Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. september 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/241/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112227722
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4112227722.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom Švajčiarsko,
Zug, Industriestrasse 13C, IČO: CHE - 100.023.266, právne zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát so
sídlom Bratislava, Karadžičova 8, proti odporcovi: H. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom D., F. č. XXX/XX,
za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ,
so sídlom Skalica, Petrovská 10, právne zastúpený: JUDr. Jozef Kemp, advokát so sídlom Bratislava,

Mandľová 90, o zaplatenie 1.372,71 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu
Okresného súdu Nitra z 26. januára 2015 č. k. 10C/26/2014-86, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania
vedľajšieho účastníka na strane odporcu m e n í tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu
nepriznáva náhradu trov konania.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa podľa § 96 ods. 1-3 OSP zastavil konanie o návrhu
navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 1.372,71 eura s príslušenstvom pre
späťvzatie jeho návrhu na začatie konania. Odporcovi nepriznal náhradu trov konania. S poukazom
na ust. § 11 ods. 3, 4 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch navrhovateľovi vrátil krátený súdny

poplatok vo výške 75,37 eura cestou Daňového úradu Bratislava. Vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporcu priznal náhradu trov konania vo výške 158,59 eura, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia
a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť ich vedľajšiemu účastníkovi na účet jeho právneho zástupcu
do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 21. 08. 2012
bol Okresnému súdu Nitra doručený návrh na začatie konania, ktorým sa navrhovateľ domáhal vydania
platobného rozkazu a v ňom uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť mu istinu v sume 1.372,71 eura spolu

s príslušenstvom titulom uzavretej zmluvy o pripojení č. 10063606 zo dňa 09. 02. 2008, na základe ktorej
poskytol predchodca navrhovateľa odporcovi služby telefónneho pripojenia v dohodnutom rozsahu a
odporca sa zaviazal platiť odplatu za dohodnuté služby, ktorú v lehote splatnosti nezaplatil. Do konania
vstúpil vedľajší účastník podaním zo dňa 26. 02. 2013. Po doručení návrhu s prílohami vedľajší účastník
vzniesol podaním zo dňa 23. 04. 2014 námietku premlčania a žiadal priznať náhradu trov konania vo
výške 158,59 eura. Navrhovateľ vzal podaním doručeným súdu dňa 19. 11. 2014 návrh v celom rozsahu

späť z dôvodu, že sa mu nepodarilo do termínu pojednávania zabezpečiť súdom požadované listinné
dôkazy. Náhradu trov konania si neuplatnil a žiadal vrátiť krátený súdny poplatok. Súd pri rozhodovaní
aplikoval § 93 ods. 4, § 96 ods. 1, 3, § 146 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku, § 11 ods. 3, 4
zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších
predpisov.Kspäťvzatiunávrhunavrhovateľomdošlopredotvorenímpojednávania,súdkonaniezastavil,
lebo k jeho rozhodnutiu nebol potrebný súhlas odporcu a vedľajšieho účastníka. Pri rozhodovaní o

náhrade trov zastaveného konania súd skúmal aj zavinenie účastníkov na zastavení konania, pričom
konštatoval, že zastavenie konania zavinil navrhovateľ, pretože vzal návrh späť a to nie pre správanieodporcu. Právne postavenie vedľajšieho účastníka v občianskom súdnom konaní, teda procesné práva
a povinnosti vedľajšieho účastníka sú v Občianskom súdnom poriadku upravené v ustanoveniach §
93, § 153d, § 201. Z týchto ustanovení je zrejmé, že vedľajší účastník sa môže zúčastniť konania

popri navrhovateľovi alebo odporcovi, buď ak má právny záujem na výsledku konania (s výnimkou
konania o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je), alebo ak
ide o právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa antidiskriminačného zákona,
zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele alebo zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Pre jeho právne postavenie je však najpodstatnejšie, že ustanovenie §

93 ods. 4 mu priznáva rovnaké práva a povinnosti, aké má účastník. Vedľajšiemu účastníkovi môže
byť priznaná aj náhrada trov konania v tých prípadoch, kedy právo na náhradu trov konania vznikne
účastníkovi, ktorého v konaní vedľajší účastník podporoval. Súd sa preto zaoberal tým, či trovy, ktoré
vznikli vedľajšiemu účastníkovi na strane spotrebiteľa, boli účelne vynaložené na ochranu oprávnených
záujmov spotrebiteľa. Vedľajší účastník má v zásade právo na náhradu trov konania a rovnako ako
každý iný subjekt sa môže dať zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. V danom prípade súd

videl účelnosť vynaložených trov samotným charakterom vedľajšieho účastníka, keď vedľajší účastní
vstúpil do konania za účelom ochrany práv spotrebiteľa. Účelnosť vynaložených trov videl súd aj v tom,
že v dôsledku vznesenej námietky premlčania zobral navrhovateľ svoj návrh späť a došlo k zastaveniu
konania. Z toho dôvodu súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Podal ho len v časti, týkajúcej sa
náhrady trov konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu. Domáha sa ním jeho zmeny tak, že súd
vedľajšiemu účastníkovi nepriznáva náhradu trov konania. Má za to, že v prípade spotrebiteľských zmlúv
s účinnosťou od 01. 05. 2014 právny poriadok určuje orgánu rozhodujúcemu o nároku vyplývajúceho
zo spotrebiteľskej zmluvy povinnosť prihliadnuť na premlčanie i bez návrhu. Tvrdí, že vedľajší účastník

vstúpil do konania formulárovým podaním zo dňa 26. 02. 2013, 15. 04. 2014 prevzal právne zastúpenie
a o deň na to vyhotovil podanie, v ktorom vzniesol prostredníctvom svojho právneho zástupcu námietku
premlčania. Uvedené podania sú zjavne nadbytočné a neúčelné. Žalovaný ako spotrebiteľ by dosiahol
v konaní rovnaký úspech bez pričinenia vedľajšieho účastníka, a to práve z dôvodu povinnosti súdu ex
offo prihliadnuť na premlčanie nároku. Vedľajší účastník neuviedol žiadne iné skutočnosti ani právne

argumenty nad rámec tých, ktoré je súd povinný zistiť sám z úradnej povinnosti, a ktoré by žalobcu
viedli k späťvzatiu žalobného návrhu. Aj v prípade, že súd nemá výhrady voči paušálnemu vstupu
združení na ochranu spotrebiteľa do konaní, je potrebné každý prípad, vrátane tohto vnímať v kontexte
ďalších stoviek konaní, do ktorých vedľajší účastník vstúpil za situácie, keď pre všetky tieto prípady je
príznačné,ževedľajšíúčastníkdonichvstúpilvkrátkomčasovomúsekuhromadneajevkaždomkonaní

zastúpený advokátom bez zreteľa na právnu, či skutkovú náročnosť sporu. Poukázal na viaceré nálezy
Ústavného súdu Českej republiky, ktorý v nich dospel k záveru, že účelnosť vynaložených nákladov je
podmienkou priznania ich náhrady. Poukázal tiež na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
sp. zn. 6MCdo/5/2013, kde má Najvyšší súd Slovenskej republiky za to, že ide o rutinnú záležitosť, ktorá
jezvládnuteľnáprostredníctvomadministratívyvedľajšiehoúčastníka,anaktorúniejepotrebnáodborná

pomoc zvoleného advokáta. Takéto trovy konania sú nadbytočné a neúčelné. Správnym procesným
postupom mal súd prvého stupňa o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom
rozhodnúť tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov konania nepriznáva.

Vedľajší účastník na strane odporcu sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 OSP ) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania a v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 201, § 204 OSP ), spĺňajúce náležitosti
§ 205 a nasl. OSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP ), prejednal odvolanie
navrhovateľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že

odvolanie navrhovateľa je dôvodné, a preto treba uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti
zmeniť.

