Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 1. február 2016

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 16P/31/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615201089
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Baláž

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7615201089.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Radoslav BALÁŽ v právnej veci mal. Q. S., K..

XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová
Ves, pracovisko Krompachy, Kúpeľná 9, dieťa rodičov: matky J. T., K.. XX.XX.XXXX, O. S., O. Š. XXX/
XX a otca V. S., K.. XX.XX.XXXX, O. O. K. O., I..Č.. D., Z. Č.. XX, Č., v konaní o úpravu styku, takto

r o z h o d o l :

Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. Q. S. K.. XX.XX.XXXX každý tretí víkend v mesiaci a to v
sobotu v čase od 09.00 hod. do 12.00 hod. a od 14.00 hod. do 17.00 hod. a v nedeľu v čase od 09.00
hod. do 12.00 hod. a od 14.00 hod. do 17.00 hod. v mieste bydliska matky a za prítomnosti matky, kedy
matka je p o v i n n á v čase určenom ako začiatok styku maloletého na styk s otcom riadne pripraviť

a umožniť stretnutie otca so synom.

V prevyšujúcej časti súd návrh otca z a m i e t a .

Matka je p o v i n n á raz za dva mesiace písomne informovať otca o zdravotnom stave maloletého, o
jeho aktivitách a o aktuálnych a podstatných veciach, týkajúcich sa maloletého.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec sa svojím návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.01.2015 domáhal úpravy jeho styku s
mal. Q. a to tak, aby bol oprávnený s maloletým cez letné prázdniny v dobe dvojtýždennej celozávodnej
dovolenky jeho zamestnávateľa ŠKODA AUTO, a.s. toho - ktorého roku tráviť dovolenku a ďalej, aby bol
oprávnený sa s maloletým synom stýkať prostredníctvom mobilného telefónu a internetu v dobe medzi
18,00 hod. a 18,30 hod. Tiež žiadal, aby matka bola zaviazaná povinnosťou jeho, ako otca maloletého,
pravidelne informovať o dieťati, umožniť mu styk s dieťaťom, vrátane zariadenia pasu a zabezpečenia
prítomnosti maloletého pri svojom počítači a pri svojom mobilnom telefóne v dobe od 18,00 hod. do

18,30 hod.

Tento svoj návrh odôvodnil tým, že po rozchode rodičov maloletého v roku 2011 bol maloletý na základe
ústnej dohody zverený do osobnej starostlivosti matky. Po rozchode s matkou maloletého on (otec)
udržiaval pravidelný kontakt so synom. Tento kontakt prebiehal formou telefónu a internetu, pretože
matka maloletého sa po rozchode vrátila na Slovensko, zatiaľ, čo on ostal bývať v Mladej Boleslavy
a jeho pracovné povinnosti mu neumožnili odcestovať na Slovensko. Maloletý Martin ho pri kontakte

poznával, mal k nemu citový vzťah. Koncom roku 2012 matka maloletého zistila, že má novú priateľku
a od tej doby mu bezdôvodne bráni v styku s maloletým. Obáva sa, že ak nedôjde k úprave styku, bude
natrvalo vylúčený z jeho života. Maloletý Martin je jeho jediné dieťaťa, má ho rád a chýba mu. O synovi v
posledných dvoch rokoch nemá žiadne informácie, pretože matka maloletého mu ich sústavne odmietaposkytovať. Informácie o dieťati sa pokúšal získať aj od matky maloletého dieťaťa, ta mu však žiadne
nepodala a stručne mu oznámila, že si neželá, aby bol v styku s maloletým Q.. S matku maloletého
sa o styku s dieťaťom opakovane pokúšal dohodnúť, tá však s ním celkom odmieta komunikovať,

neodpovedá mu a nedvíha mu telefón. Vzhľadom k tomu, že nechce narušiť výchovu dieťaťa matkou
a ku geografickej vzdialenosti považuje za najvhodnejšie upraviť styk otca s dieťaťom, ako kombináciu
osobného a nepriameho styku. Má záujem o osobný styk v dobe celozávodnej dovolenky ŠKODA AUTO
a.s. , ktorá býva v letných mesiacoch a trvá dva týždne, pretože v tej dobe by sa mu mohol plne venovať.
V prípade, ak súd upraví styk s druhým rodičom, bude súčasne potrebné, aby bola matke uložená

