Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. február 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/1194/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112214225
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3112214225.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a členov JUDr.
Gabriely Janákovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej v právnej veci navrhovateľky U. I., nar. XX.XX.XXXX,
bytom U., Y. ul.č. XXX/XX proti odporcovi Z., s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom v I., Z. ul.č. XX, o určenie
neplatnosti zmluvy o úvere a zmluvy o zriadení záložného práva, na odvolanie odporcu proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín zo dňa 01. októbra 2014, č. k. 22C/128/2012-69, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že zmluva o úvere zo dňa 11.11.2008, uzavretá medzi
navrhovateľkou a odporcom je neplatná. Určil, že zmluva o zriadení záložného práva č. 324/2009-ZIL
zo dňa 18.06.2009 uzavretá medzi navrhovateľkou a odporcom je neplatná. Odporcu zaviazal nahradiť
navrhovateľke trovy konania vo výške 228 eur na účet Centra právnej pomoci, č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX
pod VS: XXXXXXXXX. V rozhodnutí konštatoval, že navrhovateľka sa domáhala určenia neplatnosti
zmluvy o úvere, uzavretej s odporcom, na základe ktorej si požičala od spoločnosti Z., s.r.o. sumu 995,82
eur, z dôvodu, že obsahuje viaceré neprijateľné podmienky, ktoré označila v návrhu. Ďalej uviedla,
že súčasťou zmluvy o úvere bol aj tzv. splnomocňovacia doložka, ktorou mala splnomocniť advokáta
Mgr. I. Y., ktorého vybral odporca, ktorý advokát podpísal dňa 18.6.2009 na základe plnomocenstva,
obsiahnutého v zmluve o úvere, zmluvu o zriadení záložného práva č. 324/2009-ZIL na nehnuteľnosti v
jej vlastníctve. V prípade takejto tzv. splnomocňovacej doložky, vloženej v spotrebiteľskej zmluve, ktorou
mala splnomocniť uvedeného advokáta, už viaceré súdy rozhodli, že takáto dohoda o plnej moci je v
rozpore s § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a teda je od začiatku neplatná, preto sa domáhala určenia
jej neplatnosti.

Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný. Vykonaným
dokazovaním zistil, že navrhovateľa s odporcom dňa 11.11.2008 uzavrela zmluvu o úvere, na základe
ktorej si požičala od spoločnosti Z., s.r.o. sumu 995,82 eur. Navrhovateľka odporcovi uhradila už sumu
915 eur, pričom odporca od nej požaduje ešte ďalších 8.080,36 eur. Navrhovateľka v zmluve o úvere
splnomocnila advokáta Mgr. I. Y., ktorý v jej mene dňa 18.06.2009 uzavrel s odporcom zmluvu o
zriadení záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľky; táto záložná zmluva do dňa
rozhodovania súdu nebola zapísaná v katastri nehnuteľností. Právny vzťah medzi navrhovateľkou a
odporcom posúdil ako spotrebiteľský vzťah a uzavretú zmluvu o úvere ako zmluvu spotrebiteľskú.
K námietkam odporcu, že navrhovateľka nemá právne postavenie spotrebiteľa, pretože v uzavretej
zmluve o úvere vyhlásila, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon povolania uviedol, že
takéto skutočnosti z vykonaného dokazovania preukázané nemal, keď z rovnopisu uzavretej úverovej

zmluvy, ktorý vznikol predtlačením z prvopisu originálnej zmluvy mal za preukázané, že navrhovateľka
žiadne takéto vyhlásenie neurobila (v rovnopise nie je zaškrtnuté políčko pred slovným spojením
povolanie) a ani nemohla urobiť, keďže v čase, keď požiadala o úver, bola už starobnou dôchodkyňou,
ktorá žiadne povolanie nevykonávala. Vzhľadom na uvedené mal za to, že navrhovateľka ako slabšia
strana zmluvného vzťahu v tomto prípade má právo domáhať sa vyslovenia neplatnosti spotrebiteľskej
zmluvy, čím dosiahne istejšie postavenie v tom, aká je skutočná výška jej dlhu, keď navrhovateľka už
svoj dlh voči odporcovi plnila, pričom odporca od nej požaduje sumu, ktorá je osemkrát vyššia ako
suma poskytnutých prostriedkov. V tejto skutočnosti videl naliehavý právny záujem navrhovateľky na
požadovanom určení neplatnosti zmluvy. Ďalej uviedol, že pokiaľ odporca v konaní vzniesol námietku o
prekážke veci rozsúdenej, keď poukazoval na to, že navrhovateľka bola zo zmluvy zaviazaná plniť na
základe právoplatného a vykonateľného rozsudku stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská
rozhodcovská a.s., a to rozsudkom zo dňa 01.10.2009, sp. zn. SR14151/09, túto rozhodcovskú doložku
považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, za ustanovenie, spôsobujúce hrubú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán v neprospech navrhovateľky ako spotrebiteľky. Podstatou príslušného
dojednania bolo praktické nanútenie záujmu odporcu riešiť všetky spory, vzniknuté zo zmluvy účastníkov
pred rozhodcovským súdom, a to tým skôr, že navrhovateľka v pozícii dlžníka z tzv. hmotnoprávneho
úverového vzťahu si takúto doložku osobitne nevyjednala, možnosť eliminovať takéto pre ňu nevýhodné
ustanovenie zo zmluvy tiež nemala a rozhodcovský súd celkom bez povšimnutia ponechal potrebu
aplikácie noriem tzv. spotrebiteľského práva. K námietke odporcu, že v úverovej zmluve bolo dojednanie,
ktoré právo výberu spôsobu riešenia sporu a aj subjektu, majúceho prípadný spor účastníkov
hmotnoprávneho vzťahu vyriešiť, zverilo aj navrhovateľovi (iniciátorovi konania), a to tak, že tento si
môže vybrať ako prejednanie (a rozhodnutie) sporu rozhodcom, tak i všeobecným súdom a už výber
druhej z takýchto možností spôsobí (naplnením rozväzovacej podmienky) zánik rozhodcovskej doložky,
uviedol, že možnosť iniciovania sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj spotrebiteľom treba považovať skôr
za akademickú, keď spotrebiteľovi jeho zmluvný partner prakticky nanúti podrobenie sa právomoci
rozhodcu v dôsledku výberu vykonaného zmluvným partnerom spotrebiteľa. Túto nerovnováhu nie je
spôsobilé eliminovať ustanovenie, ktoré prakticky rovnocennú možnosť výberu poskytuje spotrebiteľovi,
avšak len pre prípad záujmu jeho samotného viesť spor, teda len v tom prípade, ak sa spotrebiteľ
rozhodne sám stať žalobcom. Uviedol, že je síce pravdou, že podľa príslušného bodu VPPÚ sa
podanie žaloby ktoroukoľvek zo zmluvných strán úverovej zmluvy na všeobecnom súde považuje za
rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej doložky, odporca však so zrejmým úmyslom nezdôraznil aj
časť vety za bodkočiarkou z príslušného ustanovenia VPPÚ, podľa ktorého ustanovenie tejto vety
sa nepoužije v prípade, ak to podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd
vo veci. Práve tento dôvod bol pritom z pohľadu zachovania prístupu spotrebiteľa k všeobecnému
súdu kľúčový, pretože kým spotrebiteľ nepochybne mohol by vylúčiť právomoc rozhodcu i podaním
nedôvodnej žaloby na všeobecnom súde, túto možnosť by vychádzajúc z príslušného zmluvného
dojednania stratil už podaním akejkoľvek žaloby dodávateľa na rozhodcovskom súde. Vzhľadom na
uvedený záver rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 14151/09, vydaný stálym rozhodcovským súdom,
zriadeným Slovenskou rozhodcovskou, a.s. dňa 01.10.2009 nie je materiálne vykonateľným exekučným
titulom a keďže tu ide o prelomenie materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, zaniká
prekážka rozsúdenej veci, čím námietku odporcu považoval za nedôvodnú.

