Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. február 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/22/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315010708
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2315010708.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr.
Daniely Šramelovej a JUDr. Martina Žovinca, v trestnej veci odsúdeného F. F., o sťažnosti odsúdeného
proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 9.11.2015, č.k. 29Nt/14/2015-27, na neverejnom
zasadnutí dňa 25.2.2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného F. F., nar. XX.X.XXXX

z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Galanta zo dňa 9.11.2015, č.k. 29Nt/14/2015-27 súd rozhodol tak,
že podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku návrh odsúdeného F. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom B. -
V., V. XXXX/XX, na povolenie obnovy konania v trestnej veci Okresného súdu Galanta, sp. zn.
0T/55/2015 zamietol.

Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že podaním zo dňa 11.8.2015 požiadal odsúdený F. F.
o obnovu trestného konania vedeného proti nemu pred Okresným súdom Galanta pod sp.
zn. 0T/55/2015. Svoj návrh odôvodnil novým znaleckým posudkom č. 18/2015 zo dňa 29.6.2015
vypracovaným znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácie, Doc. JUDr. MUDr. Petra Kováča, PhD. V
jeho závere je uvedené, že v najpriaznivejšom prípade pre F. F. by bola v čase dopravnej nehody o
23:20 hod. dňa 7.3.2015 koncentrácia etanolu 0,4292+0,2 = 0,6292 g/kg a v prípade pre neho najmenej

priaznivom koncentrácia etanolu 1,9082 +0,33 = 2,2382 g/kg. Prepočítaná koncentrácia etanolu v krvi
F. F. v čase dopravnej nehody by teda bola v rozsahu od 0,6292 g/kg do 2,2382 g/kg (údaj zodpovedá
číselne promile). Pravdepodobnú koncentráciu etanolu v krvi v čase dopravnej nehody možno ustáliť
na základe údajov o konzumácii alkoholických nápojov na 0,91-1,5 g/kg. Je zato, že v danom prípade
treba aplikovať zásadu prezumpcia neviny, teda že v prípade ak sú v otázke viny pochybnosti ktoré
nemožno rozptýliť dôkazmi, obžalovaného nemožno odsúdiť, ale treba rozhodnúť v jeho prospech.

Toto pravidlo sa vzťahuje na zisťovanie skutkového stavu veci, čo bolo v tomto konkrétnom prípade
pri vyšetrovaní prehliadnuté. Na základe uvedeného znaleckého posudku sa odsúdený domnieva, že
nemohla byť naplnená skutková podstata trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa
§289 ods. 1 Trestného zákona pretože na základe údajov o konzumácii alkoholických nápojov možno
pravdepodobnú koncentráciu etanolu v krvi F. F. v čase dopravnej nehody ustáliť na 0,91-1,5 g/kg,
pričom trestnoprávna prax vyžaduje na naplnenie skutkovej podstaty trestného činu ohrozovania pod

vplyvom návykovej látky hladinu alkoholu v krvi 1,00 g/kg.
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Galanta navrhla zamietnuť návrh odsúdeného na obnovu
konania, pretože nie sú splnené podmienky v zmysle § 394 Trestného poriadku, nevyšli najavo
skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme. Ani samotný znalecký posudok ani žiadne iné doposiaľ
zadovážené listinné návrhy a dôkazy neodôvodňujú možnosť povolenia obnovy konania.
Vykonaným dokazovaním prvostupňový súd dospel k záveru, že skutočnosti a námietky uvádzané

odsúdeným nie sú spôsobilými a relevantnými dôvodmi pre povolenie obnovy konania v zmysle
citovaného ustanovenia § 394 ods. 1 Trestného zákona. Dôkazy a skutočnosti neboli súdu aleboodsúdenému neznáme v pôvodnom trestnom konaní. Súd konštatuje, že odsúdený mal možnosť
namietať skutkové okolnosti, a to, že podľa jeho názoru nebola naplnená skutková podstata trestného
činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky, a to tak pred orgánom činným v trestnom konaní ako aj

pred súdom. Odsúdený z vlastnej vôle a rozhodnutia sa vzdal práva podať odpor voči trestnému rozkazu
a výrok o vine aj treste sa stali právoplatnými. Podľanázoru súdu však nie je takýto prepočet možné
vyhodnotiť ako skutočnosť súdu skôr neznámu.
Proti uvedenému uzneseniu podal odsúdený priamo na verejnom zasadnutí, ihneď po jeho vyhlásení
sťažnosť, ktorú neskôr písomne odôvodnil tým, že skutočnosť, že dychová skúška bola vykonaná

overeným meradlom, ešte neznamená, že zobrazený výsledok merania zodpovedá skutočnej hladine
alkoholu v krvi, vzhľadom na to, že overený elektronický merač slúžiaci na zisťovanie hladiny alkoholu
v krvi môže vykazovať určité odchýlky. Správnosti výsledkov takéhoto merania by preto mala byť
v závislosti od zistenia koncentrácie alkoholu overená ďalšími dôkazmi preukazujúcimi, že meranie
bolo vykonané v súlade s výrobcom dychového analyzátora stanovením, respektíve odporúčaným
postupom, dodržanie, ktorého eliminuje nežiaduci účinok ovplyvňujúcich faktorov a iných rušivých

vplyvov, takže hladina alkoholu v krvi v čase vykonania dychovej skúšky nebola zistená bez akejkoľvek
rozumnej pochybnosti. Adekvátne množstvo hladiny alkoholu v krvi je možné relevantne preukázať
a spoľahlivo zistiť len na základe laboratórneho vyšetrenia. Ďalej je potrebné uviesť vo vzťahu k
posudzovanej veci, že výsledok dychovej skúšky vykonanej overeným meradlom ovplyvňuje celý rad
ďalších faktorov a rušivých vplyvov. O tom, že tieto faktory a rušivé vplyvy ovplyvňujú výsledok

meraniadychovýmianalyzátornienezanedbateľnesvedčiaajaktuálnepoznatkylekárskejvedy.Zvyššie
uvedených skutočností vyplýva, že elektronické merače slúžiace na zisťovanie hladiny alkoholu v krvi
nie sú vždy dostačujúcim dôkazom na preukázanie hladinu alkoholu v krvi človeka.

Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán

a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Krajský súd v Trnave ako nadriadený súd, oprávnený rozhodovať o sťažnosti odsúdeného
proti napadnutému uzneseniu Okresného súdu Galanta, preskúmal v zmysle ustanovenia § 192

Trestného poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré predchádzalo
tomuto výroku a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného je nedôvodná.
Prvostupňový súd na rozhodnutie o návrhu odsúdeného vykonal dokazovanie v dostatočnom
rozsahu a zákonným spôsobom, v zmysle ustanovení Trestného poriadku. Na základe takto
vykonaného dokazovania dospel k vecne správnym skutkovým a právnym záverom.

Vyššie citovaný znalecký posudok, ktorý predložil odsúdený spolu s návrhom na povolenie obnovy
konania je síce dôkazom, ktorý nebol prvostupňovému súdu známy v čase, keď meritórne rozhodoval
v predmetnej trestnej veci, avšak tento znalecký posudok, ani iné skutočnosti, ktoré uvádzal obhajca
odsúdeného vo svojej sťažnosti proti napadnutému uzneseniu, nie sú takej povahy, aby sami osebe
alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr súdu známymi, viedli k inému rozhodnutiu, než

ako bolo pôvodné právoplatné rozhodnutie. Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého uznesenia
správneavýstižnepoukázalna výsledkydokazovania,ktorébolivykonanévkonaní,ktoréhoobnovu
odsúdený žiada. Znalecký posudok, ktorý v obnovovacom konaní predložil odsúdený nespochybňuje
výsledky dokazovania, ktoré bolo realizované v pôvodnom konaní. Na tomto mieste súd
poukazuje na vyčerpávajúce odôvodnenie napadnutého uznesenia, bez potreby jeho opakovania (č.l.

30).

Je potrebné zdôrazniť, že obnova konania, ako mimoriadny opravný prostriedok slúži na revíziu
pôvodného rozhodnutia iba výnimočne. Skutočnosti, ktoré uvádza obhajca odsúdeného v odôvodnení
sťažnosti proti napadnutému uzneseniu, sú vlastne úvahami o správnosti dokazovania

z vykonaného v pôvodnom konaní, respektíve o správnosti hodnotenia takéhoto dokazovania.
Predmetom obnovovacieho konania však nemôže byť opätovné hodnotenie už vykonaných dôkazov,
respektíve posudzovanie správnosti skutkových a právnych záverov súdu, ktoré vyplynuli z vykonaného
dokazovania.

Správne teda rozhodol prvostupňový súd o zamietnutí žiadosti odsúdeného na povolenie obnovy
konania, keďže vykonaným dokazovaním neboli zistené podmienky obnovy konania uvedené v
paragrafe 394 ods. 1 Trestného poriadku. Preto sťažnostný súd sťažnosť odsúdeného proti vyššie
citovanému uzneseniu Okresného súdu Galanta ako nedôvodnú zamietol.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.