Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. jún 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 23Sd/74/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4014200257
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4014200257.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: V.. N. O., bytom I. O. nad E. XXX, proti odporkyni:
Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o starobný dôchodok,
samosudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd potvrdzuje rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 31.12.2013.
Navrhovateľovi súd nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 31.12.2013, bola zamietnutá žiadosť navrhovateľa
o priznanie starobného dôchodku podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a § 259
ods. 1 v znení zákona č. 721/2004 Z. z.

Odporkyňa svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že navrhovateľ si uplatnil nárok na starobný dôchodok od

01. 06. 1990, kde žiadal započítať zostatkovú dobu zamestnania a poistenia 11 mesiacov a 5 dní, ktorá
nebola zhodnotená ako aj žiadal o zhodnotenie a započítanie odvedeného poistného od 01. 09. 1956
do 31. 05. 1990 do výšky starobného dôchodku tri roky spätne.

Nakoľko navrhovateľ počas výkonu služby získal viac ako 20 rokov v I. kategórii funkcií, dôchodkový
vek dosiahol dovŕšením 55 roku veku dňa 18. 05. 1989.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že navrhovateľovi bol vojenským úradom sociálneho
zabezpečenia priznaný od 01. 06. 1990 starobný dôchodok podľa § 132 zákona č. 100/1988 Zb. o
sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, to znamená, že podmienky nároku na dôchodok s
prihliadnutím na znížený dôchodkový vek posúdil a sumu dôchodku so zohľadnením dôb zamestnania,
získaných vo všeobecnom systéme, už určil vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Na nárok na

starobný dôchodok bola navrhovateľovi zhodnotená všetka preukázaná doba, doba štúdia od 26. 09.
1952 do 25. 09. 1954 a od 26. 09. 1954 do 31. 08. 1956 v I. kategórii funkcií, doba služby od 01. 09.
1956 do 30. 11. 1971 a od 01. 02. 1972 do 27. 06. 1973 v I. kategórii funkcií a doba služby od 01. 12.
1971 do 31. 01. 1972 a od 28. 06. 1973 do 31. 05. 1990 v II. kategórii funkcií.

Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z

dôchodkovéhozabezpečenia,ktorévzniklipred01.01.2004aoktorýchnebolodotohtodňarozhodnuté,
sa rozhodne podľa predpisov účinných pred 01. 01. 2004.

Podľa § 142 ods. 4 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. o dávke dôchodkového zabezpečenia vojaka
z povolania rozhoduje vojenský úrad sociálneho zabezpečenia. Sociálna poisťovňa je príslušná na
rozhodovanie o nároku na starobný dôchodok v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

Keďže nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi vznikol pred 01. 01. 2004, príslušnosť sociálnej
poisťovne na rozhodnutie o tomto nároku sa vylučuje. Keďže navrhovateľovi nárok nevznikol podľazákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, a to aj s prihliadnutím na ust. § 261 ods. 1 zákona
č. 461/2003 Z. z., pretože nespĺňa podmienku nepretržitého trvania zamestnania od vzniku nároku na
starobný dôchodok do 31. 12. 2003

Vznik nároku na starobný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb. súčasne vylučuje možnosť vzniku
nároku na starobný dôchodok podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z. z.

Navrhovateľ voči rozhodnutiu včas podal návrh na jeho preskúmanie, v ktorom uviedol, že do výpočtu

výsluhového dôchodku mu nebola zhodnotená zostatková doba zamestnania a poistenia 11 mesiacov
a 5 dní. Poistné odvádzal zamestnávateľ do systému sociálnej poisťovne. Peniaze, ktoré boli odvedené
mu neboli započítané do výšky starobného dôchodku a boli nezhodnotené.

Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 03. 04. 2014 žiadala napadnuté rozhodnutie ako
vecne správne potvrdiť. Poukázala na to, že navrhovateľ žiadosťou zo dňa 22. 11. 2013 požiadal o

priznanie starobného dôchodku od 01. 06. 1990.

Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, v konaniach o nároku na
dávky,ktorévzniklipred01.01.2004,oktorýchnebolodotohtodňaprávoplatnerozhodnutésarozhodne
podľa predpisov účinných do 31. 12. 2003.

Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, občan má nárok na starobný
dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň
a/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/,
alebo najmenej 10 rokov takom zamestnaní v uránových baniach,

b/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/, ak
bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d/ a e/,
c/ 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/,
d/ 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i/ až
l/, alebo

e/ 60 rokov.

Keďže navrhovateľ získal viac ako 20 rokov v I. kategórii funkcií, dôchodkový vek dosiahol navrhovateľ
dovŕšením 55 rokov veku dňa 18. 05. 1989, vznikol mu nárok na starobný dôchodok podľa § 132 ods.
1 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. dovŕšením 55 roku veku dňa 18. 05. 1989.

Podmienky nároku s prihliadnutím na znížený dôchodkový vek podľa § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988
Zb. posúdil a sumu dôchodku aj so zohľadnením dôb zamestnania vo všeobecnom systéme určil
vojenský úrad sociálneho zabezpečenia.

Starobný dôchodok, ktorý je navrhovateľovi vyplácaný útvarom sociálneho zabezpečenia VÚSZ z
osobitného systému sociálneho zabezpečenia sa za výsluhový dôchodok iba považuje, naďalej je však
starobným dôchodkom priznaným podľa zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, pre
priznanie ktorého navrhovateľ splnil všetky zákonné podmienky.

