Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. október 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoE/59/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515200927
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8515200927.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o.,
Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinným 1./ X. P., bytom X. XXX, 2./ B. P., bytom X.
XXX, o vymoženie 2 019,35 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Stará Ľubovňa č. k. 2Er 102/2015 - 25 zo dňa 04.05.2015 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie domáhal

voči povinným vymoženia pohľadávky s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je
rozhodcovský rozsudok vydaný Slovenským arbitrážnym súdom zriadeným spoločnosťou Slovak
arbitration court, s.r.o. Bratislava pod sp. zn. 668/07/14 zo dňa 14.10.2014. Právny vzťah medzi
účastníkmikonaniavznikolnazákladezmluvyorevolvingovomúvereč.8300043899zodňa14.12.2011.

Následne súd citoval ust. § 36 ods. 2 prvá veta, § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku účinného do 31.12.2014, § 243d ods. 1, 2 Exekučného poriadku účinného od 01.01.2015, §
2 ods. 1 prvá veta zákona č. 335/2014 o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, § 261 ods. 3 písm.
d), § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2, 8, § 2 písm. a), b), d) zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 52, § 53 ods. 1,
2, 3, 4 písm. r), 5, § 54 Občianskeho zákonníka a uviedol, že zmluva uzatvorená medzi účastníkmi
konania má povahu spotrebiteľskej zmluvy. Rozhodcovská zmluva, na základe ktorej vec prejednal a

rozhodol rozhodcovský súd, predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka neplatná. Rozhodcovská zmluva predstavuje neprijateľnú podmienku, lebo
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
tým, že nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a spotrebiteľ nemal možnosť podstatným
spôsobom ovplyvniť jej obsah. Z týchto dôvodov súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.

V zákonom stanovenej lehote podal odvolanie oprávnený. Uviedol, že exekučný súd sa
neúplne nezaoberal rozhodcovskou zmluvou, čo viedlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.
Rozhodcovská zmluva v danom prípade nebola nikdy podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom

úvere. Vyplýva to z bodu 2. rozhodcovskej zmluvy, ale aj z práva na jednostranné odstúpenie od nej.
Je samostatným právnym úkonom, ktorého uzavretie je možnosťou, ale nie povinnosťou. Povinní mohlinepristúpiť na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp. aj jednostranne dosiahnuť zánik takejto dohody
bez vplyvu na uzavretie, resp. existenciu (hlavnej) zmluvy o revolvingovom úvere. Je nesporné, že
povinní vlastným úkonom mohli ovplyvniť existenciu rozhodcovskej zmluvy, a teda aj obsah vzájomného

vzťahu s oprávneným. Rozhodcovská zmluva spĺňa charakter individuálneho ustanovenia, a preto
nemôže byť neprijateľnou podmienkou. Neobstojí tvrdenie, že povinní ako spotrebitelia nemali na
výber pri uzavretí rozhodcovskej zmluvy. Otázku jednostranného „zrušenia“ rozhodcovskej zmluvy
spotrebiteľom už posudzoval aj Najvyšší súd SR (sp. zn. 3M Cdo 14/2011 zo dňa 22.11.2012). Navrhol
napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa. Uplatnil si trovy odvolacieho konania, ktoré

špecifikoval.

Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel v zmysle ust. § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho
poriadku.

Odvolanie bolo doručené na vedomie povinným v zmysle ust. § 209a v spojení s § 211 ods. 1

Občianskeho súdneho poriadku.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania

(§ 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je
dôvodné.

Súd prvého stupňa správne posúdil právny vzťah medzi účastníkmi konania ako vzťah spotrebiteľský. V
zmluve o revolvingovom úvere sú povinní označený menom, priezviskom a rodným číslom a vystupujú

teda v pozícii spotrebiteľov. Oprávnený vystupuje v pozícii dodávateľa, o čom svedčí výpis z obchodného
registra, podľa ktorého je predmetom činnosti oprávneného okrem iného poskytovanie pôžičiek a
úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov. Oprávneným súčasne nebol v priebehu konania
preukázaný opak. Z tohto dôvodu bola správna aplikácia ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich
sa spotrebiteľských zmlúv.

Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy
(t.j. k 14.12.2011), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa ust. § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Rozhodcovský súd, ktorý vo veci konal a vydal predmetný rozhodcovský rozsudok svoju právomoc
založil na rozhodcovskej zmluve uzavretej účastníkmi konania súčasne so zmluvou o úvere. Pre
rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci má zásadný význam skutočnosť, že rozhodcovská

zmluva uzavretá v priamej súvislosti s uzavretím zmluvy o úvere medzi oprávneným a povinnými dňa
14.12.2011 nebola platne uzavretá, a teda ako taká nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského
súdu. Platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy je základnou a nevyhnutnou podmienkou, bez ktorej
rozhodcovský súd nie je oprávnený konať a rozhodovať vo veci.

Ak má byť rozhodcovská zmluva právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť
výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti
voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená. Oprávnený si
v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kritériom pre záver, že nejde o individuálne dojednanúzmluvu je nepochybne forma uzavretej zmluvy, t.j. skutočnosť, že rozhodcovská zmluva bola predložená
povinnýmvpozíciispotrebiteľovvoformeformulárovejzmluvy,bezmožnostizmenyjejobsahu,čivýberu
konkrétneho rozhodcovského súdu.

Zmluvné dojednanie, ktoré nie je spotrebiteľom individuálne dojednané je možné považovať za
neprijateľnú zmluvnú podmienku, pričom rozhodcovská zmluva uzavretá v takejto podobe je zároveň v
rozpore s ústavným právom osoby na súdnu ochranu.

Súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok v časti rozhodcovskej zmluvy je opodstatnená.
Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju
bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Rady ES 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok
Súdneho dvora Európskej únie C-243/08 Pannon).

