Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. marec 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/7/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115011518
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3115011518.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra
Tótha a JUDr. Patrika Príbelského PhD. v trestnej veci proti obžalovanému C. D., pre prečin marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. g/ Tr. zák., prejednal na verejnom zasadnutí
dňa 17.marca 2016 odvolanie prokurátorky Okresnej prokuratúry v Trenčíne, podané v neprospech
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 27.novembra 2015, sp. zn. 8T/39/2015
a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátorky z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 27.novembra 2015, sp. zn. 8T/39/2015 bol obžalovaný
C. D. uznaný za vinného z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. g/
Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

opakovane dňa 05.08.2015 v čase o 19.20 hod. v Trenčíne na ulici U. vošiel do spoločných priestorov
bytového domu č. 3, kde pristúpil k bytu č. XX, ktorý sa nachádza na X poschodí a ktorý užíva spoločne
s manželkou Y. D., trvale bytom F. F., Q. XXX/XX, prechodne bytom F., U. X/XX, kde následne po
opakovanom poučení a vykázaní zo dňa 05.08.2015 v čase o 03.30 hod. zvonil na bytový zvonček,
napriek tomu, že potvrdením Obvodného oddelenia PZ Trenčín o vykázaní zo spoločného obydlia č.
DU:1805/TN-2015 zo dňa 04.08.2015 bol dňa 04.08.2015 od 22.00 hod. do dňa 06.08.2015 do 22.00
hod. vykázaný zo spoločného obydlia v zmysle § 27a ods. 1 Zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom
zbore, pričom vykázanie sa vzťahovalo na byt č. XX a spoločné priestory bytového domu na adrese L.
U. č. X v F..

Za tento trestný čin bol obžalovaný C. D. odsúdený podľa § 348 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 54 Tr.zák.,
§ 36 písm. l/ Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák. a § 38 ods. 2 Tr. zák. (so súhlasom obžalovaného) na
trest povinnej práce vo výmere 80 hodín s tým, že podľa § 55 ods.1 Tr.zák. bola obžalovanému uložená
povinnosť vykonať trest povinnej práce najneskôr do jedného roka od nariadenia výkonu trestu a podľa
§ 55 ods.3 Tr.zák. aj povinnosť vykonávať trest povinnej práce osobne a to voľnom čase bez nároku
na odmenu.

Citovaný rozsudok ihneď po jeho vyhlásení, teda v zákonnej pätnásťdňovej lehote, napadla odvolaním
prokurátorka v neprospech obžalovaného len pre nesprávnosť výroku o treste povinnej práce, pretože
ho považovala za neprimerane mierny trest. V písomnom odôvodnení odvolania poukazovala na to, že
okresný súd pri ukladaní uvedeného trestu dostatočne neprihliadol najmä na osobu páchateľa, ktorý
bol už päťkrát uznaný vinným zo spáchania priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49
ods.1 písm.d) zák.č. 372/1990 Zb. a proti verejnému poriadku podľa § 47 ods.1 písm.a) citovaného
zákona a najmä už bol doposiaľ deväťkrát súdne trestaný, prevažne pre trestné činy proti iným právam a
slobodám a proti majetku. Tri z odsúdení má už zahladené, avšak naposledy bol rozsudkom Krajského

súdu v Trenčíne zo dňa 6.júla 2011, sp.zn. 23To/53/2011 uznaný vinným zo spáchania zločinu týrania
blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods.1 písm.a), písm.b) Tr.zák., za čo bol odsúdený na
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 a pol roka, z výkonu ktorého bol dňa 2.júla 2013
podmienečne prepustený s určením trojročnej skúšobnej doby - do 2.júla 2016. Obžalovaný mal teda
dostatok možností preukázať zmenu svojho správania a najviac teraz prejednávaného trestného činu
sa dopustil tiež práve voči manželke Y. D.. Z uvedeného teda vyplýva, že ani vykonané nepodmienečné
tresty odňatia slobody neviedli k náprave obžalovaného a vzhľadom na tieto okolnosti a z nich
predovšetkým na osobu obžalovaného je zrejmé, že okresným súdom uložený trest povinnej práce
nezohľadňuje v danom prípade dostatočne individuálnu ani generálnu prevenciu trestu a tieto funkcie
by mohol u obžalovaného splniť len nepodmienečný trest odňatia slobody. Navrhla preto, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste povinnej práce zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por. a
aby podľa § 322 ods. 3 Tr. por. uložil obžalovanému C. D. zákonný a spravodlivý trest.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí krajského súdu poukázala na správne dôvody
odvolania prokurátorky okresnej prokuratúry, na podklade ktorých navrhla po zrušení napadnutého
rozsudku len vo výroku o treste povinnej práce, obžalovanému uložiť nepodmienečný trest odňatia
slobody v dolnej polovici trestnej sadzby so zaradením na výkon trestu do ústavu so stredným stupňom
stráženia.