Následne súd pristúpil k súdnemu prieskumu predložených spotrebiteľských zmlúv a posudzoval, či
z objektívneho hľadiska je úverová zmluva z dôvodu neplatnosti jednotlivých klauzúl ako celok ešte
udržateľná. Všeobecne k podmienkam zmluvy uviedol, že existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo
extrémneho nárastu dlhov a postihu nehnuteľného majetku navrhovateľky ako spotrebiteľa bez súdnej
kontroly, najmä súčasným pôsobením inštitútu straty výhody splátok (bod 4. VPPÚ), viacerých sankcií za
omeškanie (bod 4.6, 15, 16 VPPÚ), mnohými spôsobmi zabezpečenia práva veriteľa (prostredníctvom
dohody o zrážkach zo mzdy, či zriadením záložného práva na nehnuteľnosť). Tieto obavy odporca
aj naplnil, pretože oproti úveru 995,83 eur (11.11.2008) narástol dlh na neuveriteľných 2.065,74 eur
(rozsudok stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 01.10.2009 (a teda ani nie za rok sa dlh navýšil viac ako
trojnásobne). K takémuto výsledku zjavne prispeli neprijateľné sankcie a tak zmluva umožňuje odporcovi
obísť dôležitý prvok únijného práva, predstavujúci ex offo kontrolu a postihnúť majetok navrhovateľky
bez súdnej kontroly a vymôcť plnenie z neprijateľných podmienok. Aj skutočnosť, že odporca predložil
zmluvu, kde je zaškrtnuté vyhlásenie navrhovateľky, ktoré podľa ňou predloženej zmluvy (jej rovnopisu,
ktorý vznikol predtlačením z prvej strany) nikdy neurobila, utvrdil súd v názore, že už aj samotné konanie
odporcu pri uzatváraní zmluvy bolo v rozpore s dobrými mravmi. Medzi účastníkmi konania bola uzavretá
spotrebiteľská zmluva o spotrebiteľskom úvere, podľa ktorej sa navrhovateľka zaviazala uhradiť úver vo

výške 30.000,- Sk (t. j. 995,82 eur) dvanástimi pravidelnými splátkami po 4.900,- Sk (t. j. 162,65 eur) a
uhradiť teda mala 58.800,- Sk (t. j. 1.951,80 eur), z čoho úrok predstavoval 9.600,- Sk (výška ročného
úroku je 32%) a náklady na vypracovanie a uzavretie zmluvy zvyšných 19.200,- Sk. Súd vzhľadom
na takéto vyjednané podmienky (keď dlžník mal vrátiť do jedného roka sumu, ktorá predstavovala
196% poskytnutej sumy) a ostatné okolnosti prejednávaného uzavretia predmetnej zmluvy - neurobenie
vyhlásenia o použití poskytnutých finančných prostriedkov, neuvedenie RPMN, dospel k záveru, že
uzavretá zmluva so všetkými svojimi ustanoveniami je v hrubom rozpore s dobrými mravmi a z tohto
dôvodu neplatná. Uviedol, že je síce viac ako zrejmé, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov pre neuvedenie RPMN, avšak vzhľadom na množstvo neprijateľných podmienok, využitie
rozhodcovskej doložky, požadovanie mnohých sankcií, ktoré prekračujú prípustnú mieru tolerancie,
mnohonásobné spôsoby zabezpečenia záväzku, vyhodnotil súd situáciu tak, že nie je možné, aby prijal
záver o neplatnosti len niektorých aj keď mnohých neprijateľných podmienok, ale že takúto zmluvu
medzi podnikateľom a fyzickou osobou v staršom veku musí považovať za neplatnú v celom rozsahu.
Za stavu, že sa vady predmetnej úverovej zmluvy dotýkajú esenciálnych náležitostí a zo splátkového
kalendára je problematické zistiť, aké sú vlastne splátky po zohľadnení neplatných klauzúl, týkajúcich
sa príslušenstva pohľadávky, vrátane dôležitej časti o odplate za úver (úrokoch a nejakej ďalšej bližšie
nešpecifikovanej „odplaty“) a že niet bezvadného článku zmluvy, prijal záver o neplatnosti zmluvy ako
celku.