Predmetom tohto konania je návrh navrhovateľa Profidebt Slovakia, s.r.o. ( uznesením pod č. k.
10C/26/2014-74 zo 14. júla 2014 súd pripustil zmenu na strane navrhovateľa na Intrum Justitia Debt

Finance AG ), doručený súdu prvého stupňa dňa 21. 08. 2012, ktorým sa voči odporcovi domáhal
vydania platobného rozkazu o zaplatenie 1.372,71 eura s príslušenstvom z titulu zmluvy o pripojení
č. 10063606 uzatvorenej medzi právnym predchodcom navrhovateľa Telefónica O2 Slovakia s.r.o. a
odporcom dňa 09. 02. 2008. Písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 26. 02. 2013oznámilo vstup do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu Občianske združenie slovenských
spotrebiteľovAZ,zastúpenéadvokátskoukanceláriou.Vedľajšíúčastníkpísomnýmpodanímdoručeným
súdu 23. 04. 2014 vzniesol námietku premlčania. Navrhovateľ písomným podaním doručeným súdu 19.

11. 2014 vzal žalobný návrh v celom rozsahu späť. Preskúmavaným rozhodnutím súd prvého stupňa
predmetnékonanievcelomrozsahuzastavilanavrhovateľovivrátilkrátenýpoplatokvovýške75,37eura
cestou Daňového úradu Bratislava, nepriznal odporcovi náhradu trov konania. Predmetom odvolacieho
konaniajelennavrhovateľomnapadnutáčasť,týkajúcasatrovkonania,ktorousúdprvéhostupňapriznal
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania vo výške 158,59 eura, pozostávajúcu

z trov právneho zastúpenia a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť ich vedľajšiemu účastníkovi na
strane odporcu na účet jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa § 146 ods. 2 OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. ( Zákon o ochrane spotrebiteľov ) s účinnosťou od 01. 05. 2014,

orgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Odporca ako spotrebiteľ by bol dosiahol v konaní úspech aj bez pričinenia vedľajšieho účastníka na
jeho strane. Je tomu tak z dôvodu zákonnej povinnosti súdu ex offo prihliadnuť na premlčanie nároku.
Ak by nebol námietku premlčania vzniesol vedľajší účastník, súd by bol z úradnej povinnosti aj bez
návrhu povinný prihliadnuť na premlčanie práva navrhovateľa. Vedľajší účastník neuviedol žiadne iné
skutočnosti ani právne argumenty nad rámec tých, ktoré je súd povinný zistiť sám z úradnej povinnosti,

a ktoré by navrhovateľa viedli k späťvzatiu žalobného návrhu. Už z tohto vyplýva, že trovy vedľajšieho
účastníka neboli vynaložené účelne.

Vychádzajúc z dikcie zákona ( § 142 OSP ) je zrejmé, že občianskoprávne ( sporové ) konanie je
ovládané zásadou zodpovednosti za výsledok konania, podľa ktorej účastník, ktorý mal v sporovom

konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania vynaložených na účelné uplatňovanie
alebo bránenie svojho práva. V prípade zastavenia konania však naopak žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania ( § 146 ods. 1 písm. c) OSP ). Výnimku z tejto všeobecnej zásady
predstavuje ustanovenie § 146 ods. 2 OSP, podľa ktorého možno niektorému z účastníkov uložiť
povinnosť uhradiť druhému z účastníkov trovy zastaveného konania, a to podľa vety prvej ustanovenia

tomu z účastníkov, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené, a podľa vety druhej tohto ustanovenia
odporcovi v prípade, ak pre jeho správanie bol vzatý späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne. V tomto
ustanovení sa teda opätovne premieta zodpovednosť účastníka za zavinenie na zastavení konania,
ktoré sa však výlučne posudzuje z procesného hľadiska. Dôsledkom späťvzatia návrhu navrhovateľa
bolo právoplatne zastavené konanie, ktoré s ohľadom na zhora uvedené závery bolo zavinené

navrhovateľom, čím bol daný dôvod pri rozhodovaní o trovách konania na aplikáciu ust. § 146 ods. 2
prvej vety OSP.

