Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. november 2014

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 1T/82/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5914010400

Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Štepita

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2014:5914010400.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Č.k.: 1T/82/2014-140 IČS: 5914010400

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok samosudcom JUDr. Ivanom ŠTEPITOM v trestnej veci proti obžalovanému
N. R., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona a iné, na

hlavnom pojednávaní konanom dňa 10.11.2014 v Ružomberku, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :

Obžalovaný

N. R., nar. XX.XX.XXXX v N., trvale bytom U. O. XXX/XX, N., SZČO, na slobode,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

dňa 30.08.2013 v čase okolo 23.00 h v priestoroch Kultúrneho domu v Likavke, okres Ružomberok,
počas diskotéky fyzicky napadol J. Y., nar. XX.XX.XXXX takým spôsobom, že ho jeden krát udrel
päsťou do oblasti pravého líca, v dôsledku čoho tento spadol, pričom mu nespôsobil žiadne zranenie a
následne obvinený jeden krát udrel aj poškodeného G. U., nar. XX.XX.XXXX päsťou do oblasti tváre,
kde tento taktiež spadol po údere na zem a zostal na niekoľko minút v bezvedomí, čím mu obvinený
spôsobil pomliaždenie vlasatej časti hlavy v oblasti záhlavia, bolestivé poranenie tváre, akútny drobný
epidurálny hematón v čelovo - temennej oblasti hlavy, ktoré zranenia si vyžiadali hospitalizáciu v ÚVN

SNP Ružomberok, následne liečbu s práceneschopnosťou a obmedzením obvyklého spôsobu života
v trvaní 99 dní,

t e d a

-inému úmyselne ublížil na zdraví a činom spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,
-dopustil sa fyzicky, verejne a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,

č í m s p á c h a l-prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona
-prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e

podľa § 156 ods. 3 Trestného zákona, za použitia § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4

Trestného zákona a § 37 písm. h) Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri)
roky, výkon ktorého mu súd podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona podmienečne odkladá a podľa
§ 50 ods. 1 Trestného zákona mu určuje skúšobnú dobu na 3 (tri ) roky.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému -
Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, IČO: 35 937 874, škodu vo

výške 2.971,83 eur.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

ObžalovanýN.R.predsúdomvyhlásil,žejenevinný.Vprípravnomkonanípredpoverenýmpríslušníkom

OOPZ uviedol, že celý deň sťahoval jednu rodinu, pričom vo večerných hodinách spolu s kamarátom
R. O. išiel do Likavky, kde sa mal stretnúť s D. J., ktorý mu však telefonicky oznámil, že sa vracia z
dovolenky z Bulharska a príde neskôr. Pri kultúrnom dome sa zdržal cca. pol hodiny, do sály určite
nevstúpil. Poprel, že by v ten večer mal s niektorou z osôb, ktoré sa tam nachádzali, fyzický kontakt.

Poškodený G. U. pred súdom uviedol, že spolu s J. Y. boli na zábave, pričom stáli blízko vchodu do sály
z vnútornej strany. Z ničoho nič prišiel ku ním nejaký pán, ktorý dal J. Y. päsťou, pričom tento spadol na
zem, a on nestihnúc zareagovať, ani sa otočiť, obdržal úder päsťou. Úder smeroval do brady, následkom
čoho spadol na zem a zozadu si rozbil hlavu. Dva týždne bol hospitalizovaný v nemocnici, celková doba
práceneschopnosti u neho trvala 99 dní. Bezprostredne po skutku sa nevedel vyjadriť k osobe, ktorá

ho napadla, neskôr sa od J. Y. dozvedel, že tento vie, kto ich napadol. K jeho napadnutiu mohlo dôjsť
medzi 10 a 11 hodinou večer.

Svedok J. Y. vypovedal, že počas zábavy k nim pristúpil obžalovaný, ktorý začal rozdávať rany a
následne zmizol. J. Y. uviedol, že obžalovaný najskôr udrel jeho, a to päsťou na pravé líce a následne

sa otočil a udrel G. U. pravou rukou na ľavú stranu tváre. U. v dôsledku úderu spadol, ostatné osoby tam
prítomné ho začali kriesiť a on sa snažil nájsť osobu, ktorá ich napadla, ale ju nikde nenašiel. Svedok J.
Y. uviedol, že si dobre zapamätal osobu, ktorá ho napadla, nakoľko stáli oproti sebe vo vzdialenosti na
úder päsťou. Osoba, ktorá ich napadla, bola tou osobu, ktorá bola aj v pojednávacej miestnosti. Pred
útokom obžalovaného medzi nimi nebol žiaden spor, svedok si nevedel vysvetliť skutočnosti, pre ktoré

boli obžalovaným napadnutí. Obžalovaný v čase incidentu mal oblečené bielo tričko, mal kratšie vlasy,
statnejšiu postavu, nižší od svedka. Meno osoby im pomáhali zisťovať aj ich kamaráti, nakoľko si neboli
istí, či sa jedná o niektorého z vyhadzovačov, ktorí sa tam nachádzali. Útočníka opoznal aj pri rekognícii,
jeho meno sa dozvedel následne, keď zisťovali, ako sa útočník volá.
Súd vykonal dokazovanie prečítaním výpovede svedkov vypočutých v prípravnom konaní.

J. O. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní potvrdil, že sa stretol s obžalovaným v čase medzi 21. a 22.
hodinou.Potvrdil,žeobžalovanýsachcelrozprávaťsD.J..Podľatohtosvedkaobžalovanýstopercentne
nevstúpil do kultúrneho domu.

S. R. potvrdil, že spolu s poškodeným U., J. Y. a ďalšími osobami sa nachádzal v Kultúrnom dome v
Likavke, pričom videl pri dverách, ktoré vedú do kultúrneho domu, ležať na zemi U., na ktorom nevidel
krv, ale videl, že nie je pri vedomí. Svedok sa nevedel vyjadriť, kto bol útočníkom, avšak neskôr sa od
Y. a U. dozvedel, že ich mal napadnúť obžalovaný R..

D. J. vypovedal, že do kultúrneho domu prišiel až pred polnocou, k incidentu sa vyjadriť nevedel.N. X. potvrdil, že videl, ako z budovy vyniesli U., ktorý bol v bezvedomí a vzadu na hlave mal nejaký
škrabanec. Jeden z nich spolu s ďalším kamarátom U. zaviezli na úrazovku do ÚVN. K okolnostiam

napadnutia sa vyjadriť nevedel.

R. O. uviedol, že bol s obžalovaným R., avšak do kultúrneho domu nikto z nich nevstúpil. Pri kultúrnom
dome mohli byť medzi 21.až 22. hodinou.

Okrem výsluchu obžalovaného a svedkov, prečítaných svedeckých výpovedí, súd vykonal dokazovanie
prečítanímznaleckéhoposudkuznalcazodboruzdravotníctvaMUDr.J.K..Znalecvznaleckomposudku
konštatoval, že G. U. utrpel zranenia, a to pomliaždeninu vlasatej oblasti hlavy v oblasti záhlavia,
bolestivéporanenietváre,ktorésaprejavovalocitlivosťouporanenejoblastitvárebezviditeľnéhoopuchu
a začervenania. Následne bol u pacienta diagnostikovaný akútny drobný epidurálny hematón dĺžky cca
20 mm a šírky 6 mm v čelovo-temennej oblasti hlavy vpravo nad pravou hemisférou, ktoré zranenie

bolo diagnostikované v rámci CT vyšetrenia. Podľa znalca išlo o stredne závažné kraniocerebrálne
poranenie z hľadiska kraniotraumy a bolo spôsobené progresívnym krvácaním v oblasti mäkkých
obalov čelovo-temennej oblasti hlavy vpravo s progresívnym krvácaním a zväčšovaním sa, čo bolo
potvrdené následnými klinickými neurologickými a zobrazovacími vyšetreniami hlavy poškodeného
ústavnou liečbou. Progresívny útlak následkom hematómu a kontúzie mozgového tkanica v oblasti

pravej hemisféry vyústil následne do potrebného operačného vyriešenia poranenia - trepanácie lebky
s drenážou. Poranenie bolo sprevádzané krátkodobým bezvedomím poškodeného a stratou pamäti
na úrazový dej okamžite po jeho inzultácii. Zranenie sa prejavovalo úpornými bolesťami hlavy, ktoré v
neskoršom období vyústili do migrenózneho typu bolesti hlavy. Podľa znalca liečba poranenia trvala od
30.8.2013 do 4.2.2014, nakoľko poškodený U. utrpel závažné kraniocerebrálne poranenie hlavy, ktoré

sa aj napriek ústavnej konzervatívnej liečbe zhoršilo, došlo ku progresii opuchu mozgu, čo si vyžiadalo
akútnurehospitalizáciupacientasvykonanímoperáciehlavy,ktorásauskutočniladňa13.9.2013.Znalec
ohraničil nevyhnutnú dobu liečby na 99 dní, za ktorý čas došlo ku kompletnému vyhojeniu všetkých
poranení hlavy. Z medicínskeho hľadiska jednalo sa o závažné poranenie hlavy. Dĺžka PN vystavená
praktickým lekárom bola vzhľadom na charakter poranení neprimerane predĺžená. Mechanizmus vzniku

zranenia nasvedčuje tvrdeniam poškodeného. Išlo o pôsobenie tupým mechanickým násilím a nárazom
hlavou záhlavím o silnej intenzite. Práve nárazom hlavy o pevný predmet následkom pádu vzad bol
uplatnený priamy úrazový mechanizmus, pričom v mieste protinárazu vzniknutou lineárnou kinetickou
energioudošlokuvznikukontúziimozgovéhotkanivavpriľahlejčelovospánkovejoblastihlavyavznikom
krvácania o veľkosti 20 x 6 mm následkom popretŕhania drobných ciev mäkkých obalov mozgu. Tento

úrazový mechanizmus je typický pre vznik intrakraniálne spôsobených úrazov hlavy pri dopravných
nehodách, športových a kriminálnych úrazoch. Zo stanovenia zraňujúceho mechanizmu je zrejmé,
že všetky poranenia vznikli následkom priameho nárazu hlavy poškodeného záhlavím o pevnú zem
následkom nekontrolovaného pádu vzad. Náraz hlavy bol silnej intenzity. Uvedené poranenia boli
následkom pôsobenia udelenej kinetickej energie poškodenému smerovanej do jeho tvárovej oblasti,

čím došlo ku strate stability a následnému pádu tela smerom vzad. Podľa znalca poškodený vzhľadom
na to, že utrpel úraz hlavy a následne bol v krátko trvajúcom bezvedomí, nemôže reálne posúdiť, do
ktorej strany tváre dostal úder a kedy nastúpilo bezvedomie, pretože mal výpadok pamäte spôsobený
úrazom hlavy.
V prípravnom konaní bola vykonaná rekognícia pravdepodobného páchateľa, pričom J. Y. na

fotografiách, ktoré mu boli predložené jednoznačne ako útočníka opoznal N. R.. Priebeh liečby
poškodeného U. je zadokumentovaný v zdravotnej dokumentácie, ktorá je súčasťou trestného spisu a
ktorú súd takisto prečítal na hlavnom pojednávaní.

Na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy získané zákonným spôsobom podľa

svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností k prípadu
jednotlivo i v ich súhrnne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo
niektorá zo strán, dospel súd k záveru, že bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný
N. R. svojím konaním naplnil všetky zákonné znaky prečinov ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 3
písm. c) Trestného zákona, pretože inému úmyselne ublížil na zdraví a činom spôsobil ťažkú ujmu na

zdraví a takisto výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, pretože dopustil sa fyzicky
verejne a na mieste verejnosti prístupnom výtržností tým, že napadol iného.

Obžalovaný R. spáchanie trestných činov, ktoré mu boli kladené za vinu, poprel.Podľa názoru súdu trestná činnosť bola obžalovanému preukázaná výpoveďou poškodeného G. U.,
ktorý popísal okolnosti, za ktorých utrpel úraz, v dôsledku čoho bol práceneschopný a obmedzený v

obvyklom spôsobe života po dobu 99 dní. Hoci G. U. nevedel uviesť a popísať osobu, ktorá ho napadla,
túto skutočnosť vysvetlil v znaleckom posudku z odboru zdravotníctva MUDr. J. K., ktorý konštatoval,
že v dôsledku úrazu došlo u poškodeného ku krátkodobej strate pamäti. Priamym dôkazom, ktorý
obžalovaného R. usvedčuje zo spáchania trestného činu, je výpoveď svedka J. Y.. Tento svedok tak v
prípravnom konaní si už pri svojom výsluchu pred povereným príslušníkom policajného zboru, v rámci

rekognície, ale aj v konaní pred súdom jednoznačne určil za útočníka, ktorý jeho, ako aj U. napadol,
práve N. R.. Svedok J. Y. vypovedal jednoznačne, jeho výpoveď sa zhodovala s výpoveďou U., bola
potvrdená aj výpoveďami ďalších svedkov, ktorí sa na mieste incidentu nachádzali, i keď samotný
priebeh napadnutia nevideli, ale títo svedkovia popísali následne okolnosti, za ktorých poskytovali U.
prvú pomoc. Ďalším objektívnym dôkazom sú zranenia diagnostikované u poškodeného U., ktoré plne
zodpovedajú a korešpondujú s údajmi, ktoré uviedli vo svojich výpovediach obaja menovaní. Súd vo

výpovediach U., ani Y. nezistil také relevantné skutočnosti, ktoré by ich výpovede spochybňovali, a to
akýmkoľvek spôsobom.