povinnosť dieťa na styk s druhým rodičom pripraviť, a to nie len formou prípravy základných potrieb
(oblečenie a pod.) a psychickej prípravy, ale i zaradením pasu, ktorý umožní dieťaťu prekročiť hranicu
medzi Českou republikou a Slovenskou republikou. Zároveň má záujem o nepriamy styk s pomocou
moderných komunikačných prostriedkov, konkrétne telefónu a internetu (predovšetkým skype). Obáva
sa, že bez úpravy nepriameho styku by rodinné väzby medzi ním a jeho synom ostali trvalo narušené,
prípadne by i zanikli. Táto povinnosť by mala zahrňovať nutnosť zabezpečiť prítomnosť maloletého pri

počítači a pri mobilnom telefóne v súdom určenú dobu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, výsluchom otca cestou dožiadaného súdu, výsluchom
poverenej zamestnankyne kolízneho opatrovníka a oboznámením sa s listinnými dôkazmi a pripojenými
súdnymi spismi, na základe čoho zistil tento skutkový stav:

Matka vo svojej výpovedi uviedla, že s otcom maloletého žila v spoločnej domácnosti naposledy v
Čechách a túto opustila v čase, kedy mal syn rok a pol. Kým žili spolu, otec sa venoval synovi málo,
keďže robil dvanástky, ráno chodil skoro do práce a večer, keď sa vracal, tak sa so synom chvíľu pohral a
potom syn išiel spať. Počas víkendov v čase, kedy mal otec voľno, neprejavoval ochotu ísť so synom na

prechádzky či preliezky, vonku so synom posielal len ju s tým, že on ostáva doma. Otec so synom nebol
posledných tri a pol roka v kontakte a so synom sa vôbec nekontaktuje. Naposledy sa kontaktoval pred
tri a pol rokmi a bolo to ešte pred rozhodnutím tunajšieho súdu sp.zn. 8P/108/2012. Odvtedy v kontakte
s otcom maloletého nebola, dokonca nemala na neho ani telefónne číslo. Naposledy, keď s ním bola v
kontakte, tak sa jej zatajoval a nechcel uviesť kde býva. Pred rozhodnutím o úprave práv a povinností

k maloletému ich otec aj navštívil na Slovensku a vtedy s ním boli aj na návšteve v Bánovciach, kde
mal trvalý pobyt. V Bánovciach pobudli u rodičov otca maloletého, ktorý ich tam zanechal s tým, že
si ide hľadať prácu do Pardubíc, mal sa o týždeň vrátiť, ale nakoniec sa to presúvalo a oni pobudli u
rodičov otca maloletého v mesiacoch október, november, december, január a následne ich títo v roku
2012 odviezli späť k jej mame. Odvtedy s otcom maloletého vôbec nebola v kontakte. Naposledy s otcom

maloletého volala v októbri 2013, kedy tento nepodal na príslušnom úrade v Čechách papier o tom, že
pracuje. Odvtedy otec s ňou nebol v žiadnom kontakte. Pri poslednom telefonickom kontakte si otec
syna vôbec nepýtal k telefónu a pri ostatných telefonických kontaktoch si syna vypýtal len raz. Otec bol
naposledy so synom v osobnom kontakte vtedy, keď ich odviezol k jeho rodičom do Bánoviec. Aj to vtedy
sa objavil v ich domácnosti asi po dvoch mesiacoch, bral si syna na ruky, ktorý sa od neho odťahoval,

keďže ho vôbec nepoznal. Podľa matky otec by mohol počas svojej dovolenky prísť na Slovensko a tu
pobudnúť. Už v minulosti sa jej otec vyhrážal, že ak ho bude vláčiť po súdoch tak začne aj on so súdmi
a urobí to tak, aby jej syna zobral do Čiech. Trvala na tom, aby sa prípadné stretnutia otca so synom
uskutočňovali len za jej prítomnosti, keďže syn k otcovi nepôjde, nakoľko ho nepozná. Matka uviedla,
že doma nemá žiaden počítač, nemôže si dovoliť kúpiť notebook, prípadne mať službu skype tak, ako to

otec uvádza v návrhu, má k dispozícii akurát internet v mobilnom telefóne. Je v kontakte s rodičmi otca
maloletého a jeho sestrou a to cez facebook, ktorý má v mobile. Toho času si len s nimi dopisuje a to
zhruba raz do týždňa v minulosti si zvykli zavolať. S nimi je v kontakte, nakoľko jej v minulosti pomáhali,
aj teraz počas Vianoc, či narodenín syna zvyknú poslať nejaký darček.

Otec vo svojej výpovedi uskutočnenej pred dožiadaným súdom uviedol, že naposledy prišiel do kontaktu
so synom pred štyrmi rokmi, keď bol maloletý jednoročný. Za posledné tri roky s ním nebol vôbec v
kontakte, a to ani telefonicky, či písomne. So synom sa nekontaktoval podľa jeho výpovede, z dôvodu
neochoty matky maloletého, ktorá mu v tom naďalej bráni. Nemôže zohnať telefonický kontakt na ňu,
ani kontakt cez sociálne siete. Rovnako, tak aj jeho terajšia priateľka sa snaží s matkou maloletého

nadvziazať kontakt, a rovnako bezvýsledne. Podľa jeho vyjadrenia, tri roky posiela na výživu syna
pravidelne čiastku 1.200,-- Kč až 1.300,-- Kč a ja v súčasnosti takúto čiastku zasiela. Pokiaľ by mal na
matku maloletého kontakt, prispieval by aj pri príležitostí Vianoc, narodenín.Súd si vyžiadal správu od spoločnosti ŠKODA AUTO a.s. , Mladá Boleslav, Tř. Václava Klementa
869, PSČ 29360, ČR o tom, či otec maloletého je u tejto spoločnosti zamestnaný a kedy v
priebehu kalendárnych rokov uvedená spoločnosť má celozávodné dovolenky. Uvedená spoločnosť

v nadväznosti na to oznámila vo svojej správe z 20.10.2015, že otec maloletého nie je a ani nebol
zamestnancom uvedenej spoločnosti. Neprechádzal ani evidenciou zamestnancov externých firiem,
ktorým je povolený vstup do závodu v Mladej Boleslavy.

ObdobnesisúdvyžiadalajsprávuodspoločnostiHVAgencys.r.o.,sosídlomKřenova438/7,Veleslavín,

162 00 Praha 6, ČR o tom, či je otec u nich zamestnaný a kedy v priebehu kalendárnych rokov uvedená
spoločnosť má celozávodné dovolenky. Táto spoločnosť na výzvu súdu nereagovala a súdna zásielka
sa vrátila s poznámkou „ odcestován“.

Rozsudkom sp.zn. 8P/108/2012 - 72 zo dňa 26.09.2013 tunajší súd zveril mal. Q., do osobnej
starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 50,- Eur mesačne, počnúc

od 01.06.2011, pričom výživné bol otec povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám
matky. Styk otca s dieťaťom neupravoval.

Podľa správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, pracovisko Krompachy maloletý
býva so svojou matkou v dvojizbovom byte, spoločne so starou matkou Q. T., ktorá je na starobnom

dôchodku. Domácnosť je zariadená štandardne a je udržiavaná. Príjem matky tvorí iba prídavok na
dieťa v sume 23,52 Eur, od mesiaca november 2015 mala poberať náhradné výživné. Je nezamestnaná,
vedená ako uchádzač o zamestnanie. Maloletý toho času už navštevuje materskú školu, kde matka
uhrádza za stravu mesačne sumu 30,--Eur, jeho zdravotný stav je dobrý.

Podľa § 36 ods. l Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú

primerane.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje
druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh
niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že je potrebné upraviť styk otca so synom, avšak nie v

takom rozsahu, ako to otec navrhoval. Z vykonaného dokazovania a to účastníckeho výsluchu oboch
rodičov vyplynulo, že otec nebol v styku so synom cca tri a pol roka. V čase, kedy syn s matkou opustil
spoločnú domácnosť mu bolo niečo vyše jedného roka a je teda zrejmé, že si v súčasnej dobe na otca
nemôže pamätať. V prvotnej fáze úpravy styku otca so synom je preto potrebné, aby sa medzi nimi
vytvoril nanovo vzťah, čo však nie je možné riešiť spôsobom, ako to navrhuje otec a síce, že si syna