Vznik nároku na starobný dôchodok podľa zákona č. 100/1988 Zb. vylučuje možnosť vzniku nároku na
starobný dôchodok podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z. z.

Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, v konaniach o nárokoch na
dávku a výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 01. 01. 2004 a o ktorých nebolo do

tohto dňa rozhodnuté sa rozhodne podľa predpisov účinných pred 01. 01. 2004.

Nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi vznikol podľa predpisov účinných pred 01. 01. 2004, ktoré
vzhľadom na citované ustanovenia príslušnosť sociálnej poisťovne na rozhodnutie vylučujú, z tohto
dôvodu nevznikol navrhovateľovi na tento nárok podľa zákona č. 461/2003 Z. z., a to ani z prihliadnutím

na ustanovenie § 261 ods. 1 zákona, pretože nespĺňa podmienku nepretržitého trvania zamestnania od
vzniku nároku na starobný dôchodok do 31. 12. 2003.Navrhovateľ na pojednávaní trval na podanom návrhu v plnom rozsahu. Uviedol, že on žiadal
zvýšiť starobný dôchodok o zhodnotenie doby zamestnania, ktorá mu nebola zhodnotená pri výpočte
starobného dôchodku, a to 11 mesiacov a 5 dní, za ktoré bolo odvedené poistne zamestnávateľom do

sociálnej poisťovne. Sociálna poisťovňa neprihliadla pri rozhodovaní ako aj tvrdosti zákona.

Zástupkyňa odporkyne žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Uviedla, že sa
pridržiava písomného vyjadrenia, pretože sociálna poisťovňa nie je príslušným orgánom na rozhodnutie
o starobnom dôchodku navrhovateľa, pretože týmto orgánom podľa § 142 zákona č. 100/1988 Zb.,

ktorý rozhoduje o dávke dôchodkového zabezpečenia vojakov a je ním vojenský úrad sociálneho
zabezpečenia.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa § 250l ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru,
že návrh nie je dôvodný.

Rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31.12.2013, bola zamietnutá žiadosť navrhovateľa
o priznanie starobného dôchodku podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení
a § 259 ods. 1 v znení zákona č. 721/2004 Z. z.

Zo spisového materiálu bolo zistené, že navrhovateľ si žiadosťou zo dňa 22. 11. 2013 požiadal o

starobný dôchodok od 01. 06. 1990. Zo žiadosti vyplýva, že je poberateľom výsluhového dôchodku z
Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava, pretože rozhodnutím č. 68233/2 zo dňa 03. 07.
1990 bol navrhovateľovi Krajskou vojenskou správou v Bratislave priznaný starobný dôchodok podľa §
132 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení od 01. 06. 1990 v sume 3.750,-Kčs. Pre výmeru
dôchodku mu bola zhodnotená doba 36 rokov a 11 mesiacov a 5 dní, z toho 20 rokov v I. kategórii a 16

rokov v II. kategórii. Pre zvýšenie dôchodku mu bola započítaná doba ďalšieho zamestnania po vzniku
nároku od 18. 05. 1989 do 31. 05. 1990.

Rozhodnutím Veliteľstva Východného vojenského okruhu v Trenčíne č. 48469 zo dňa 03. 08. 1990 bolo
rozhodnutie krajskej vojenskej správy potvrdené a odvolanie navrhovateľa zamietnuté z dôvodu, že

podľa platnej úpravy sa pre výšku starobného dôchodku započítava doba zamestnania od veku 18 rokov
do vzniku nároku na starobný dôchodok (§ 22 ods. 3 a § 133 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečení) navrhovateľovi bola započítaná doba zamestnania od 18. 05. 1952 do 17. 05. 1989,
vrátane, a táto doba predstavuje 36 rokov, 11 mesiacov a 5 dní. Doba od 01. 09. 1952 do 25. 09. 1952
nebola doložená, a preto nebola ani započítaná do doby zamestnania.

Doba po vzniku nároku na starobný dôchodok od 18. 05. 1989 do prepustenia zo služobného pomeru
31. 05. 1990 bola hodnotená ako ďalšia práca. Za túto dobu sa mu zvýšil dôchodok o 7 % priemerného
mesačného zárobku, čo predstavuje 268,-Kčs.

Zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, účinný pred 01. 01. 2004 bol všeobecným predpisom
sociálneho zabezpečenia, ktorý sa vzťahoval aj na vojakov z povolania na starobný dôchodok upravené
v 5. časti zákona č. 100/1988 Zb.

Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, v konaniach o nárokoch na

dávku a výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 01. 01. 2004 a o ktorých nebolo do
tohto dňa rozhodnuté sa rozhodne podľa predpisov účinných pred 01. 01. 2004.

Podľa § 142 ods. 4 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb., o dávke dôchodkového zabezpečenia vojaka z
povolania rozhoduje vojenský úrad sociálneho zabezpečenia.

Nárok na starobný dôchodok navrhovateľovi vznikol podľa predpisov účinných pred 01. 01. 2004, ktoré
vzhľadom na citované ustanovenia, príslušnosť sociálnej poisťovne na rozhodnutie o tomto nároku
vylučujú.

Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu ako aj vyššie citovaných zákonných ustanovení krajský súd
sa stotožnil so závermi správneho orgánu, a preto rozhodnutie zo dňa 31.12.2013 ako vecne správne
potvrdil podľa § 250q ods. 2 O. s. p.Navrhovateľovi súd nepriznal náhradu trov konania, pretože nemal v konaní úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní, odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného

súdu, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.