Obžalovaný porušil záujem spoločnosti na ochrane života a zdravia občanov, porušil tiež záujem
spoločnosti na poriadku veciach verejných. Z hľadiska subjektívnej stránky ide u neho o konanie

úmyselné v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona, pretože obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v
Trestnom zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom. Práve konanie obžalovaného R. voči osobe
poškodeného U. (úder päsťou) je v príčinnej súvislosti so vzniknutým ťažším následkom, keď v dôsledku
úderu U. spadol na zem, udrel sa hlavou o zem, v dôsledku čoho podľa znalca z odboru zdravotníctva
došlo u neho k poraneniu hlavy, ktoré bolo tak závažného charakteru, že si vyžiadalo operačný zákrok.

Z uvedeného vyplýva, že príčinná súvislosť medzi konaním obžalovaného a vzniknutým následkom
je zachovaná a nedošlo k jej pretrhnutiu. Možný motív spáchanej trestnej činnosti sa súdu nepodarilo
objasniť, s najväčšou pravdepodobnosťou možno hovoriť o skratovom konaní zo strany obžalovaného v
dôsledku iných príčin, ktorými okrem iného mohla byť aj skutočnosť, že sa nestretol s J., ktorý sa vracal
z dovolenky, prípadne išlo o „nebezpečnú frajerinu“.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy. Obžalovaný je SZČO, v registri trestov má jeden záznam pre spáchanie prečinu podľa
§ 289 ods. 1 Trestného zákona, pričom mu bol uložený peňažný trest spolu s trestom zákazu činnosti

viesťmotorovévozidlánadobuosemnástichmesiacov,odvýkonuktoréhozvyškumubolopodmienečne
upustené dňa 24.12.2013. V registri priestupkov má štyri záznamy, tri sa týkajú porušení povinností
účastníka cestnej premávky. Podľa správy úradu práce, sociálnych vecí a rodiny je vedený v evidencii
uchádzačov o zamestnanie, v mieste bydliska bližšie hodnotený nie je.

Ako priťažujúcu okolnosť u obžalovaného súd hodnotil skutočnosť, že bol už za trestný čin odsúdený,
na priťažujúcu okolnosť, ktorú navrhol prokurátor v záverečnej reči v zmysle písm. h) § 37 Trestného
zákona, súd neprihliadol. Poľahčujúce okolnosti u obžalovaného súdom zistené neboli.

Vychádzajúc zo zásad pre ukladanie trestov uvedených v § 34 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím

ustanovenie § 31 ods. 2 Trestného zákona, súd dospel k záveru, že na obžalovaného je potrebné
pôsobiť trestom odňatia slobody, ktorý mu súd uložil vo výmere 3 (tri) roky, kedy trest bol N. R. ukladaný
pri aplikácii ustanovení § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorého, ak prevažuje pomer
priťažujúcich okolnosti, zvyšuje sa dolná hranica zákonnom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Súd takto obžalovanému R. uložil trest pri zvýšenej dolnej hranici, pričom je toho názoru, že prejednanie

veci pred súdom, rozhodnutie o povinnosti obžalovaného na náhradu špôsobenej škody, ako aj hrozba
trestom, splní účel sledovaný zákonom, preto mu jeho výkon podmienečne odložil a určil mu skúšobnú
dobu v trvaní 3 (troch) rokov. Súd u obžalovaného R. nepovažoval za potrebné uložiť mu v rámci
skúšobnej doby pri podmienečnom odklade aj probačný dohľad, keď je toho názoru, že v prípade
obžalovaného nejde o tak kriminálne narušenú osobu, ktorá by si takýto zvýšený dozor a záujem zo

strany štátnych orgánov vyžadovala.

Poškodenému G. U. bola poskytnutá potrebná lekárska starostlivosť, pričom Všeobecná zdravotná
poisťovňa si škodu včas a riadne z tohto titulu uplatnila, o jej výške súd nemal pochybnosti, preto uložilobžalovanému povinnosť nahradiť Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., Bratislava škodu vo výške
2.971,83 eur. Súd je toho názoru, že takto uložený trest je primeraný, spravodlivý a najmä zákonný a
splní účel individuálnej aj generálnej prevencie.

Okresný súd Ružomberok
dňa 10.11.2014
JUDr. Ivan ŠTEPITA
s a m o s u d c a

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde

Ružomberok do 15 dní od oznámenia rozsudku.
Odvolanie má odkladný účinok. (§306/2)
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V neprospech obžalovaného môže odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§

308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len v jeho prospech
(§308/2)
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého

obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli ( § 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 305/1). Ak je poškodený právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci ( § 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.