odvedie počas letných mesiacov k sebe. Podľa názoru súdu, vzhľadom na vek dieťaťa a dlhu dobu
odlúčenia, je žiaduce v prvotnej adaptačnej fáze vytvoriť podmienky na to, aby si dieťa na otca opätovne
privyklo bez toho, aby realizácia stretnutia s ním mala prípadný nepriaznivý dopad na jeho psychiku. Za
tejto situácie preto je súd toho názoru, že by sa prvotné stretnutia otca so synom mali uskutočňovať v
kratších intervaloch, v domácom prostredí dieťaťa a za prítomnosti matky. Preto súd styk otca so synom

upravil tak, že mu umožnil s ním tráviť čas každý tretí víkend v mesiaci a to v sobotu v čase od 09.00
hod. do 12.00 hod. a od 14.00 hod. do 17.00 hod. a v nedeľu v čase od 09.00 hod. do 12.00 hod. a od
14.00 hod. do 17.00 hod. v mieste bydliska matky a za jej prítomnosti. Pokiaľ má otec skutočný záujem
o syna, je možné, aby jeden víkend v mesiaci využil na vycestovanie za synom na Slovensko a využiltento čas na stretnutie s ním a predovšetkým obnovovanie si vzťahu so synom. Pokiaľ si syn zvykne na
prítomnosť otca a na jeho osobu, je možné do budúcna uvažovať aj o realizácii styku otca so synom v
iných prípadne dlhších časových intervaloch a prípadne aj bez prítomnosti matky (napr. aj počas letných

prázdnin a aj s prípadnou možnosťou prespávania syna v domácnosti otca).

Úpravenavrhnutejstykusosynomotcombránilaajtáskutočnosť,ženiejezrejmé,kedymámaťotecním
uvádzanú celozávodnú dovolenku. Súd si za účelom upresnenia týchto skutočností vyžiadal informáciu
do spoločnosti ŠKODA AUTO a.s., Mladá Boleslav, ktorú otec označil za svojho zamestnávateľa, táto

spoločnosť však poprela informáciu o tom, že by otec maloletého bol jej zamestnancom. Nebolo teda
možné zistiť, kedy má otec vlastne celozávodnú dovolenku tak, aby následné rozhodnutie vo veci tento
styk upravovalo určito a bolo vykonateľné, samozrejme za predpokladu, že by tejto úprave nebránili
okolnosti, ktoré súd uviedol vyššie.

Súd tiež poznamenáva, že, ak otec mal záujem o stretnutie a kontakt s dieťaťom spôsobom ním

navrhnutým, nič mu predsa nebránilo v tom, aby v čase letných mesiacov roku 2015, kedy mal mať
celozávodnú dovolenku, na ktorú pôvodne viazal svoju požiadavku, mať maloletého u seba, vycestoval
na Slovensko a pokúsil sa o stretnutie s maloletým a to prípadne aj za poskytnutia súčinnosťou cestou
príslušného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, keďže adresa súčasného pobytu maloletého syna
mu musela byť z tohto prebiehajúceho konania známa. Pokiaľ túto možnosť nevyužil, javí sa súdu táto

len jeho písomne deklarovaná žiadosť o styk s maloletým ako formálna, bez reálnej snahy sa so synom
skutočne stretávať.

Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené

do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

Z uvedenej úpravy je zrejmé, že takúto informačnú povinnosť je možné ukladať tomu z rodičov, ktorému

je dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. 8P/108/2012 - 72 zo dňa
26.09.2013 tunajší súd zveril mal. Q. do osobnej starostlivosti matky. Je teda možné takúto povinnosť
matke uložiť. Na druhej strane však nie je možné matku nútiť k tomu, aby si za účelom zabezpečenia
informovanosti o syna zadovažovala technické prostriedky, ktoré by nevyhnutné viedli k zvyšovaniu jej
výdavkov. Podľa jej účastníckej výpovede toho času nedisponuje žiadnym počítačom a ani notebookom.

Súd jej preto uložil povinnosť informovať otca o synovi písomnou formou raz za dva mesiace.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a./ O.s.p. a žiadnemu z účastníkov ich náhradu
nepriznal, nakoľko v danom prípade ide o konanie vo veci starostlivosti o maloletých, ktoré by bolo
možné začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku, možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia toto rozsudku, cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon
Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide

o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne
nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne
poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené
ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania,
vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. (Zákon č. 65/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov.)