Právo na právnu pomoc sa priznáva každému, fyzickej i právnickej osobe, ak vystupuje v spore ako
žalovaná strana. Hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v čl.

47 ods. 2 Ústavy SR ( teda ja súdy ) majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkom, aby v
konaní pred nimi využívali právnu pomoc. Súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na
náhradu účelne vynaložených trov konania. Pojem „účelnosť“ je potrebné vykladať ako určitú poistku
pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, resp. pred nákladmi nadbytočnými, či nadmernými.
Preto pri posudzovaní účelnosti nákladov vynaložených na právne zastúpenie treba dôsledne rozlišovať,

či právne zastúpenie advokátom je využitím ústavne zaručeného práva na právnu pomoc, alebo či
ide o zneužitie tohto práva na úkor protistrany, napr. zastúpenie v celkom banálnej veci alebo zrejmá
snaha zvýšiť náklady konania protistrane a pod. ( Nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS
3819/13 ).Odvolací súd, posudzujúc prejednávanú vec v zmysle vyššie uvedených záverov a citovanej právnej
úpravy, dospel k záveru o vecnej nesprávnosti preskúmavaného rozhodnutia súdu prvého stupňa

v napadnutej časti. Ako už bolo vyššie uvedené, späťvzatím návrhu navrhovateľ procesne zavinil
zastavenie konania, a preto vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu vzniklo právo na náhradu trov
konania v zmysle ust. § 146 ods. 2 prvá veta OSP. Posudzujúc však účelnosť nákladov vynaložených
na právne zastúpenie, odvolací súd dospel k záveru, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu
neprináleží náhrada trov konania, na ktorú by mal inak právo. V danej veci je totiž nesporné, že vedľajší

účastníknastraneodporcuzastúpenýadvokátskoukanceláriouvstúpil dopredmetnéhokonania,pričom
v písomnom podaní doručenom súdu prvého stupňa dňa 23. 04. 2014 vzniesol všeobecne formulovanú,
aktualizovanúnámietkupremlčania.Sohľadomnamnožstvoobdobnýchprejednávanýchvecínietsporu
o tom, že vedľajší účastník na strane odporcu zastúpený advokátskou kanceláriou hromadne vstupuje
do porovnateľných vecí, kde sa obsah jeho podaní mení len o individualizáciu tej- ktorej veci. V takomto
prípade trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných (skutkovo a právne takmer

totožných) veciach nemožno považovať za trovy účelne vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie
práva na súde. Takýto záver je plne súladný i s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 20. 06. 2014 sp. zn. 6 MCdo 9/2013, v ktorom najvyšší súd zaujal jednoznačné stanovisko, podľa
ktorého zastúpenie vedľajšieho účastníka advokátom vo veciach, ktoré spolu napĺňajú charakteristiku
tzv. hromadných vecí, sa javí ako odporujúce rozumnosti, a teda ako zneužitie práva na právnu ochranu,

pričom to má za následok povinnosť súdov konštatovať neúčelnosť nákladov vynaložených na právne
zastúpenie, a teda ich nepriznanie účastníkovi, ktorý by inak na ich náhradu mal právo.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti,
týkajúcej sa náhrady trov konania vedľajšieho účastníka na strane odporcu zmenil spôsobom uvedeným

v enunciáte jeho rozhodnutia postupom podľa § 220 OSP, keďže neboli splnené podmienky na jeho
potvrdenie (§ 219 OSP) a ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1 OSP).

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142
ods. 1 OSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal, pretože navrhovateľ návrh na priznanie náhrady trov odvolacieho konania nepodal.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.