Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. január 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/315/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3514207202
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3514207202.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek JUDr.
Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci navrhovateľa: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom
Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpeného advokátom JUDr. Alanom Strelákom, so
sídlom Na vŕšku 12, Bratislava, proti odporcovi: F. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, o zaplatenie
369 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad

Váhom zo dňa 27. januára 2015, č.k. 3C/151/2014-18, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým uplatnil proti odporcovi návrh na zaplatenie 369 eur s
príslušenstvom. V odôvodnení uviedol svoje skutkové zistenia, podľa ktorých účastníci konania uzavreli
dňa 30.11.2010 zmluvu o úvere č. 320092479, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi úver

vo výške 500 eur za dohodnutú odplatu 345 eur. Odporca sa zaviazal uhradiť celkovú sumu v 13
mesačných splátkach po 65 eur. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy, každá ďalšia 30.
deňposplatnostipredchádzajúcejsplátky.Účastnícizmluvysasúčasnedohodli,ževprípadeomeškania
splátky za tri mesiace je veriteľ oprávnený žiadať vrátenia celej dlžnej sumy spolu s úrokom. V zmluve
nie je uvedený údaj ročnej percentuálnej miery nákladov - ďalej len „RPMN“. Na rubovej strane zmluvy,
v časti obchodných podmienok je všeobecne uvedené, že RPMN je pri splatnosti úveru na 7 mesiacov

(458,92%), 13 mesiacov (206,73%). Odporca celkom zaplatil 476 eur. Odporca svoju povinnosť neplnil
riadneavčas,pretomunavrhovateľoznámilstratuvýhodysplátokvzmysleust.§53ods.8Občianskeho
zákonníka a po zosplatnení zo dňa 29.10.2010 mu oznámil, že celý dlh sa stal splatným dňa 11.08.2010.
Po zosplatnení záväzku odporca ešte zaplatil 250,24 eur, naposledy zaplatil dňa 24.01.2011 sumu 50
eur. Na svoje skutkové zistenia okresný súd aplikoval ust. § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka,
§ 2 písmeno a/, b/ a d/, § 3 ods. 1 a 2, § 4 ods. 2 písmeno j/, § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch platného v rozhodnom čase. Konštatoval, že ide o spotrebiteľskú zmluvu,

ktorá musí obsahovať zákonom predpísané údaje, inak sa zmluva považuje za bezúročnú a bez
poplatkov. Zmluva, ktorú uzavreli účastníci, obsahuje iba údaj o priemernej RPMN. Údaj o RPMN sa
uvádza iba na rubovej strane úverovej zmluvy, v časti obchodné podmienky, a to navyše neurčitým
spôsobom. Neobsahuje tento údaj vo vzťahu k predmetnému úveru, ale vo všeobecnosti, pri dvoch
rôznych alternatívach čerpania úveru. Výška RPMN je zjavne v rozpore s dobrými mravmi - 458,92%,
resp. 206,73%. V dôsledku absencie údaju o RPMN je potom zmluva podľa § 4 ods. 3 zákona o

spotrebiteľských úveroch bezúročná a bez poplatkov. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že
odporca čerpal na základe úverovej zmluvy úver vo výške 500 eur, z tejto sumy vrátil 476 eur, z
poskytnutého úveru nevrátil 24 eur. Nárok navrhovateľa na zaplatenie tejto sumy je podľa § 5b novelyzákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, vykonanej zákonom č. 102/2014 Z. z. s účinnosťou od
01.05.2014včl.VIII. Uvedenáprávnaúprava ukladásúdom exoffo skúmať,čivsúvislosti snárokmi zo
spotrebiteľských zmlúv nedošlo k premlčaniu. Navrhovateľ z dôvodu neplnenia zmluvných podmienok

odporcom, vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 11.08.2010. Tým sa stali splatnými všetky splátky,
ktoré boli splatné po 11.08.2010. Nasledujúcim dňom, t. j. 12.08.2010 začala navrhovateľovi plynúť
premlčacia doba, ktorá mu uplynula 12.08.2013. Navrhovateľ uplatnil nárok proti odporcovi na súde
dňa 28.07.2014, teda jeho nárok na zaplatenie 24 eur, ale aj v celom uplatnenom rozsahu, premlčaný.
Úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, pretože ju nežiadal (§ 142 ods. 1 a § 151 ods.

1 O.s.p.).

Proti tomuto rozsudku navrhovateľ podal včas odvolanie. Navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a
vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie. Uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a) v
spojení s § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., nakoľko okresný súd vec nesprávne právne posúdil tým, že
nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, podľa § 205

ods. 2 písm. d) O.s.p., pretože okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., rozhodnutie okresného súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal právny záver okresného súdu, že jeho uplatnený
nárok je premlčaný. Podľa jeho názoru, na zmluvu o úvere, ktorá je absolútnym obchodom podľa §
497 a nasl. Obchodného zákonník je potrebné aplikovať Obchodný zákonník. S uvedeným názorom

korešponduje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 MCdo/4/2012 zo dňa 27.03.2013. Vzťah
Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka vymedzuje ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka,
podľa ktorého právne vzťahy, ktoré nemožno riešiť podľa ustanovenia Obchodného zákonníka, sa riešia
podľa občianskeho práva. V zmysle § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka je zmluva o úvere (§
497) absolútnym obchodom, preto považuje okresným súdom aplikované ustanovenia Občianskeho

