Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. január 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/15/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5610207239
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5610207239.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny

Nemravovej, členov senátu JUDr. Ivany Nemčekovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu:
LEŠKO, spol. s r.o., so sídlom Krásna Hôrka, Staničná 189, 027 44 Tvrdošín, IČO: 36 378 054,
zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Petrom Vevurkom, advokátom, so sídlom S. XXX/XX, XXX XX
J., proti žalovanému: PROCAR, a.s., so sídlom Demänovská ul. 800, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36
384 992, zastúpenému právnou zástupkyňou JUDr. Dianou Hrončekovou, advokátkou, so sídlom H. XX
E, XXX XX G. G., v konaní o odstránenie vady a zaplatenie 1.325,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/216/2010-260 zo dňa 17.09.2014,

takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 9Cb/216/2010-260 zo dňa 17.09.2014 p o t v
r d z u j e .

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. Vyslovil, že o náhrade trov prvostupňového
konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zák.
č. 513/1991 Zb. (ďalej aj len „OBZ“), § 560 ods. 1, 2, 3 OBZ, § 562 ods. 2 OBZ, § 564 OBZ, §
437 OBZ, § 440 OBZ, § 373 OBZ okresný súd žalobu zamietol. V odôvodnení napadnutého rozsudku
okresný súd uviedol, že žalobou doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš 31.8.2010 sa žalobca
domáhal, aby okresný súd rozhodol, že žalovaný je mu povinný do 30 dní od právoplatnosti rozsudku
odstrániťvadumotorapojehozadretí,vykonanímbezplatnejopravymotoraťahačanávesov-RENAULT
Prémium 384 4x2 T, ev. č. TS376AA, VIN: VF622GVA0C0003427. Žalovaný je mu povinný zaplatiť sumu

1.325,- Eur a trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o dielo vykonal žalovaný pre
žalobcu opravu nákladného motorového vozidla v dňoch od 19.1.2010 do 1.2.2010. Predmetom opravy
bola aj výmena ojničných ložísk, čo vyplývalo z faktúry žalovaného č. 1032050119 zo dňa 29.1.2010,
ktorou žalovaný fakturoval vykonanú opravu. Žalobca prevzal od žalovaného vozidlo po vykonanej
oprave dňa 1.2.2010. Dňa 25.2.2010 došlo pri prevádzke ťahača návesov k poruche vozidla v Českej
republike, zadretiu motora - zadretiu ložísk na kľukovom hriadeli v dôsledku vadne vykonanej opravy.
Žalobca reklamoval - notifikoval - dal správu o výskyte vady listom zo dňa 25.2.2010 a listom zo dňa

16.3.2010 žiadal žalovaného o bezplatné odstránenie vady uvedením do predošlého stavu. Žalovaný
listom zo dňa 2.3.2010 odmietol zodpovednosť za vadu. Žalovaný podľa žalobcu pri výmene ojničných
ložísk nepostupoval s odbornou starostlivosťou, v dôsledku čoho došlo následne k poruche mazania
a následnému zadretiu motora. Výskyt vady mal byť podľa žalobcu oprave je v priamej a príčinnejsúvislosti s opravou motora - výmeny ojničných ložísk, kedy bolo povinnosťou pri tejto výmene vzhľadom
na počet najazdených kilometrov uskutočniť aj brúsenie ojničných čapov na najbližší normovaný
rozmer podľa opotrebovania a použiť k tomu zodpovedajúcu rozmerovú sadu ložísk. Z odborného

vyjadrenia znalca z odboru doprava cestná, strojárstvo, Ing. Štefana Horvátha č. 013/2010 vyplývalo,
že k poškodeniu ojničných a hlavných ložísk motora došlo v dôsledku použitia nesprávneho rozmeru
ojničných ložísk vo vzťahu na opotrebovanosť ojničných čapov na kľukovom hriadeli. Dodaním diela s
vadamiporušilžalovanýzmluvunepodstatnýmspôsobomažalobcasiužalovanéhouplatnilodstránenie
vady uvedením do predošlého stavu (listom zo dňa 18.5.2010). Žalobcovi v súvislosti s uplatneným

právom zo zodpovednosti za vady vznikli náklady spočívajúce v zaplatení služieb za odťah ťahača v
Českej republike spoločnosťou R Malex s.r.o. Veľké Mezíříčí, ktorú službu mu fakturoval faktúrou č.
10240010 zo dňa 1.3.2012 na sumu 409,- Eur. Odťah návesu a rozvoz tovaru na návese vykonal Anton
JakubjakAutodoprava,Novoť,nazákladeobjednávkyžalobcuč.12/2010zodňa26.2.2010atútoslužbu
vyúčtoval žalobcovi faktúrou č. 201000089 zo dňa 2.3.2010 na sumu 916,- Eur. Žalobca obe faktúry
zaplatil. Žalobcovi vznikla škoda v priamej a príčinnej súvislosti s vyskytnutím vady motora ťahača po

oprave spolu vo výške 1.325 Eur, za ktorú podľa žalobcu zodpovedá žalovaný.

Okrem výsluchu účastníkov okresný súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s „obsahom
listín v spise z čl. 1-230, najmä odborným vyjadrením Ing. Štefana Horvátha čl. 3-6, fotokópiami faktúr
daňových dokladov čl. 7-8, fotokópiou reklamácie z 25. 2. 2010 čl. 8/rub, fotokópiou reklamácie z 2.

3. 2010 čl. 9, fotokópiou reakcie odporcu na reklamáciu z 2. 3. 2010 čl. 9/rub, fotokópiou reklamácie
zo 16. 3. 2010 čl. 10, fotokópiou reakcie odporcu na reklamáciu z 12. 4. 2010 čl. 11 (ktoré listiny
čl. 7-11 sú súčasťou odborného vyjadrenia Ing. Štefana Horvátha, ktorý je znalcom v odbore cestnej
dopravy čl. 11/rub), ďalej výpismi z obchodného registra účastníkov konania zverejnenými na internete
čl. 13-14, fotokópiou objednávky navrhovateľa na ťahač návesu a prepravu zo dňa 26. 2. 2010 čl.

15, fotokópia faktúry úhrady za sťahovanie návesu čl. 16, fotokópia faktúry za odtiahnutie vozidla čl.
17, výpismi z obchodného registra účastníkov konania zverejnenými na internete čl. 23-25, znaleckým
posudkom č. 1/2010 Prof. Ing. Vladimíra Hlavňu, PhD. čl. 38-64, znaleckým posudkom 024/2012
súdom ustanoveného znalca Ing. Stanislava Chomu čl. 103-121 a doplnením znaleckého posudku
č. 1 čl. 204-221, ktorý bol vypočutý na pojednávaniach 21. 1. 2013 (čl. 153-156) a 17. 9. 2014

(čl. 231-239), vyjadrením navrhovateľa k doplneniu znaleckého posudku čl. 229-230“. Okresný súd
nevykonaldokazovanievýsluchomsvedkaZ.S.,ktoréhovýsluchnajskôrnavrholžalovanýaodvýsluchu
následne upustil (č.l. 75 spisu). Neskôr navrhol vypočuť svedka Z. S. (vodiča nákladného motorového
vozidla) žalobca, „ale napriek písomnému predvolávaniu svedka, ako aj telefonickému predvolávaniu
svedka,aniuloženejporiadkovejpokutesajehoúčasťnepodarilozabezpečiť.Svedokmalbyťvypočutýk

vedeniumotorovéhovozidlapredprejavenímsaporuchy.Súddôkazvýsluchomtohtosvedkanevykonal,
lebo pre odborné posúdenie súdnym znalcom (technického stavu motora) už nebol nevyhnutný.“
Okresný súd konštatoval, že predmetom konania bol nárok žalobcu titulom zodpovednosti za vady diela
(opravy), ktorú si žalobca uplatnil ako porušenie zmluvy nepodstatným spôsobom a žiadal odstrániť
vadu (vykonanie bezplatnej opravy). Pohľadávka žalobcu titulom náhrady škody za odťah motorového

vozidla, ktoré bolo nepojazdné po poruche motora do najbližšieho autoservisu (409,- Eur) a za prepravu
návesu ťahača s naloženým tovarom treťou osobou po poruche motora ťahača žalobcu (916,- Eur),
spolu 1.325,- Eur.

Okresný súd konštatoval, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že sú podnikatelia (§ 2 ods. 2 písm. a)

OBZ) a ich záväzkový vzťah (zo zodpovednosti za vady a náhradu škody) sa týka ich podnikateľskej
činnosti (§ 261 ods. 1 OBZ). Žalovaný v právnom postavení zhotoviteľa vykonal pre žalobcu v
právnom postavení objednávateľa opravu nákladného motorového vozidla žalobcu -ťahača návesov
zn. RENAULT Prémium 384 4x2T, VIN: VF622GVA0C0003427, evidenčné číslo: TS 376 AA. Podľa
zákazkového listu si dňa 19.1.2010 objednal žalobca u žalovaného kontrolu chladiacej sústavy z dôvodu

straty chladiacej zmesi v okruhu chladenia a stúpania hladiny oleja v motore po odstavení vozidla na
dlhšiu dobu. Oprava bola vykonaná 20.1.2010 a žalovaný zistil únik chladiacej zmesi z chladiča. Medzi
účastníkmi nebolo sporné, že žalobca prevzal po oprave motorové vozidlo dňa 1.2.2010. Právo na
zaplatenie opravy si uplatnil žalovaný vystavením faktúry - daňového dokladu č. 1032050119 zo dňa
29.1.2010, splatnej 1.2.2010 na sumu 5.148,44 Eur vrátane DPH, ktorá faktúra obsahovala špecifikáciu

plnení poskytnutých žalovaným žalobcovi v materiáli a prácach. Dňa 25.2.2010 došlo k poruche motora
ťahača návesov žalobcu v Českej republike na spiatočnej jazde zo Spolkovej republiky Nemecko na
diaľniciD1,priHumpolci,keďvodičmotorovéhovozidlažalovanémuoznámil,žepočulhlukpodmotorom
a zastal na najbližšom odstavnom mieste, následne na žiadosť žalobcu vykonal R Malec s.r.o., Karlov153, Veľké Meziříčí 594 01, Česká republika, IČO: 25 59 63 14 diagnostickú prehliadku motorového
vozidla žalobcu s ďalšími prácami a materiálmi vrátane odtiahnutia vozidla do prevádzky servisu. Medzi
účastníkmi nebolo sporné, že žalobca bol žalovaným upozornený na nutnosť výmeny motorového

oleja, ale žalobca sa rozhodol, že výmenu oleja žalovaný nevykoná a olej si vymení žalobca sám, čo
podľa svojho vyjadrenia žalobca po jazde na predmetnom nákladnom motorovom vozidle z prevádzky
žalovaného (v Žiline) vo svojej prevádzke (garáži) urobil. Žalobca „tvrdil vadné vykonanie opravy pri
výmene ojničných ložísk, v dôsledku ktorej došlo k poškodeniu motora zadretím ložísk na kľukovom
hriadeli. Odporca popieral vadné plnenie pri oprave (výmene ojničných ložísk).“

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že listom zo dňa 25.2.2010 oznámil žalobca žalovanému poruchu
motorového vozidla po vykonanej oprave zo dňa 1.2.2010, ktorá sa prejavila 25.2.2010 po najazdení
1728km,keďvodičzistilbúchaniemotoraapoklestlakuoleja,vdôsledkuktorejmuselodstaviťmotorové
vozidlo na odstavnom parkovisku na D1 v Českej republike pri Humpolci. Žalobca žiadal odstránenie
„poruchy“. Následne listom zo dňa 2.3.2010 oznámil žalobca žalovanému, že na svoje náklady

zabezpečil rozvoz tovaru naloženého v návese, ktorý bol pripojený na ťahač, ktorý pre poruchu motora
nemohol pokračovať v jazde, za odtiahnutie ťahača zaplatil 409,- Eur. Porucha ťahača bola spôsobená
zadretím kľukového hriadeľa na všetkých ložiskách a s odkazom na uplatnenie zodpovednosti za vady
zo dňa 25.2.2010 žiadal „odstránenie poruchy“. Listom zo dňa 2.3.2010 oznámil žalovaný žalobcovi,
že poškodenie hlavných ložísk kľukového hriadeľa bolo spôsobené bežným opotrebovaním vozidla,

ktoré malo najazdené okolo 1.160.000 km. Žalovaný prostredníctvom povereného pracovníka odmietol
uplatnenie zodpovednosti za vady diela - opravy. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že objednávateľ
uplatnil práva zo zodpovednosti za vady riadne a včas (§ 562, § 437 OBZ) odstránením vady opravy
motora.

V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že medzi účastníkmi bolo sporné, či
oprava motora bola vykonaná riadne a či v dôsledku opravy motora došlo k jeho poškodeniu. Na
preukázanie svojich tvrdení predložil žalobca odborné vyjadrenie č. 013/2010 Ing. Štefana Horvátha,
znalca zapísaného do zoznamu znalcov v odbore cestnej dopravy, strojárstva zo dňa 3.5.2010 (bez
vykonanej ohliadky motorového vozidla). Pri oprave došlo aj k výmene ojničných ložísk, čo vyplýva zo

špecifikácie vo faktúre vystavenej žalovaným. Podľa vyjadrenia Ing. Štefana Horvátha pri najazdených
1.160.416 km nebola možná len výmena ložísk bez úpravy opotrebovaných čapov a následne použitie
ložísk príslušného normovaného rozmeru. Ojničné čapy bolo potrebné brúsiť na najbližší normovaný
rozmer podľa opotrebovania a použiť tomu zodpovedajúcu rozmerovú sadu ložísk. Ing. Štefan Horváth
vychádzal z korešpondencie medzi objednávateľom a zhotoviteľom, z ktorej vyplývalo, že takýto postup

nebol dodržaný a dôsledkom toho bolo použitie sady ložísk, ktoré rozmerovo negarantovali potrebné
predpísané vôle medzi čapom a ložiskom, čo bola príčina neskoršieho zadretia ložísk na kľukovom
hriadeli. A ak došlo k poškodeniu aj hlavných ložísk zadretím ojničných ložísk, mohlo dôjsť k poruche
mazania, keď sa tlakový olej nedostal na hlavné ložiská, čo bola príčina následného poškodenia.
Ing. Štefan Horváth uviedol, že k poškodeniu ojničných aj hlavných ložísk motora došlo v dôsledku

použitia nesprávneho rozmeru ojničných ložísk vo vzťahu na opotrebovanosť ojničných čapov na
kľukovom hriadeli. Zhotoviteľ mal postupovať pri oprave tak, že po premeraní rozmerových parametrov
na ojničných čapoch kľukového hriadeľa mal určiť najbližšie možný rozmer a na tento bolo potrebné
zabezpečiť presné brúsenie ojničných čapov a tomuto rozmeru dodať príslušnú rozmerovú sadu ložísk a
previesť montáž. Keďže Ing. Štefan Horváth nebol osobne pri demontáži motora, uvádzal iba všeobecné

stanovisko, ktoré zodpovedá potrebe kvalitnej opravy motora výmeny ojničných ložísk. Ďalej uviedol,
že zhotoviteľ nedodržal normotvorný postup výmeny ojničných ložísk, lebo nepoužil správnu rozmerovú
sadu ložísk a neupravil opotrebované ojničné čapy na zodpovedajúci rozmer. Na preukázanie svojich
tvrdení predložil zhotoviteľ (žalovaný) znalecký posudok 1/2010 znalca v odbore doprava cestná Prof.
Ing. Vladimíra Hlavňu, PhD. zo dňa 23.11.2010 na posúdenie príčiny poškodenia motora po vykonanej

oprave, ktorý aj fyzicky vykonal ohliadku poškodeného motora vo Valaskom Meziříčí. Znalec uvádzal
príčinu opravy motora stratou chladiacej zmesi v okruhu chladenia stúpanie hladiny oleja v motore, po
odstavení vozidla na dlhšiu dobu. Pri oprave boli vymenené ojničné ložiská a po dokončení montáže
motora bola do neho naliata pôvodná olejová náplň. Po prevzatí vozidla z opravy v Žiline objednávateľ
s ním vykonal jazdu do Tvrdošína a až následne vymenil olejovú náplň v motore za novú. Vodič po

zisteníporuchymotoraodstavilvozidlonanajbližšomodstavnomparkovisku.Pridiagnostikemotorabolo
zistené poškodenie zadretím ložísk kľukového hriadeľa. Príčiny poruchy podľa znalca boli: olej v motore
bolchemickyznehodnotenýchladiacoukvapalinouužpredopravou,čosnajväčšoupravdepodobnosťou
hraničiacou s istotou spôsobilo prvotné poškodenie nielen ojničných, ale aj hlavných ložísk kľukovéhohriadeľa. Výmenu ojničných ložísk robil zhotoviteľ následne na základe zistenia ich poškodenia pri
výmene vložených valcov a ak boli dodržané technické podmienky pre výmenu a montáž danej
výrobcom, proti postupu zhotoviteľa nemožno namietať. Hlavné ložiská neboli kontrolované, nebolo to

predmetom zákazky. Motor nemal byť prevádzkovaný so znehodnotenou olejovou náplňou, čo je možné
pokladať za začiatok poškodzovania ojničných a hlavných ložísk. Výmenu oleja mal podľa manuálu
vykonaťzhotoviteľanieobjednávateľ.Privýmenechemickyznehodnotenéhoolejabolonutnévymeniťaj
olejový filter a prepláchnutie motora za účelom odstránenia zostatku znehodnoteného oleja a prečistenia
mazacejsúpravymotora.Pozisteníporuchymotora(poklesetlakuabúchaní)bolonutnémotorokamžite

zastaviť a zistiť príčinu poruchy, ako udávajú základné pravidlá obsluhy a nie ísť vozidlom na najbližšie
odstavné parkovisko. Inak by poškodenie motora nebolo také rozsiahle. Znalec zistil, že hlavné ložisko
bolo totálne poškodené z obidvoch strán, poisťovací výčnelok bol zdeformovaný, ložisko bolo pootočené
a bol prekrytý prítok mazacieho oleja, čím bolo zabránené prietoku oleja k ojničným ložiskám. Ojničné
ložiská vykazovali opotrebenie po celom obvode a na hlavných aj ojničných čapoch kľukového hriadeľa
boli ryhy spôsobené suchým trením. Príčinou poškodenia motora po oprave bola jeho prevádzka na

znehodnotení mazací olej, prevádzka motora po signalizácii poklesu tlaku a buchotu motora, prípadné
nevykonanie opravy (výmeny ojničných ložísk) podľa výrobcom predpísaného technologického postupu
v kombinácii s predchádzajúcimi dvoma možnosťami. Objednávateľom požadovaná oprava úniku
chladiacej kvapaliny do mazacieho oleja bola vykonaná riadne. Okrem toho, po zistení poškodenia
ojničných ložísk, boli tieto vymenené. Dodržanie technologického postupu daného výrobcom pri výmene

ojničnýchložískniejespätnetechnickyskontrolovateľnéamaloísťoodmeranieaposúdeniepotrebných
geometrických rozmerov, porovnanie ich s výkresovými hodnotami, rozhodnutie sa podľa manuálu,
výkon úkonu daný manuálom - návrh ojničných ložísk zodpovedajúcich rozmerov a ich montáž.
Výmena ojničných ložísk patrí k bežnej činnosti servisných technikov a pri bežných servisných úkonoch
sa nerobí záznam. Následné poškodenie motora po vykonanej oprave nie je v priamej príčinnej

súvislosti s vykonanými úkonmi pri oprave. Pri spochybnení kvality výmeny ojničných ložísk by sa
tento úkon mohol spolupodieľať na následnom poškodení motora. Motor sa nemal prevádzkovať na
znehodnotený mazací olej (zo Žiliny do Tvrdošína), objednávateľ mal súhlasiť s navrhnutou výmenou
oleja so súvisiacimi úkonmi výmeny filtrov a prepláchnutia motora, motor nemal byť prevádzkovaný po
signalizácii poklesu tlaku oleja a buchotu z motora, keď vodič jazdil po najbližšie odstavné parkovisko.