Za neplatnú považoval aj zmluvu o zriadení záložného práva, keď dohodu o plnej moci uzavretú medzi
navrhovateľkou ako dlžníkom a Mgr. I. Y., uskutočnenú v zmluve o úvere, považoval za absolútne
neplatnú pre rozpor záujmov dlžníka a zástupcu podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že
zástupca má hájiť záujem dlžníka v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna a nie uzatvárať záložnú
zmluvu a dokonca poveriť záložného veriteľa na podanie návrhu na vklad záložného práva v prospech
záložného veriteľa do katastra nehnuteľností. Okrem toho, predmetné plnomocenstvo, ktoré je spísané
priamo v zmluve o úvere neobsahuje náležitosti označenia nehnuteľností ako ich vyžaduje zákon pre
zmluvu v súlade s ustanovením § 42 Katastrálneho zákona. Z dojednania plnomocenstva nevyplýva,
že by zástupca mohol uzavrieť záložnú zmluvu. Formulácia obsahu splnomocnenia o tom, že zástupca
uzavrie v mene dlžníka záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve dlžníka, ktorej špecifikácia
bude konkretizovaná až pri uzatváraní záložnej zmluvy, je neurčité a v podstate ani splnomocnenec ani
splnomocniteľ v čase uzavretia dohody o splnomocnení nevedeli s akými konkrétnymi nehnuteľnosťami,
ku ktorým bude zriadená záložná zmluva, sa bude nakladať. Takéto dojednanie je neurčité a spôsobuje
neplatnosť právneho úkonu. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že zaviazal
odporcu nahradiť navrhovateľke trovy konania v sume 228 eur na účet Centra právnej pomoci, keď
navrhovateľke a splnomocnenému zástupcovi priznal odmenu vo výške 200 eur a náhradu hotových
výdavkov za cestovné a nepriznal jej náhradu režijného paušálu a náhradu za stratu času, keď bol toho
názoru, že tento výdavok si môže uplatniť iba advokát.

Proti rozsudku podali odvolanie odporca a navrhovateľka prostredníctvom Centra právnej pomoci.

Odporca v podanom odvolaní žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie. Ako odvolací dôvod uviedol ust. § 205 ods. 2 písm. a/ a f/ O.s.p.. V
odvolaní namietal, že prejednaniu veci bráni prekážka res iudicata. Súd v odôvodnení rozsudku síce
tvrdí, že sa touto námietkou zaoberal, avšak odporca považuje jeho argumentáciu za nepreskúmateľnú
a nepostačujúcu, keď maá za to, že všeobecný súd v konaní o určenie, či tu právo je alebo
nie je, nie je oprávnený konštatovať neplatnosť, resp. nulitnosť rozsudku a rozhodcovskej zmluvy,
resp. rozhodcovskej doložky. Poukázal na to, že platnosťou rozhodcovskej doložky sa zaoberal stály
rozhodcovský súd, ktorý je podľa § 21 ods. 4 Zák. č. 244/2002 Z. z. v rozhodcovskom konaní oprávnený
posudzovať svoju vlastnú právomoc. Rozhodcovský rozsudok možno napadnúť len v lehote a z dôvodov
taxatívne určených v § 40 Zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, prípadne exekučným súdom
v exekučnom konaní; rozhodcovský rozsudok však nebol navrhovateľkou napadnutý. Z uvedeného
vyplýva, že odporca disponuje právoplatným a vykonateľným rozhodnutím, ktoré je potrebné postaviť
na roveň rozsudku vydanom v konaní vedenom na všeobecnom súde. Citoval nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky II. ÚS 499/2012, v ktorom Ústavný súd vyslovil, že konkrétne skutkové zistenia,
ktoré si vyžadujú záver o právnej povahe zmluvy ako zmluvy spotrebiteľskej, zahŕňajú najmä zistenie, či
účastníci danej zmluvy skutočne spĺňajú znaky spotrebiteľa a dodávateľa, či daná zmluva bola skutočne
vopred pripravená dodávateľom a či spotrebiteľ skutočne nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Záver o
značnej nerovnováhe nemožno získať inak než dôkladným preskúmaním každej jednotlivej klauzuly a

jej porovnaním za stavu, aký by tu existoval bez jej existencie. Poukázal na to, že súd sa uvedenými
aspektami posúdenia platnosti rozhodcovskej doložky vôbec nezaoberal a jeho rozhodnutie je tak
nepreskúmateľné. Vzniesol aj námietku premlčania práva navrhovateľky na určenie neplatnosti zmluvy
o úvere, ako aj neplatnosti záložnej zmluvy. Vyslovil názor, že sa premlčujú zásadne všetky majetkové
práva, pričom k majetkovým vzťahom, práva z ktorých sa premlčujú, nepatria len pohľadávky z týchto
vzťahov vznikajúce, ale aj práva s týmito vzťahmi úzko súvisiace, akými sú práva vzniknuté z porušenia
právnej povinnosti, zo zodpovednosti za vady, z omeškania dlžníka a pod.. Opačné stanovisko by viedlo
k spoločensky neúnosným situáciám, že vyhlásiť zmluvu o úvere za neplatnú a domáhať sa vrátenia
poskytnutého plnenia z takto neplatnej zmluvy o úvere by bolo možné bez akéhokoľvek časového
obmedzenia, ktorý záver by bol v rozpore s požiadavkou stability právnych vzťahov.

Navrhovateľka sa k odvolaniu odporcu písomne nevyjadrila.
Navrhovateľka prostredníctvom Centra právnej pomoci, ktoré ju zastupovalo na základe uznesenia
Okresného súdu Trenčín zo dňa 14.11.2011 č.k. 19C/213/2011-7 odvolaním napadla výrok o náhrade
trov konania. Vyslovila názor, že Centru právnej pomoci, ktoré ju v konaní zastupovalo, patrí aj režijný
paušál a náhrada za stratu času. V tejto súvislosti poukázala na ust. § 12 ods. 5 Zák. č. 327/2005 Z. z.
o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky písomne nevyjadril.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p., t. j. čo do rozsahu a dôvodov odvolania
a zistil, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť.
Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné
nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

Rozsudok alebo uznesenie, ktorým sa končí konanie vo veci samej možno v zmysle ust. § 205 ods. 2
O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písm. a/ až f/ cit. zákonného ustanovenia.

Odporca v prejednávanej veci uplatňuje odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. s odkazom
na § 221 ods. 1 písm. d/ O.s.p., ako aj z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205
ods. 2 písm. f/ O.s.p..

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.. Medzi tieto vady podľa § 221 ods. 1 písm. d/ O.s.p. patrí ten dôvod,
že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, ktorý
vo svojom odvolaní uplatnil odporca, keď mal za to, že prejednaniu veci pred všeobecným súdom bráni
prekážka res iudicata a žiadal, aby súd konanie pre existenciu tejto neodstrániteľnej prekážky zastavil.

Prekážka veci rozsúdenej (res iudicata) svojou podstatou patrí k procesným podmienkam a jej existencia
(zistenie) v každom štádiu konania vedie bez ďalšieho k jeho zastaveniu. Táto prekážka nastáva
predovšetkým vtedy, ak má byť v novom konaní prejednaná tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v
novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté a ak sa týka
rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Nie je pritom významné, či rovnaké osoby majú v novom
konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie. Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten
istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, v ktorých
bol uplatnený. O prekážku právoplatne rozhodnutej veci nejde v prípadoch, ak si súd určitú otázku v
konaní posúdil prejudiciálne. Prejudiciálna otázka a jej posúdenie nesmie byť nikdy pojaté do výroku
súdneho rozhodnutia, keďže výrok súdneho rozhodnutia je jedinou časťou rozsudku, ktorá nadobúda
právoplatnosť, prejudiciálne posúdená otázka, ktorá sa prejavuje iba v odôvodnení rozsudku, nemôže
tvoriť prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Výnimku tvorí situácia, keď bolo právoplatne rozhodnuté o
žalobe na plnenie, ktorého predpokladom bolo prejudiciálne posúdenie (určenie) práva alebo právneho
vzťahu. Ak bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti plniť, či už kladne alebo záporne (či sa žalobe
vyhovelo alebo bola zamietnutá), tvorí výrok takéhoto rozsudku prekážku právoplatne rozhodnutej veci
vo vzťahu k určovacej žalobe medzi tými istými účastníkmi konania vo vzťahu k tomu istému skutku, ktorý
už bol predbežne právne kvalifikovaný v rozsudku na plnenie. Naopak to však neplatí. Teda právoplatný
rozsudok o určovacej žalobe netvorí automaticky prekážku právoplatne rozhodnutej veci voči žalobe na
plnenie.

V danej veci odporca v odvolaní namieta, že vo veci už bolo právoplatne rozhodnuté právoplatným a
vykonateľným rozsudkom stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. zo
dňa 01.10.2009, sp. zn. SR 14151/09, v ktorom sa rozhodcovský súd prejudiciálne zaoberal otázkou
platnosti zmluvy o úvere. Túto námietku súd prvého stupňa vyhodnotil tak, že rozhodcovský rozsudok
sp. zn. SR 14151/09 vydaný stálym rozhodcovským súdom zriadeným Slovenskou rozhodcovskou,
a.s. dňa 01.10.2009 nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom, pretože rozhodcovská doložka
dojednaná v úverovej zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, v dôsledku čoho nemôže dôjsť
k prekážke rozsúdenej veci.

Odvolací súd sa s týmto názorom prvostupňového súdu stotožnil. Právna prax už dospela k záveru,
že nejde o prekážku veci rozhodnutej, ak v rovnakej veci, týkajúcej sa rovnakého predmetu konania
a rovnakých osôb bolo už rozhodnuté rozhodcovským rozsudkom vydaným rozhodcom, ktorý nemal k
vydaniu takéhoto rozhodcovského rozsudku právomoc.

V danej veci súd prvého stupňa nedostatok právomoci rozhodcovského súdu vo veci rozhodnúť
posúdil správne. Skutočnosť, že rozhodcovský súd nemal právomoc vo veci konať vyplýva napokon
aj z uznesenia Okresného súdu Trenčín zo dňa 10.12.2010 č. k. 49Er/2041/2010-11, ktorým bola
v exekučnom konaní žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe vydaného
rozhodcovského rozsudku zamietnutá a následne bolo exekučné konanie zastavené, z dôvodu
neprijateľnosti dohodnutej rozhodcovskej doložky v úverovej zmluve. Súd tam konštatoval, že
rozhodcovskú doložku považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, v dôsledku čoho rozhodcovský
súd svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy. Naplnil tak cieľ čl. IV ods. 1
Smernice rady 93/13/EHS - postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme vyššej kvality
života bežných ľudí nezaväzovali. Považoval tam význam rozhodcovskej doložky za osobitý, pretože
v krízových situáciách a pri vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených
záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. V dôsledku toho nebola
založená právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať.

Z uvedeného potom možno vyvodiť záver, že takýto, hoci aj právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu
netvorí prekážku veci rozhodnutej a že navrhovateľka sa mohla domáhať neplatnosti spornej úverovej
zmluvy na všeobecnom súde.

Preto odporcom uplatnená odvolacia námietka podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. s odkazom na ust. §
221 ods. 1 písm. d/ O.s.p. nebola uplatnená dôvodne.

Odporca ďalej v odvolaní uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. (rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).

Podľa súdnej praxe sa za nesprávne právne posúdenie považuje mylná aplikácia a výklad právnej normy
na zistený skutkový stav, alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.

Preskúmaním zistil odvolací súd, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil obsah úverovej zmluvy, ako
aj platnosť dohody o plnej moci uzavretej medzi navrhovateľkou a Mgr. I. Y. a dospel k správnemu záveru,
že zmluva o úvere zo dňa 11.11.2008 uzavretá medzi navrhovateľkou a odporcom, ako aj zmluva o
zriadení záložného práva, uzavretá medzi navrhovateľkou a odporcom dňa 18.06.2009 sú neplatné, z
dôvodov, na ktoré poukázal súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí, s ktorými sa odvolací súd stotožnil
a na ktoré v podrobnostiach v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje. Na zistený skutkový stav súd
prvého stupňa aplikoval správne ustanovenia právnych predpisov, a preto uplatnený odvolací dôvod
podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. nebol dôvodný.

Námietku premlčania vznesenú odporcom až v odvolacom konaní, kde odporca vyslovil názor, že
premlčaniu podlieha aj právo na určenie neplatnosti zmluvy o úvere a neplatnosti záložnej zmluvy,
považoval odvolací súd za celkom nedôvodnú.

Všeobecne treba uviesť, že premlčanie je jeden z občianskoprávnych inštitútov (popri preklúzii a
vydržaní), pod ktorým sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok možno
odvrátiť dovolaním sa premlčania. Právne účinky premlčania nastávajú, ak uplynie zákonom stanovený
čas pre výkon subjektívneho práva, ak veriteľ v ňom neuplatní svoje právo na súde a ak sa

dlžník premlčania dovolá. Z právnej teórie je však známe, že nie všetky práva však podliehajú
premlčaniu. Premlčaniu nepodlieha najmä vlastnícke právo k veci, ďalej právo spoluvlastníka na
zrušenie vyporiadania podielového spoluvlastníctva, právo vlastníka pozemku domáhať sa rozhodnutia
o vyporiadaní neoprávnenej stavby podľa § 135c Občianskeho zákonníka, právo veriteľa, aby súd určil
čas splnenia dlhu (§ 564 Občianskeho zákonníka), práva vkladov na vkladných knižkách alebo na iných
formách vkladov a bežných účtov, pokiaľ vkladový vzťah trvá, osobnostné práva, ale aj právo na určenie
absolútnej neplatnosti právneho úkonu.

V preskúmavanej veci sa navrhovateľka domáha určenia absolútnej neplatnosti zmluvy o úvere a zmluvy
o zriadení záložného práva a súd z týchto aspektov jej nároky aj posudzoval a určil, že obe zmluvy sú
absolútne neplatné. Tak ako bolo už uvedené vyššie, právo na určenie absolútnej neplatnosti právneho
úkonu nie je takým právom (na rozdiel od relatívnej neplatnosti právneho úkonu), ktoré by podliehalo
premlčaniu, preto odporca nemohol účinne vzniesť námietku premlčania. Odvolacie námietky odporcu
tak boli nedôvodné.

Ako nedôvodné odvolací súd vyhodnotil aj odvolanie navrhovateľky vznesené prostredníctvom Centra
právnej pomoci, proti výroku o trovách prvostupňového konania.
V odvolaní Centrum právnej pomoci vyslovuje názor, že mu patrí náhrada hotových výdavkov
spočívajúcich v režijnom paušále a náhrade za stratu času, odvolávajúc sa na ust. § 12 ods. 5 Zák. č.
327/2005 Z. z..

Podľa § 12 ods. 5 Zák. č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi,
ak centrum zastupuje oprávnenú osobu pre súdom (§ 5b ods. 3), patrí mu náhrada výdavkov vrátane
odmeny podľa osobitného predpisu 5a/; ust. § 15 ods. 1 sa použije primerane.

Poznámka 5a/ cit. zákona odkazuje na § 14a a § 14b Vyhl. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v
znení neskorších predpisov.

§ 14a a § 14b Vyhl. č. 655/2004 Z. z. hovorí o paušálnej odmene advokáta za zastupovanie osoby
v materiálnej núdzi vyplácanej Centrom právnej pomoci a systematicky je začlenená v druhej časti,
tretej hlave - Paušálna odmena advokáta za zastupovanie osoby v materiálnej núdzi vyplácaná Centrom
právnej pomoci.

Hotové výdavky, medzi ktoré patrí aj režijný paušál a náhrada za stratu času sú systematicky začlenené
v tretej časti vyhlášky č. 655/2004 Z. z. - Hotové výdavky a náhrada za stratu času, na ustanovenie ktorej
časti Zák. č. 327/2005 Z. z. neodkazuje. Z toho možno vyvodiť, že tretiu časť citovanej vyhlášky nemožno
aplikovať na náhradu výdavkov centra, t. j., že centru nepatrí režijný paušál na miestne telekomunikačné
výdavky a miestne prepravné, ani náhrada za stratu času podľa vyhl. č. 655/2004 Z. z., ale len náhrada
vynaložených hotových výdavkov v zmysle § 12 ods. 5 Zák. č. 327/2005 Z. z., napr. preukázateľne
vynaložených výdavkov na cestovné, ktoré Centru právnej pomoci súd prvého stupňa v posudzovanej
veci aj priznal.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľke,
ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ich
neuplatnila postupom podľa § 151 ods. 1, 2 O.s.p..

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .