Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. máj 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/207/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111207172
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5111207172.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci navrhovateľa:

Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., Pri Rajčianke 2927/8, Žilina, IČO: 36 442 151, proti
odporcovi: L. A., bytom O. XXX/XX, I., občan SR, o zaplatenie 605,60 eur, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa o zaplatenie sumy 605,60 eur spolu s príslušenstvom z a m i e t a .

Odporcovi súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľsanávrhomdoručenýmsúdudňa9.3.2011domáhal vočiodporcovizaplateniasumy605,60
eur na tom skutkovom základe, že odporca neoprávnene odoberal zo zariadenia pre verejný rozvod
elektrickú energiu na odbernom mieste A. O. XX, K., číslo odberného miesta 3090417. Neoprávnený

odber podľa zákona o energetike zbernou faktúrou vyúčtoval navrhovateľ neoprávnený odber, a to
faktúrou č. 20092120051000166, splatná 3.6.2009 na sumu 605,60 eur. Odporca ku dňu podania návrhu
pohľadávku neuhradil, a to ani na základe výzvy právneho zástupcu.

Knávrhunavrhovateľpredložilfaktúruzaneoprávnenýodberelektriny vovýške605,60eur(škoda87,77
eurazisťovacípoplatok517,83eur); protokolozisteníneoprávnenéhoodberuelektrickejenergiezodňa
7.5.2009 s uvedením odberné miesto odpojené od dodávky elektrickej energie 13.12.1997 neoprávnené

samovoľné zapojenie odberného miesta bez zmluvy s energetikou a v HDS namontované 25A poistky
licňované,.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k podanému návrhu zo dňa 23.8.2011 uviedol, že popiera
pohľadávku čo do výšky aj do nároku a uviedol, že po prípojky ani do vnútorných rozvodov nezasahoval,
taktiež hlavná poistková skriňa s meracím zariadením nebola upravovaná, prípadne inak do nej
zasahované. V danom prípade dom bol odpojený od prívodu elektrickej energie zo stĺpa a pracovník

navrhovateľa odpojil meracie zariadenie na chodbe nehnuteľnosti a takto meracie zariadenie s
poistkovou skriňou zaplomboval. Doposiaľ sú všetky rozvody v pôvodnom stave a poistková skriňa s
meradlom opatrené plombami navrhovateľa.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi k veci
sa vzťahujúcimi, svedkov a zistil nasledovný skutkový stav.

Navrhovateľ v priebehu konania zotrval na podanom návrhu a jeho skutkovom odôvodnení, uviedol,
že navrhovateľ vykonal dňa 7.5.2009 kontrolu odberného miesta a bolo zistené, že došlo k porušeniu
zaplombovania hlavnej domovej skrine a taktiež inštalácii troch ističov, v dôsledku čoho bola vlastne
umožnená distribúcia dodávka elektriny odberného miesta odporcu s tým, že na tomto odbernom miestenie je žiaden zmluvný vzťah, teda, nebola uzatvorená zo strany odporcu žiadna zmluva o dodávke
elektriny. Elektromer, ktorý je umiestnený na nehnuteľnosti nebol prístupný, a teda z tohto dôvodu došlo
k zabezpečeniu dodávky takým spôsobom, že došlo k zaplombovaniu práve hlavnej domovej skrine,

kde boli odobraté poistky. Výška škody bola vyčíslená v súlade s vykonávacím predpisom a zaisťovací
poplatok predstavuje náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu elektriny. K tvrdeniam
odporcu, že dňa 13.12.1997 bolo odberné miesto Krásna Hôrka odpojené od elektrickej energie uviedol,
že bežným postupom a riešením v obdobných prípadoch je vybratie poistiek z HDS zodpovednými
pracovníkmi. Nespochybniteľnou a podstatnou skutočnosťou však je, že odberné miesto v čase zistenia

neoprávneného odberu bolo pod napätím, zároveň bol nameraný odber elektriny a odberné miesto
bolo spôsobilé na odber elektriny. Už 14.4.2009 pri kontrole boli poistky v HDS založené a HDS
nebola zaplombovaná. Poukázal, že pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal povinný
uhradiť skutočne vzniknutú škodu a jedine odporca, ktorý je vlastníkom danej nehnuteľnosti, mohol mať
prospechztakejtodistribúcieelektrickejenergie.Žiadnyprávnypredpisneukladánavrhovateľoviprivolať
odberateľa či inú osobu k zisteniu neoprávnenému odberu elektrickej energie.

Odporca s návrhom nesúhlasil. Zotrval na skutočnosti, že elektromer, ktorý bol odpojený v r. 1997 je
stále v domovej nehnuteľnosti, je doposiaľ plombovaný navrhovateľom a predmetnú nehnuteľnosť užíva
pre rekreáciu. Keď sa stal vlastníkom danej nehnuteľnosti v r. 2009 v nehnuteľnosti nebola elektrika
a nie je tam elektrina dodnes. Kúpil si elektrocentrálu a túto používa. Pri kontrole odberného miesta

dňa 7.5.2009 a vyplýva to zo spisu Stredoslovenskej energetickej inšpekcie, kedy navrhovateľ uviedol,
že zákazník prejavil záujem o pripojenie odberného miesta, zmluvu na dodávku e-mailom 9.4.2009
a následne na to bola vykonaná kontrola odberného miesta dňa 14.4.2009 a nebol nik prítomný, v
HDS boli založené poistky a pri kontrole odberného miesta dňa 7.5.2009 bola odtrhnutá plomba z
HDS a samovoľné zapojené odberné miesto bez zmluvy, elektromer neprípustný. Pričom navrhovateľ

udával, že v r. 1997 boli poistky HDS demontované a HDS zaplombovaná. Navrhovateľ už 14.4.2009
čiže 23 dní pred kontrolou odberného miesta musel zamestnanec navrhovateľa demontovať kryt, aby
vôbec mohol registrovať či sú v HDS osadené poistky a pri kontrole 14.4.2009, ak by osadená HDS
bola plombou, tá musela byť pri tomto úkone odstránená, a teda je zjavné, že tvrdenia navrhovateľa
o údajnom strhnutí plomby pri náleze dňa 7.5.2009 sú v protiklade s predchádzajúcou činnosťou

pracovníkov navrhovateľa. Podľa smernice č. 01/2008, pracovník SSE poverený ku všetkým právnym
úkonom týkajúcich sa zisťovania neoprávnených odberov elektrickej energie pokiaľ odberateľ nie je
prítomný, je potrebné ku kontrole prizvať svedka. Odporca po pôvodných vlastníkoch si zachoval aj
montážny list zo dňa 16.12.1997, t.j. tri dni po ukončení zmluvy, ktorý preukazuje, že starý elektromer
bol následne demontovaný a bol osadený nový ciachovaný elektromer a tento elektromer je v dome

osadený doposiaľ a sú na ňom neporušené plomby a sú opatrené označením SSE Žilina - 97. Teda,
nie sú pravdivé tvrdenia navrhovateľa, že po ukončení zmluvy odberné miesto nebolo sprístupnené pre
demontáž elektromera a museli byť práve preto vybraté poistky v HDS, ktorá je verejne prístupná. Z
predloženej fotodokumentácie navrhovateľom z meraní nie je jednoznačne preukázané, že vodič, na
ktorom mal byť nameraný odber, je vodič idúci práve do nehnuteľnosti vo vlastníctve odporcu, neprizval

svedkov a zistenia o neoprávnenom odbere nenahlásil na polícii, čím sám si priťažil pri zákonnej
povinnosti uniesť dôkazné bremeno.

Z predloženej zbernej faktúry za elektrinu zo 14.1.1998 - montáž elmera pre účet (č.l. 182 spisu) súd
zistil, že dodávateľ Stredoslovenské energetické závody pre odberné miesto A. O. č. XX odmontovali

elektromer 4152597 a namontovali elektromer č. 1821274 dňa 16.12.1997.

V zmysle smernice č. 01/2008 vydanej SSE Metrológia s účinnosťou od 1.2.2008 pre riešenie
neoprávneného odberu na odbernom mieste napojenom na napäťovú hladinu NN je stanovený postup,
zistenie a následné riešenie neoprávneného odberu, kedy pracovník SSE - Metrológie zistí dôkazy o

neoprávnenom odber, lokalizuje miesto napojenia nemeranej odbočky prúdu, vizuálne alebo meraním
pomocou prístrojov taktiež určí príčinu spôsobujúcu znefunkčnenie merania pri manipulácii s meraním
a zdokumentuje dôkazy o neoprávnenom odbere. Do protokolu o neoprávnenom odbere sa vyžaduje
podpis odberateľa, svedka, ak odberateľ odmietne protokol podpísať, uvedie túto skutočnosť do
protokolu.

Svedok G. B. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že bol prítomný v čase kontroly (7.5.2009) a zisťovali
a merali či prípojka k danému objektu súp. č. 22 je pod prúdom a bola nameraná záťaž 0,2 ampéra. Z
uvedenejkontrolyvyhotovilifotodokumentáciuaspísaliprotokol,pričombolipoistkyzaloženéatammalabyť krytka, ktorá mala byť zaplombovaná, a to ich energetickou plombou. Tiež uviedol, že v prípade, ak
je elektromer vo vnútri nehnuteľnosti, tak keď zistili na hlavom ističi, ktorý je na podpernom bode - stĺpe
prívod, tak neoprávnene sa dá napojiť v hociktorom možnom bode na kábli, ktorý prechádza vnútorným

objektom po hlavný istič, ale či to v danom prípade tak bolo, uviesť nevedel. Zo strany odberateľa v
čase kontroly nebol nikto prítomný. V čase kontroly skrinku HDS zaplomboval. O skutočnosti, že bola
predtým vykonávaná kontrola 14.4. nevedel. Uviedol, že odber 0,2 ampéra je odber elektriny a ako
príklad uviedol, že môže svietiť žiarovka, môžu to byť šetriace moduly.

Svedok A. F. udával, že na základe návštevy matky odporcu na obchodnej kancelárii v roku 2009,
kedy prišla za pracovníčkou obchodnej kancelárie a uviedla, že majú v dome elektromer, ale že nemajú
uzavretú zmluvu začali šetrenie a vykonali kontrolu 14.4.2009, čo zdokumentovali fotografiami a pýtali sa
susedov, či tam niekto chodí, či tam bývajú a sused povedal, že elektrinu používajú. Následne vykonali
kontrolu dňa 5.5.2009 a 7.5.2009. Sama matka odporcu povedala, že majú elektrinu.

Svedok F. A. (matka odporcu) uviedla, že chceli, aby im vnútorné hodiny odplombovali a mohli odoberať
elektrickú energiu a v r. 2009 prišla ku navrhovateľovi do zákazníckeho centra a pracovníčka energetiky
jej povedala, že tam žiadne hodiny nie sú evidované a musia si nanovo zaviesť nové pripojenie. Domovú
nehnuteľnosť využívajú len cez víkendy, nevyužívajú ju stále a nemajú elektrickú energiu ani odporca
nevykonal žiaden zásah.

Na výzvu súdu o predloženie dôkazu o vykonaní kontroly dňa 14.4.2009 a záznamu o zabezpečení
hlavnej domovej skrine pri zistení, ako i zabezpečenie spôsobom v zmysle interných predpisov
navrhovateľ predložil fotodokumentáciu danej domovej nehnuteľnosti zo dňa 14.4.2009 (bez zápisu o
zisteniach) a uviedol, že podľa vyjadrení pracovníkov, ktorí kontrolu vykonali je zrejmé, že už k dátumu

14.4. 2009 boli poistky v HDS vložené a HDS nebola zaplombovaná (čl. 218).

Podľa § 39 ods. 1 písm. a) zák. č. 656/2004 Z. z. o energetike, neoprávneným odberom elektriny je
odber bez uzavretej zmluvy o dodávke elektriny.

Podľa § 39 ods. 2 zák. č. 656/2004 Z. z. o energetike, pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu
odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu
na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej
neoprávneným odberom elektriny, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá
ministerstvo.

Podľa § 2 písm. b) zák. č. 656/2004 Z. z. o energetike bod 20/ odberateľom elektriny obchodník s
elektrinou a koncový odberateľ elektriny, bod 23/ odberateľom elektriny v domácnosti fyzická osoba,
ktorá nakupuje elektrinu pre vlastnú spotrebu v domácnosti.

Okrem povinnosti tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1. O.s.p.) majú účastníci dôkaznú povinnosť,
tj. povinnosť označiť dôkazy na dokázanie svojich vlastných tvrdení. Sporové konanie je ovládané
zásadou prejednacou, ktorú je treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné skutočnosti a navrhovať o nich
dôkazy je zásadne vecou účastníkov konania a dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha
toho účastníka, v koho záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom

tvrdená, bola v konaní i preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Nepriaznivé procesné
dôsledky(neúspechvspore)stíhajúvsporovomkonanítoho,ktoneuniesoldôkaznébremeno,neoznačil
potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané.

Súd v konaní postupoval podľa § 132 O.s.p., podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to

každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Predmetom sporu je uplatnený nárok navrhovateľa titulom vzniknutej škody pri zistení neoprávneného
odberu dňa 7.5.2009 na odbernom mieste vo vlastníctve odporcu a v zmysle ustanovení § 39 ods. 2

zákonač.655/2004Z.z.vzneníúčinnomvčasezisťovanianeoprávnenéhoodberuelektrickejenergie.V
danom prípade je nepochybné, že odberné miesto je vybavené určeným meradlom (elektromer), ktorý je
zabudovaný v domovej nehnuteľnosti a je odpojený od vonkajšieho vedenia HDS a má príslušnú plombu
navrhovateľa. Je nesporné, že dodávka elektrickej energie do odberného miesta bola realizovaná do13.12.1997 a odporca zmluvný vzťah s navrhovateľom neuzavrel. Na tomto mieste je potrebné uviesť,
že sporové konanie je ovládané zásadou dispozičnou, podľa ktorej platí, že súd je viazaný návrhom,
teda tým, ako navrhovateľ vymedzil predmet konania; nárok uplatnený návrhom je vymedzený opísaním

rozhodujúcich skutkových okolností a žalobným návrhom (petitom). Rozhodujúcimi skutočnosťami v
zmysle § 79 ods. 1 O.s.p. sú údaje, ktoré sú potrebné k tomu, aby bolo jasné o čom a na akom
skutkovom podklade má súd rozhodnúť. V návrhu preto musia byť uvedené také skutočnosti, ktorým
je opísaný skutok (skutkový dej), na základe ktorého je uplatnený nárok. Určujúce je uvedenie tých
skutočností, ktoré umožňujú celkom jednoznačnú individualizáciu uplatneného nároku. Zo skutkového

vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu
zistenia neoprávneného odberu dňa 7.5.2009. Súd prisvedčil navrhovateľovi, že zodpovednosť za
škodu spôsobenú neoprávneným odberom elektriny je objektívna a dôsledky neoprávneného odberu
nesie odberateľ a pre tento prípad zodpovednostného vzťahu je preukázanie existencie zmluvného
vzťahu na dodávku elektriny v konkrétnom odbernom mieste s odberateľom a aj pri tomto druhu
zodpovednosti, ale musia byť súčasne naplnené všetky znaky zodpovednosti za škodu, t.j. protiprávny

úkon, škoda a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom odberateľa a škodou. Podľa súdu tieto
predpoklady vzniku zodpovednosti odporcu za škodu ale splnené neboli. Súd je toho názoru, že k
tomu, aby boli naplnené zodpovednostné predpoklady nestačí len tvrdiť skutočnosti, že do vonkajšieho
vedenia HDS bolo odporcom samovoľné zapojenie odberného miesta a namontované 25 ampérové
poistky, čím došlo k neoprávnenému zásahu. Zo skutkových zistení (výpoveď svedka p. A.) v priebehu

konania vyplynulo, že do hlavnej rozvodovej domovej skrine zasahovali už zamestnanci navrhovateľa
dňa 14.4.2009, kedy na základe prešetrenia podnetu samotného odporu, ktorý mal záujem uzatvoriť
zmluvu o dodávke a distribúcii elektriny na odbernom mieste Krásna O. súp. č. XX (nebolo sporné,
že dané odberné miesto bolo odpojené od dodávky elektrickej energie dňa 13.12.1997) vykonali
kontrolu, pričom v konaní nebolo preukázané, že následne hlavnú domovú skriňu zabezpečili tak,

aby zabránili prístupu k meraciemu zariadeniu a zrealizovali vypnutie odberného miesta tak, aby
odberné miesto zaplombovali a vykonali oznámenie o spôsobe a presnom mieste vypnutia príslušnému
nadriadenému. Je potrebné tiež poznamenať, že zamestnanci navrhovateľa už dňa 14.4.2009 a
5.5.2009 riešili neoprávnený odber na odbernom mieste a to bez príslušného zápisu, pričom Smernica
č. 01/2008 podrobne upravuje postup zamestnancov pri zdokumentovaní a riešení neoprávneného

odberu elektrickej energie a protokol o neoprávnenom odbere elektrickej energie musí obsahovať
údaje o odberateľovi, zameranú prúdovú záťaž na nemeranej odbočke, presný popis neoprávneného
napojenia alebo manipuláciu s meraním a pri vypnutí odberného miesta presný popis miesta a spôsobu
vypnutia. Právny predpis zákon č. 656/2004 Z. z. v ustanovení § 39 ods. 1 taxatívnym spôsobom
vymenováva prípady neoprávneného odberu elektriny, medzi ktoré patrí aj prípad odberu bez uzavretej

zmluvy a v prípade škody spôsobenej neoprávneným odberom v ods. 2 citovaný zákon stanovuje kto
je povinný uhradiť škodu pri neoprávnenom odbere (je ním ten, kto elektrinu odoberal). Existencia
zmluvného vzťahu na dodávku elektriny v danom odbernom mieste s odporcom ako odberateľom
preukázaná nebola. Neoprávnenosť odberu v konkrétnom odbernom mieste dňa 7.5.2009 v spôsobe
neoprávneného samovoľného zapojenia odberného miesta a skutočnosť, že boli namontované 25 A

poistky v hlavnej domovej skrini bola pracovníkmi navrhovateľa zaznamenaná, ale táto skutočnosť
nepreukazuje, že práve odporca ako vlastník nehnuteľnosti týmto spôsobom zasiahol do zariadenia
(HDS)ajednoznačneniejemožnévylúčiťprístupďalšíchosôb. Vdanomprípadebolonanavrhovateľovi
jednoznačne preukázať, že k zásahu do hlavnej domovej skrine došlo výlučne odporcom, avšak v
tomto smere nebol zo strany navrhovateľa produkovaný žiaden relevantný dôkaz. Naopak, odporca

preukázal, že vonkajšie vedenie HDS sa nachádza na mieste, ktoré je voľne prístupné, do ktorej
sa môže ktokoľvek dostať a skutočnosť, že ani po vykonanej kontrole dňa 7.5.2009 až doposiaľ je
hlavná domová skriňa na vonkajšom stĺpe značne skorodovaná a ani nie je zabezpečená plombou
navrhovateľa (fotodokumentácia č.l. 234 spisu). V súvislosti s predloženou fotodokumentáciou zo dňa
14.4.2009 je nutné uviesť, že na tejto nie je zaznamenaný stav zariadenia (HDS) tj. predtým ako

pracovníci dňa 7.5.2009 odmontovali zo zariadenia kryt a nie je tiež na nej zachytená plomba, teda nie je
zaznamenané či pred zásahom pracovníkov vykonávajúcich kontrolu do tohto zariadenia, bola plomba
poškodená alebo nie. Protokol o zistení neoprávneného odberu elektrickej energie zo dňa 7.5.2009 síce
obsahuje skutočnosť, že odberné miesto odpojené od dodávky elektrickej energie 13.12.1997, pričom
nie je uvedený popis, akým spôsobom bolo toto miesto pri zistení neoprávneného odberu zabezpečené

odpojením a len zo samotného protokolu nemožno jednoznačne vyvodiť zodpovednosť odporcu za
vzniknutú škodu navrhovateľovi. Treba zdôrazniť, že subjekt môže byť zodpovedným za škodu len za
predpokladu, že škodu skutočne spôsobil.Vzhľadom na tú skutočnosť, že navrhovateľ v danom prípade neuniesol dôkazné bremeno na
preukázanie nim tvrdených skutočností, preto súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

Je tiež potrebné uviesť, že do obsahu základného práva na vyjadrenie sa ku všetkým vykonaným
dôkazom, ktoré účastník konania pred súdom navrhol nepatrí povinnosť súdu vykonať všetky navrhnuté
dôkazy, pretože princíp voľného hodnotenia dôkazov v konaní pred súdmi v spojení so zásadou
spravodlivého rozhodnutia o veci súdu umožňujú vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa jeho uváženia k
takémuto rozhodnutiu vedú a navrhovaný dôkaz výsluch bližšie neidentifikovaných susedov, ktorí sa

mali vyjadrovať ku kontrole 14.4.2009 a skutočnosti, že odporca odoberá neoprávnene elektrinu súd
nevykonal, nakoľko v danom prípade predmetom sporu nebola kontrola zo dňa 14.4.2009, ale zistenia
neoprávneného odberu elektrickej energie dňa 7.5.2009 a súd mal možnosť zistiť skutkový stav veci z
iných relevantných dôkazných prostriedkov.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého zákonného ustanovenia

účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov konania potrebných na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal v spojení s ust. § 151
ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

Odporca ako úspešný účastník konania si trovy konania uplatnil, tieto nevyčíslil a zo spisu ku dňu
vyhlásenia rozhodnutia mu náhrada trov konania nevyplýva, a preto súd rozhodol tak, že odporcovi
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.