Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. február 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 17C/175/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713213300
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Bálintová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6713213300.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Bálintovou v právnej veci žalobcu CD

Consulting,s.r.o.,sosídlomP.O.Box:NaganoOfficeCenter,Kčervenémudvoru3269/25a,13000Praha
3, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpeného Fridrichom Paľkom, s.r.o., IČO: 36 864 421, so sídlom
Grősslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanému M. E., U.. XX. XX. XXXX, R. XXX XX T. F. X, o
zaplatenie 912,13 € istiny a príslušenstva, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca svojim podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 28. 3. 2013 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného

zaplatiť mu zmenkovú sumu vo výške 912,13 € so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy
912,13 € od 7. 3. 2010 do zaplatenia, 6 ročný úrok zo zmenkovej sumy od 10. 6. 2010 do zaplatenia,
zmenkovú odmenu vo výške 1/3-tiny percenta zmenkovej sumy a nahradil trovy konania. Návrh podal
žalobca v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES číslo 861/2007, ktorým sa ustanovuje
európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou a podľa článku 4. ods. 1.

Žalobca podal návrh na vzorom tlačive „A“ a ako písomný dôkaz na podporu svojej pohľadávky predložil

originál zmenky a žiadal, aby súd vydal rozsudok proti žalovanému na základe jeho pohľadávky.

Keďže účastníkom konania na strane žalobcu je zahraničná právnická osoba, právomoc súdu
Slovenskej republiky v tejto veci je daná s poukazom na článok 2. bod 1 Nariadenia Rady (ES) číslo
44/2001 a keďže sa jedná o cezhraničné konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, príslušnosť
Okresného súdu Zvolen je daná podľa článku 11 preambuly článku 4. bod 1 a článku 25 bod 1. písm.
a) Nariadenia číslo 861/2007 ES, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu

sporu, pretože Slovenská republika ako zmluvná strana Nariadenia číslo 861/2007 ES komisii oznámila,
že príslušnými súdmi na vydanie rozsudkov v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotu sporu
budú v Slovenskej republike okresné súdy, pričom žalobca si príslušnosť Okresného súdu v Slovenskej
republike vybral podľa žalovaného.

Súd dal doručiť žalovanému v zmysle článku 5 Nariadenia číslo 861/2007/ES kópiu tlačiva (návrhu na
uplatnenie pohľadávky) spolu s vyplnením „C“ tlačivom na odpoveď. Žalovaný zásielku prevzal 27. 11.

2013, k veci sa nevyjadril.

Podľa článku 19 Nariadenia číslo 861/2007 ES pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktoromsa konanie vedie. Keďže toto súdne konanie sa vedie v Slovenskej republike, riadi sa zákonom číslo
99/1963 Zbierky Občianskym súdnym poriadkom v znení neskorších predpisov.

Súd vo veci nariadil pojednávanie v súlade s článkom 7 ods. 1, písm. c) Nariadenia Európskeho
parlamentu vzhľadom na možnosť iného právneho posúdenia veci, preto súd považoval za potrebné
nariadiť ústne pojednávanie. Taktiež ho nariadil z toho dôvodu, že považoval za potrebné skúmať
prijateľnosť zmluvných podmienok, keďže ide o spotrebiteľský vzťah. Navyše zo zásady rovnosti
všetkých účastníkov pred zákonom či pred súdom vyplýva predovšetkým to, že všetci účastníci

majú rovnakú príležitosť zúčastniť sa na jednaní pred súdom a vyjadriť sa ku všetkým sporným
otázkam, najmä v danom prípade, keď tlačivo „C“ v zmysle Nariadenia číslo 867/2007/ES žalovanému
neposkytuje dostatočný priestor na uvedenie relevantných skutočností. Súd pojednávanie nariadil
práve v záujme žalobcu, aby nedošlo k vydaniu nepredvídateľného rozhodnutia súdu a tým k odňatiu
možnosti konať pred súdom. Vzhľadom na to, že Nariadenie číslo 861/2007/ES neupravuje postup
súdu pri nariadení pojednávania s poukazom na článok 19 Nariadenia číslo 861/2007/ES, pri nariadení

pojednávania súd postupoval v zmysle § 115 a nasledujúce zákona č. 99/1963 Zbierky v znení
neskoršíchpredpisovanevydávalosobitnérozhodnutieonariadenípojednávania,keďžetotoObčiansky
súdny poriadok nevyžaduje a aj v zmysle Nariadenia číslo 861/2007/ES súd rozhodnutie vydáva len
vtedy, ak o nariadenie ústneho pojednávania požiada niektorá zo strán, teda účastníkov konania a súd
takúto žiadosť odmieta. Vtedy dôvody odmietnutia uvedie písomne, pričom proti takémuto rozhodnutiu

súdu o odmietnutí žiadosti o nariadenie ústneho pojednávania nemožno samostatne podať opravný
prostriedok (článok 5. bod 1 Nariadenia číslo 861/2007/ES.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom oboznámením sa so žalobným návrhom, vyjadrením právneho
zástupcu žalobcu, obsahom zmenky, spisom 21Er/37/2011 Okresného súdu Zvolen a zistil tento

skutkový stav:

Zo zmenky vystavenej dňa 24. 9. 2009, číslo zmluvy 601100241 zapísanej v Obchodnom registri
Okresného súdu Bratislava I., Oddiel Sro, vložka číslo 23636/B súd zistil, že bola vystavená na sumu
912,13 € so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 7. marca 2010, v zmenke bolo uvedené že je splatné

do: Pohotovosť, s.r.o., Pribinova 26, 811 09 Bratislava bez protestu, na platenie predložiť v lehote 4
rokov od vystavenia. Zmenka bola podpísaná vystaviteľom.

Z písomného vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu, ktoré bolo doručené súdu na pojednávaní súd
zistil, že tento namietal v prvom rade skutočnosť, že konanie inicioval žalobca postupom podľa článku

4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES číslo 861/2007 a očakával, že v ňom bude súd
postupovať podľa procesným zásad definovaných v tomto nariadení. Poukázal na to, že takéto konanie
podľa článku 5 bodu 1 nariadenia je písomné a súd nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za
potrebné, alebo ak o to požiada niektorá zo strán, čo v danom prípade splnené nebolo. Ďalej namietal,
že nemá vedomosť o tom, že by žalovaný popieral uplatnenú pohľadávku. V danom prípade sa nejedná

o prípad uplatňovania pohľadávky zjavne neopodstatnenej, ani o podanie zjavne neprípustného návrhu.
Ďalej uviedol, že zmenka je cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej forme, ktorým sa
zmenkový dlžník zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase uvedenom v zmenke čiastku v
nej určenú. Ide tak o záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Zákon dáva
dlžníkom z takejto zmenky len možnosť podať námietku len proti majiteľovi, avšak neupravuje, že by

takáto listina nebola platnou zmenkou. S tým súvisí aj dôkazná povinnosť na strane dlžníkov, ktorí
musia namietať a preukázať, že išlo pôvodne o bianko zmenku, ktorá mala byť vyplnená inak a teda
musia preukázať obsah vyplňovacieho práva, ako aj to, že bianko zmenka bola vyplnená v rozpore s
vyplňovacím vyhlásením a teda aj s udeleným vyplňovacím právom, čo sa v danom prípade nestalo.
Ak by bola zmenka stále k dispozícii pôvodného majiteľa, ktorému bola na vyplnenie odovzdaná, bol by

odporca na takéto námietky oprávnený, avšak len voči nemu. Ak však bola zmenka prevedená na iného
majiteľa tak, ako je tomu v prejednávanej veci, musí dlžník preukázať, že nový majiteľ bol pri nadobúdaní
zmenky v zlej viere, alebo že sa previnil aspoň hrubou nedbanlivosťou, čo sa nestalo. Podľa zákona
zmenkového a šekového bol oprávnený súd skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti, ktoré
sa musia pre jej platnosť zo zákona povinne do nej uviesť, nie však podmienky jej vystavenia, ani jej

neprípustnosť.

Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, k veci sa nevyjadril, súd pojednával a rozhodol v jeho
neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 O.s.p.Z pripojeného exekučného spisu 21Er/37/2011 súd zistil, že uznesením zo dňa 19. 7. 2012 súd
exekučné konanie zastavil, uznesenie nadobudlo právoplatnosť 12. 12. 2012. Súd rozhodol tak na

základe predchádzajúceho uznesenia zo dňa 1. 3. 2011, ktorým súd žiadosť súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 1. 12. 2010 zamietol a uznesenie
nadobudlo právoplatnosť 18. 8. 2011. Súd rozhodol po zvážení a zohľadnení všetkých okolností
uzatváranie zmluvy, dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej
zmluve, ako aj uzatvorenie dohody o vyplnení zmenky obsiahnutej vo všeobecných podmienkach

poskytnutia úveru, na základe ktorej veriteľ získal oprávnenie vyplniť zmenku so zmenovým úrokom
0,25 % denne s neprimeranými podmienkami, ktoré vo svojim účinkoch a dôsledkoch viedli k tomu, že
spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia smernice Rady 93/13 EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, smernice Rady 87/102/EHS o aproximácii zákonov
a iných právnych predpisov, ktoré sa týkajú spotrebiteľských úverov.

Ako súd zistil z pripojeného exekučného spisu zmenka, ktorá bola pripojená k návrhu bola vystavená ako
zabezpečovací prostriedok z poskytnutého úveru, ktorý má povahu spotrebiteľského úveru. Pôvodne
bola zmenka vystavená spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., ktorá ju následne indosovala na žalobcu
ako zahraničnú právnickú osobu. Základný právny vzťah medzi pôvodným majiteľom zmenky a
žalovaným má teda spotrebiteľskú povahu. Na posúdenie spotrebiteľských zmlúv súd v zmysle článku

19 Nariadenia číslo 861/2007/ES aplikoval slovenské procesné rozhodné právo. Z uvedeného potom
vyplýva, že slovenské subjekty pôvodne ani nepredpokladali iný ako právny poriadok Slovenskej
republiky. Podľa bodu 13 Nariadenia číslo 861/2007/ES pojmy „zjavne neopodstatnené“ v kontexte
zamietnutia pohľadávky a neprípustné „v kontexte zamietnutia návrhu“ by sa mali určiť v súlade
s vnútroštátnym právom, súd v danom prípade postupoval podľa Občianskeho súdneho poriadku,

Občianskeho zákonníka, zákona č. 258/2001 Zbierky zákonov spotrebiteľských úveroch v súlade
so smernicou rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
Smernicou 2008/48/EHS o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, Smernicou 2005/29/ES o nekalých
praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu. Ako rozhodné právo aplikoval súd právo
Slovenskej republiky aj vzhľadom na to, že pôvodným majiteľom zmenky bola spoločnosť Pohotovosť,

s.r.o. Bratislava ako slovenská právnická osoba a prípadná voľba iného právneho poriadku súdu tvrdená
ani preukázaná nebola.

Podľa článku I. § 75 zákona č. 191/1950 Zbierky zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov
vlastná zmenka obsahuje:

1./ označenie, že ide o zmenku pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom bola
listina spísaná;
2./ bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú sumu;
3./ údaj zročnosti;
4./ údaj miesta, kde sa má platiť;

5./ meno toho komu, alebo na rad koho sa má platiť;
6./ dátum a miesto vystavenia zmenky;
7./ podpis vystaviteľa.

Podľa článku I. § 11 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zbierky zákon zmenkový a šekový v znení neskorších

predpisov každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad možno previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa článku I. § 17 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zbierky zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho
vlastných vzťahoch k vystaviteľovi, alebo k predošlým majiteľom okrem ak majiteľ pri nadobúdaní

zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 10. 2010 spotrebiteľkou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 2. 2010 ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišnézmluvné dojednania, alebo dohody, ktorých obsahom, alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia
sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 2. 2010 dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 2. 2010 spotrebiteľ je fyzická osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti,
alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 2. 2010 spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet

plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 2. 2010 za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 2. 2010 ak dodávateľ nepreukáže
opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za
individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 2. 2010 neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 2. 2010 zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa

nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 2. 2010 v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom, alebo účelom
odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Zbierky zákonov o spotrebiteľských úveroch v poslednom znení na účely

tohto zákona sa rozumie:
a/ spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru, alebo inej právnej forme;
b/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové

náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Zbierky zákonov o spotrebiteľských úveroch v poslednom znení
v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa, alebo inej osoby sa zakazuje plniť dlh zmenkou,
alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku, alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo

spotrebiteľského úveru, ale ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30
% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.

Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky, alebo postúpenia práv zo zmenky.

Ako mal súd preukázané, dňa 24. 9. 2009 žalovaný ako dlžník a spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. Bratislava
ako veriteľ uzavreli v písomnej forme zmluvu o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške350,- €. V tento istý deň bola vystavená a podpísaná zmenka na sumu 912,13 €, ktorej zaplatenia sa
domáha žalobca na súde.

Vykonaným dokazovaním mal tak súd preukázané, že žalobcom predložená zmenka zabezpečovala
hlavný záväzkový vzťah, ktorým bola zmluva o úvere uzavretá medzi žalovaným ako dlžníkom a
spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. Bratislava ako veriteľom. Zmluvu o úvere uzatváral žalovaný ako občan
fyzická osoba. Zmluva bola uzatváraná na formulári veriteľa, mala predtlačený text a do zmluvy sa
dopisovali len údaje, ktoré vzhľadom na charakter nemohli byť vopred dané a to osobné údaje dlžníka,

výška poskytnutého úveru, výška poplatku a spôsob splatnosti. Do zmluvy sa dopisovala len suma
úveru, suma poplatku a výška splátok, ako aj počínajúci deň splatnosti, pričom v predtlačenej forme
formulára bol obsiahnutý aj text, že dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi sumu úveru zvýšenú o príslušný
poplatok. Neoddeliteľnou časťou zmluvy o úvere boli všeobecné podmienky poskytnutia úveru, dohody
o vyplnení zmenky a mediačnej dohody. Taktiež sa strany dohodli na tom, že v zmysle § 262 ods. 1
Obchodného zákonníka sa ich právne vzťahy budú spravovať Obchodným zákonníkom.

S poukazom na § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy
o úvere každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom je
spotrebiteľskou zmluvou, ak dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 Občianskeho

zákonníka) a spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 Občianskeho
zákonníka). Súčasne sa vyžadovalo, aby spotrebiteľské zmluvy neobsahovali ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
teda neprijateľné podmienky (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka) s tým, že zmluvné podmienky

upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech
spotrebiteľa a spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu Občiansky zákonník priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné povinnosti (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka). V pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 2
Občianskeho zákonníka).

V danom prípade žalovaný ako fyzická osoba spĺňal definíciu spotrebiteľa a spoločnosť Pohotovosť,
s.r.o. Bratislava na strane veriteľa konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti pri uzatváraní
zmluvy o úvere, keďže aj v predmete podnikania zapísaného v Obchodnom registri mala činnosť
poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Podľa záveru súdu tak bolo preukázané, že veriteľ, teda

spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. Bratislava spĺňal definíciu dodávateľa. V konaní bolo ďalej preukázané,
že zmluva medzi veriteľom a žalovaným bola uzatvorená na formulári veriteľa vrátane všeobecných
zmluvných podmienok, do tejto zmluvy bolo možné doplniť, resp. zmeniť len osobné údaje žalovaného
ako dlžníka a výšku úveru. Súd mal tak preukázané, že veriteľ tieto zmluvy uzatváral s viacerými
osobami, bolo obvyklé, že ktorákoľvek druhá strana ako spotrebiteľ obsah tejto zmluvy podstatným

spôsobom ovplyvniť nemohla.

Takto súd dospel k záveru, že zmluva o úvere zo dňa 24. 9. 2009 uzavretá medzi veriteľom a žalovaným
bola spotrebiteľskou zmluvou. V danom prípade predmetom zmluvy bolo dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov veriteľom žalovanému a v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru

sa potom zakazovalo splniť zmenkou a veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie
svojho nároku zo spotrebiteľského úveru len ak išlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma
v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a
príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, keď príslušenstvo
sa zo zákona rozumelo vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom

úvere (§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Zbierky zákonov). Hoci teda na zabezpečenie spotrebiteľského
úveru mohla byť vystavená zabezpečovacia zmenka, táto mohla byť vyplnená len na zákonom
stanovenú maximálnu zmenkovú sumu. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že ustanovenie § 4 ods. 6
zákona č. 258/2001 Zbierky zákonov príslušenstvo v rámci zmenkovej sumy sa odvodzuje od istiny
poskytnutéhospotrebiteľskéhoúveru,nazákladečohodospelsúdkzáveru,žezaistinuspotrebiteľského

úveru nie je možné považovať aj poplatok za poskytnutie úveru, ale len sumu samotného úveru, na
základe čoho zmenková suma mohla byť maximálne o 30 % vyššia, než bola suma poskytnutého úveru.V danom prípade nebolo sporné, že vystavená zmenka bola zabezpečovacou zmenkou, teda veriteľ
mohol prijať od žalovaného ako dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku zo zmluva o úvere
zo dňa 5. 2. 2009. Keďže výška úveru bola 350,- € aj za predpokladu, že by žalovaný nesplnil ani len

časť úveru, príslušenstvom v rámci zmenkovej sumy mohlo byť vo výške maximálne 105,- €, teda 30
% z istiny poskytnutého úveru a tak maximálna zmenková suma pozostávajúca zo spotrebiteľského
úveru a príslušenstva mohla byť maximálne vo výške 455,- €. V danom prípade zmenková suma v čase
vyplnenia zmenky predstavovala sumu 912,13 € s príslušenstvom, a teda bez ohľadu na to, či došlo
aspoň k čiastočnému spoplatneniu úveru presahovala maximálnu zmenkovú sumu upravenú § 4 ods. 6

Zákona č. 258/2001 Zbierky zákonov. Ak teda zmenková suma mohla byť vyplnená na zmenkovú sumu
maximálne 455,- € a bola vyplnená na sumu 912,13 €, bola vyplnená v rozpore so zákonom.

Aj keď si žalobca uplatnil nárok v konaní ako zmenkový nárok, bolo povinnosťou súdu z úradnej moci
skúmať platnosť zmenky, pričom neplatnosť zmenky ako cenného papiera je možné posudzovať nielen
pre nesplnenie podmienok podľa Zákona č. 191/1950 Zbierky, ale keďže sa jedná o právny úkon aj keď

abstraktný, aj podľa všeobecných ustanovení § 34 a nasledujúce Občianskeho zákonníka o platnosti
právneho úkonu. Súd musí na túto neplatnosť prihliadať, resp. musí z nej vyvodzovať dôsledky aj bez
návrhu z úradnej povinnosti, keďže verejný záujem tu prevažuje na osobnými záujmami účastníkov
absolútne neplatného právneho úkonu a to aj tých, ktorí neplatnosť sami nespôsobili, ani ju nezavinili.

Keďže zmenka bez ohľadu na jej abstraktnosť je právnym úkonom, každý právny úkon, ktorý odporuje
zákonu je absolútne neplatným právnym úkonom, pričom na absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd
v rámci občianskeho súdneho konania prihliada ex offo.

Povinnosť súdu z úradnej moci prihliadať na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prelomuje aj zásadu

stanovenú v článku I. § 17 zákona č. 191/1950 Zbierky, čo je vyjadrené aj v ustanovení § 4 ods. 6
zákona č. 258/2001 Zbierky zákonov, kde zákonodarca uviedol, že ide o ustanovenie, ktoré platí aj v
prípade zmenky majiteľa zmenky, alebo postúpenia práv zo zmenky. Naviac odčlenenie zmenkového
abstraktného vzťahu od spotrebiteľského vzťahu nie je možné, pretože právo v spotrebiteľských
vzťahoch bolo použitím zmenky regulované a obmedzené (§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Zbierky

zákonov) a keďže sa jedná o kogentnú úpravu, je nutné zo zákona skúmať podmienky vystavenia
zmenky a jej prípustnosť. Keďže žalobca ako indosár si podaným návrhom uplatnil nárok zo zmenky,
ktorú zmenku súd z úradnej povinnosti vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon, nebol daný
právny základ nároku žalobcu z uplatnenej zmenky a návrh žalobcu nebol dôvodný.

Žalobca si uplatnil nárok zo zmenky, súd sa preto pri posudzovaní jeho dôvodnosti obmedzil len
na posudzovanie predmetnej zmenky. Súd však poukazuje na tú skutočnosť, že ak by v rámci tzv.
spotrebiteľského práva pristúpil k posudzovaniu nekalých podmienok hlavného záväzkového vzťahu,
vyhodnotil by dojednanie dohody o vyplnení zmenky obsiahnuté v článku 17 všeobecných podmienok
poskytnutia úveru ako podmienku výslovne nekalú, keďže umožňuje požadovať od spotrebiteľa

neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s neplnením jeho záväzku a to zmenkový úrok 0,25 %
denne, čo predstavuje 91,25 % ročne (§ 53 ods. 4, písm. k/ Občianskeho zákonníka) a rovnako by súd
úver vyhodnotil ako zo zákona bez poplatkov, keďže v uzavretej zmluve o úvere nebola uvedená ročná
percentuálnamieranákladov(§4ods.2,písm.g/)zákonač.25/2001Zbierkyzákonovospotrebiteľských
úveroch.

Súd tiež poukazuje na tú skutočnosť, že čo sa týka splatnosti zmenkovej sumy, náležitosťou predmetnej
zmenkymusíbyťúdajojejsplatnosti(§1bod.4a§75bod3zákonač.191/1950Zbierky):Zmenkysinou
dobou splatnosti ako je uvedené, alebo so splatnosťou postupnou sú neplatné. Predmetná zmenka má
splatnosť uvedenú „zaplatením zmenky pri predložení“, čo je prvý prípad splatnosti a v ďalšom odstavci

má splatnosť stanovenú na „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Súd má za to, že
sa jedná o neurčitý údaj splatnosti, resp. splatnosť postupnú a podľa § 33 ods. 2 Zákona č. 191/1950
Zbierky sa takáto zmenka považuje za neplatnú.

Hoci žalovaný na pojednávaní uznal svoj nárok na zaplatenie pohľadávky, súd nerozhodol vo veci

rozsudkom na základe uznania nároku vzhľadom na to, že vyhodnotil zmenku, na základe ktorej si
žalobca uplatňuje svoje právo ako absolútne neplatný právny úkon, ktorú neplatnosť súd posudzoval z
úradnej povinnosti, preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Právo na náhradu trov konania vzniklo
žalovanému, ktorý si trovy konania neuplatnil. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nevzniklo,
nakoľko nemal v konaní úspech.

Podľa článku I. § 75 zákona č. 191/1950 Zbierky zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov
vlastná zmenka obsahuje:
1./ označenie, že ide o zmenku pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom bola
listina spísaná;
2./ bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú sumu;

3./ údaj zročnosti;
4./ údaj miesta, kde sa má platiť;
5./ meno toho komu, alebo na rad koho sa má platiť;
6./ dátum a miesto vystavenia zmenky;
7./ podpis vystaviteľa.

Podľa článku I. § 11 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zbierky zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad možno previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa článku I. § 17 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zbierky zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho

vlastných vzťahoch k vystaviteľovi, alebo k predošlým majiteľom okrem ak majiteľ pri nadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 10. 2010 spotrebiteľkou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 2. 2010 ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania, alebo dohody, ktorých obsahom, alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia

sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 2. 2010 dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 2. 2010 spotrebiteľ je fyzická osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti,
alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 2. 2010 spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet
plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 2. 2010 za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 2. 2010 ak dodávateľ nepreukáže

opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za
individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 2. 2010 neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 2. 2010 zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sanemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 2. 2010 v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom, alebo účelom
odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Zbierky zákonov o spotrebiteľských úveroch v poslednom znení na účely
tohto zákona sa rozumie:
a/ spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru, alebo inej právnej forme;
b/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Zbierky zákonov o spotrebiteľských úveroch v poslednom znení
v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa, alebo inej osoby sa zakazuje plniť dlh zmenkou,

alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku, alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru, ale ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30
% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s

predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky, alebo postúpenia práv zo zmenky.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá

veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu

nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251

ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j.

1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).