zákonníka za vadu konania, ktorá zakladá dôvodnosť odvolania v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. a) v
spojení s § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. „Kategoricky“ nesúhlasí s aplikáciou trojročnej premlčacej doby
podľa Občianskeho zákonníka, pretože táto nemala prednosť pred štvorročnou premlčacou dobou
podľa Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej
Bystrici zo dňa 19.03.2014, sp. zn. 15Co/28/204 a ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (6Cdo 154/2011) a Najvyššieho súdu Českej republiky (32 Cdo 3337/2010). Podľa jeho
názoru, návrh na začatie konania podal štrnásť dní pred uplynutím všeobecnej štvorročnej premlčacej
doby podľa ust. § 397 Obchodného zákonníka, preto okresný súd rozhodol nesprávne o zamietnutí
návrhu, keďže uplatnený nárok nebol premlčaný.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p., v medziach podaného odvolania a
jeho dôvodov a zistil, že rozsudok okresného súdu je vecne správny, a preto je potrebné tento potvrdiť
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. O odvolaní navrhovateľa rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho

súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého pojednávanie nebolo potrebné nariaďovať.

Odôvodnenie rozsudku okresného súdu zodpovedá zákonným kritériám podľa § 157 ods. 2 O.s.p., je
správne, úplné a presvedčivé, preto podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa s dôvodmi rozhodnutia okresného
súdu odvolací súd v celom rozsahu identifikoval a v podrobnostiach naň odkazuje.

Na zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu v súvislosti s odvolaním navrhovateľa odvolací
súd považuje za významné uviesť nasledovné:

V prejednávanej veci bolo potrebné posudzovať a rozhodnúť o tom, či uplatnený nárok navrhovateľa

je premlčaný, resp. na základe ktorej právnej úpravy je potrebné posudzovať premlčaciu dobu, či podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka alebo platia ustanovenia Obchodného zákonníka, ako sa domnieva
navrhovateľ.

Uvedené rozlíšenie je významné z hľadiska diferentnej dĺžky premlčacej doby v označených

predpisoch - všeobecná trojročná doba podľa Občianskeho zákonníka a všeobecná štvorročná doba
podľa Obchodného zákonníka. Zodpovie skutočnosti, že pri úverových zmluvách, bez ohľadu na
charakter zmluvných strán, nebolo judikovanie v otázke aplikácie právnej normy jednotné. Niektoré
súdy vychádzali z toho, že úverovou zmluvou bol založený obchodnoprávny vzťah, a preto a j inštitútpremlčania sa spravuje Obchodným zákonníkom, teda premlčacia doba sa uplatňovala štvorročná
podľa § 397 Obchodného zákonníka. Iné súdy považovali úverovou zmluvou založený právny vzťah za
spotrebiteľský podľa zákona č. 288/2001 Z. z., ak zmluvné strany spĺňali zákonné kritériá a boli splnené

ďalšie predpoklady, a preto aj premlčaciu dobu posudzovali podľa ustanovení Občianskeho zákonníka,
t. j. vychádzali zo všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa § 101 Občianskeho zákonníka.

Zákonom č. 102/2014 Z. z. bola vykonaná novela Občianskeho zákonníka, ktorá expressis verbis
ustanovila vo svojom ustanovení § 52 ods. 2, že na spotrebiteľský právny vzťah sa prednostne použijú

ustanovenia Občianskeho zákonníka, a preto platia pre tento právny vzťah všeobecné ustanovenia
Občianskeho zákonníka, a to aj inštitút premlčania podľa ustanovení § 101 a nasl. Občianskeho
zákonníka.

Platí ďalej v zmysle § 5b zákona č. 102/2014 Z. z., že súd na premlčanie uplatneného nároku prihliada
ex offo.

Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že spotrebiteľský úver bol predmetom osobitnej právnej úpravy v
zákone č. 288/2001 Z. z., preto aj pre právne vzťahy z takejto zmluvy platili všeobecné ustanovenia
Občianskeho zákonníka, keďže išlo o občianskoprávny vzťah. Na právne vzťahy zo spotrebiteľského
úverusa nemohliuplatniť predpisyObchodnéhozákonníka,keďžeObchodnýzákonníkjetiežvovzťahu

k Občianskemu zákonníku lex specialis (identicky ako zákon o spotrebiteľských úveroch). Obchodný
zákonník inštitút premlčania upravuje (na rozdiel od spomínaného zákona o spotrebiteľských úveroch),
preto pre obchodnoprávne vzťahy založené úverovou zmluvou, ktorá nemá charakter spotrebiteľského
úveru podľa osobitného predpisu, platí pre premlčanie úprava v Obchodnom zákonníku. Neplatí však
pre spotrebiteľské úvery podľa zákona č. 288/2001 Z. z., pre ktoré platia subsidiárne predpisy, v

Občianskomzákonníku,čobolo expressisverisustanovenévnovelezákonač.250/2007Z.z.oochrane
spotrebiteľa.

Odvolanienavrhovateľazvyššieuvedenýchdôvodovniejeopodstatnené,preto bolopotrebnérozsudok
okresného súdu potvrdiť.

V odvolaní úspešného odporcu oprávňuje náhrada trov odvolacieho konania, ktorú však neuplatnil,
preto mu táto nebola priznaná (§ 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .