Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. apríl 2012

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 21P/72/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108211702
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Lučivjanská
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2012:7108211702.25

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci starostlivosti o maloleté deti: T. L., B.. X.X.XXXX H. L. L., B..
XX.X.XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach,
na návrh otca: Y. L., B.. X.X.XXXX, X. W., V. X, za účasti matky: N.. H. L., B.. X.X.XXXX, X. W., Č. XX,
právne zastúpenej Y.. T. V., H.O. U. U. P. L., A. X, o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia,
takto

r o z h o d o l :

Návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Otec maloletých detí T. L. a L. L. návrhom na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 27.3.2012
žiadal, aby súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým by do vynesenia právoplatného rozhodnutia vo
veci dočasne upravil pomery vo veci tak, aby obe maloleté deti T. H. L. mohli tráviť rovnaký čas s
oboma svojimi rodičmi, t.j. jeden deň u matky a nasledujúci deň u otca a to striedavo až do vynesenia

právoplatného rozsudku vo veci.

Návrh na nariadenie predbežného opatrenia bol pridelený na rozhodnutie do senátu XXP a viedol sa
ako samostatná vec pod sp. zn. XXP XX/XXXX.

Na Okresnom súde Košice I prebieha pod sp. zn. XXP XX/XXXX konanie o úprave práv a povinností

rodičov k maloletým deťom, a preto návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 27.3.2012
bol pripojený do konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. XXP XX/XXXX.

Návrh na nariadenie predbežného opatrenia otec maloletých odôvodnil tým, že Krajský súd v Košiciach
rozsudkom zo dňa 29.10.2009, č.k. XCop XXX/XXXX-XXX nerešpektujúc ústavné práva maloletých
T. L., B.. X.X.XXXX a L. L., B.. XX.X.XXXX a diskrimináciou jeho práv rozhodol o zverení maloletých

detí po rozvode do výhradnej starostlivosti odporkyne, čím potvrdil uznesenie Okresného súdu Košice
I č.k. XXC XX/XXXX-XXX zo dňa 6.3.2009. Z uvedeného dôvodu aj podal na súde dňa 28.6.2010
návrh na úpravu zmeny rodičovských práv a zrušenie výživného. Ďalej uviedol, že Okresný súd Košice
I deviatimi uzneseniami vo veci vedenej pod sp.zn. XXP XX/XXXX opakovane zamietol návrh na
nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd deťom umožnil rovnaký čas na trávenie s
oboma rodičmi do vynesenia právoplatného rozsudku vo veci. Súd tak rozhodol aj napriek tomu, že

OkresnýsúdvoU.predbežnýmopatrenímrozhodolostriedavejstarostlivostiinéhonavrhovateľa-muža,
a to napriek nesúhlasu matky s odôvodnením, že rodičia majú nielen právo, ale aj povinnosť podieľať sa
na výchove maloletých a otec má vytvorené vhodné podmienky, čo potvrdil aj kolízny opatrovník. Keďže
rozhodnutia Okresného súdu W. N. veľmi negatívne ovplyvnili citový život maloletých detí, rozhodli sa
písomnou formou požiadať súd, aby im vydaním predbežného opatrenia urýchlene umožnil pravidelné
stretávanie sa s oboma rodičmi v rovnakej časovej dĺžke.Otec maloletých detí T. a L. v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia poukázal na to, že matka
maloletých a hlavne ňou zvolený právny zástupca sa všemožne snažia obísť Ústavu a zákony SR a tým
hlavne zákonné záujmy maloletých detí. Obaja sledujú výlučne sebecké záujmy matky, ktoré sú hnané

výlučne egoistickou, revanšistickou a chamtivou túžbou. Matka vôbec neberie ohľad na deti a ich citové
potreby. Začala sa deťom za to, že vyjadrili svoju túžbu o striedavú starostlivosť mstiť. Nedokáže zvládať
svoje emócie a deti trestá, pričom mladší syn plakal, že ho matka šikanuje a kopla. Má dôvodné obavy,
že takýmto prístupom hrozí deťom psychická ujma podobná tej, ktorá sa stala staršiemu synovi potom,
čo súd svojim rozhodnutím v roku 2008 nezákonne znemožnil maloletým deťom stýkať sa s ním, čo malo

za následok, že starší syn skončil kvôli psychickej traume z odlúčenia v nemocnici. Návrh na nariadenie
predbežného opatrenia dal na podnet detí, aby deti mohli tráviť čas s ním nielen vtedy, keď ich matka
ide na nejaký žúr, chlastačku alebo služobnú cestu a on ako otec detí matke príde vhod ako chovná
baba na úschovu detí, ale aby deti mali toto právo garantované súdnym rozhodnutím vo vymedzenom
čase, čo by bolo garantované rozsudkom.

Podľa ustanovenia § 102 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak treba po začatí konania dočasne
upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné
vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo
zabezpečí dôkaz.

Podľa ust. § 75 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku predbežné opatrenie nariadi súd na návrh.
Návrh nie je potrebný, ak ide o predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.

Podľa ust. § 75 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku návrh má okrem náležitostí návrhu podľa
§ 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného

opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a
odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov
maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej
osoby, ktorá nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci
zapísanie do zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni

navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby,
ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia
súdu, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku
zábezpeky na náhradu ujmy.

Podľa ust. § 75 odsek 5 Občianskeho súdneho poriadku ak súd rozhoduje o návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia podľa § 76 ods. 1 písm. b), rozhodne najneskôr do siedmich dní od doručenia
návrhu, ktorý má náležitosti podľa odseku 2. Uznesenie o predbežnom opatrení uvedenom v tomto
odseku je vykonateľné dňom jeho nariadenia.

Podľa § 75 ods. 6 Občianskeho súdneho poriadku súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení
aj bez výsluchu účastníkov a bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 75 ods. 8 prvá a tretia veta Občianskeho súdneho poriadku o nariadení predbežného opatrenia
rozhodnesúdajbezvyjadreniaostatnýchúčastníkov.Akbolnávrhnanariadeniepredbežnéhoopatrenia

odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí alebo
zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo
nariadené predbežné opatrenie.

Podmienkou pre nariadenie predbežného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej i keď len dočasnej

úpravy pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Z charakteru predbežných opatrení vyplýva,
že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie
konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre
dokazovanie. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver
o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Predbežné opatrenie je

inštitútom procesného práva, a je predbežným v tom zmysle, že sa ním neprejudikujú práva účastníkov
konania ani tretích osôb. Nie sú teda opatreniami konečnými, ich účelom je iba dočasná úprava pomerov
účastníkov, pretože nimi nenadobúda účastník práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo
veci samej.Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je naliehavosť
potreby predbežnej úpravy pomerov. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže o výkone predbežného

opatrenia rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, že by musel byť tvrdený
nárok nepochybne preukázaný. Posúdenie, či a kedy je takáto potreba daná, je ponechaná na úvahu
súdu, pričom je potrebné starostlivo skúmať všetky dôsledky, ktoré by mohli nastať pre účastníka
nariadením predbežného opatrenia. Vo všetkých konaniach starostlivosti súdu o maloleté deti je prioritný
záujem dieťaťa.

Základným predpokladom, aby súd mohol nariadiť predbežné opatrenie je, aby navrhovateľ aspoň
osvedčil danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe dočasnej úpravy.

S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia a obsah podaného návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia dospel súd k záveru, že návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia, nie je

dôvodný a naliehavý právny záujem tu nie je daný. Inštitút predbežného opatrenia je zo zákona určený
na úpravu pomerov účastníkov konania, keď existuje naliehavý právny záujem, ktorý by aj nariadenie
predbežného opatrenia odôvodňoval. V tomto konaní, ktoré je vedené na súde pod sp.zn. XXP XX/
XXXX, v ktorom sa rozhoduje aj o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiada,
aby až do vynesenia právoplatného rozhodnutia vo veci súd dočasne upravil pomery vo veci tak, aby

obe maloleté deti T. H. L. mohli tráviť rovnaký čas s oboma svojimi rodičmi, t.j. jeden deň u matky a
nasledujúci deň u otca a to striedavo až do vynesenia právoplatného rozsudku vo veci, sa už rieši otázka
zmeny úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom T. H. L., vrátane návrhu otca na zverenie
maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov.

K tomuto však súd poznamenáva, že Dohovor o právach dieťaťa ( uverejnený v Zbierke zákonov pod č.
104/1991 Zb. ako Dohovor o právach dieťaťa ), ako medzinárodný dokument, ktorý po jeho podpísaní
a ratifikovaní zaväzuje aj Slovenskú republiku, rámcovo vymedzuje základné zásady, ktorých cieľom
je poskytovať ochranu dieťaťu v rôznych oblastiach jeho života. Práve zavedenie inštitútu striedavej
osobnej starostlivosti do nášho právneho poriadku sa opiera o znenie článku 3 Dohovoru o právach

dieťaťa,vzmyslektoréhozáujemdieťaťamusíbyťprvoradýmhľadiskompriakejkoľvekčinnostitýkajúcej
sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti,
súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Podľa článku 18 ods. 1 Dohovoru štáty, ktoré sú
zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia
majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Rodičia alebo v zodpovedajúcich prípadoch

zákonní zástupcovia, majú prvotnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. Základným zmyslom ich
starostlivosti musí pritom byť záujem dieťaťa.

Zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti súdom znamená zveriť dieťa do starostlivosti striedavo
jednému a druhému rodičovi na presne stanovené časové obdobie, pričom práva a povinnosti rodičov

uplatňujúce sa počas uvedeného vymedzí súd vo svojom rozhodnutí. Pokiaľ záujem o striedavú
starostlivosť prejaví len jeden z rodičov, súd musí v tomto prípade vždy skúmať, či bude striedavá
starostlivosť v záujme dieťaťa, prihliadne na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho
výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým
rodičom. Úlohousúdujedôsledneskúmaťazisťovaťprostredníctvomvykonanéhodokazovania (či

už vykonaním dôkazov navrhnutých účastníkmi konania, alebo aj tých, ktoré súd považuje za potrebné
vykonať na zistenie skutkového stavu, hoc ich účastníci konania nenavrhli vykonať ) hmotnoprávne
predpoklady pre vydanie rozhodnutia vo veci samej.

V nadväznosti na uvedené súd musí konštatovať, že v predmetnej veci prebieha konanie, v ktorom budú

vzťahymedziúčastníkmikonaniaupravenémeritórnymrozhodnutím(nieprocesnýmrozhodnutím),čím
sa pomery medzi rodičmi navzájom, ale aj pomery medzi rodičmi a maloletými deťmi ustália a stabilizujú
aj z hľadiska právneho stavu.

Odhliadnuc od uvedeného súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že zo strany otca bolo vo veci podaných

niekoľko návrhov na nariadenie predbežného opatrenia, ktorými by súd zveril maloleté deti do striedavej
starostlivosti obidvoch rodičov. Od januára roku 2012 to boli tri návrhy na nariadenie predbežného
opatrenia zo dňa 3.1.2012, zo dňa 31.1.2012 a zo dňa 27.3.2012. Návrh na nariadenie predbežného
opatrenia zo dňa 31.1.2012 zamietol súd uznesením zo dňa 7.2.2012. Od posledného rozhodnutia súduo otcovom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým súd návrh na nariadenie predbežného
opatrenia zamietol, otec maloletých detí ničím nepreukázal zmenu akýchkoľvek pomerov, ktoré by
odôvodňovali zmenu posledného súdneho rozhodnutia zo dňa 7.2.2012.

Záverom súd poznamenáva, že v prípade úpravy výkonu rodičovských práv a povinností zákon, a
teda aj súd, vždy uprednostňuje dohodu rodičov, nakoľko sa jedná o jedno zo základných a výlučných
rodičovských práv, dohodnúť sa, akým spôsobom budú rodičia svoje maloleté deti vychovávať a aký
vzor v rámci medziľudských vzťahov, budú svojim deťom prezentovať, teda predpokladá sa snaha,

úsilie rodičov hľadať a predovšetkým dospieť k dohode o porozvodovej výchove detí. Súd tak aj
prostredníctvom tohto rozhodnutia apeluje na otca maloletých detí, aby sa pokúsil s matkou detí v
otázkach úpravy ich rodičovských práv a povinností k maloletým deťom T. H. L. dohodnúť, a to aj
cestoukolíznehoopatrovníkamaloletých,akužniesúschopníspolunavzájomkomunikovať,vopačnom
prípade prenesú rozhodnutie na súdnu inštitúciu.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami návrh otca
na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný

súd Košice I v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).

V zmysle § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho priadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie. (§205a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadu)