Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. január 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 25C/235/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115212768
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Heinrich

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4115212768.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa: Quantum Credit a.s., so sídlom v Bratislave, Tomášikova

23/C, IČO: 47248980, zast. Advokátskou kanceláriou PERSPECTA Legal, s.r.o. so sídlom v Bratislave,
Tomášikova 23/C, proti odporcovi: M. K., nar. XX.XX.XXX, bytom G., P. K. XXX/XX, zast. opatrovníkom
JUDr. Z. Z., vyššou súdnou úradníčkou OS Nitra, o zaplatenie sumy 472,64 eura s príslušenstvom,
sudcom JUDr. Petrom Heinrichom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 281,40 eura s 9 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 57,11 eura od 26.04.2012 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 83,59 eura
od 26.05.2012 do zaplatenia, s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 140,70 eura od 26.05.2013

do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania k rukám jeho právneho zástupcu
PERSPECTA Legal s.r.o. v sume 24,39 eura do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 472,64 eura s

príslušenstvom z titulu neuhradených služieb a zmluvnej pokuty. Odporca mal uzatvorenú zmluvu s
právnympredchodcomnavrhovateľaadodatok,ktoréporušil,začomutentoudelilpokutu.Istinupostúpil
na navrhovateľa.

Vo veci nebol vydaný platobný rozkaz. Odporcovi bol ustanovený opatrovník. Vo veci bolo nariadené
pojednávanie, ktoré sa konalo v neprítomnosti účastníkov konania podľa § 101 ods. 2 O.s.p.. Účastníci
mali doručenie vykázané.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: zmluvou z
č.l. 3, dodatkom z č.l. 4, faktúrami z č.l. 5-7, oznámením o post. pohľadávky z č.l. 8, uznesením súdu
z č.l. 37 a zistil tento skutkový a právny stav :

Právny predchodca navrhovateľa s odporcom uzavrel zmluvu o pripojení a dodatok dňa 09.03.2012.
Podľa listinných dôkazov uzavreli k zmluve dodatok s dohodnutou zmluvnou pokutou v sume 331,94

eura. Odporca prevzal telefón za kúpnu cenu 1 euro. Odporca si od apríla 2012 neplnil svoje povinnosti
uhrádzaťmesačnépoplatky.Jehodlh predstavovalsumu140,70eura.Právnypredchodcanavrhovateľa
zmluvný vzťah ukončil a uplatnil si zmluvnú pokutu v sume 331,94 eura faktúrou zo dňa 08.05.2013,
z dôvodu nedodržania povinností odporcu, aby nedošlo k vypojeniu SIM-karty. Právny predchodcanavrhovateľa prerušil odporcovi poskytovanie služieb z dôvodu neuhradenia faktúr. Pohľadávku na
neuhradené služby a zmluvnú pokutu postúpil na navrhovateľa. Od odporcu si tak navrhovateľ uplatnil
sumu 472,64 eura z titulu neuhradených služieb a zmluvnej pokuty.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je osobitne

upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné

ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 488 O.z. záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie od
dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 544 ods. 1 O.z. ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,

je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 559 ods. 1 O.z. splnením dlh zanikne.

Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti v zmysle cit. zák. ust. súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy
281,40 eura navrhovateľovi. V konaní vzhľadom na listinné dôkazy bolo jednoznačne preukázané, že
odporca na základe zmluvy a dodatku využíval služby predchodcu navrhovateľa, za ktoré nezaplatil
v rozsahu 140,70 eura. V danom prípade išlo o spotrebiteľské zmluvy. Čo sa týka samotného znenia
zmluvy a dodatku, išlo o nacyklostylované ustanovenia, ktoré nebolo možné ovplyvniť. Odporcu to však

nezbavovalo povinností uhrádzať platby za poskytované služby. V rámci zákonných ustanovení sa súd
zaoberal aj zmluvnou pokutou. Zo svojej doterajšej praxe, ak zmluvná pokuta nepresiahla 100 % dlžnej
sumy a istina nebola vysoká (drobný spor - pri vyššej sume by súd už takýto pomer neakceptoval), by
ju považoval za primeranú. V tomto prípade bola uplatňovaná zmluvná pokuta vyššia. Súd mal za to, že
v rozsahu nad neuhradené poskytnuté služby (140,70 eura) je dojednaná zmluvná pokuta v rozpore so

zákonom, a preto ju súd krátil. Priznal ju preto vo výške 140,70 eura. Zmluvnú pokutu nemožno spájať
s kúpnou cenou tovaru - telefónu. Účastníci uzavreli zmluvu s cenou telefónu 1 euro. Údajná "predajná
cena" navrhovateľa nemá nič spoločné s ďalšími zmluvnými dojednaniami účastníkov. Zmluvná pokuta
a predajná cena sú dve samostatné, vzájomne nenadväzujúce časti zmluvy. Je otázkou ponuky a dopytu
za akú cenu sa ten ktorý výrobok predá. Predávajúci môže aj účelovo poskytnúť výrobok za nižšiu cenu

ako je jeho trhová hodnota. Nebolo by v rozpore so zákonom, ak by telefóny navrhovateľ odporcovi
aj daroval. To, že odporcovi poskytol telefón za uvedenú cenu neznamená, že ho nemal možnosť
poskytnúť niekomu inému, druhovo nebol preukázaný nedostatok telefónov. Ak by mala zmluvná pokuta
nahrádzať škodu navrhovateľa za poskytnutý telefón, bolo by možné brať do úvahy nadobúdaciu cenutelefónunavrhovateľomniepredajnúcenuadobutrvaniazmluvyspredmetnýmtelefónom.Nadobúdaciu
cenu navrhovateľ nedokladoval. Zmluvná pokuta má sankčnú funkciu a jej výška má predstavovať
do úvahy prichádzajúcu škodu v prípade, že zmluvná strana poruší zmluvné povinnosti. Aj v prípade,

že sa účastníci dohodnú na výške zmluvnej pokuty podpísaním zmluvy, má súd právo skúmať jej
primeranosť.Súdprimeranosťzmluvnejpokutyskúmal,pričommuseljejprimeranosťhodnotiťzpohľadu
následkov, ktoré nastali zo zmluvy pre navrhovateľa. Potom ako odporca prestal platiť za poskytované
služby, prestal mu ich navrhovateľ poskytovať a platnosť zmluvy ukončil. Škoda navrhovateľovi vznikla
v sume 140,70 eura za neuhradené služby. Je tak ako otázka dohody účastníkov o výške zmluvnej

pokuty pochybná skutočnosť, že odporca mal slobodný záujem naďalej v zmluvnom vzťahu zotrvať. Súd
zvažoval, či zmluvná pokuta, dĺžka zmluvy ale aj menšie písmo zmluvy možno považovať za neprijateľné
zmluvné podmienky. Vzhľadom na rozhodnutie však dané ustanovenia, resp. celé zmluvy v tomto smere
v rozpore so zákonom nevyhodnotil. Súd tak skúmal primeranosť zmluvnej pokuty z pohľadu samotného
dlhu za hovorné a služby, teda z reálne preukázaného faktu nie z fikcie možnej škody. Zmluvná pokuta
má mať preventívny charakter hrozby pre prípad porušenia zmluvy, nesmie však pôsobiť neprimerane,

skôr ako bezdôvodný príjem navrhovateľa. Súd nesúhlasí s názorom, že pokuta má byť vyššia ako
zabezpečená pohľadávka či vec. Na druhej strane súd nepovažoval dojednanie účastníkov o zmluvnej
pokute za neplatné. Zmluvná pokuta je obsahovo podstatná náležitosť dodatku zmluvy, ktorá musela
byť odporcovi známa. Dôvod pre zmluvnú pokutu bol špecifikovaný v dodatkoch. Právny predchodca
navrhovateľa mal legitímne právo dať ustanovenie o pokute do zmluvy účastníkov. Navrhovateľ chcel

od odporcu zmluvnú pokutu v rozsahu 235,92 % samotného dlhu, čo je jednoznačne a nepochybne v
rozpore s dobrými mravmi, na základe čoho bol dôvod pre krátenie v zmysle horeuvedeného postupu,
nie nepriznanie zmluvnej pokuty. Vo zvyšku ohľadne zmluvnej pokuty v sume 191,24 eura súd návrh
zamietol. Súd zaviazal odporcu na úrok z omeškania po splatnosti jednotlivých faktúr, tak ako je to
uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v zmysle § 517 O.z. a Nariadenia vlády 87/1995 Z.z.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods.2 O.s.p. tak, úspešnému navrhovateľovi priznal
pomerné právo na náhradu trov konania v sume za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho
zastupovania. Súdny poplatok bol zaplatený v sume 28 eura. Trovy právneho zastupovania zo žalovanej
sumy pozostávajú z dvoch úkonov právnej pomoci (prevzatie zastupovania, podanie návrhu) v sume za

úkon 33,20 eura, dvoch režijných paušálov po 8,39 eura v zmysle vyhlášky o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnej pomoci číslo 655/2004 Z.z.. Spolu predstavovali trovy sumu 127,82
eura. Navrhovateľ bol úspešný v sume 281,40 eura - 59,54 % a odporca v sume 191,24 eura - 40,46 %.
Súd priznal navrhovateľovi náhradu trov v rozsahu 19,08 % (59,54 - 40,46) správne uplatnených trov,
čo predstavuje sumu 24,39 eura.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých

detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.), pričom podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie
možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.