Prípadné nedodržanie postupu opravy nepoužitím správnej sady ložísk a neupravením opotrebovaných
ojničných čapov by nekvalitná oprava v kombinácii s predchádzajúcimi možnosťami urýchlila proces
následného poškodenia. K odbornému vyjadreniu Ing. Štefana Horvátha znalec uviedol, že neberie
do úvahy všetky relevantné podklady a je zamerané iba na výmenu ojničných ložísk bez zohľadnenia
prvotnej požiadavky objednávateľa a chronológie všetkých skutočností. Ing. Štefan Horváth neuvádzal

konkrétne rozmery použitých ložísk a ani opotrebovaných čapov, iba všeobecne konštatoval bez možnej
kontroly správnosti. Ing. Štefan Horváth technický dôkaz o tom, že nebol dodržaný normovaný postup
výmeny ložísk neuviedol, použitý postup neoveroval v servise, preto tvrdenie o rozmerovej sade, úprave
ojničných čapov na zodpovedajúci rozmer možno pokladať za všeobecné a pre opravu za technicky
nepreukázané.

Keďže odborné vyjadrenie predložené žalobcom bolo v rozpore so znaleckým posudkom predloženým
(objednaným) žalovaným a pre posúdenie sporných tvrdení účastníkov konania boli potrebné odborné
znalosti, tak okresný súd ustanovil súdneho znalca Ing. Stanislava Chomu, ktorý podal písomný
znalecký posudok 042/2012 zo dňa 20.6.2012, písomné doplnenie č. 1 znaleckého posudku zo dňa

28.2.2014.Okresnýmsúdomustanovenýznalecbolvypočutýnapojednávaniachkznaleckémuposudku
i jeho doplneniu. V záveroch znaleckého posudku v spojení s doplnením znaleckého posudku súdny
znalec uviedol, že na hlavných a ojničných ložiskách sú zjavné stopy mechanického aj tepelného
znehodnotenia kompozitných trecích materiálov, klzných plôch veľkého rozsahu. Takéto poškodenie
mohlo vzniknúť iba vplyvom náhleho komplexného vplyvu na celý kľukový mechanizmus motora, a

to náhlym nedomazávaním súvisiacim či už s nedostatkom motorového oleja alebo náhlou poruchou
cirkulácie (obehu) motorového oleja cez systém mazania a filtrácie. Jednoznačnou technickou príčinou
poškodenia ojničných a hlavných ložísk bolo nedostatočné mazanie kľukového mechanizmu motora
následným suchým trením a následnou nestabilitou uloženia panvičiek hlavných a ojničných ložísk
(pootočenie v uložení domcov). Nedostatočné mazanie kľukového mechanizmu mohlo vzniknúť: 1/

prevádzkou ťahača na znehodnotenom oleji pred i po oprave, 2/ prevádzkou ťahača po signalizácii
poklesu tlaku, je pravdepodobné, že daný problém sa prejavoval rôznymi akustickými a vibračnými
vplyvmi, ktoré mohli byť subjektívne vodičom ťahača jednoznačne rozpoznateľné, 3/ nedostatočné
mazanie mohlo nastať aj v príčinnej súvislosti s inou sporadickou poruchou súvisiacou s technickouživotnosťou jednotlivých súčastí, nadmerným opotrebovaním alebo aj vplyvom inej okolnosti, napríklad
uvoľnením karbonizovaných usadenín a iných nečistôt v sekundárnom obehu motorového oleja a
upchatímmotorovéhokanálika,miestnemuzlyhaniuhraničnejtolerancieakejkoľvekintegrovanejsúčasti

mazania a jej opotrebenia, tiež vzhľadom na vek a kilometrový výkon vozidla v príčinnej súvislosti s
nadmerným zaťažením motorového agregátu nákladného motorového vozidla. Prevádzka nákladného
motorového vozidla s deklarovaným kilometrovým výkonom ako posudzované nákladné motorové
vozidlojespojenésozvýšenýmrizikomvýskytuakýchkoľvekporúch,ktorýchvplyvnacelkovúprevádzku
ťahača môže byť významný, pričom tieto poruchy môžu mať náhodný a sporadický charakter a

je komplikované následne ich objektívne identifikovať. „Nebol zistený jediný technický dôkaz, že k
náhlej poruche nedostatočného mazania kľukového mechanizmu došlo v dôsledku vykonanej opravy
zhotoviteľom výmenou ojničných ložísk, či v dôsledku akéhokoľvek iného servisného zásahu pri
vykonanej oprave zhotoviteľom.“ Súdny znalec vyčerpávajúco argumentoval závery svojho znaleckého
posudku reagujúc na argumentáciu žalobcu. Najmä sa podrobnejšie vyjadril, aký vplyv na prevádzku
motorového vozidla by mohlo mať použitie nevhodnej montážnej sady ojničných ložísk. Po montáži

nevhodnej sady ojničných ložísk by nastal hneď problém s prevádzkou automobilu a nie až po odjazdení
približne 1700 km, lebo na ojničnom púzdre by nastali také tlaky, že auto nemohlo úplne bez problémov
odjazdiť taký počet kilometrov. Ak bola aj použitá sada výbrusových ojničných ložísk, ktorá mu bola
predložená k znaleckému skúmaniu, táto by nemala žiadny vplyv na prevádzku vozidla, hoci použitie
nevhodnej sady ložísk má vplyv na životnosť a prevádzku motora. Súdny znalec nenašiel žiadny priamy

technický dôkaz, že poškodenie vozidla je v priamej príčinnej súvislosti s vykonanou opravou. Pri
ohliadke mal k dispozícii demontované ložiská, ktoré boli v takom technickom stave, že ich meranie
bolo technicky nemožné a nepresné. Po oprave sa robí skúška voľným pootáčaním kľukového hriadeľa
k zisteniu možných pasívnych odporov pri prevádzke a pokiaľ by bola použitá čo i len jedna sada
ojničných ložísk s nevhodným rozmerom, voľné pootáčanie by nebolo možné. Ak by takáto skúška

nebola spravená, prevádzka vozidla by určitý čas bola možná, ale k poruche, ktorá sa prejavila na
vozidle, by došlo skôr a „v súčasnosti nie je technicky preukázateľne, či sa pri oprave urobila skúška
voľným pootočením kľukového hriadeľa. Takáto miera znehodnotenia, ako sa prejavila na motore po
oprave, má príčinu inde, ako vo vykonanej oprave, napríklad sporadickej poruche nedomazávania alebo
kvalite motorového oleja. Disproporciu medzi fakturovanými ojničnými ložiskami a použitými ojničnými

ložiskami, ktoré mali iné katalógové čísla súdny znalec uviedol, že pri ohliadke mu bolo predložených
5 kusov panvičiek ojničných ložísk číslom 5010359940, ktoré sú alternatívou k fakturovaným č.
5001858552, čo bolo potvrdené z katalógov RENAULT-u a z nezávislých katalógov. Ide o identické diely,
ktoré majú inú referenciu, ale sú identicky rozmerovo a typovo použiteľným dielom, ako fakturovaná
položka. Bežne je na obale označená jedna referencia a v obale je diel, ktorý môže mať iné objednávacie

číslo. Pri demontáži zistil, že jedna panvička ojničného ložiska bola vybrúsená referenčného čísla
50018558949, ku ktorému je alternatívne číslo 5001847982 a ide o zhodný (identický) diel. Takémuto
prečíslovaniudochádzaajuinýchznačiekakoRENAULT.Navrhovateľtvrdil,žeznalecsadopustilomylu
v tom, že hrúbka steny panvičky je väčšia o 0,25 milimetra. Znalec objasnil, že ide o ojničné ložisko
prvého výbrusového rozmeru ojničného čapu o úchylke -0,25 mm.“ Čo bolo logické, že z ojničného čapu

sa berie, preto je uvedené - 0,25 a preto musí byť ložisko širšie o 0,25 mm. Potvrdil, že na základe
znaleckého dokazovania bolo preukázané, že jedna sada ojničného ložiska bola použitá nevhodne. Ani
jeden ojničný čap prebrúsený nebol. Či jedna sada bola s hrúbkou steny väčšou o 0,25 mm, možno
iba predpokladať, že to tak bolo podľa objednávacieho referenčného čísla, ktoré deklarovalo, že ide
o jednu výbrusovú sadu panvičiek. On si výbrusovú sadu zapožičal priamo z RENAULTU a zistil, že

je to štandardná sada a výbrusová sada panvičiek a v priebehu znaleckého skúmania zistil paradox,
že výbrusová štandardná sada má rovnakú hrúbku. Hodnota 2,48 mm zodpovedá tabuľkovej hodnote
a pri meraní výbrusovej sady očakával hodnotu 2,61 mm. Niekoľkonásobným meraním rozličnými
meracími prístrojmi sa takáto hrúbka nepreukázala. Preto výbrusová sada a štandardná sada sú v
podstate rozmerovo rovnaké podľa zapožičaných vzoriek, ktoré mal k dispozícii. Očakával, že panvičky

výbrusovej sady budú o dvanásť stotín milimetra hrubšie. Pri montáži by použitie takejto sady nemalo
žiaden vplyv na prevádzku toho ktorého ojničného čapu. Auto však bolo prevádzkované bez nejakých
významných prejavov porúch po vykonanej oprave a pokiaľ by bola použitá nevhodná sada ojničných
ložísk na kľukový hriadeľ (výbrusová), ktorý je štandardného rozmeru, už pri prvotnej montáži a
pretočením kľukového hriadeľa by bol problém s pohyblivosťou kľukového hriadeľa. Pri vozidle, ktoré

má najazdené viac ako milión kilometrov, môžu nastávať sporadické poruchy všeobecného a lokálneho
charakteru, ktoré nie je možné z technického hľadiska predpokladať. Okresný súd dospel k záveru,
že po odbornej stránke sa súdny znalec vysporiadal s argumentáciou žalobcu s odkazom na odbornévyjadrenie Ing. Štefana Horvátha predloženého žalobcom, ako aj argumentáciou žalovaného s odkazom
na znalecký posudok Prof. Ing. Vladimíra Hlavňu, PhD.

Pokiaľ žalobca žiadal kontrolný znalecký posudok Ústavom súdneho inžinierstva, Žilinskej univerzity
v Žiline, tak okresný súd tento dôkaz nevykonal, lebo znalecký posudok predložený žalovaným
a znalecký posudok okresným súdom ustanoveného znalca nebol v rozpore a ani jeden zo
znaleckých posudkov neurčil ako jednoznačnú príčinu poškodenia motora následného motorového
vozidla navrhovateľa vykonanou opravou žalovaného. Nebola zistená príčinná súvislosť medzi opravou

vykonanou žalovaným a následným poškodením motora nákladného motorového vozidla.

Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenie
o vadnom plnení žalovaného zo zmluvy o dielo vykonaním opravy. Aby bol žalobca úspešný aj v
časti náhrady škody, museli by byť splnené všetky tri predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu: 1/
protiprávny úkon, 2/vznik škody, 3/príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody.

Protiprávnym úkonom by bolo porušenie právnej povinnosti žalovaného pri vykonávaní opravy, ktorá mu
ale preukázaná nebola. Žalobcovi by vznikla škoda za odťah ťahača do najbližšieho servisu v Českej
republike 409,- Eur a za odtiahnutie návesu ťahača s tovarom vo výške 916,- Eur, spolu 1.325,- Eur po
poruche na motore ťahača. Keďže však nebolo preukázané porušenie povinnosti pri vykonávaní opravy
žalovaným, neexistuje ani kauzálny nexus medzi (nepreukázaným) protiprávnym úkonom a škodou,

ktorá vznikla žalobcovi. Okresný súd žalobu celkom zamietol tak v časti uplatnenej zodpovednosti za
vady diela ako aj náhrady škody. O trovách prvostupňového konania okresný súd rozhodol podľa § 151
ods. 3 OSP.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby krajský súd

napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.
Namietal, že okresný súd vo svojom rozhodnutí pochybil, keď žalobu žalobcu zamietol. Rozsudok
okresného súdu vychádzal podľa žalobcu z neúplne zisteného skutkového stavu, pretože „okresný súd
nevykonal žalobcom navrhnuté dôkazy a to kontrolný znalecký posudok, ktorý žalobca navrhol vykonať
po výsluchu znalca ako aj výsluch svedka, vodiča nákladného motorového vozidla Z. S..“ Nedostatočne

sa vyporiadal s vykonanými dôkazmi, najme stanoviskom žalobcu k znaleckému posudku č. 024/2012
a jeho doplneniu, ktoré v písomnej forme doručil okresnému súdu na pojednávaní dňa 17.9.2014, z
ktorého písomného vyjadrenia bolo nesporné, že znalec sa dopustil v znaleckom posudku nepresností,
ktoré potom vo vzájomných súvislostiach nekorešpondovali so záverom znaleckého posudku. „Znalec
v posudku pripúšťa, že žalovaný pri oprave použil nesprávnu sadu ojničných ložísk, znalec však túto

skutočnosť vo svojom posudku „bagatelizoval„ hoci už z odborného vyjadrenie Ing. Horvátha vyplýva,
že práve použitie nesprávnej sady ložísk pri ich výmene je príčinou poruchy -zadretia motora. Tomuto
názoru zodpovedá aj záver znaleckého posudku Ing. Hlavňu (odpoveď na úlohu č. 5), ktorý konštatoval,
že ak by bola spochybnená kvalita výmeny ojničných ložísk tak potom tento úkon sa mohol podieľať
na následnom poškodení motora. Znalec Ing. Choma uviedol, že došlo k použitiu iných ložísk ako

sú uvádzané vo fakturácii a nevedel k tomu tiež zaujať stanovisko. Porovnávanie referenčnej vzorky
znalcom na prvý výbrus s namontovanými ložiskami, ktoré údajne mali tie isté hodnoty, je absurdné,
lebo tieto hodnoty musia byť iné vzhľadom na obrúsenie hriadeľa a čapu, na ktoré sa montuje. Keďže
ložisko určené na prvý výbrus musí byť logicky hrubšie. Ak sa zistilo, že bolo použité takéto ložisko,
tak znalec nezodpovedal na otázku ako je možné, že takto použité ložisko nespôsobilo prejavenú

vadu zadretie motora, keďže bolo hrubšie. Ak sa znalec vyjadroval, že k prejaveniu závady by došlo
v podstatne kratšom čase a nie až po 1700 km jazdy, tak treba uviesť aj to, že znalec uviedol, že
ak by bola z použitých sád iba jedna chybná, tak by sa vada prejavila po dlhšom čase. Je nesporné,
že k prejaveniu sa vady došlo až po odjazdení väčšieho počtu kilometrov, teda to korešponduje so
stanoviskom znalca.“ Podľa žalobcu a táto skutočnosť vyplývala aj z doposiaľ vykonaného dokazovania.

Žalovaným vykonaná oprava nebola vykonaná s odbornou starostlivosťou, lebo použité ojničné ložiská
nezodpovedali ojničným ložiskám uvedeným vo faktúre, ktoré skutočne použité ložiská nemuseli byť
rozmerovo vhodné, ale ich meranie nebolo spätne možné vzhľadom na ich stav, lebo bolí zničené.
Preto takýto neodborný postup je v priamej príčinnej súvislosti s následkom, t.j. poškodením motora.
A nepoužitie rovnakých ložísk potvrdil aj znalec. Závery okresným súdom ustanoveného znalca, podľa

ktorých nezistil príčinnú súvislosť s použitím rôznych ojničných ložísk s následkom, ktorý sa prejavil
poškodením motora, neboli pre žalobcu odborné a ani prijateľné a aj z uvedeného dôvodu žalobca
navrhol vykonať kontrolný znalecký posudok. Okresný súd návrh na vykonanie tohto dôkazu zamietol,
napriek tomu, že podľa žalobcu kontrolným znaleckým posudkom by sa preukázalo, že nie je možnépovažovať nedostatky pri oprave vozidla, iné ložiská, nezrovnalosti medzi fakturovanými a skutočne
použitými ložiskami, údajné iné značenie na obale ako v sa skutočnosti nachádzali v balení, tak ako ich
hodnotil znalec Ing. Choma „irelevantné".

Žalobca v odvolaní uviedol, že napadnutý rozsudok okresného súdu vychádza z neúplne zisteného
skutkového a nesprávneho právneho posúdenia veci a ani z odôvodnenia rozsudku nebolo možné
podľa žalobcu ustáliť, na základe čoho okresný súd dospel k svojmu rozhodnutiu, keď odôvodnenie
rozsudku obsahuje len opísanie jednotlivých výpovedi, resp. opis predložených posudkov a odborného

vyjadrenie a citoval § 157 ods. 2 OSP. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu,
za porušenie práva na tzv. spravodlivé súdne konanie je potrebné považovať aj nedostatok riadneho
a vyčerpávajúceho odôvodnenia rozhodnutia súdu. Neuvedenie konkrétnych úvah v odôvodnení
rozhodnutia súdu vylučuje možnosť vecného preskúmania rozhodnutia súdu odvolacím súdom a aj
možnosť, aby účastník konania posúdil ako súd v jeho veci vyložil a aplikoval príslušné právne predpisy
a akými právnymi úvahami sa súd spravoval pri svojom rozhodovaní. Podľa žalobcu odôvodnenie tohto

rozsudku nespĺňalo predmetné kritéria, pretože je iba popisné. „Tým že nami navrhnuté dôkazy neboli
vykonané súd nedostatočne zistil skutkový stav veci, čo je odvolací dôvod podľa § 221 ods. 1 písm.
h) OSP. V ostatnom sa pridržiavam skutočností uvedených v mojich doterajších ústnych prednesov a
písomných vyjadrení v tomto konaní.“ Navrhol, aby Krajský súd v Žiline napadnutý rozsudok okresného
súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v podaní právneho zástupcu, ktorý
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 17.09.2014 považoval za vecne správny, spĺňajúci
náležitosti § 157 ods. 1 a 2 OSP. Zdôraznil, že žalobca sa v konaní domáhal voči žalovanému
nároku z titulu náhrady škody na nákladnom motorovom vozidle prevádzkovanom po čase jeho

technickej životnosti. Tvrdenia, že za vzniknuté totálne devastačné poškodenie motora predmetného
motorového vozidla zodpovedá žalovaný, žalobca nepreukázal. Nositeľom dôkazného bremena bol
žalobca. V rámci predmetného konania, v ktorom bolo vykonané pomerne rozsiahle dokazovanie, a
to aj cestou súdnoznaleckého skúmania nebolo preukázané, že „oprava vykonaná zo strany našej
spoločnosti na predmetnom motorovom vozidle bola vykonaná vadne k totálnemu devastačnému

poškodeniu motora došlo v dôsledku príčinnej súvislosti s vadne vykonanou opravou predmetného
motorového vozidla zo strany našej spoločnosti - odporca nesie zodpovednosť za následok, ktorý
na predmetnom motorovom vozidle nastal spočívajúci v totálnom devastačnom poškodení motora.“ V
danom prípade ide o posúdenie odbornej otázky. Zo strany žalovaného bol preto v konaní predložený
listinný dôkaz - znalecký posudok Prof. Ing. Vladimíra Hlavňu, PhD. č. 1/2010, v ktorom sa konštatuje,

že oprava žalovaným bola vykonaná zodpovedne a dobre s tým, že postup žalovaného pri odstraňovaní
zákazníkom deklarovanej poruchy bol štandardný i s diagnostikou tesnosti a funkčnosti. V záveroch
znaleckého posudku sa znalec Prof. Ing. Hlavňa, PhD. v odpovedi na úlohu č. 5 vyjadril, tak že „Následné
poškodenie motora nie je v priamej príčinnej súvislosti s úkonmi vykonávanými pri oprave". V odpovedi
na zadanú úlohu č. 7 sa znalec vyjadril podrobne k tvrdeniam uvádzaným v odbornom vyjadrení

- znalecký úkon č. 013/2010 znalca Ing. Štefana Horvátha, ktoré bolo predkladané žalobcom. Vo
všeobecnosti bolo konštatované, že Ing. Horváth vo svojom odbornom vyjadrení nebral do úvahy všetky
relevantné podklady a ani neuvádzal konkrétne rozmery použitých ložísk ani opotrebovaných čapov, čo
znamenalo, že jeho všeobecné konštatovanie bolo bez možnej kontroly správnosti, súčasne neuvádzal
žiadny technický dôkaz o tom, že nebol dodržaný normovaný postup výmeny ložísk (možno rozumieť aj

postup deklarovaný výrobcom motorov). Použitý postup neoveroval v servise. „Jeho tvrdenia uvádzané
vo vyjadrení preto možno pokladať za všeobecné a pre predmetnú opravu za technicky nepreukázané.“
Vzhľadom na rozpornosť záverov uvádzaných Prof. Ing. Hlavnom, PhD. a Ing. Horváthom okresný
súd vyhovel návrhu žalobcu a nariadil znalecké dokazovanie znalcom Ing. Chomom. Zdôraznil, že
išlo o pomerne rozsiahle dokazovanie, v rámci ktorého znalec vykonal opakovanú ohliadku časti

rozobratého motora predmetného vozidla, a to aj za účasti obidvoch účastníkov konania, vykonal
meraniapríslušnýchkomponentov,kuktorýmskutočnostiamanáslednýmzisteniamsapodrobnevyjadril
vo svojom znaleckom posudku a jeho doplnení.

