Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. január 2016

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 7C/357/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5315211081
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Laura Žideková
ECLI: ECLI:SK:OSCA:2016:5315211081.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Čadca sudkyňou JUDr. Laurou Židekovou v právnej veci navrhovateľa: Friendly Finance
Slovakia s.r.o., so sídlom Hlavná 104, 040 01 Košice, IČO: 47 243 368, právne zastúpený Mgr. Henrich
Schindler, advokát, so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti odporkyni: F. Q., Z..
XX.X.XXXX, B. J. XXX, XXX XX J., v konaní o zaplatenie 269,39 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 200,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 200,- € od 11. 10. 2014 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Návrh vo zvyšku s a z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 28.12.2015 domáhal voči odporkyni úhrady istiny
vo výške 269,39 € s príslušenstvom. Navrhovateľ podanie návrhu odôvodil tým, že medzi ním a
odporkyňou ako spotrebiteľom došlo dňa 9.9.2014 k uzatvoreniu Rámcovej zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a zároveň Zmluvy
o poskytnutí spotrebiteľského úveru, a to tým, že odporca prijal návrh Rámcovej Zmluvy a Zmluvy
zo strany navrhovateľa v súlade s čl. III bod 3. Rámcovej zmluvy, na základe ktorých navrhovateľ
poskytol odporcovi krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 200,00 €, o čom prikladá
výpis z bankového účtu. Predpokladom uzatvorenia Zmluvy a Rámcovej zmluvy bola registrácia
odporkyne ako spotrebiteľa na adrese internetového sídla navrhovateľa ako veriteľa za účelom zriadenia
užívateľského účtu a žiadosť o uzatvorenie Zmluvy, o ktorú bol oprávnený požiadať výlučne spotrebiteľ
s vytvoreným užívateľským účtom. Rámcová Zmluva, Zmluva a jej prípadné prílohy nadobudli platnosť
a účinnosť dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich textom. V prípade veriteľa
bol súhlas vyjadrený zaslaním predzmluvného formulára obsahujúceho informácie o podmienkach
spotrebiteľského úveru a návrhu Zmluvy spotrebiteľovi formou elektronickej pošty. Zaregistrovaný
spotrebiteľ vyjadril svoj súhlas kliknutím na odkaz, ktorý mu bol zaslaný veriteľom prostredníctvom
elektronickej pošty. Odporkyňa sa zaviazala navrhovateľovi vrátiť celkovú čiastku 204,39 €, ktorá tvorí
súčet poskytnutého úveru vo výške 200,00 € a individuálne dohodnutej odplaty za poskytnutie úveru vo
výške 4,39 €. Výšku odplaty si odporca určil sám na webovom sídle navrhovateľa, a to v závislosti od
výšky poskytnutej sumy a lehoty splatnosti úveru. Úver s príslušenstvom sa stal splatný dňa 10.10.2014.
V zmysle čl. IV bod 5 Rámcovej zmluvy si navrhovateľ uplatňuje voči odporkyni náhradu skutočne
vynaložených nákladov v celkovej výške 65 €, celkový nárok navrhovateľa tak predstavuje sumu vo
výške 269,39 € s príslušenstvom. Vzhľadom na uvedené sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal
jednak úhrady istiny a jednak i trov konania.

Súd podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v nadväznosti na § 156 ods. 3 a § 200ea
Občianskeho súdneho poriadku rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania s tým, že oznámenie
o verejnom vyhlásení rozsudku bolo vyvesené na úradnej tabuli súdu dňa 13.1.2016 a zvesené dňa
18.1.2016, pričom bolo zverejnené i na webovom sídle súdu.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s návrhom na začatie konania doručeným súdu
28.12.2015 a predloženými listinnými dôkazmi v podobe: Výpisu z Obchodného registra Okresného súdu
Košice I (čl. 3), Rámcovej zmluvy o poskytovaní spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým
spojených ďalších služieb zo dňa 1.8.2014 (čl. 4-6), Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa
9.9.2014 (čl. 7), výpisu z účtu navrhovateľa (čl. 8), upomienky a urgencie nezaplatenej pohľadávky (čl.
9-10) a upozornenia na hrozbu exekúcie a poslednej výzvy (čl. 11-12), pričom zistil nasledovný skutkový
a právny stav:

Medzi navrhovateľom a odporkyňou došlo prostredníctvom diaľkovej komunikácie dňa 9.9.2014 k
uzavretiu Rámcovej zmluvy o poskytovaní spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým
spojených ďalších služieb (čl. 6) a Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru (čl. 7). Tým, že odporkyňa
ako spotrebiteľ prijala návrh uvedených zmlúv, navrhovateľ jej ako veriteľovi na ich podklade poskytol
krátkodobý, bezúčelový, bezúročný úver vo výške 200,00 € s jednorazovým čerpaním, bezhotovostným
prevodom z účtu v banke navrhovateľa na bankový účet odporkyne. Odporkyňa sa jej poskytnutý
úver zaviazala navrhovateľovi vrátiť ku dňu splatnosti, t. j. ku dňu 10.10.2014. Z Rámcovej zmluvy o
poskytovaní spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb, konkrétne
z čl. IV. bod. 3, mal súd zistené, že navrhovateľ poskytol predmetný úver ako bezúročný, pričom v
Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru vyjadril priemernú ročnú percentuálnu mieru nákladov
(RPMN) pri uzavretí tejto zmluvy vo výške 391 %. Navrhovateľ si vo vzťahu k odporkyni v zmysle čl.
IV. bodu 5. Rámcovej zmluvy o poskytovaní spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým
spojených ďalších služieb uplatnil i náhradu skutočne vynaložených nákladov spojených s vymáhaním
úveru v prípade omeškania s jeho splátkami vo výške 65,00 € za spracovanie a urgencie pri omeškaní s
úhradou úveru a zároveň i individuálnu odplatu za poskytnutie úveru vo výške 4,39 €. Keďže odporkyňa
navrhovateľovi neuhradila dlžnú sumu v lehote splatnosti, navrhovateľ sa obrátil na tunajší súd.
Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľským úverom nie sú:
úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím
obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 41 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť
právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo
z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ
dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej
doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno
dohodnúť úroky.

