Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. september 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/818/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113241529
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4113241529.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: V. S., bytom W., V. Y. XXX/XX, proti odporcom: 1. T. D.,
bytom N., D. 4, 2. Q. S., bytom R., S. XX, 3. M. S., bytom N., M. XX, 4. Q. G., bytom N., K. 5, odporcovia v
2. až v 4. rade zast. JUDr. Máriou Jakubíkovou, advokátkou so sídlom Nitra, Fraňa Mojtu 43, o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu
Nitra zo dňa 21. mája 2015 č. k. 18C/317/2013-70, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa náhrady trov konania vo
vzťahu k odporcom v 2. až 4. rade m e n í tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcom v 2.
rade až v 4. rade náhradu trov konania vo výške 1.317,42 eura na účet právnej zástupkyne odporcov
JUDr. Márie Jakubíkovej, advokátky so sídlom Nitra, Fraňa Mojtu 43 do 3 dní od právoplatnosti tohto
uznesenia. Odporcovi v l. rade náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením
§ 146 ods. 2 OSP a v súlade s vyhláškou, konkrétne s poukazom na § 10 ods. 1, 5 vyhlášky určil
hodnotu jedného právneho úkonu vo výške 287,13 eura (vychádzajúc zo sumy 12.281,25 eura, t.j. z

hodnoty spoluvlastníckeho podielu 1/6-ina k celku, na ktorú pripadala výmera 982,5 m2, ak trhová cena
nehnuteľnosti bola 12,5 eura/m2), a teda za 1. úkon - prevzatie a príprava zastúpenia jedného klienta
dňa 18. 02. 2014 priznal odmenu 287,13 eura + 8,04 eura režijný paušál a za 2. úkon - účasť
na pojednávaní na Okresnom súde Nitra dňa 02. 10. 2014 jedného klienta priznal odmenu 287,13 eura
+ 8,04 eura režijný paušál. Následne za 3. úkon - prevzatie a príprava zastúpenia za dvoch klientov
dňa 03. 10. 2014 priznal odmenu vo výške 2 x 249,78 eura (z hodnoty veci 36.843,75 eura (3x1/6) bola

základná sadzba tarifnej odmeny vo výške 499,57 eura, pričom podľa ustanovenia § 13 ods. 2 vyhlášky
sa základná sadzba tarifnej odmeny znižuje o 50% pri zastupovaní 2 a viac osôb, ak ide o spoločné
úkony) + 8,04 eura režijný paušál a za 4. úkon - účasť na pojednávaní na Okresnom súde Nitra dňa
16. 12. 2014 priznal odmenu vo výške 3 x 62,44 eura + 8,04 eura režijný paušál. Celkovo tak priznal
odporcom v 2. rade až v 4. rade náhradu trov konania 1.317,42 eura. Odporcovi v l. rade súd prvého
stupňa náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu v súvislosti s konaním trovy nevznikli, ako ani si

žiadne neuplatnil. O náhrade trov konania teda rozhodol v súlade s § 146 ods. 2 prvej vety OSP, nakoľko
mal za to, že k zastaveniu konania došlo pre správanie navrhovateľa, nakoľko navrhovateľ vzal návrh
počas konania späť. Nebolo preukázané, že k späťvzatiu návrhu došlo pre správanie sa odporcov, ktorí
mali záujem i na mimosúdnom vyriešení sporu. Navrhovateľ však s mimosúdnou dohodou nesúhlasil.
Odporcom vznikli preukázateľne trovy konania, a preto bol navrhovateľ povinný uhradiť odporcom v 2.
až v 4. rade trovy konania vo výške 1.317,42 eura.Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ z dôvodov podľa
ustanovení § 205 ods. 2 písm. b), c), d), f) OSP a žiadal, aby odvolací súd podľa § 220 OSP napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania

alebo, aby ho zrušil a podľa § 221 ods. 2 OSP vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal,
že dôvodom späťvzatia žaloby bola skutočnosť, že po začatí konania sa zmenili vlastnícke pomery
k parcele č. 271/43 - orná pôda o výmere 5.895 m2, a to konaním jednotlivých odporcov, pričom v
súčasnej dobe nie je väčšinovým spoluvlastníkom, nakoľko odporca v 2. rade má spoluvlastnícky podiel
1. Následne poukázal na odôvodnenie napadnutého uznesenia, ako aj ustanovenia § 146 ods. 1 písm.

c), § 146 ods. 2, § 150 ods. 1, 2 OSP a rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 170/99, sp.
zn. II. ÚS 444/01, sp. zn. I. ÚS 188/08. V tejto súvislosti dal do pozornosti, že ešte pred podaním
návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sa snažil s odporcami mimosúdne
dohodnúť. Okrem toho poukázal na spoluvlastnícke podiely v čase podania návrhu a skutočnosť, že
pri podaní návrhu vychádzal aj z ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
okrem iného súd pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva prihliadne na veľkosť podielov a na účelné

využitie veci. Zdôraznil, že mal záujem nehnuteľnosť užívať v súlade s jej charakterom a ako celok. So
zreteľom na veľkosť spoluvlastníckeho podielu bolo teda nepochybné, že bol v čase podania žaloby
vlastníkom najväčšieho spoluvlastníckeho podielu a súčasne mal záujem aj predmetnú nehnuteľnosť
užívať ako celok. Následne, po podaní žaloby, odporca v 3. rade a odporkyňa v 4. rade darovaním
previedli svoje spoluvlastnícke podiely na odporcu v 2. rade, ktorý je v súčasnej dobe vlastníkom

spoluvlastníckeho podielu vo výške 1, pričom jeho spoluvlastnícky podiel predstavuje len 1/3, a teda
objektívne po podaní žaloby sa zmenili spoluvlastnícke podiely na predmetnej nehnuteľnosti v prospech
odporcu v 2. rade, a to výlučne pričinením odporcov. Bolo pravdou, že v priebehu konania mu odporca
v 2. rade navrhol predaj svojho spoluvlastníckeho podielu vo výške 1 na predmetnej nehnuteľnosti,
ale za kúpnu cenu vo výške 25 eur za jeden meter štvorcový, čo bol dvojnásobok hodnoty, ktorú určil

znalec z odboru oceňovania nehnuteľností. Potvrdil, že mal záujem o celú nehnuteľnosť, ale za reálnu
a primeranú cenu, nie za dvojnásobok hodnoty, ktorú určil znalec, a preto nepristúpil k uzatvoreniu
uvedenej dohody, okrem iného aj preto, že odporca v 1. rade neprejavil žiadny záujem o predaj svojho
spoluvlastníckeho podielu. Uvedené skutočnosti nepochybne podľa neho preukazovali špekulatívne
konanie odporcov, ktorí po podaní žaloby zmenili vlastnícke pomery na nehnuteľnosti, aby získali výhodu

vo výške spoluvlastníckeho podielu. Okrem toho poukázal aj na písomné stanoviská zo dňa 15. apríla
2014 a namietal nesprávnosť výpočtu trov právneho zastúpenia, keďže odporcovia v 3. a 4. rade už
neboli pasívne vecne legitimovaní v konaní, avšak aj napriek tomu si ich právna zástupkyňa vypočítala
trovy aj za ich právne zastúpenie. S poukazom na uvedené zhrnul, že až uvedené skutočnosti boli
dôvodom, pre ktorý bol nútený pristúpiť k späťvzatiu žaloby, pričom sa tak stalo výlučne z dôvodov na

strane odporcov, ktorí zmenili spoluvlastnícke pomery k nehnuteľnosti po podaní žaloby, neustále menili
svoje stanoviská k návrhu. Naviac, z odôvodnenia napadnutého uznesenia nevyplývala skutočnosť,
že by sa prvostupňový súd dôsledne zaoberal a presvedčivo odôvodnil závery, ku ktorým dospel, a
preto so zreteľom na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky porušil právo na spravodlivý
proces.Pretopovažovalrozhodnutieotrováchkonaniazanesprávne,vydanépredčasne,beználežitého

skúmania dôvodov na iné rozhodnutie o náhrade trov konania a nedostatočne odôvodnené. Podľa
zisteného stavu, s prihliadnutím na správanie účastníkov konania pred a aj počas konania bolo namieste
rozhodnutie o trovách konania tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a to z
dôvodu podľa ustanovenia § 150 ods. 1, 2 OSP. Záverom poukázal aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu
sp. zn. 3Sžf 30/2010, sp. zn. 7M Cdo 4/2010 a sp. zn. 1Cdo 83/2007.

K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadrili odporcovia v 2. až 4. rade, poukazujúc na skutkový
stav a nesúhlasiac s tým, že by bol ich návrh mimosúdnej dohody špekulatívny. Zdôraznili, že súdne
konanie sa začína na návrh, ktorý môže podať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov, teda aj ten, ktorý má
menšinový podiel, pretože veľkosť spoluvlastníckeho podielu nerozhoduje. Poukázali pritom na judikát

Najvyššieho súdu SR č. R 4/1966. Z toho podľa nich vyplývalo, že odporca v 2. rade žiadnu výhodu oproti
navrhovateľovi nenadobudol, ako ani ho žiadnym spôsobom neukrátil, ani neobmedzil v jeho práve na
prístup k súdu a k uplatňovaniu zákonných práv. Naviac poukázali na priebeh pojednávania, konaného
dňa 02. 10. 2014 a skutočnosť, že odporca v 2. rade navrhol ďalšiu mimosúdnu dohodu, že svoj podiel
odpredá za sumu 25 eur/m2. Mali za to, že suma bola reálna, pretože po preverení situácie na trhu s

nehnuteľnosťami, v realitných kanceláriách zistili, že obdobné nehnuteľnosti sa predávajú za omnoho
vyššiu cenu, cca 40 eur/m2. Pokiaľ by sa v konaní dal vyhotoviť znalecký posudok, ktorý by zhodnotil,
či je možná reálna deľba alebo nie a v prípade, ak by nebola možná, mohla sa stanoviť všeobecná
hodnota nehnuteľností znalcom, ktorú sumu by účastníci konania rešpektovali. Mali za to, že je právomúčastníkov konania žiadať, aby sa vyhotovil znalecký posudok a naviac dodali, že navrhovateľovi ponúkli
odkúpenie jeho podielu za znaleckú cenu, avšak nesúhlasil. Keby bol presvedčený o tom, že to bola
všeobecná cena, nemal by dôvod na túto ponuku nepristúpiť, nakoľko by získal adekvátnu náhradu

a mohol by si zaobstarať v predmetnej lokalite iný obdobný pozemok. Boli toho názoru, že práve
konanie navrhovateľa preukazuje špekulatívny charakter, pretože chcel získať predmetnú nehnuteľnosť
a ukrátiť odporcov. Okrem toho uviedli, že keby prebehlo súdne konanie, zákonným spôsobom by sa
vyporiadalo podielové spoluvlastníctvo k spornej nehnuteľnosti a ak by súd rozhodol o reálnej deľbe
nehnuteľnosti, navrhovateľ mohol uskutočniť svoj pôvodný zámer a potenciálnemu nájomcovi ponúknuť

svoju nehnuteľnosť na obhospodarovanie. Nesúhlasili ani s ďalším tvrdením navrhovateľa, ktorým
poukázal na nesprávnosť výpočtu trov právneho zastúpenia, keď odporcovia už neboli pasívne vecne
legitimovaní v konaní, avšak aj napriek tomu si ich právna zástupkyňa vypočítala trovy aj za ich právne
zastupovanie. Uviedli, že bol to práve navrhovateľ, ktorý na pojednávaní dňa 02. 10. 2014 uviedol, že
zotrvávananávrhuvočiodporcomv1.až4.rade.Nemohlisúhlasiťanisďalšímtvrdením,žeskutočnosti,
ktoré uviedol vo svojom odvolaní, boli dôvodom, pre ktorý bol nútený pristúpiť k späťvzatiu žaloby,

pretože práva navrhovateľa zostali nedotknuté. Práve naopak, namietali, že uvedené konanie svedčí
o špekulatívnosti konania navrhovateľa, pretože ak by takýto záujem nemal, chcel by, aby sa súdne
konanie riadne skončilo a tým by sa mohlo pristúpiť i k riadnemu užívaniu predmetnej nehnuteľnosti,
ale takýto záujem navrhovateľ evidentne nemal. Z hľadiska trov konania sa nestotožnili s názorom
navrhovateľa a poukázali na § 146 ods. 1 písm. c), § 146 ods. 2 OSP, ako aj nález Ústavného súdu SR

sp. zn. IV ÚS 210/2013-28 a judikát Najvyššieho súdu SR č. R 49/1993. S poukazom na uvedené sa
stotožnili s rozhodnutím súdu prvého stupňa, keď rozhodol v súlade s ustanovením § 146 ods. 2 prvá
veta OSP. Na základe uvedeného navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
v celom rozsahu potvrdil ako vecne správne v súlade s § 219 OSP.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. l OSP) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle § 212 ods. 1 OSP a § 214 ods. 2 OSP dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa je dôvodné, preto uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa náhrady
trov konania vo vzťahu k odporcom v 2. až 4. rade podľa § 220 OSP zmenil tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania.

V prejednávanej veci sa navrhovateľ ako vlastník najväčšieho spoluvlastníckeho podielu podaným
návrhom zo dňa 27. 11. 2013 domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v katastrálnom území K., parcele registra „C“ č. 271/43 - orná pôda o
výmere 5.895 m2, evidovanej v katastri nehnuteľností na Okresnom úrade Nitra, odbore katastrálnom,

na liste vlastníctva č. XXXX tak, že navrhovateľ sa stane výlučným vlastníkom nehnuteľnosti a bude
povinný zaplatiť ostatným odporcom náhradu za spoluvlastnícky podiel, každému vo výške 12.350
eur, a to v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Svoj návrh odôvodnil tým, že písomným
podaním zo dňa 11. 10. 2012 oslovil každého z odporcov s návrhom na zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva s tým, že prejavil záujem o odkúpenie jednotlivých spoluvlastníckych

podielov odporcov, avšak žiadny z odporcov na jeho návrh nereagoval. Rovnako tak nedošlo medzi
podielovými spoluvlastníkmi k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Ako dôkaz
priložil výpis z listu vlastníctva č. XXXX, aktualizovaný ku dňu 25. 11. 2013.

Následne v priebehu konania podaním zo dňa 18. 02. 2014 navrhovateľ zobral svoj návrh na začatie

konania späť a žiadal, aby súd konanie zastavil. Ako dôvod späťvzatia žaloby uviedol skutočnosť, že
po začatí konania sa zmenili vlastnícke pomery k parcele č. 271/43 - orná pôda o výmere 5.895 m2, a
to konaním jednotlivých odporcov, pričom v súčasnej dobe nie je väčšinovým spoluvlastníkom, nakoľko
odporca v 2. rade má spoluvlastnícky podiel 1. So zreteľom na uvedenú skutočnosť sa bude snažiť so
zvyšnými dvoma podielovými spoluvlastníkmi dohodnúť na reálnom rozdelení parcely č. 271/43 alebo

na jej spoločnom predaji tretej osobe. O trovách konania navrhol rozhodnúť tak, že žiadny z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania.

Podľa § 137 OSP trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho
poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za

vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá
je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové
výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.Podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa § 146 ods. 2 OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa § 150 ods. 1 OSP, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu

trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Ak došlo k zastaveniu konania, nemá zásadne žiadny z účastníkov (§ 146 ods. 1 písm. c/ OSP) právo na
náhradu trov konania podľa jeho výsledku. Len výnimočne možno (§ 146 ods. 2 OSP) uložiť niektorému

z účastníkov povinnosť nahradiť druhému z účastníkov trovy zastaveného konania, a to podľa prvej vety
tohto ustanovenia tomu z účastníkov, ktorý zavinil, že konanie muselo byť zastavené a podľa druhej vety
tohto ustanovenia odporcovi v prípade, že bol pre jeho správanie vzatý návrh späť, ktorý bol podaný
dôvodne.

K zastaveniu konania môže dôjsť v dôsledku procesného zavinenia niektorého z účastníkov.
Zákon ustanovuje len jeden druh prípadov: zastavenie konania po späťvzatí návrhu, ku ktorému došlo
pre správanie sa odporcu, pričom návrh bol podaný dôvodne, zakladá právo navrhovateľa na náhradu
trov zastaveného konania. Dôvodnosť podania návrhu sa posudzuje procesne. Nerozhoduje, aký by bol
výsledok konania, keby nedošlo k späťvzatiu návrhu, ale to, že odporca splní to, čoho sa navrhovateľ

domáha a len preto navrhovateľ vezme návrh späť. Zavinenie navrhovateľa môže spočívať v tom, že
podal návrh napriek tomu, že dlh bol splnený a túto skutočnosť nezistil pred podaním návrhu alebo v
tom, že návrh vzal späť bez toho, aby odporca splnil to, čoho sa petitom domáhal. Aj v prípade, ak
sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, ak súd dospeje k záveru, že sú tu
dôvody zvláštneho zreteľa, nemusí náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Musí však ísť o

celkom výnimočné prípady, ktorých výnimočnosť môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci alebo
vokolnostiachnastraneúčastníkovkonania.Úvahasúduotom,čiideovýnimočnýprípadačisúdôvody
hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci, okolností,
ktoré viedli k uplatneniu práva na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod.

V danej veci navrhovateľ podaným odvolaním napadol výrok súdu prvého stupňa o trovách konania v
časti, v rámci ktorej súd rozhodol, že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcom v 2. až 4. rade náhradu
trov konania vo výške 1.317,42 eura, na účet právnej zástupkyne odporcov JUDr. Márie Jakubíkovej,
advokátky so sídlom Nitra, Fraňa Mojtu 43, do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Ak došlo k
zastaveniu konania, nemá zásadne žiadny z účastníkov (§ 146 ods. 1 písm. c/ OSP) právo na náhradu

trov konania podľa jeho výsledku. Len výnimočne možno uložiť niektorému z účastníkov povinnosť
nahradiť druhému z účastníkov trovy zastaveného konania podľa § 146 ods. 2 OSP. Keďže v danej
veci konanie bolo zastavené z dôvodu, že navrhovateľ zobral svoj návrh späť bez toho, aby odporcovia
splnili, avšak z dôvodu, že v priebehu konania prestal byť väčšinovým spoluvlastníkom, nakoľko odporca
v 2. rade má spoluvlastnícky podiel 1, nebolo možné ustáliť, ktorý z účastníkov zavinil, že konanie

sa muselo zastaviť. Okrem toho, nebolo možné ustáliť, že by navrhovateľ nesúhlasil s mimosúdnou
dohodou, pretože svoj návrh na začatie konania zobral späť najmä z dôvodu, že sa chcel mimosúdne
dohodnúť s ostatnými dvoma spoluvlastníkmi na reálnom rozdelení nehnuteľnosti alebo predaji tretej
osobe. Z obsahu spisu tiež vyplývalo, že k mimosúdnej dohode nedošlo najmä z dôvodu, že za cenu
12,55 eura/m2 nechcel ani navrhovateľ, ani odporca v 2. rade svoj spoluvlastnícky podiel predať a

za cenu 25 eur/m2 nechcel ani navrhovateľ, ani odporca v 2. rade spoluvlastnícky podiel kúpiť. O
uvedenom svedčia jednotlivé návrhy mimosúdnych dohôd a odpovede na ne. Naviac, bolo potrebné
prihliadnuť aj na konanie odporcov v 2. až 4. rade po podaní návrhu na začatie konania a darovanie
spoluvlastníckych podielov, čo síce nebolo dôvodom na späťvzatie návrhu navrhovateľom, avšak mohlo
to ovplyvniť úspech navrhovateľa v konaní. Rovnako tak nebolo možné ustáliť, že by sa pre správanie

odporcov v 2. až 4. rade vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, nakoľko odporcovia v 2. až 4. rade
nesplnili žalovanú povinnosť, a preto aplikácia § 146 ods. 2 OSP neprichádzala do úvahy. Skôr bolo
potrebné ustáliť, že každý z účastníkov určitým spôsobom zavinil zastavenie konania, preto odvolací
súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa mal správne o trovách konania vo vzťahu k odporcom v2. až 4. rade rozhodnúť podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania. Vzhľadom na uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej
časti, týkajúcej sa náhrady trov konania vo vzťahu k odporcom v 2. až 4. Rade, podľa § 220 OSP zmenil

tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. l, § 142 ods. l OSP,
avšak v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
pretože si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.