Okresným súdom ustanovený znalec Ing. Choma sa jednoznačne vyjadril, že nebol zistený jediný

technický dôkaz, že k náhlej poruche nedostatočného mazania kľukového mechanizmu došlo v
dôsledku vykonanej opravy zhotoviteľom výmenou ojničných ložísk, či v dôsledku akéhokoľvek iného
servisného zásahu pri vykonanej oprave zhotoviteľom. Tvrdenie žalobcu, že znalec vo svojom posudku
pripúšťa, že žalovaný pri oprave použil nesprávnu sadu ojničných ložísk, je účelové a tendenčnéa nezodpovedá vykonanému dokazovaniu, pričom odkázal na celú výpoveď znalca na pojednávaní
dňa 17.09.2014, ktorá bola priamo zaznamenávaná diktovaním znalca do diktafónu. Pokiaľ žalobca
spochybnil skutočnosti zistené vlastným skúmaním - meraním znalca, tak žalovaný v tejto súvislosti

poukázal na časť výpovede znalca podanej na pojednávaní dňa 17.09.2014, z ktorej vyplýva, že „Súdny
znalec k tabuľke č. 3 znaleckého posudku - doplnenia (čl. 213) uvádza: táto výbrusová sada, čo som
meral, bola zapožičaná priamo z Renaultu, aby som zistil, že či údaj výrobcu zodpovedá objektívnej
skutočnosti. Je tu štandardná sada a výbrusová sada panvičiek a teraz vznikol v priebehu znaleckého
skúmania, veľký paradox, ktorý som neviem technicky zdôvodniť, že meraním som zistil, že výbrusová

a štandardná sada má panvičiek rovnakú hrúbku. Toto ja technicky zdôvodniť neviem. Je tam na
fotkách aj vidno objednávacie čísla, ktoré dokazujú, že v jednom prípade, ide o štandardnú sadu,
v druhom o výbrusovú. Hodnota 2,48 presne zodpovedá tabuľkovej hodnote z tabuľky č. 2 2,485 s
prihliadnutím na neistotu merania. Ale pri meraní výbrusovej sady som očakával hodnotu 2,61. Ale
meraním niekoľkonásobným a dvoma rozličnými meracími prístrojmi sa táto hrúbka nepreukázala. Preto
hovorím, že sú v podstate rovnaké rozmerovo ale to je odvolávka priamo na vzorky, ktoré som mal k

dispozícii. Ako technik znalec som očakával, že panvičky výbrusovej sady budú približne o 12 stotín
milimetra hrubšie. Prečo došlo k tomuto paradoxu sa technicky vyjadriť neviem. Možno, že by sa k
tomu mal vyjadriť výrobca. Pri samotnej montáži tiež mohlo dôjsť k tomuto paradoxu a v tom prípade by
použitie takejto sady nemalo absolútne žiadny vplyv na prevádzku toho ktorého ojničného čapu".
Skutočnosť, že zo strany žalovaného malo dôjsť k vadne vykonanej oprave, musí byť jednoznačne

a nespochybniteľné technicky preukázaná. Následne tak isto jednoznačne a nespochybniteľné musí
byť preukázaná príčinná súvislosť medzi vadne vykonanou opravou žalovaným a následkom tvrdeným
žalobcom, ktorý spočíva v totálnom devastačnom poškodení motora. Ide o posúdenie odbornej
otázky, za ktorým účelom bolo okresným súdom nariadené znalecké dokazovanie. Okresným súdom
ustanovený znalec sa v závere znaleckého posudku jednoznačne vyjadril, že nebol zistený jediný

technickýdôkaz,žeknáhlejporuchenedostatočnéhomazaniakľukovéhomechanizmudošlovdôsledku
vykonanej opravy zhotoviteľom výmenou ojničných ložísk, či v dôsledku akéhokoľvek iného servisného
zásahu pri vykonanej oprave zhotoviteľom. „Vzhľadom na vyššie uvedené zistenia a okolnosti prípadu
vyplývajúcezoskúmaniaznalca,tietozáveryznaleckéhoposudkuniejemožnézmeniťatoanivprípade,
ak by sa nariadilo kontrolné znalecké dokazovanie“, preto neboli splnené podmienky na nariadenie

kontrolného znaleckého dokazovania, ktoré navrhoval žalobca. Znalec Ing. Choma vyčerpávajúco
zodpovedal na všetky námietky a otázky vznesené žalobcom, ktoré neviedli k zmene jeho záveru
vyslovenému v jeho znaleckom posudku. Navrhol, aby odvolací súd postupoval podľa § 219 ods. 1 OSP
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach podľa § 212 ods. 1
OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, s verejným vyhlásením rozsudku podľa §
156 ods. 1, 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP a napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil podľa §
219 ods. 1 OSP ako vo výroku vecne správne rozhodnutie. Rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté
hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

V procesnej rovine krajský súd uvádza, že v odvolacej právnej veci rozhodol bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP. V súlade s § 156 ods. 1, 3 OSP a § 211 ods. 2 OSP došlo na
základeuzneseniaKrajskéhosúduvŽilineč.k.14Cob/15/2015-291zodňa20.01.2016vzákonnejlehote
k oznámeniu verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli krajského súdu a o termíne verejného

vyhlásenia rozsudku boli účastníci konania upovedomení na internetovej stránke krajského súdu.

Podľa § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zák. č. 99/1963 Zb. (ďalej len „OSP“), odvolací súd
je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Primárne odvolací súd uvádza, že v rámci odvolacích dôvodov, ktorými bol pri posúdení veci viazaný
podľa § 212 ods. 1 OSP, a to len tých dôvodov, ktoré mali väzbu na uzavretý skutkový stav veci v
prvostupňovom konaní, ktorým bol pri rozhodovaní odvolací súd rovnako viazaný (§ 213 ods. 1 OSP),bolo v prvostupňovom konaní vykonané okresným súdom v intenciách návrhov účastníkov konania
dostatočnédokazovanie,znehobolsprávnevyvodenýskutkovýstav,ktorýokresnýsúdrovnakosprávne
právne vyhodnotil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti meritórneho výroku napadnutého

rozsudku, ktorým okresný súd žalobu zamietol a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom
vyhotovení rozsudku okresným súdom, krajský súd podľa § 219 ods. 2 OSP v plnom rozsahu odkazuje
na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu. Z titulu aplikácie § 219 ods. 2 OSP v spojení
s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 350/09 a rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo 170/2005, pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné,

aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného
súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho
súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce len odkázať
cez § 219 ods. 2 OSP na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu. V zásade
sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku okresného súdu krajský súd ďalej uvádza,
že zo sumáru tých dôkazov, ktoré boli produkované žalobcom na preukázanie jeho tvrdení v rámci
uplatneného nároku, nebola spoľahlivo a dostatočne preukázaná dôvodnosť žaloby. Okresný súd v
odôvodnenínapadnutéhorozsudkuvyložil,ktoréskutočnostimalpreukázané,ktorénie,oktoréskutkové
zistenia oprel a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov spravoval. Tým dal odpoveď na tie otázky

nastolené účastníkmi konania, ktoré majú pre vec podstatný význam a dostatočne objasňujú skutkový
stav veci.

Žalobca v podanom odvolaní uviedol, že odvolanie podáva z dôvodov „podľa § 205 ods. 1 písm. c),
d), f) OSP“.

Krajskýsúduvádza,žezaskutkovévadyjepotrebnépovažovaťajtaképochybeniesúdu,ktoréspočívav
tom, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Predovšetkým takým dôvodom nesprávneho skutkového zistenia môže byť nesprávne hodnotenie
dôkazných prostriedkov, t.j. porušenie niektorého z §§ 132 - 135 OSP. Pri námietke nesprávneho

právneho posúdenia veci je zrejmé, že pod vecou treba rozumieť predmet konania a s ním súvisiace
prejudiciálne otázky. Pod nesprávnym právnym posúdením veci treba rozumieť pochybenie súdu
spočívajúce v tom, že na zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu alebo aplikoval
nesprávnu právnu normu alebo aplikoval síce správnu právnu normu ale jej obsah interpretoval
nesprávne alebo právnu normu síce interpretoval správne ale na zistený skutkový stav ju nesprávne

aplikoval.

Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalobca vymedzil v písomnom odvolaní zo dňa
04.11.2014 (č.l. 271 spisu a nasl.) a ktoré mali väzbu na zistený uzavretý skutkový stav veci a podľa
výsledkov dokazovania v prvostupňovom konaní (§ 212 ods. 1 OSP, § 213 ods. 1 OSP), odvolací súd

dospel k záveru o neopodstatnenosti podaného odvolania žalobcu.

V súvislosti s podaným odvolaním bolo zrejmé, že žalobca primárne namietal postup okresného súdu,
ktorým nevykonal žalobcom navrhnuté dôkazy, kontrolný znalecký posudok a výsluch svedka, vodiča
nákladného motorového vozidla, Z. S.. V súvislosti s uvedenou argumentáciou žalobcu v odvolaní a v

rovinetejtoodvolacejnámietkypovažujekrajskýsúdzapodstatnézdôrazniť,žepovykonaníodvolacieho
prieskumu nezistil relevanciu tohto odvolacieho dôvodu. Ak žalobca žiadal v rámci podaného odvolania
vykonanie ďalšieho dôkazu, a to kontrolným znaleckým posudkom, tak krajský súd sa na základe
skutočností, vyplývajúcich z obsahu spisového materiálu s týmto odvolacím dôvodom nestotožnil. Mal za
to, že pokiaľ okresný súd nevykonal navrhnuté dôkazy žalobcom - výsluchom svedka, ďalším znaleckým

dokazovaním a vychádzal pritom z ostatných dôkazov, ktoré boli v prvostupňovom konaní vykonané, tak
uvedený postup okresného súdu nie je v rozpore so zákonnou úpravou. Je namieste podľa krajského
súdu poukázať na to, že i podľa judikátu R 6/2000, podľa ktorého právnej vety, ak súd v priebehu konania
nevykonal všetky dôkazy navrhované účastníkmi, resp. vykonal iné dôkazy na zistenie skutočného
stavu, dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 237 písm. f) OSP nie je prípustné, lebo

nemožnotopovažovaťzaodňatiemožnostikonaťpredsúdomazaznemožnenieuplatneniaprocesných
práv, ktoré účastníci mohli uplatniť a boli v dôsledku nesprávneho postupu súdu z nich vylúčení. Podľa
uznesenia Ústavného súdu SR II. ÚS 37/2001, právo na súdnu ochranu nie je právom na úspech
v súdnom konaní (v občiansko-právnom spore). Toto základné právo nezahŕňa ani právo na to, abyvšeobecné súdy v civilných konaniach v celom rozsahu rešpektovali a uznávali procesné úkony každého
z účastníkov bez zreteľa na ich povahu, dôsledky a vzťah k predmetu konania. Podľa judikátu R 37/1993,
nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom nie je postup, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť

konať pred súdom. A napokon podľa R 39/1993, podmienka prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f)
nie je splnená v prípade, ak sa účastníkovi odňala možnosť konania pred súdom len pre časť konania
do takej miery, že účastník následne mohol uplatniť svoj vplyv na výsledok konania napr. tým, že mohol
podať proti rozsudku, ktorý mu bol riadne doručený, odvolanie.

Krajský súd zvýrazňuje, že v priebehu súdneho konania bolo vykonané dokazovanie i nariadením
znaleckého dokazovania, pričom v prvostupňovom konaní pred nariadením znaleckého dokazovania
okrem iného dokazovania bolo vykonané dokazovanie i listinným dôkazom - odborným vyjadrením
znalca Ing. Štefana Horvátha v písomnej forme (č.l. 3 a nasl. spisu), listinným dôkazom - znaleckým
posudkom, ktorý bol vypracovaný Prof. Ing. Vladimírom Hlavňom, PhD. (č.l. 38 a nasl. spisu) a následne
bol okresným súdom ustanovený znalec, ktorý vypracoval znalecký posudok č. 024/2012 (č.l. 103

a nasl. spisu), ktorý bol doplnený písomnou formou a znalec bol v konaní opakovane vypočutý na
pojednávaniach. V súvislosti s uvedenými dôkazmi krajský súd v rovine vyhodnotenia znaleckého
dokazovania, poukazuje primerane a podporne na to, že „Podľa ustálenej súdnej praxe od iných
dôkazných prostriedkov sa dôkaz znaleckým posudkom podaným ústne či písomne líši tým, že jeho
hodnoteniu (podľa § 132 O.s.p.) nepodliehajú znalecké závery v zmysle ich odbornej správnosti, súd

pritom hodnotí presvedčivosť posudku čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie
znaleckého nálezu a jeho súlad s ostatnými prevedenými dôkazmi. Ide o špecifický a významný dôkaz,
ktorý súd použije pri rozhodovacej činnosti založenej na riešení odbornej otázky. Znalec musí vychádzať
z odborných znaleckých záverov a nielen zo skutočností, ktoré príslušná osoba alebo osoby vnímajú
svojimi zmyslami a na rozdiel od ostatných dôkazov ide jednoznačne o listinný dôkaz podľa § 127

O.s.p. (na rozdiel od písomného znaleckého posudku spracovaného mimo konania v konkrétnej veci,
ktorý má povahu listiny podľa § 129 O.s.p). Znalec aj v prejednávanej veci musel vychádzať z náročnej
odbornejverifikácierelevantnýchskutkovýchokolností,lebovdanomprípadebolopotrebnézistiťrozsah
bezdôvodného obohatenia. Len znalec samotný so zreteľom na svoje odborné znalosti a skúsenosti
a zistené doplňujúce informácie (odborná literatúra, poznatky z praxe v danom odbore), prehľadným

a logickým zdôvodnením vyloží svoje odborné závery a podklady, z ktorých pri zodpovedaní tej ktorej
dielčej odbornej otázky postupoval“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. mája
2011, sp.zn. 7Cdo 41/2010). Krajský súd konštatuje, a to napriek námietkam žalobcu, ktoré boli uvedené
v odvolaní, že v znaleckom posudku vypracovanom súdom ustanoveným znalcom, sa tento vyjadroval i
k listinným dôkazom, ktoré boli predložené v prvostupňovom konaní tak žalobcom ako i žalovaným, išlo

o listinné dôkazy vypracované znalcami Ing. Štefanom Horváthom, ako i Prof. Ing. Vladimírom Hlavňom,
PhD., čím boli splnené požiadavky, pre ktoré okresný súd uložil znalcovi úlohu ho vypracovať. Ak
záveryznaleckéhodokazovanianekopírovalipožiadavkyúčastníkakonania,nemožnohoztohtodôvodu
vyhodnotiť, a to len z dôvodu týchto námietok účastníka konania, ako nesprávne alebo nedostatočné.
Ak za tohto stavu navrhoval žalobca vypracovanie kontrolného znaleckého posudku, tak v súvislosti s

argumentáciou žalobcu v odvolaní, v rovine návrhu na kontrolný znalecký posudok, v ktorom žalobca
na pojednávaní dňa 03.12.2012 uviedol, že „znalecký posudok nedal odpoveď, prečo došlo k poruche
na vozidle, len sa vyjadroval k tomu, prečo mohlo dôjsť k poruche na vozidle“ (č.l. 147 spisu), tak
krajský súd uvádza, že znalecký posudok treba vnímať komplexne a nemožno opomínať i závery, v
zmysle ktorých nebol zistený jediný technický dôkaz, že k náhlej poruche nedostatočného mazania

kľukového mechanizmu došlo v dôsledku vykonanej opravy zhotoviteľom výmenou ojničných ložísk,
či v dôsledku akéhokoľvek iného servisného zásahu pri vykonanej oprave zhotoviteľom a tiež, že pri
vozidle,ktorémánajazdenéviacakomiliónkilometrov,môžunastávaťsporadicképoruchyvšeobecného
alokálnehocharakteru,ktoréniejemožnéztechnickéhohľadiskapredpokladať,ktoréskutočnostineboli
žalobcom v konaní vyvrátené. Z obsahu zápisnice spísanej okresným súdom zo dňa 3.12.2012 ďalej

vyplývalo, že okresný súd konštatoval, že nevykoná dokazovanie navrhnuté žalobcom, a to kontrolným
posudkom, ktorý procesný postup žalobcom spochybnený nebol, pričom z obsahu zápisnice na č.l. 147
spisu vyplývali dôvody, pre ktoré tomuto návrhu nevyhovel. Právny zástupca žalobcu podľa obsahu
zápisnice z ústneho pojednávania uviedol, že „v tom prípade navrhujem vypočuť súdneho znalca, Ing.
Stanislava Chomu k znaleckému posudku, najmä na zistenie, prečo nezistil príčiny vady vozidla“. V

rovine tohto procesného návrhu žalobcu, krajský súd poukazuje na obsah vyhláseného uznesenia na
tomto pojednávaní teda dňa 3.12.2012 na č.l. 148 spisu, v zmysle ktorého okresný súd konštatoval:
„Pojednávanie sa odročuje za účelom výsluchu znalca k znaleckému posudku na návrh navrhovateľa a
najmä na technické podklady k znaleckému posudku, keď znalec vychádzal z dokumentácie vykonanejznalcami účastníkov (fotodokumentácie) a objasnenie, či absencia ohliadky nemala žiadny vplyv na
závery znaleckého posudku, najmä zodpovedanie otázky, či bola použitá správna sada ojničných ložísk
vo vzťahu k opotrebovanosti kľukovej hriadele motorového agregátu, či je možné spätné zistenie miery

opotrebovania kľukovej hriadele motorového agregátu a preukázanie nutnosti brúsenia ojničných čapov
ku dňu vykonania opravy“. Okresný súd nariadil výsluch súdneho znalca, Ing. Stanislava Chomu, ku
ktorému výsluchu na okresnom súde došlo podľa obsahu zápisnice (č.l. 153 a nasl. spisu) zo dňa
21.01.2013 za prítomnosti oboch sporových strán, ktorý odpovedal na otázky oboch sporových strán. Vo
väzbe na výsledky výsluchu znalca žalobca ďalej uviedol (č.l. 156 spisu) „Navrhujem vykonať vzhľadom

na vyjadrenie znalca, výsluch svedka Z. S., vyžiadanie si od autoservis vo Valaskom Miziřičí vzorku
motorového oleja z motorového vozidla ťahača návesov Renault Premium a s tým, aby sa vyjadrili
aj k množstvu motorového oleja pri diagnostickej prehliadke 25.02.2010, ďalej doplnenie znaleckého
posudku ohliadkou na mieste samom v Tvrdošíne v mieste sídla navrhovateľa“. Vzhľadom na tieto
skutočnosti následne okresný súd uznesením č.k. 9Cb/216/2010-179 zo dňa 21.03.2013 uložil súdnemu
znalcovi z odboru cestná doprava, odvetvie technický stav cestných vozidiel „Ing. Stanislavovi Chomovi,

s miestom výkonu činnosti Priebežná 489/7, 031 04 Liptovský Mikuláš, aby po vykonaní ohliadky
nákladného motorového vozidla žalobcu - ťahač návesov značky Renault Premium 384 4x2T, evidenčné
číslo TS 376AA, VIN : VF 622GVA0C0003427, nachádzajúci sa v sídle žalobcu (staničná 189, Krásna
Hôrka, Tvrdošín) zodpovedal, či na záveroch svojho znaleckého posudku číslo 024/2012 zotrváva a
prípadne ak sa po vykonaní ohliadky motorového vozidla znalcom zmenili okolnosti posúdenia veci, aby

znalec vypracoval v troch písomných vyhotoveniach dodatok k znaleckému posudku číslo 024/2012 a
zodpovedal položené otázky v častiach, ktorých sa zmena dotýka. Súd ukladá znalcovi, aby doplnenie
znaleckého dokazovania vykonal v lehote do 40 dní od právoplatnosti uznesenia“. Znalec bol vypočutý
tiež na pojednávaní dňa 17.9.2014 podľa obsahu zápisnice na čl. 231 a nasl. spisu. Vzhľadom
na uloženú úlohu okresným súdom, súdny znalec vypracoval doplnenie č. 1 znaleckého posudku č.