Podľa § 517 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a
včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom,
má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto
podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
(2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka (účinného ku dňu vzniku záväzkového vzťahu),

výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov súd dospel k záveru, že
navrhovateľ si nárok v tomto konaní uplatnil dôvodne čo do sumy vo výške 200,- € spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 200,- € od 11. 10. 2014 do zaplatenia.

Keďže mal súd na daný prípad zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch za neaplikovateľný,
a to s poukazom na jeho vyššie citované ustanovenie § 1 ods. 3 písm. l), v zmysle ktorého úverom
nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace, pričom v danom prípade bola
splatnosť pôžičky stanovená nad dobu 1 mesiaca, (Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru uzavretá
medzi účastníkmi konania dňa 9.9.2014 bola splatná dňa 10.10.2014), súd na vzťah medzi účastníkmi
konania aplikoval zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, konkrétne ustanovenia upravujúce zmluvu
o pôžičke.

Z ustanovenia § 657 a § 658 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pôžička je buď peňažná alebo
nepeňažná. Odplatu v podobe úrokov možno dohodnúť len pri peňažnej pôžičke. Z listinných dôkazov,
konkrétne z čl. IV. bodu 3 spornej zmluvy (čl. 5), predloženej súdu navrhovateľom, mal súd preukázané,
že úver (správne pôžička) bol odporcovi poskytnutý ako bezúročný. Dohoda o poplatku za poskytnutie
pôžičky vo výške 4,39 € bola preto v rozpore s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, pričom
bola absolútne neplatná. Vychádzajúc z ustanovenia § 41 Občianskeho zákonníka sa uvedený dôvod
neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu a to na spomínaný poplatok, preto neplatnou je len táto
časť právneho úkonu, keďže z jeho obsahu vyplýva, že túto časť možno oddeliť od ostatného obsahu
zmluvy.

Navrhovateľ podľa názoru súdu preukázal platné uzavretie zmluvy o pôžičke i naplnenie všetkých
podstatných náležitostí predmetnej zmluvy, t. j. reálne poskytnutie peňažných prostriedkov odporkyni,
dočasnosť zmluvného vzťahu ako aj povinnosť odporkyne vrátiť navrhovateľovi ním poskytnutú pôžičku.
Keďže mal súd prostredníctvom výpisu z účtu navrhovateľa (čl. 8) relevantne preukázané splnenie
navrhovateľovho zmluvného záväzku, keď poskytol odporkyni peňažné prostriedky vo výške 200,00
€, pričom odporkyňa si svoju povinnosť spočívajúcu vo vrátení jemu poskytnutej pôžičky nesplnila,
súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 200,00 € do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Keďže si odporca nesplnil svoju povinnosť riadne a včas, súd zároveň odporkyni s poukazom
na ustanovenie § 517 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka a ustanovenie § 3 Nariadenia vlády
Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. uložil i povinnosť zaplatiť úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne
zo sumy 200,- € od 11.10.2014 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľ si v danom konaní uplatnil i náhradu skutočne vynaložených nákladov vo výške 65 € v
zmysle čl. IV bod 5 Rámcovej zmluvy. Podľa čl. IV bod 5 Rámcovej zmluvy (čl. 5) si navrhovateľ náklady
vo výške 65 € uplatnil za spracovanie urgencie pri omeškaní s úhradou úveru vrátane vypracovania
upomienky. Keďže navrhovateľ súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, že odporkyňu skutočne na
úhradu dlžnej sumy urgoval alebo upomínal (napr. prostredníctvom pripojenej fotokópie doručenky
opatrenej odtlačkom pečiatky poštového úradu), neuniesol dôkazné bremeno, v dôsledku čoho súd
nárok navrhovateľa na úhradu sumy vo výške 65 € zamietol.

Podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ak mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá
na náhradu trov právo.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku, teda podľa zásady úspechu. Navrhovateľov úspech v tomto konaní predstavoval v
percentuálnom vyjadrení 74,24 % a úspech odporkyne 25,76 %. Čistý úspech navrhovateľa v tomto
konaní tak predstavoval 48,48 %. Súd so zreteľom na uplatnený nárok navrhovateľa, zistený skutkový
stav a pomerný úspech oboch účastníkov konania vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu
trov právo tak, ako sa uvádza vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho písomného
vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline (§ 201, § 204 ods. 1 zákona
č. 99/1963 Zb.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP - z podania musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Odvolanie možno
odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a
dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 OSP).

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods. 1 OSP). Výrok
právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom
stave, je záväzný pre každého (§ 159 ods. 2 OSP). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na
plnenie (§ 161 ods. 1 OSP). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný,
len čo nadobudol právoplatnosť (§ 161 ods. 2 OSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z. z.).