Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. január 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 14CoE/257/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7805203383
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Rizman
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7805203383.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: V., s.r.o., V. XX, O., IČO: XX XXX XXX,
zastúpeného spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
povinnej: X. Q., nar. XX.X.XXXX, R. č. XXX, zastúpená opatrovníkom G. Q., štátnou zamestnankyňou
Okresného súdu Y., o vymoženie 1.194,98 eura s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr.
Ing. S. Q., Exekútorský úrad S., Q. 34, S. pod č.k. EX 1129/05 DK, o odvolaní oprávneného proti

uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 12.4.2011 č.k. 6Er/111/2005-17, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú, vo
výroku o zastavení exekúcie a vo výroku o trovách exekúcie.

Z a m i e t a návrh oprávneného na prerušenie konania.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil.
Návrh na zmenu súdneho exekútora zamietol a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu
exekútorovi JUDr. Ing. S. Q. odmenu a náhradu hotových výdavkov vo výške 26,26 eura do troch dní
od právoplatnosti uznesenia.

V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že na základe návrhu oprávneného
a žiadosti súdneho exekútora vydal dňa 17.5.2005 poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho
exekútora Ing. Bc. S. Q. na vymoženie pohľadávky oprávneného podľa vykonateľnej notárskej zápisnice
spísanej notárom JUDr. R. Q. sp. zn. N 422/2005, NZ 4026/2005, NCRLs 3975/2005 zo dňa 30.1.2005.
Oprávnený podal dňa 22.11.2010 návrh na zmenu súdneho exekútora a navrhol poveriť vykonaním

exekúcie súdneho exekútora JUDr. Y. S., G. XX, O..

Z obsahu uvedenej notárskej zápisnice súd prvého stupňa zistil, že v Zmluve o úvere č. 7330080
uzavretej medzi oprávneným a povinnou dňa 23.7.2004, povinná splnomocnila Mgr. I. S. na spísanie
predmetnej notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jej mene uznal záväzok z uvedeného
úveru tak, aby notárska zápisnica bola vykonateľným exekučným titulom na súdny výkon rozhodnutia,

príp. exekúciu. S poukazom na ustanovenie § 2 písm. a/, písm. b/ zákona č. 258/2001 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch prvostupňový súd predmetnú zmluvu o úvere posúdil ako zmluvu o
spotrebiteľskom úvere.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 251 ods. 4, § 103 Občianskeho súdneho poriadku, §
41 ods. 1, 2 písm. c/, § 57 ods. 1 písm. g/, ods. 2, § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 2 písm. a/, b/, § 4 ods. 2, 3 zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 3, 4, § 39, § 22 ods. 1 a2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, § 1
ods. 1, 2 zákona NR SR č. 586/2003 Z.z. o advokácii, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a uviedol,
že splnomocnenie udelené povinnou advokátovi Mgr. I. S. priamo v zmluve o úvere v deň podpisu

zmluvy nie je platným právnym úkonom povinnej a Mgr. I. S. nemohol pred notárom platne a v mene
povinnej vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej zmluvy a súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice
pre rozpor záujmov zástupcu a zastúpenej. Rozpor je daný podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka
tým, že advokát, ktorý mal povinnú pri uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu
zastupovať, bol určený priamo v zmluve o úvere veriteľom - oprávneným, a povinná nemala možnosť

ovplyvniť výber právneho zástupcu a dopredu súhlasila so spísaním notárskej zápisnice, aj keď v čase
uzatvárania zmluvy nebolo isté, či bude mať dlh alebo nie. Obsah záväzku popísaný v notárskej zápisnici
je uvedený tak, že bol uznaný dlh v celkovej výške 1.345,45 eura (40.533,- Sk), z čoho úver a poplatok
predstavuje 1.194,98 eura (36.000,-Sk) a bude sa úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne
od 21.9.2004 do zaplatenia. Poukázal na to, že zmluva o úvere neobsahuje údaj o ročnej úrokovej
sadzbe, ani údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Súd prvého stupňa zdôraznil, že vzhľadom

na spotrebiteľský charakter úverovej zmluvy nemožno na daný právny vzťah aplikovať ustanovenia
Obchodného zákonníka, keďže spotrebiteľské zmluvy sú inštitútom občianskeho práva, preto úroky z
omeškania dohodnuté účastníkmi vo výške 0,25% denne z dlžnej sumy sú v rozpore s ustanovením §
517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z..

Pretože splnomocnený zástupca povinnej v rozpore s právnou úpravou uvedenou v Občianskom
zákonníku a v zákone o spotrebiteľských úveroch uznal v mene povinnej sumy, ktoré v notárskej
zápisnici neboli presne vyčíslené, iba zosumarizované a navyše uznal úroky z omeškania v neprípustnej
výške, konal v rozpore s dobrými mravmi tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Právny úkon advokáta Mgr. I. S. ako splnomocnencom povinnej je preto neplatný v zmysle §

39 Občianskeho zákonníka, lebo odporuje zákonu a prieči sa dobrým mravom. Notárska zápisnica ako
formálne vykonateľný exekučný titul existuje, ale nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom,
keďže bola spísaná o absolútne neplatnom právnom úkone. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa vyhlásil
exekúciupodľa§57ods.1písm.g/,ods.2a§58ods.1Exekučnéhoporiadkuzaneprípustnúaexekúciu
zastavil a preto návrh oprávneného na zmenu exekútora zamietol.

O trovách exekúcie rozhodol podľa § 196, § 199, § 200 ods. 1, 2 a § 203 ods. 1 Exekučného poriadku
a na zaplatenie trov exekúcie zaviazal oprávneného, ktorý zavinil zastavenie exekúcie tým, že predložil
notársku zápisnicu, ktorá nie je spôsobilým exekučným titulom. Súdny exekútor JUDr. Ing. S. Q. žiadal
o priznanie trov za doposiaľ vykonanú exekučnú činnosť vo výške 53,72 eura.

Po preskúmaní súdnym exekútorom uplatnených trov exekúcie podľa § 27a, § 14 ods. 1, 2, 3, § 15 ods.
1, § 22 ods. 1, § 25 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov
v znení účinnom do 1.5.2008 súd prvého stupňa priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške
26,26 eura. Trovy exekúcie pozostávajú z časovej odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 vyhlášky

za jednu hodinu exekučnej činnosti (spracovanie výzvy pre povinného) v trvaní 20 min v sume 6,64
eura; z paušálnej odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. b/ a c/ a § 15 vyhlášky za získanie poverenia
na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, zisťovanie zamestnávateľa SP,
zisťovanie majetku KÚ 4x po 3,32 eura, t.j. 13,28 eura, z 20% DPH z odmeny v sume 3,98 eura a z
náhrady hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 vyhlášky - poštovné vo výške 1,36 eura, kancelársky

materiál vo výške 1,00 euro, t.j. 2,36 eura, trovy spolu vrátane DPH 26,26 eura .

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol napadnuté uznesenie
zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal záver súdu prvého stupňa, že
zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným je zmluvou spotrebiteľskou podľa ust. § 52

a nasl. Občianskeho zákonníka, resp. zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z.
z.. Uvedenú zmluvu podľa oprávneného nebolo možné podriadiť pod režim spotrebiteľských zmlúv v
zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko v čase jej uzavretia sa za spotrebiteľské
zmluvy považovali len kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na

druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. Zmluvu o úvere uzavretú medzi oprávneným a povinným nebolo možné
podriadiť ani pod režim zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Ďalej namietal posúdenie
dohodnutých úrokov z omeškania zo strany súdu prvého stupňa ako neprimerane vysokých. Uviedol,že účastníci si v bode 6 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru dohodli úrok z omeškania vo
výške 0,25 % denne, pričom tento úrok má sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len v prípade,
že poruší zmluvné podmienky. Oprávnený pritom považoval dohodnutú výšku úroku z omeškania za

primeranú okolnostiam poskytnutia úveru, kedy oprávnený poskytuje úvery z vlastných zdrojov, bez
poskytnutia zabezpečenia zo strany povinného. Uviedol, že ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka má
dispozitívny charakter a zo žiadnych právnych predpisov nemožno vyvodiť obmedzenie výšky úrokovej
sadzby, ktorú si strany môžu dohodnúť. Oprávnený sa tiež nestotožnil s právnym názorom súdu prvého
stupňa, podľa ktorého nie je predmetná notárska zápisnica spôsobilým exekučným titulom z dôvodu, že

chýba účasť povinného aj oprávneného pri jej spísaní. Podľa oprávneného žiaden zákon nepredpisuje
povinnú účasť pri spisovaní notárskej zápisnice, čo vyplýva aj zo samotného znenia ust. § 41 ods.
2 Exekučného poriadku. Oprávnený sa nestotožnil ani s výrokom, ktorým zaviazal oprávneného na
náhradu trov exekúcie a výrokom, ktorým zamietol návrh na zmenu súdneho exekútora a uviedol, že na
svojom návrhu naďalej trvá. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť.

Súdny exekútor a povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili, odvolanie bolo doručené súdnemu
exekútorovi dňa 25.9.2012 a opatrovníčke povinnej dňa 24.9.2012.

Po uplynutí zákonnej lehoty na odvolanie zaslal odvolateľ okresnému súdu podanie zo dňa 7.9.2012
označené ako: „ Návrh na prerušenie konania postupom podľa ustanovenia § 109 ods.1 písm.c) O.s.p.

a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ a doplnenie právnej argumentácie k podanému odvolaniu“. Navrhol,
aby súd podľa § 109 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku konanie prerušil a Súdnemu dvoru
ES na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložil prejudiciálne otázky v znení: 1.Je
možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý
má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej

zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky
vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z
tejto zmluvy? 2. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho
súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu
93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyšším súdnym úradníkom a bolo odvolaciemu
súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa, že odvolaniu
nemieni vyhovieť v celom rozsahu podľa § 374 ods. 4 O. s .p.

Odvolací súd skôr, než pristúpil k vecnému prejednaniu odvolania, zaoberal sa prípustnosťou podať
odvolanie proti výroku napadnutého uznesenia, ktorým súd prvého stupňa zamietol návrh oprávneného
na zmenu súdneho exekútora.

Podľa § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu v

exekučnom konaní podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný priadok), ak tento exekučný poriadok neustanovuje inak.

V prejednávanej veci bolo exekučné konanie začaté dňa 3.5.2005, kedy bol súdnemu exekútorovi
doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie.

Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku konania začaté pred 1.9.2005 sa dokončia podľa práva
platného do 31.8.2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Podľa § 238 ods. 2 Exekučného poriadku, ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3,

§ 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté
pred 1.9.2005.

Podľa § 44 ods. 6 Exekučného poriadku platného do 31.8.2005, ak oprávnený požiada súd o zmenu
exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie poverí

súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však
vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.Z citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že odvolanie proti rozhodnutiam v
exekučnom konaní všeobecne nie je prípustné. Je prípustné iba voči tým rozhodnutiam, kde to výslovne
Exekučný poriadok pripúšťa.

Predmetné uznesenie vydal vyšší súdny úradník súdu prvého stupňa, proti ktorého rozhodnutiu je podľa
§ 374 ods. 4 veta 1. O. s. p. odvolanie vždy prípustné. Vzhľadom na to, že proti uzneseniu o zmene
súdneho exekútora odvolanie nie je prípustné, podaním odvolania sa rozhodnutie vyššieho súdneho
úradníka podľa § 374 ods. 4 poslednej vety O. s. p. zrušuje a o návrhu na zmenu súdneho exekútora

opätovne rozhodne sudca súdu prvého stupňa. Keďže podaním odvolania bol výrok o zmene súdneho
exekútora zrušený (neexistuje), nebol predmetom preskúmania v odvolacom konaní.

Odvolací súd následne prejednal odvolanie oprávneného proti výroku uznesenia súdu prvého stupňa,
ktorým vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil a proti výroku o trovách exekúcie v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 a 3 O. s .p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2

O .s .p., pretože nejde o také odvolanie podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné
nariadiť odvolacie pojednávanie (odvolanie smeruje proti uzneseniu) a dospel k záveru, že odvolanie
nie je dôvodné.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že účastníci konania uzavreli dňa 23.7.2004 zmluvu o úvere

č. 7330080 podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe ktorej oprávnený ako veriteľ
poskytol povinnej ako dlžníčke úver 20.000,- Sk a povinná sa zaviazal úver vrátiť zvýšený o poplatok
v sume 16.000,- Sk, celkom teda 36.000,- Sk. Súčasťou zmluvy je aj splnomocnenie, ktorým povinná
splnomocnila Mgr. I. S. na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j., aby v jej mene uznal
záväzok z tohto úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom. Na základe

tohto splnomocnenia Mgr. I. S. uznal za povinnú záväzok z tohto úveru pred notárom JUDr. R. Q. v
notárskej zápisnici sp. zn. N 422/2005, NZ 4026/2005 dňa 30.1.2005 a súhlasil, aby sa táto notárska
zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych

zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba,
právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou
súhlasila.

Citované zákonné ustanovenie určuje náležitosti notárskej zápisnice (okrem tých, ktoré musí mať podľa

notárskeho poriadku), aby bola exekučným titulom. Predovšetkým musí notárska zápisnica obsahovať
právny záväzok, označenie oprávnenej a povinnej osoby, právny dôvod, predmet (plnenie, ktoré má
povinný poskytnúť, teda suma, ktorú je dlžný oprávnenému), čas plnenia, a aby bola exekučným
titulom, musí obsahovať aj vyhlásenie povinnej osoby, že súhlasí s jej vykonateľnosťou. Pre platnosť
notárskej zápisnice, v ktorej dlžník uznal svoj dlh voči veriteľovi a súhlasil s jej vykonateľnosťou, nie je

potrebná dohoda s veriteľom a neúčasť veriteľa pri spisovaní takejto notárskej zápisnice nespôsobuje jej
neplatnosť. Uznanie dlhu a súhlas dlžníka s vykonateľnosťou notárskej zápisnice sú totiž jednostranné
právne úkony, preto pri spisovaní notárskej zápisnice o uznaní dlhu a súhlase s vykonateľnosťou je
nevyhnutná prítomnosť dlžníka osobne alebo prostredníctvom riadne splnomocneného zástupcu. V
danej veci povinnú pri spisovaní notárskej zápisnice zastupoval Mgr. I. S. na základe plnomocenstva

udeleného mu povinnou v zmluve o úvere.

Notárska zápisnica, pokiaľ obsahuje formálne náležitosti stanovené Notárskym poriadkom a súhlas
dlžníka s jej vykonateľnosťou v exekúcii, nie je rozhodnutím, ako to vyplýva z ustanovenia § 41 ods.
2 Exekučného poriadku, a nemá ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája. Notárska zápisnica má

povahuverejnejlistiny(§3ods.4Notárskehoporiadku)amálenformálnycharakter, leboobsahujetaké
náležitosti, ktoré sú potrebné pre to, aby bola ako titul pre súdny výkon rozhodnutia vykonateľná. Notár
spíše notársku zápisnicu na základe prehlásenia povinnej osoby, ktorým súhlasí s jej vykonateľnosťou
bez toho, aby bol oprávnený (a povinný) skúmať jej podklad v hmotnom práve (napríklad, či zmluva, z
ktorej plnenie je predmetom notárskej zápisnice, bola účastníkmi skutočne uzavretá, či plnenie, na ktoré

sa povinný zaviazal, zodpovedá hmotnému právu, či povinný splnomocnil advokáta na zastupovanie v
súlade s hmotným právom a pod.).Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho
orgánu (zákonné zastúpenie alebo na základe dohody.

Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že zastúpenie na základe dohody o plnomocenstve predpokladá

dvojstranný právny úkon, teda dohodu medzi dvomi subjektmi a to medzi splnomocniteľom na jednej
strane a splnomocnencom na druhej strane a samotné plnomocenstvo je už iba jednostranným
úkonom, ktorým splnomocniteľ dáva tretím osobám na vedomie, v akom rozsahu je osoba uvedená
v plnomocenstve oprávnená ho zastupovať. Dohoda o plnomocenstve, z ktorej právny vzťah vzniká,
musí teda obsahovať všetky náležitosti dvojstranného právneho úkonu z hľadiska jeho subjektov, ako aj
obsahu. Pokiaľ titulom. má mať takáto dohoda písomnú formu, predpokladá sa prejav oboch zmluvných

strán potvrdený podpisom týchto subjektov. Takýto vzťah nevyhnutne predpokladá aj zhodu záujmov
medzi jeho účastníkmi. Je preto vylúčené, aby zmluva o zastúpení mohla byť platne uzavretá medzi
osobami, medzi ktorými je konflikt záujmov (§22 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Tento rozpor so
záujmomzastúpenéhosapritomnemusítýkaťlenprávnehoúkonu,naktorýbolzástupcasplnomocnený,
ale postačí akýkoľvek stret záujmov zástupcu a zastúpeného, ktorý by mohol vyvolať pochybnosť o tom,

že zástupca bude riadne vykonávať práva a povinnosti vyplývajúce mu zo zastúpenia. Takáto zmluva je
potom podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná a nemôžu z nej vzniknúť žiadne práva
a povinnosti.

Súd prvého stupňa postupoval správne, keď pri preskúmavaní predmetného exekučného titulu a

podmienok, za ktorých bol vydaný, vrátane posudzovania zmluvy o úvere dospel k záveru, že predmetný
exekučný titul bol vydaný na základe plnomocenstva, ktoré povinná udelila Mgr. I. S., advokátovi, v
predtlači zmluvy o úvere a teda povinná, ak chcela získať úver, bola nútená súčasne na predtlači zmluvy
o úvere podpísať aj plnomocenstvo pre Mgr. I. S., v ktorom ho splnomocnila aj na spísanie predmetnej
notárskej zápisnice - exekučného titulu. Takéto podmieňovanie poskytovania spotrebiteľského úveru

súčasným uzatvorením plnomocenstva pre Mgr. I. S. s poverením na spísanie notárskej zápisnice, ako
exekučného titulu, je treba považovať za neprijateľnú podmienku v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Preto správne súd prvého stupňa poukázal na to, že takéto konanie splnomocneného zástupcu povinnej
Mgr. I. S. je voči povinnej v rozpore so zákonom o advokácii. Navyše, nie je preukázané, že podľa § 18
ods. 1, 2 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii dala povinná Mgr. I. S. skutočne takéto pokyny, ako sú

uvedené v predtlači zmluvy o úvere a či sa Mgr. I. S. mohol riadiť pokynmi povinnej pri presadzovaní jej
práv a záujmov v prejednávanej veci, či povinná s Mgr. I. S. osobne prejednávala spôsob presadzovania
jej práv a záujmov a vôbec či povinná bola niekedy v kontakte s Mgr. I. S.. Dohoda o plnomocenstve ako
súčasť zmluvy o úvere nie je pritom osobitne podpísané povinnou, hoci ide o dva samostatné právne
úkony. Vzhľadom na to, že povinná plnomocenstvo ako samostatný právny úkon nepodpísala, platne

nesplnomocnila Mgr. I. S. svojim zastupovaním, a preto tento advokát nebol oprávnený v jej mene spísať
notársku zápisnicu a uznať záväzok z úveru.

Vzhľadom na to, že pre rozhodnutie o odvolaní bolo podstatné posúdenie otázky spôsobilosti
predloženého exekučného titulu na vykonanie exekúcie, odvolací súd sa ďalšími odvolacími námietkami

nezaoberal a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výrokoch o vyhlásení exekúcie za
neprípustnú a o zastavení exekúcie podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil, pretože
predmetná notárska zápisnica nie je spôsobilým exekučným titulom. Odvolací súd potvrdil aj napadnutý
výrok o trovách exekúcie, o ktorých rozhodol súd prvého stupňa v súlade so zákonnou úpravou.

K návrhu oprávneného na prerušenie tohto exekučného konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/
Občianskeho súdneho poriadku a predloženie veci Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku
267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na rozhodnutie o prejudiciálnych otázok, odvolací súd udáva:

Podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. súd konanie preruší, ak sa rozhodne, že požiada Súdny

dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy.
Vychádzajúc z citovaného ustanovenia je súd povinný obligatórne prerušiť súdne konanie, ak
rozhodol o tom, že požiada podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ (pôvodne čl. 234 Zmluvy o
založení Európskeho spoločenstva) Súdny dvor Európskej únie o vydanie rozhodnutia o predbežnej(prejudiciálnej) otázke. Konanie o predbežnej otázke podľa článku 267 Zmluvy o fungovaní EÚ (ďalej aj
„ZFEÚ“) má povahu osobitného nesporového a medzitímneho konania, v ktorom Súdny dvor Európskej
únie má právomoc vydať rozhodnutie o výklade zakladajúcich zmlúv Únie, o platnosti a výklade

aktov inštitúcii, orgánov, úradov alebo agentúr Európskej únie, výklade štatútov orgánov zriadených
aktom Rady ES. Konanie o predbežnej otázke pred Súdnym dvorom je inštitútom pôsobiacim v
záujme integrácie a zachovania jednoty európskeho práva. Povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu
požiadať Súdny dvor o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke je zakotvená v druhej vete článku
267 ZFEÚ. Túto povinnosť však nemožno vykladať absolútne, t. j. že vnútroštátny orgán má vždy a

za akýchkoľvek okolností povinnosť požiadať o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke. Zo žiadneho
ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku to taktiež nevyplýva. Zmyslom riešenia predbežnej otázky
nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny, ale zabezpečiť
jednotný výklad komunitárneho práva. Zároveň prejudiciálna otázka nesmie byť zjavne neopodstatnená
a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú.

Odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, podľa ktorého exekučné
konanie nemožno prerušiť. Preto v tomto konaní nie je daný zákonný dôvod na prerušenie exekučného
konania podľa návrhu odvolateľa, v zmysle § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p.

Keďže odvolací súd nedospel k záveru, že by v prejednávanom prípade existovala potreba obrátiť sa

s predbežnou otázkou výkladu úniového práva na Súdny dvor EÚ, návrh oprávneného na prerušenie
konania zamietol.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s
§ 142 ods. 2 O.s.p. a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal

v tomto konaní úspech a súdnemu exekútorovi a povinnému trovy odvolacieho konania nevznikli.

Rozhodnutieboloprijatésenátomodvolaciehosúdupomeromhlasov3:0(§3ods.9zákonač.757/2004
Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.