024/2012, ktoré sa nachádza na č.l. 204 a nasl. spisu. Na základe uvedeného doplnenia žalobca
doplnil do spisu podanie- doplnenie na č.l. 229 spisu. Na ústnom pojednávaní dňa 17.09.2014 bolo
opäť pristúpené k výsluchu znalca Ing. Chomu, za prítomnosti sporových strán, ktorý sa vyjadroval
k znaleckému posudku ako i k doplneniu znaleckého posudku. Za tejto situácie, jej komplexného
vyhodnotenia mal krajský súd za to, že vykonanie dokazovania v rovine znaleckého dokazovania bolo

dostatočné. Ani argumentácia právneho zástupcu žalobcu v záverečnej reči pred okresným súdom dňa
17.09.2014, v ktorej opäť argumentoval potrebou vykonania kontrolného znaleckého dokazovania na
odstránenie ním tvrdených pochybností a nezrovnalostí v znaleckom posudku, po tom, čo bolo vykonané
i písomné doplnenie znaleckého posudku a aj výsluch znalca, vo väzbe na podaný znalecký posudok,
nebolo možné vyhodnotiť ako dostatočnú argumentáciu, vzhľadom na závery celého dokazovania, ktorá

by odôvodnila potrebu vykonania kontrolného znaleckého posudku. Práve v súvislosti s námietkou
žalobcu v rovine aplikácie záverov znaleckého dokazovania vykonaného v konaní pred súdom prvého
stupňa a vo vzťahu k vykonanému vyhodnoteniu dôkazov okresným súdom za podstatné považuje
krajský súd poukázať i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.11.2010, sp.zn.
5 Cdo 218/2010, s ktorým sa stotožnil a v zmysle ktorého „Obsah práva na spravodlivý súdny proces

nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho
uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky.
Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil
s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý
súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný,

teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním
navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali

alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS
3/97, II. ÚS 251/03)“. Pokiaľ žalobca v odvolaní argumentoval, že „Porovnávanie referenčnej vzorky
znalcom na prvý výbrus s namontovanými ložiskami, ktoré údajne mali tie isté hodnoty, je absurdné,
lebo tieto hodnoty musia byť iné vzhľadom na obrúsenie hriadeľa a čapu, na ktoré sa montuje“, tak
v rovine uvedenej argumentácie sa poukazuje odvolacím súdom na č.l. 212 spisu, teda na listinný

dôkaz - doplnenie znaleckého posudku, v ktorom znalec okrem iného uviedol „ S rovnakým výsledkom
meraní sa skončili aj merania prítomného Ing. E. G. ako zástupcu žalobcu. S prihliadnutím na možnú
neistotu merania možno konštatovať, že závery meraní z 7.1.2013 vykonaným žalobcom s úchylkou
priemeru na ojničnom čape č. 3 sa nepotvrdili“ (poznámka odvolacieho súdu správne má byť odchýlkou),ktoré skutočnosti žalobca napriek poučeniu podľa § 120 ods. 4 OSP (č.l. 226 spisu v spojení s
doručenkami č.l. 225 rub spisu) v relevantnom období nespochybnil. Ak na pojednávaní dňa 17.9.2014
právny zástupca žalobcu argumentoval potrebou ďalšieho znaleckého dokazovania „Vzhľadom na

rozpory uvádzané súdnym znalcom na pojednávaní ako aj rozpory v znaleckom posudku a nejasnosti
s tým, že znalec pripustil omyly a chyby pri montáži ojničných ložísk z hľadiska ich rozmerov“ (č.l.
236 spisu), tak krajský súd poukazuje na závery vyplývajúce zo znaleckého posudku, jeho doplnenia
a v konečnom dôsledku i na výpoveď znalca, ktorý sa ani po výsluchu od záverov ním prijatých
neodklonil. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na listinný dôkaz znalecký posudok Ing. Hlavňu v

časti odpovede na otázku č. 5, pričom zvýraznil, že ak by bola spochybnená kvalita výmeny ojničných
ložísk, tak potom tento úkon sa mohol podieľať na následnom poškodení motora, tak krajský súd
poukazuje na to celý obsah tohto listinného dôkazu, a tiež potom na odpoveď k Úlohe č. 5 z ktorej
vyplýva, že: „Následné poškodenie motora nie je v priamej príčinnej súvislosti s úkonmi vykonanými pri
oprave. Ak by bola právne spochybnená kvalita úkonu výmeny ojničných ložísk, tak potom by sa tento
úkon mohol spolupodielať na následnom poškodení motora“ (č.l. 47 spisu). Z uvedeného je zrejmé,

že znalec uvedenú možnosť pripustil, avšak len za stavu právneho spochybnenia, ktorá skutočnosť
však splnená podľa krajského súdu nebola, pričom sa poukazuje na závery vykonaného znaleckého
dokazovania súdom ustanoveného znalca, ktorý v znaleckom posudku a následne v jeho doplnení na
č.l. 212 spisu, 213 a najmä na č.l. 217 spisu, venoval tejto argumentácii dostatočnú pozornosť, a to s
dôrazom na jeho záver, že „nebol zistený jediný dôkaz, že k náhlej poruche nedostatočného mazania

kľukového mechanizmu došlo v dôsledku vykonanej opravy žalovaným a to výmenou ojničných ložísk,
či v dôsledku vykonanej opravy žalovaným a to výmenou ojničných ložísk, či v dôsledku akéhokoľvek
iného servisného zásahu pri n oprave v servisnom stredisku“. Krajský súd poukazuje na to, že okresný
súd v odôvodnení napadnutého rozsudku ustálil, že „Navrhovateľ žiadal kontrolný znalecký posudok
Ústavom súdneho inžinierstva, Žilinskej univerzity v Žiline, ktorý súd nevykonal, lebo znalecký posudok

predložený odporcom a znalecký posudok súdom ustanoveného znalca nebol v rozpore a ani jeden
zo znaleckých posudkov neurčil ako jednoznačnú príčinu poškodenia motora následného motorového
vozidla navrhovateľa vykonanou opravou odporcom.“ V súvislosti s argumentáciou žalobcu v odvolaní
sa žiada krajskému súdu uviesť, že ani z odvolania žalobcu a ním uvádzaných dôkazov nie je možné
konštatovať priestor pre odklon od uvedených záverov okresného súdu. Okresný súd podľa zistení

krajského súdu správne postupoval v súlade s § 132 OSP. Práve v súvislosti s týmto konštatovaním
krajský súd primerane poukazuje i na to, že „Občiansky súdny poriadok ukladá účastníkom konania
povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd ale rozhodne, ktoré z označených
dôkazov vykoná. Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný
vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré

z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O.s.p.), a nie
účastníkov konania“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. mája 2009 sp.zn. 3 Co
5/2009, 3 Cdo 80/2009).

Žalobca v odvolaní namietal, že „Žalovaným vykonaná oprava nebola vykonaná s odbornou

starostlivosťou, lebo použité ojničné ložiská nezodpovedajú ojničným ložiskám uvedeným vo faktúre,
ktoré skutočne použité ložiská nemuseli byť rozmerovo vhodné, ale ich meranie nebolo spätne možné
vzhľadom na ich stav, lebo bolí zničené. Preto takýto neodborný postup je v priamej príčinnej súvislosti
s následkom, t.j. poškodením motora.“ V rovine tejto argumentácie poukazuje krajský súd na závery
vyplývajúce z doplnenia znaleckého dokazovania, a to osobitne na č.l. 213 spisu a č.l. 216 spisu, z

ktorého vyplýva, že znalec konštatoval vo väzbe na všetky námietky žalobcu, že „Príčinná súvislosť
medzi opravou žalovaného na nákladnom motorovom vozidla a poruchou tohto vozidla na základe
predložených dôkazov a materiálov nie je technicky zdôvodniteľná“ a k odklonu od týchto záverov
nedošlo ani po jeho opakovanom výsluchu na pojednávaní dňa 17.9.2014. V súvislosti s odvolacími
námietkami v rovine vyhodnotenia záverov znaleckého dokazovania, poukazuje krajský primerane a

podporne na to, že „Podľa ustálenej súdnej praxe od iných dôkazných prostriedkov sa dôkaz znaleckým
posudkom podaným ústne či písomne líši tým, že jeho hodnoteniu (podľa § 132 O.s.p.) nepodliehajú
znalecké závery v zmysle ich odbornej správnosti, súd pritom hodnotí presvedčivosť posudku čo do
jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie znaleckého nálezu a jeho súlad s ostatnými
prevedenými dôkazmi. Ide o špecifický a významný dôkaz, ktorý súd použije pri rozhodovacej činnosti

založenej na riešení odbornej otázky. Znalec musí vychádzať z odborných znaleckých záverov a nielen
zo skutočností, ktoré príslušná osoba alebo osoby vnímajú svojimi zmyslami a na rozdiel od ostatných
dôkazov ide jednoznačne o listinný dôkaz podľa § 127 O.s.p., (na rozdiel od písomného znaleckého
posudku spracovaného mimo konania v konkrétnej veci, ktorý má povahu listiny podľa § 129 O.s.p).Znalec aj v prejednávanej veci musel vychádzať z náročnej odbornej verifikácie relevantných skutkových
okolností, lebo v danom prípade bolo potrebné zistiť rozsah bezdôvodného obohatenia. Len znalec
samotný so zreteľom na svoje odborné znalosti a skúsenosti a zistené doplňujúce informácie (odborná

literatúra, poznatky z praxe v danom odbore), prehľadným a logickým zdôvodnením vyloží svoje odborné
závery a podklady, z ktorých pri zodpovedaní tej ktorej dielčej odbornej otázky postupoval“ (rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. mája 2011, sp.zn.7 Cdo 41/2010). Napriek námietkam
žalobcu krajský súd dospel k záveru, že znalecký posudok v spojení s jeho doplnením, splnil požiadavky,
pre ktoré okresný súd uložil znalcovi úlohu ho vypracovať.