Obžalovaný C. D. v písomnom vyjadrení zo dňa 1.februára 2016 k vyjadreniu prokurátorky, i na
verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol odvolanie prokurátorky ako nedôvodné zamietnuť podľa
§ 319 Tr. por. Spáchanie predmetného prečinu nepopiera, dopustil sa ho a veľmi to ľutuje. Podľa jeho
názoru je však uložený trest povinnej práce dostatočný na jeho nápravu, keď pritom vzhľadom k jeho a
manželkiným majetkovým pomerom, by v prípade jeho nástupu do výkonu trestu bola naviac postihnutá
jeho manželka, ktorá by nemala z čoho platiť nájom za ich spoločne prenajatý byt a musela by sa z
neho vysťahovať. Táto situácia ho však zo spáchania prečinu neospravedlňuje, nemal sa ho dopustiť,
avšak na svoju obhajobu dodal, že od tohto incidentu žijú normálnym životom a on sa vyhýba alkoholu,
čo na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom potvrdila aj jeho manželka a takýto stav pretrváva
až doposiaľ.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátorky
podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr.
por., na verejnom zasadnutí dňa 17.marca 2016 na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu
so spisom bolo predložené 28.januára 2016, preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a
odôvodnenosť len prokurátorkou napadnutých výrokov rozsudku o treste povinnej práce a spôsobe
jeho výkonu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že
odvolanie prokurátorky nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré
by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd pri ukladaní trestu obžalovanému
C. D., pri určení druhu a výmery trestu, ako aj spôsobu jeho výkonu postupoval v súlade so zákonom.
Trest povinnej práce uložený obžalovanému vo výmere 80 hodín s uloženom povinnosťou v súlade
s § 55 ods.1 Tr.zák. vykonať trest najneskôr do jedného roka od nariadenia jeho výkonu, ako aj
s povinnosťou v zmysle § 55 ods.3 Tr.zák. vykonať ho osobne a vo voľnom čase bez nároku na
odmenu, zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34
ods. 1,3 a 4 Tr. zák. a zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti
spáchaného trestného činu, zistenú poľahčujúcu i priťažujúcu okolnosť, ako aj pomery obžalovaného
C. D. a možnosti jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie,
pričom uložený trest povinnej práce v takto stanovenej výmere je dostatočným vyjadrením morálneho
odsúdenia obžalovaného spoločnosťou tak, ako na to vecne správne poukázal v napadnutom rozsudku
už okresný súd. Obžalovaný je osobou staršieho veku, ktorá od spáchania prejednávaného prečinu
žije usporiadaným životom (túto skutočnosť potvrdila aj poškodená - manželka obžalovaného - Y. D.
na hlavnom pojednávaní dňa 27.novembra 2015) a spáchanie trestného činu priznal a hodnoverne
a úprimne oľutoval, preto je odôvodnený záver, že na splnenie účelu trestu napriek okolnosti, že
obžalovaný spáchal predmetný prečin v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia, nie je nevyhnutné
uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody, najmä za situácie, keď uloženie takého druhu trestu
by malo výrazne negatívne následky najmä na jeho manželku, ktorá je vo vzťahu k zabezpečeniu
základných životných potrieb, včítane primeraného bývania, odkázaná práve na obžalovaného, ktorý

pritom nielen podľa vyjadrenia jeho samotného, ale aj poškodenej Y. D., od spáchania prečinu už
alkoholické nápoje, ktorých požívanie obžalovaným bolo pritom jednou z podstatných príčin jeho
protiprávneho konania aj v minulosti, vôbec nepožíva a keď pritom účel trestu možno dosiahnuť aj
trestom povinnej práce správne uloženým súdom prvého stupňa. Odvolací súd teda nezistil žiadne
zákonné dôvody na zmenu uloženého trestu, preto odvolacie námietky prokurátorky nepovažoval za
dôvodné a neakceptoval ich.

Krajský súd vzhľadom na už uvedené nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo výrokoch o
treste povinnej práce a o spôsobe jeho výkonu v neprospech obžalovaného tak, ako sa prokurátorka
domáhala vo svojom odvolaní, preto podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátorky ako nedôvodné
zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.