Podľa smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách(čl.3ods.1),zmluvnápodmienka,ktoránebolaindividuálnedojednanásapovažujezanekalú,
ak v rozpore s požiadavkou primeranosti spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
strán vzniknutých na základe zmluvy, a to v neprospech spotrebiteľa. Podľa čl. 3 ods. 2 je podmienka
vždy považovaná za nedohodnutú individuálne, pokiaľ bola spísaná vopred a spotrebiteľ preto nemohol
mať žiaden vplyv na obsah podmienky, najmä v súvislosti s vopred spísanou štandardnou, formulárovou

zmluvou.

Rozhodcovská zmluva, ktorá bola predformulovaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil
rozhodcovskému konaniu, navyše na geograficky neprijateľnom mieste, je v rozpore s dobrými mravmi
(IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011). Súdu nič nebráni judikovať neplatnosť rozhodcovskej zmluvy pre

rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka, v zmysle generálnej klauzuly § 53 ods.
1, pre rozpor s § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, podľa ktorých sú neprijateľné podmienky upravené
v spotrebiteľských zmluvách neplatné.

Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami (§ 3 ods.

3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa). Zmluvná podmienka, ktorá spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinnej osoby ako spotrebiteľa,
je neplatná. Za takéto zmluvné podmienky je možné považovať formulárové ustanovenia zmluvy,
vopred pripravené poskytovateľom služby, ktoré neboli individuálne dojednané a ktoré spotrebiteľ nemá
možnosťovplyvniť,pričomvýraznýmspôsobomzasahujúdojehopostaveniavrámcizmluvnéhovzťahu.

Rozhodcovská zmluva nebola dohodnutá individuálne zo strany spotrebiteľa, ale bola mu vnútená
spolu s podpisom zmluvy o úvere. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že priemerný spotrebiteľ
spolu s podpisom úverovej zmluvy by si individuálne dojednal zároveň rozhodcovskú zmluvu, ktorou by
založil právomoc preň pomerne nevýhodného rozhodcovského súdu. O značnej nevýhodnosti svedčí
fakt, že rozhodcovský súd priznal žalobcovi ním žiadané plnenie bez akéhokoľvek posúdenia nekalosti

zmluvných dojednaní (napr. ročná úroková sadzba úveru 70,01 %, ročná úroková sadzba revolvingu
80,98 %). Z týchto dôvodov nie je možné považovať predloženú rozhodcovskú zmluvu, hoc na prvý
pohľad individuálne dojednanú, za platný právny úkon zo strany spotrebiteľa. Neplatná rozhodcovská
zmluva znamená vo svojich dôsledkoch nulitný rozhodcovský rozsudok, ktorý nemožno vykonať.

V zmysle uvedených skutočností je zrejmé, že pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a
to právoplatný a vykonateľný exekučný titul. Ak zohľadníme skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok v
tejto veci vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť, vydaný rozsudok nie je platný,
nemá právne účinky, a takýto rozsudok nemôže byť považovaný za rozhodnutie, ktoré je spôsobilé
byť podkladom pre nariadenie exekúcie. Na splnenie tejto podmienky musí exekučný súd prihliadať v

každom štádiu exekučného konania.

Práva oprávneného vo vzťahu k možnosti vymôcť pohľadávku voči povinným, nie sú dotknuté.

Odvolací súd vo vzťahu k uzneseniu Najvyššieho súdu sp. zn. 3 MCdo 14/2011 zo dňa 22.11.2012,

na ktoré poukázal oprávnený vo svojom odvolaní uvádza, že dané rozhodnutie neriešilo otázku
rozhodcovskej zmluvy ako takej, lebo napadnuté rozhodnutie v danom prípade bolo zrušené z dôvodu
nepreskúmateľnosti, nie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Najvyšší súd SR v danomprípade teda nezaujal vecné stanovisko vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve, tak ako sa na to snažil
poukázať oprávnený.

Pokiaľ však oprávnený v podanom odvolaní tvrdil, že povinní mali možnosť od rozhodcovskej zmluvy
odstúpiť (táto možnosť bola v bode 7. rozhodcovskej zmluvy) uvedené svedčí skôr o tom, že oprávnený
sa spoliehal na nečinnosť spotrebiteľov, ktorí takýto úkon neučinia. Súdy takémuto konaniu oprávneného
nemôžuposkytnúťochranu,lebojevrozporesúčelomacieľomSmerniceRady93/13/EHSz05.04.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorý sleduje čo najúčinnejšiu ochranu práv

spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany. Navyše odvolací súd uvádza, od zmluvy možno odstúpiť len
v prípade, že je platná. Od absolútne neplatnej zmluvy sa odstúpiť nedá. Ak je zmluva od začiatku
neplatná, nie sú splnené zákonné podmienky na dodatočné zrušenie zmluvy. Totožný právny názor
vyplýva napr. z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 111/2008 zo dňa 30.06.2009, z rozsudku
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 48/2010 zo dňa 29.02.2012.

Námietky oprávneného v podanom odvolaní neboli dôvodné a súd prvého stupňa postupoval správne,
keď v súlade s postupom podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal exekučný titul a následne
žiadosť o udelenie poverenia súdneho exekútora zamietol.

Z dôvodu posúdenia rozhodcovskej zmluvy ako neplatného právneho úkonu, odvolací súd sa bližšie

nezaoberal plnením priznaným na základe takto neplatného právneho úkonu (zmluvná pokuta).

Judikatúra súdov vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument strany
(účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z
29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a

ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-
I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací
súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými
odvolacími námietkami, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.

Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto napadnuté
uznesenie ako správne potvrdil v zmysle ust. § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti uzneseniu nie je prípustné odvolanie.