K námietke žalobcu o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia krajský súd uvádza, že pre
posúdenie tohto odvolacieho dôvodu bola relevantná právna úprava v § 157 ods. 2 OSP.

Podľa § 157 ods. 2 OSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne

a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Preskúmaním napadnutého rozsudku okresného súdu krajský súd dospel k záveru o dostatočnom

odôvodnení zo strany súdu prvého stupňa, za rešpektovania citovanej právnej úpravy v § 157 ods.
2 OSP. Vo všeobecnej rovine odvolací súd uvádza, že odôvodnenie rozsudku je práve tou časťou
rozsudku, ktorá síce sama o sebe právoplatnosť nenadobúda, avšak je relevantná, významná z hľadiska
presvedčivosti, logickej konzistentnosti a preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia. Okresný súd uviedol,
akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, ako ich posúdil a v akých vzájomných súvislostiach.

Rovnako dostatočné bolo odôvodnenie v právnom posúdení veci. Pod právnym posúdením veci sa
rozumie podradenie súdom zisteného stavu pod hypotézu príslušnej právnej normy. Odôvodnenie
rozsudku musí obsahovať, podľa akej právnej normy vec bola posúdená, pod hypotézu akej právnej
normy bol subsumovaný súdom zistený skutkový stav. Ide tak o aplikáciu ako aj interpretáciu práva. Je
potrebné uviesť, ako daný skutkový stav bol právne posúdený, ktorú právnu normu súd aplikoval a ako ju

v intenciách konkrétneho prípadu interpretoval. Uvedené v dostatočnej miere z napadnutého rozsudku
okresného súdu vyplýva. V tomto smere bolo dostatočné nielen samotné vymenovanie a odcitovanie
zákonných ustanovení, ale z odôvodnenia v ďalšom vyplynulo, akým spôsobom boli tieto ustanovenia
aplikované, ktoré z citovaných zákonných ustanovení a ako sa premietli do samotného rozhodnutia
okresného súdu vo veci. Ak žalobca v odvolaní namietal, že napadnutý rozsudok okresného súdu je

iba popisný, tak krajský súd konštatuje, že s touto argumentáciou sa nemohol stotožniť. Je zrejmé,
že základom rozhodnutia okresného súdu boli i skutočnosti, ktoré vychádzali z odborných znaleckých
záverov, že išlo o špecifické skutočnosti a že základom rozhodnutia bolo práve znalecké dokazovanie,
ktoré bolo významným dôkazom, ktorý okresný súd použil pri rozhodovacej činnosti založenej na riešení
odbornej otázky. Ak za tejto situácie bolo potrebné ozrejmenie rozhodných skutočností vyplývajúcich

najmä zo znaleckého dokazovania vo väzbe na ostatné dôkazy a okresný súd potom v odôvodnení z
týchto výsledkov čerpal, tak podľa krajského súdu bolo odôvodnenie napadnutého rozsudku rozhodne
dostatočné. Práve s postupom okresného súdu v tejto rovine odvolacej námietky považuje krajský súd
za nevyhnutné poukázať na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5 Cdo 114/2012
zo dňa 5. júna 2012, s ktorého závermi sa krajský súd stotožnila v zmysle ktorých „Najvyšší súd

Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolací súd v odôvodnení svojho
rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré rozsudok súdu prvého stupňa zrušil.
Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné,
pretože odvolací súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných
ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť,

že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej
neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. I. ÚS 188/06). Za porušenie
základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno
považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv odporcu.“ Pre úplnosť však
krajský súd považuje za podstatné akcentovať, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného

súdu potom nemožno vyvodiť záver, že okresný súd sa pri rozhodovaní stotožnil len a výhradne s
celým predmetným znaleckým posudkom, jeho doplnením, ktorý by bol v súvislosti s vyhodnocovaním
sporných otázok ním považovaný za absolútne limitujúci faktor, ktorý by vylúčil posúdenie ďalších pre
okresný súd rozhodujúcich skutočností i keď primárne vzhľadom na riešenie odborných otázok bolopotrebné vychádzať práve z výsledkov vykonaného znaleckého dokazovania, avšak vo väzbe na ďalšie
dôkazy a skutočnosti z nich vyplývajúce, tak ako to učinil okresný súd. Preto mal odvolací súd v súvislosti
s odvolacími námietkami žalobcu za to, že postup okresného súdu v prvostupňovom konaní a následne

jeho napadnutý rozsudok možno vyhodnotiť ako rozhodnutie, v ktorom dal okresný súd odpoveď na
tie nastolené otázky, a to tak v rovine žalobcom uplatneného nároku ako i v rovne použitej obrany
žalovaného, ktoré mali pre rozhodnutie relevantný význam. „Ústavný súd podľa konštantnej judikatúry
(IV.ÚS 115/03, III.ÚS 209/04) tiež vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé
konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy (čl. 6 ods. 1 Dohovoru) je aj právo účastníka konania na také

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a
obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky, nastolené
účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne nedostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 27. júna 2012 sp.zn. 5 Obo 48/2012).

Krajský súd konštatuje, že z postupu súdu prvého stupňa, z odôvodnenia napadnutého rozsudku
vyplývalo, že okresný súd primárne vychádzal zo záverov znaleckého dokazovania, i keď nie výhradne
a tiež z listinných dôkazov. Ak teda okresný súd vychádzal z uvedených dôkazov, z ktorých vyplývali
pre neho závery dostatočné pri prijatie spoľahlivých základov na rozhodnutie vo veci samej, v dôsledku

čoho nezvolil postup, ktorým by odstraňoval príp. nezhody namietané žalobcom, nemožno takýto postup
podľa krajského súdu vyhodnotiť ako postup, ktorý by bol v rozpore so základnými zásadami OSP,
na ktoré porušenie v podanom odvolaní poukazoval žalobca. Krajský súd pre úplnosť, vzhľadom na
namietaný procesný postup okresného súdu opakovane konštatuje, že napadnutý rozsudok okresného
súdu nie je možné vyhodnotiť ako rozsudok, ktorý by nespĺňal náležitosti § 157 ods. 1, 2 OSP a ktorý

by nebolo možné považovať za súladný so zákonom. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje i na Nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. I. ÚS 243/07-25 zo dňa 19. júna 2008, kde ústavný súd
opakovane zdôraznil nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov, ktorá sa uskutočňuje v ústavnom,
zákonnom, procesnom a hmotno-právnom rámci. Procesno-právny rámec predstavujú predovšetkým
princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z článku 46 a nasl. Ústavy a článku 6 ods.

1 Dohovoru. Jedným z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na riadny proces (článok 46
ods. 1 Ústavy, článok 6 ods. 1 Dohovoru) a vylučujúcich ľubovôľu rozhodovaní je aj povinnosť súdu
svoje rozsudky odôvodniť (§ 157 ods. 1 OSP), a to spôsobom zakotveným v ust. § 157 ods. 2 OSP.
Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na
jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. V prípade, keď sú právne závery súdu v extrémnom

nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami, alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia
súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie považovať za rozporné s článkom 46 ods.
1 Ústavy, resp. článkom 6 ods. 1 Dohovoru. Naopak, ak všeobecný súd rešpektuje kautely určujúce
minimálnu mieru racionality a konzistencie skutkovej a právnej argumentácie, nepatrí do právomoci
Ústavného súdu „hodnotiť“ hodnotenie dôkazov, resp. posudzovanie skutkového stavu ako správne

zisteného všeobecným súdom, a to ani vtedy, ak by sa s takýmto hodnotením Ústavný súd sám celkom
nestotožnil. Krajský súd konštatuje, že okresný súd vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení
rozhodnutia, nebol nekoherentný, t.j. jeho rozhodnutie bolo konzistentné a jeho argumenty podporili
príslušný záver. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva celková presvedčivosť, teda inými slovami, premisy
zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís okresný súd dospel, boli

prijateľné pre právnickú (ale aj laickú) verejnosť, racionálne a v neposlednom rade aj spravodlivé a
presvedčivé. Závery prijaté okresným súdom nie sú v nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami a
vyplývajú z interpretácii súdneho rozhodnutia.

Ťažisko dokazovania a z neho vyvodených skutkových záverov okresného súdu v danej veci spočívalo

v dôkazoch priamo účastníkmi produkovaných a predkladaných v danom konaní. Odvolací súd tiež
zdôrazňuje, že daná sporová vec nepredstavovala výnimočný prípad pre postup okresného súdu podľa
§ 120 ods. 1 veta tretia OSP o možnosti vykonania a výnimočne aj iných dôkazov, ako navrhli účastníci,
ak by ich vykonanie bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Z úpravy § 153 ods. 1 OSP tiež vyplýva,
že súd rozhoduje o veci na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov.

Krajský súd zdôrazňuje, že si je vedomý, že záväznosť konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky nevyplýva pre všeobecné súdy priamo zo zákonnej úpravy. Je však potrebné
akcentovať, že obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právnerelevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93,
PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné
v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie

práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických
osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09). Diametrálne odlišná rozhodovacia
činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie,
pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV. ÚS 209/2010, m. m.
PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v

ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by
ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu
protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného
účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06, III.
ÚS 300/06) (viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.11.2011, č.k. IV. ÚS 499/2011-25).

Krajský súd považuje za nevyhnutné poukázať i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 1 Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, v zmysle ktorého odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi
súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval správnosť
dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.

Z dôkaznej situácie v prvostupňovom konaní, vo väzbe na závery tak prvostupňového ako aj krajského
súdu, nebolo možné v odvolacom konaní rozhodnúť inak, ako napadnutý rozsudok okresného súdu
potvrdiť ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa § 219 ods. 1, 2 OSP.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa podľa § 224 ods. 4 OSP, pretože okresný

súd pri rozhodovaní o trovách prvostupňového konania aplikoval § 151 ods. 3 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona

(zák. č. 233/1995 Z.z.).