 205 ods. 2
písm. f/ OSP. V danom prípade absentuje príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom, ktorý sa kladie
žalobcovi za vinu (alkohol) a vzniknutou škodou na jeho zdraví. V danom prípade škodca (žalovaný) nie
je fyzická osoba, a preto ust. § 450 Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy. Porady so žalovaným
doložil jeho právny zástupca podpísanými zápisnicami. Bolestné a SSU sú samostatné nároky, s ktorými
je potrebné počítať aj pri rozhodovaní o trovách konania.
Vedľajší účastník na strane žalovaného v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu zo dňa 22.05.2014
(voči rozsudku zo dňa 27.03.2015) a k odvolaniu žalovaného uviedol, že spoločnosť UNIQA nesúhlasí
s odvolaním žalovaného a trvá na odvolaní, ktoré podal na súde prvého stupňa dňa 21.05.2015. Taktiež
nesúhlasí s odvolaním žalobcu.
Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu voči dopĺňaciemu rozsudku uviedol, že
s týmto odvolaním nesúhlasí a trvá na svojom odvolaní zo dňa 21.05.2015. Žalobca si zodpovedá za
svoj úraz podľa § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa sa nezaoberal otázkou, či si
pracovný úraz nespôsobil vlastným pričinením. Ide o okolnosti osobitného zreteľa, pre ktoré je potrebné
náhradu škody znížiť. Súd priznal žalobcovi škodu spolu vo výške 150.891,10 eura, čo je 316-násobok
primeranej hrubej mzdy na Slovensku.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa zo dňa 27.03.2015 č. k. 6C/260/2011-617 a dopĺňací rozsudok zo dňa 11.05.2015 č. k.
6C/260/2011-653 procesným postupom podľa § 212 ods. 1, 2 a § 214 ods. 1 OSP, dospejúc pritom
k tomu záveru, že podané odvolania všetkých účastníkov tohto konania, pokiaľ ide o rozhodnutie vo
veci samej nie sú dôvodné. Napadnutý prvostupňový rozsudok zo dňa 27.03.2015 odvolací súd zmenil
procesným postupom podľa § 220 v časti výroku týkajúceho sa trov konania tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.
Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvod-nením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 220 OSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).
Podľa § 154 ods. 1 OSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na
zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa § 450 Občianskeho zákonníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody
primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové
pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila, prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola
poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.
V prejednávanej veci súd prvého stupňa pri rozhodovaní o podanom návrhu žalobcu týkajúceho sa
priznania mimoriadneho zvýšenia bolestného a SSU v intenciách ust. § 120 ods. 1, 3 a 4 OSP, zistil
vo veci skutkový stav, ktorý pri rešpektovaní záväzného právneho názoru (§ 226 OSP) obsiahnutého v
poslednom zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Nitre (č. k. 5Co/140/2014-555 zo dňa 06.08.2014) a
zhodnotení vykonaných dôkazov podľa § 132 OSP (jednotlivo ako aj v ich vzájomných súvislostiach) aj
následne správne posúdil podľa príslušných ustanovení hmotnoprávnych predpisov (§ 11, § 13 ods. 1-3,
§ 415, § 420a ods. 1-3, § 444 Občianskeho zákonníka, § 6 ods. 2 a § 7 ods. 1-3 vyhl. č. 32/1965 Zb.).
Vzhľadom k uvedenému odvolací súd napadnutý prvostupňový rozsudok zo dňa 27.03.2015 v spojení s
dopĺňacím rozsudkom zo dňa 11.05.2015 ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. V ďalšom
odvolací súd odkazuje na rozsah a samotný obsah odôvodnenia obidvoch napadnutých rozsudkov, s
ktorými sa stotožňuje (§ 219 ods. 2 OSP).

Na margo zamietnutia návrhu žalobcu v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 7.966,54 eura s
príslušenstvom, odvolací súd poznamenáva, že súd prvého stupňa postupoval správne, keď v tejto časti
podaný návrh zamietol, nakoľko v opačnom prípade (t. j. pri vyhovení návrhu v tejto časti) by žalobca
získal duplicitné plnenie podľa § 7 ods. 2 aj podľa § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb., čo je neprípustné.
Náhrada za bolesť a SSU určená na základe počtu bodov stanoveného v príslušnom lekárskom posudku
predstavuje jednorazové odškodnenie za bolesti spôsobené poškodením zdravia, jeho liečením, alebo
odstraňovaním následkov, za nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie
jeho osobných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Výška konkrétneho
odškodnenia za bolesť a SSU závisí jednak od ohodnotenia v lekárskom posudku a jednak od toho,
či a v akom rozsahu a s akými prejavmi došlo k zmene stavu pred vznikom škody a po ňom. Dôvody
umožňujúce výnimočné zvýšenie odškodnenia za bolesť upravuje bod I. ods. 6 tvoriaci prílohu vyhl.
č. 32/1965 Zb., najmä ak ani dvojnásobné zvýšenie základnej sadzby nepostačuje na primerané
zmiernenie následkov. Pre správne určenie výšky odškodnenia za SSU je potrebné najskôr zistiť,
aké mal poškodený predpoklady pre svoje uplatnenie v živote a v spoločnosti pred vznikom škody
a aké predpoklady má po vzniku škodovej udalosti. Z porovnania týchto predpokladov možno potom
vyvodiť záver, či a do akej miery boli touto udalosťou zrušené alebo obmedzené možnosti uplatnenia
sa v živote a spoločnosti. Odškodnenie za SSU má v svojej podstate predstavovať náhradu za
preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre život a životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho
životných a spoločenských potrieb. SSU je potrebné rozumieť jednak ako vylúčenie, či obmedzenie
účasti poškodeného na plnom osobnom, rodinnom, spoločenskom, politickom, kultúrnom a športovom
živote. Takisto aj sťaženie, či priamo znemožnenie výkonu či už voľby povolania, voľby životného
partnera, prípadne ďalšieho sebavzdelávania. Súd prvého stupňa v intenciách vyššie citovaných zásad
dôsledne postupoval a zároveň k okolnostiam významným pre stanovenie výšky náhrady za bolesť a
za SSU súvisiacim s úrazom žalobcu na kúpalisku VADAŠ v Štúrove aj náležite prihliadol. Dôvodne
daný prípad posúdil ako zvlášť výnimočný (hodný mimoriadneho zreteľa) pripúšťajúci zvýšenie náhrady
aj nad najvyššie miery odškodnenia určené v § 7 ods. 2 citovanej vyhlášky. Súd prvého stupňa
vzhľadom na záväzný právny názor Najvyššieho súdu SR v Bratislave (§ 243b OSP) obsiahnutý v
jeho zrušujúcom uznesením zo dňa 19.04.2011 sp. zn. 5Cdo/1/2010, resp. vzhľadom na záväzný
právny názor Krajského súdu v Nitre (§ 226 OSP) obsiahnutý v jeho zrušujúcom uznesení zo dňa
06.08.2014 č. k. 5Co/140/2014-555 správne vychádzal z objektívnej zodpovednosti žalovaného ako
prevádzkovateľa kúpaliska VADAŠ v Štúrove za vzniknutý úraz na zdraví žalobcu, pričom v ďalšom
bolo už povinnosťou prvostupňového súdu určiť objektívne a spravodlivo výšku odškodnenia za bolesť
a SSU. Žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno v tom smere, že by preukázal existenciu čo i len
jedného liberačného dôvodu v zmysle § 420a ods. 3 Občianskeho zákonníka. V súvislosti s požívaním
alkoholických nápojov žalobcom v deň, keď sa mu predmetný úraz stal, je možné z obsahu spisového
materiálu ustáliť iba to, že malo ísť v prípade žalobcu maximálne o dva vypité vínne striky, pričom v
spise sa nenachádza žiadna nameraná hodnota (v promile v krvi) svedčiaca o konkrétnom množstve
požitia alkoholických nápojov žalobcom. Aj z výpovede službukonajúceho plavčíka U. Y. vyplýva iba
to, že požitie alkoholických nápojov žalobcom ustálil tento svedok iba na základe zápachu vanúceho z
úst žalobcu. Na základe uvedeného, ako aj podľa popisu mechanizmu vzniku úrazu žalobcu znalcom
(skok neznámej osoby na oblasť krčnej chrbtice žalobcu) odvolací súd ustálil, že nebola splnená jedna
zo základných podmienok vzniku zodpovednosti za škodu, ktorou je príčinná súvislosť medzi konaním
žalobcu spočívajúcom v požívaní alkoholu a vznikom škody. Vzhľadom k zaujatému právnemu záveru
v tomto smere odvolací súd zdieľa aj ten právny názor, že žalobca neporušil žiadnym spôsobom
ani ust. § 415 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého bol žalobca povinný sa správať tak, aby
nedochádzalo ku škodám na zdraví. K uvedenému odvolací súd poznamenáva, že v rámci odôvodnenia
napadnutého rozsudku sa súd prvého stupňa vo všeobecnej rovine zaoberal touto problematikou, o čom
svedčí aj odcitované ust. § 415 Občianskeho zákonníka, avšak opomenul k otázke požitia alkoholických
nápojov žalobcom zaujať konkrétny záver. Pokiaľ ide o samotnú výšku odškodnenia za utrpené bolesti
žalobcom, ako 10-násobok základného bodového ohodnotenia (27.409,90 eura), odvolací súd ju zhodne
ako súd prvého stupňa považuje za primeranú vzhľadom na charakter úrazu žalobcu ním prekonanú
operáciu aj reoperáciu krčnej chrbtice a do nej implantované a neskôr vybrané kovové kliny, pretrvávajúci
stav zapuchania dolných končatín, stav intubácie žalobcu so zavedením kanyly, tlmenia bolestí liekmi,
prekonané rehabilitácie či už v Maďarsku alebo na Slovensku, prekonanie stavu umelého spánku,
kedy žalobca bezprostredne po úraze musel bez pohnutia ležať po dobu 4 mesiacov v horizontálnej
polohe a takisto že sa musel podrobiť psychiatrickej liečbe v Hronovciach. Pokiaľ ide o 20-násobné
navýšenie základného bodového ohodnotenia v súvislosti s priznaním odškodnenia za SSU pre žalobcu
v sume 123.481,20 eura, je potrebné vychádzať z tej skutočnosti, že pred úrazom išlo o 34 ročného

muža, ženatého s dvomi maloletými deťmi, ktorý vykonával dobre platenú prácu vodiča medzinárodnej
kamiónovej dopravy. Aj keď nešlo o muža aktívne činného v kultúrnej, športovej alebo politickej oblasti,
športu sa venoval skôr pasívne, s rodinou chodil na výlety a počas voľna manželke pomáhal aj s
výchovou detí. Po úraze v prípade žalobcu ide o plne invalidného muža pripútaného na invalidný vozík,
pričom jeho ochrnutie sa vzťahuje na 3-iny jeho tela. Žalobca je inkontinentný, neudrží moč ani stolicu,
je úplne impotentný, s úkonmi bežnej dennej hygieny absolútne odkázaný na celodennú pomoc svojej
manželky. Žalobca je absolútne vylúčený z vykonávania svojho povolania (profesionálny vodič) a takisto
aj z aktívnej pomoci manželke pri bežných rodinných veciach a najmä pri výchove detí. Takisto má
zjavne obmedzenú možnosť návštevy kultúrnych a športových podujatí. V odôvodnení napadnutých
rozsudkov súd prvého stupňa uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh
konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, ktoré
subsumoval pod správne ustanovenia hmotnoprávnych predpisov, z ktorých následne vyvodil aj správne
právne závery, ku ktorým odvolací súd poznamenáva, že život a zdravie človeka patria medzi najvyššie
cenené hodnoty. Odvolací súd v danom prípade nevzhliadol dôvod pre aplikáciu moderačného ust. §
450 Občianskeho zákonníka v súvislosti so znížením priznanej výšky odškodnenia žalobcovi (náhrady
škody), pretože žalovaným subjektom je právnická osoba, pri ktorej aplikáciu ust. § 450 Občianskeho
zákonníka nie je možné použiť. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd obidva napadnuté rozsudky v
časti ich napadnutých výrokov vo veci samej, výroku o náhrade trov konania štátu a výroku o vyrubení
poplatkovej povinnosti pre žalovaného podľa § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správne potvrdil.
V časti výroku o náhrade trov prvostupňového, odvolacieho a dovolacieho konania (právneho
zastúpenia) odvolací súd napadnutý rozsudok zo dňa 27.03.2015 č. k. 6C/260/2011-617 podľa § 220
OSP zmenil v tom rozsahu, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súd prvého stupňa
pri výpočte výšky náhrady trov právneho zastúpenia pre právneho zástupcu žalobcu síce správne
postupoval podľa § 142 ods. 3 OSP, nakoľko rozhodnutie o výške plnenia záviselo od nariadeného
znaleckého dokazovania, avšak nesprávne postupoval pokiaľ ide o určenie výšky odmeny za jeden úkon
právnej služby, ako aj nesprávne vyhodnotil niektoré uplatnené úkony právnej služby z hľadiska ich
účelného vynaloženia. Odmena advokáta, t. j. základná tarifná odmena za jeden úkon právnej služby
je podľa vyhl. č. 163/2002 Z. z., s poukazom na ust. § 13 ods. 1 tejto vyhlášky v sume 21.725,- Sk. V
danej veci boli realizované 2 úkony právnej služby od podania návrhu po 21.725,- Sk (príprava, prevzatie
zastúpenia a podanie návrhu na súde prvého stupňa). Odvolací súd ako účelne vynaložený úkon právnej
služby právneho zástupcu žalobcu neuznal písomné stanovisko k vyjadreniu žalovaného, nakoľko súd
ho k vypracovaniu tohto vyjadrenia vôbec neinicioval. Podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z., účinnej od 01.
01. 2005, odvolací súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu odmenu za 11 úkonov právnej služby,
z toho dva úkony v rozsahu 1-ice (účasť na pojednávaniach pred Okresným súdom Nové Zámky v
dňoch 21.01.2005, 07.03.2005, 30.05.2005, 17.06.2005, 16.05.2007 vyhlásenie rozsudku, 11.05.2007
a 02.07.2008 pred Krajským súdom v Nitre, písomné odvolanie zo dňa 16.07.2007 voči rozsudku,
vyjadrenie k ZP č. 70/2006, odvolanie zo dňa 27.10.2005 voči uzneseniu v 1-ici hodnoty úkonu právnej
služby otázky na znalca. Tu odvolací súd vychádzal z hodnoty jedného úkonu právnej služby vo výške
21.850,- Sk s poukazom na ust. § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky. Za neúčelne vynaložený a uplatnený úkon
právnej služby odvolací súd považoval rozpis úloh k znaleckému dokazovaniu, ktorý úkon obsahovo
súvisí s priznaným úkonom otázky na znalca. Taktiež súd nepriznal odmenu za vyúčtovanú poradu s
klientom zo dňa 21.01.2015, ktorá porada sa mala uskutočniť v deň súdneho pojednávania na Okresnom
súde Nové Zámky. K týmto trinástim priznaným úkonom právnej služby je potrebné priznať aj trinásť
režijných paušálov (2 x 136,- Sk, 6 x 150,- Sk, 1 x 164,- Sk, 3 x 178,- Sk a 1 x 190,- Sk). Náhrada
cestovného patrí právnemu zástupcovi žalobcu podľa § 16 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z. z., spolu za 6
ciest vykonaných osobným motorovým vozidlom z Košíc do Nových Zámkov a späť v dĺžke 610 km,
pričom náhrada za 1 km predstavuje 6,20 Sk, spotreba paliva na 100 km predstavuje 10,2 litra pri cene
1 litra paliva 33,88 Sk. Jedna cesta bola z Košíc do Nitry a späť, pričom predstavovala vzdialenosť
spolu 620 km. Tieto cesty osobným automobilom boli vykonané v dňoch súdnych pojednávaní pred
súdom prvého stupňa a Krajským súdom v Nitre (21.01.2005, 07.03.2005, 30.05.2005, 17.06.2005,
11.05.2007, 16.05.2007 a 02.07.2008) s tým, že náhrada cestovného spolu predstavuje 41.844,- Sk.
Náhrada za stratu času ku každej z takto vykonaných ciest (tam aj späť) predstavuje náhradu za 18
polhodín v hodnote á 251,- Sk za jednu polhodinu, resp. pri cestách dňa 11.05. a 16.05. 2007 á 297,-
Sk za jednu polhodinu a pri ceste dňa 02.07.2008 á 317,- Sk za jednu polhodinu. Náhrada za stratu
času v súhrne potom predstavuje 34.470,- Sk. Po 01.01.2009 odvolací súd až do 27.03.2015, resp.
11.05.2015 (vynesenie obidvoch napadnutých rozsudkov) priznal právnemu zástupcovi žalobcu odmenu
za 13 úkonov právnej služby v hodnote 725,29 eura za jeden úkon (pojednávanie na Okresnom súde
Nové Zámky v dňoch 04.02.2009, 31.05.2012, 11.09.2013, 27.03.2015, pojednávanie pred Krajským

súdom v Nitre dňa 09.09.2009 a 17.04.2013, odvolanie voči rozsudku zo 16.03.2009, dovolanie žalobcu
z 23.11.2009, odvolanie z 30.07.2012, odvolanie 18.12.2013, vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 07.01.2014,
vyjadrenie z 19.03.2015 a námietka zaujatosti vec prejednávajúcej sudkyne v 1-ici z hodnoty úkonu
právnej služby) a k tomu aj 13 režijných paušálov (4 x 6,95 eura + 3 x 7,63 eura + 3 x 7,81 eura + 1
x 8,04 eura + 2 x 8,39 eura). Z titulu náhrady cestovného za 6 ciest osobným motorovým vozidlom z
Košíc do Nových Zámkov a späť, resp. z Košíc do Nitry a späť v celkovej dĺžke 610 km, resp. 620 km
odvolací súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu spolu sumu 1.084,78 eura. Z titulu náhrady za stratu
času stráveného cestami z Košíc do Nových Zámkov, resp. Nitry a späť odvolací súd priznal náhradu
spolu v sume 1.366,02 eura (108 polhodín x 11,59 eura, resp. 12,71 eura, resp. 13,01 eura, resp. 13,98
eura á jedna polhodina). Vychádzajúc z uvedeného výsledná suma náhrady trov právneho zastúpenia
pre právneho zástupcu žalobcu v tomto konaní (prvostupňové, odvolacie a dovolacie konanie ku dňu
27.03.2015, resp. 11.05.2015) vrátane 20 % DPH predstavuje spolu sumu 27.495,10 eura [(21.725,- Sk
x 2) + (9 x 21.850,- Sk) + (2 x 10.925,- Sk) + (2 x 136,- Sk) + (6 x 150,- Sk) + (1 x 164,- Sk) + (3 x
178,- Sk) + (1 x 190,- Sk) + 41.844,- Sk + 34.470,- Sk = 340.324,- Sk, resp. 11.296,90 eura + 98,59 eura
+ 362,65 eura + 8.703,48 eura + 1.084,78 eura + 1.366,02 eura = 22.912,60 eura, z čoho 20 % DPH
predstavuje 4.582,50 eura], pričom 22.912,60 eura + 4.582,50 eura dáva súčet 27.495,10 eura.
O náhrade trov odvolacieho konania spojených s týmto odvolacím konaním rozhodne odvolací súd s
poukazom na ust. § 151 ods. 3 a § 224 ods. 1 OSP v lehote 30 dní od
právoplatnosti rozsudku vo veci samej samostatným uznesením.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.