Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. február 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 8C/163/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713213312
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Bálintová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6713213312.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Bálintovou v právnej veci žalobcu CD

Consulting, s.r.o. , IČO: 264 29 705, so sídlom P. O. Box: Nagano Office center, K červenému dvoru
3269/25A, 130 00 Praha 3, Česká republika, zastúpeného Fridrichom Paľkom, s.r.o., IČO: 36 864 421,
so sídlom 811 09 Bratislava, Grősslingova 4, proti žalovanej Ľ. X.C., B.. X. XX. XXXX, X. Y. Z. XXX/XX,
XXX XX J., C.. B., o zaplatenie 674,- € istiny a príslušenstva, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca vo svojej žalobe žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu zmenkovú sumu 674,- € so

zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 674,- € od 20. 11. 2009 do zaplatenia, so 6
% ročným úrokom z omeškania zo zmenkovej sumy 674,- € od 29.3. 2010 do zaplatenia, zmenkovú
odmenu vo výške 1/3-tinu percenta zmenkovej sumy, teda 2,25 € a nahradila mu trovy konania. Návrh
podal žalobca v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES číslo 861/2007, ktorým sa
ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou a podľa článku 4 ods. 1.

Žalobca podal návrh na vzorovom tlačive „A“ a ako písomný dôkaz na podporu svojej pohľadávky

predložil originál zmenky a žiadal, aby súd vydal rozsudok proti žalovanej na základe jeho pohľadávky.

Keďže účastníkom konania na strane žalobcu je zahraničná právnická osoba, právomoc súdu
Slovenskej republiky v tejto veci je daná s poukazom na článok 2. bod 1 Nariadenia Rady (ES) číslo
44/2001 a keďže sa jedná o cezhraničné konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, príslušnosť
Okresného súdu Zvolen je daná podľa článku 11 preambuly článku 4. bod 1 a článku 25 bod 1. písm.
a) Nariadenia číslo 861/2007 ES, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotu

sporu, pretože Slovenská republika ako zmluvná strana Nariadenia číslo 861/2007 ES komisii oznámila,
že príslušnými súdmi na vydanie rozsudkov v európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotu sporu
budú v Slovenskej republike okresné súdy, pričom žalobca si príslušnosť Okresného súdu v Slovenskej
republike vybral podľa žalovaného.

Dňa 23. 10. 2013 dal súd doručiť žalovanej v zmysle článku 5 Nariadenia číslo 861/2007/ES kópiu
tlačiva(návrhunauplatneniepohľadávky)spolusvyplnením„C“tlačivomnaodpoveď.Žalovanázásielku

prevzala dňa 2. 12. 2011.

Podľa článku 19 Nariadenia číslo 861/2007 ES pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sakonanie vedie. Keďže toto súdne konanie sa vedie v Slovenskej republike, riadi sa Zákonom číslo
99/1963 Zbierky - Občianskym súdom poriadkom v znení neskorších predpisov.

Súd vo veci nariadil pojednávanie v súlade s článkom 7 ods. 1, písm. c) Nariadenia Európskeho
parlamentu vzhľadom na možnosť iného právneho posúdenia veci, preto súd považoval za potrebné
nariadiť ústne pojednávanie. Taktiež ho nariadil z toho dôvodu, že považoval za potrebné skúmať
prijateľnosť zmluvných podmienok, keďže ide o spotrebiteľský vzťah. Navyše zo zásady rovnosti
všetkých účastníkov pred zákonom či pred súdom vyplýva predovšetkým to, že všetci účastníci

majú rovnakú príležitosť zúčastniť sa na jednaní pred súdom a vyjadriť sa ku všetkým sporným
otázkam, najmä v danom prípade, keď tlačivo „C“ v zmysle Nariadenia číslo 867/2007/ES žalovanému
neposkytuje dostatočný priestor na uvedenie relevantných skutočností. Súd pojednávanie nariadil
práve v záujme žalobcu, aby nedošlo k vydaniu nepredvídateľného rozhodnutia súdu a tým k odňatiu
možnosti konať pred súdom. Vzhľadom na to, že Nariadenie číslo 861/2007/ES neupravuje postup
súdu pri nariadení pojednávania s poukazom na článok 19 Nariadenia číslo 861/2007/ES, pri nariadení

pojednávania súd postupoval v zmysle § 115 a nasledujúce zákona č. 99/1963 Zbierky v znení
neskoršíchpredpisovanevydávalosobitnérozhodnutieonariadenípojednávania,keďžetotoObčiansky
súdny poriadok nevyžaduje a aj v zmysle Nariadenia číslo 861/2007/ES súd rozhodnutie vydáva len
vtedy, ak o nariadenie ústneho pojednávania požiada niektorá zo strán, teda účastníkov konania a súd
takúto žiadosť odmieta. Vtedy dôvody odmietnutia uvedie písomne, pričom proti takémuto rozhodnutiu

súdu o odmietnutí žiadosti o nariadenie ústneho pojednávania nemožno samostatne podať opravný
prostriedok (článok 5. bod 1 Nariadenia číslo 861/2007/ES.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom, vyjadrením právneho zástupcu
žalobcu, obsahom zmenky, exekučným spisom 28Er/969/2010 Okresného súdu Zvolen a zistil tento

skutkový stav:

Zo zmenky vystavenej dňa 21. 5. 2009 v Krupine súd zistil, že bola vystavená na sumu 674,- €,
bola zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava 1, oddiel Sro., vložka číslo 23636/B.
Vystavená bola na sumu 674,- € so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 20. 11. 2009. V zmenke bolo

ďalej uvedené, že je splatné po predložení naraz: Pohotovosť, s.r.o., IČO: 35 807 598 bez protestu,
na preplatenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia. Zmenka bola podpísaná vystaviteľkou a išlo o
zmenku k zmluve 6116412.

Z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu, ktoré bolo doručené na pojednávaní súd zistil, že konanie

inicioval postupom podľa článku 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES číslo 861/2007 a
preto očakáva, že súd bude v ňom postupovať podľa procesných zásad definovaných v tomto nariadení.
Namietal, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre nariadenie ústneho pojednávania
a ústne pojednávanie nebolo nevyhnutné na zabezpečenie riadneho súdneho procesu. V danom
prípade sa nejednalo o prípad uplatňovanej pohľadávky zjavne neopodstatnenej, ani o podanie zjavne

neprípustného návrhu. Keďže zo strany žalovaného nebolo preukázané, že by uplatnila žalovaná
námietku, ktorá by inak patrila pôvodnému majiteľovi zmenky, neexistuje dôvod, na základe ktorého by
súd mohol opodstatnene vykonať dokazovanie týkajúce sa obsahu kauzálnej zmluvy predchádzajúcej
vystaveniu takejto zmenky. Ďalej žiadal zohľadniť, že abstraktnosť záväzku zo zmenky má za následok,
že zákon neviaže vznik zmenkových nárokov na žiadne iné okolnosti, než na splnenie formalít, ktoré

predpisuje. Jedná sa teda o záväzok platobný, ktorý nie je viazaný na iné vzťahy a teda ani na
hospodárske dôvody jej vzniku. Nespornosť záväzku zo zmenky je daná tým, že majiteľ zmenky nemusí
pri prekladaní zmenky na zaplatenie, ani neskôr pri jej vymáhaní preukazovať nič iné než to, že je
vlastníkom zmenky. Zmenka je totiž cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej forme, ktorým
sa zmenkový dlžník zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase uvedenom v zmenke čiastku

v nej určenú. Ide tak o záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Zákon dáva
dlžníkom z takejto zmenky len podať námietku proti majiteľovi, avšak neupravuje, že by takáto listina
nebola platnou zmenkou. Ak bola zmenka prevedená na iného majiteľa tak, ako je to v danom prípade,
musí dlžník preukázať, že nový majiteľ bol pri nadobúdaní zmenky v zlej viere, alebo že sa previnil
aspoň hrubou nedbanlivosťou. Žalobca považuje zmenku za splatnú, splatnosť nastala v okamihu jej

predloženia, nie je preto daný žiadny dôvod na to, aby súd návrhu žalobcu nevyhovel. Podľa zákona
zmenkového a šekového je preto oprávnený súd skúmať len to, či zmenka obsahuje všetky náležitosti,
ktoré sa musia pre jej platnosť zo zákona povinne do nej uviesť, nie však podmienky jej vystavenia, ani
jej neprípustnosť.Žalovaná sa ani na jedno z pojednávaní nedostavila, k veci sa nevyjadrila.

Z pripojeného exekučného spisu 28Er/969/2010 Okresného súdu Zvolen súd zistil, že spoločnosť
Pohotovosť, s.r.o. Bratislava ako veriteľ a žalovaná ako dlžníčka uzatvorili v písomnej forme zmluvu o
úvere zo dňa 21. 5. 2009. Zmluva bola uzavretá na predtlačenom formulári a dlžníčke bol poskytnutý
úvervovýške400,-€.Dlžníčkavyhlásila,žesúhlasísobsahomzmluvyaoboznámilasasovšeobecnými
podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sa nachádzali na druhej strane zmluvy a vyhlásila, že nemá k

nim žiadne výhrady, ani pripomienky.

Ako súd ďalej zistil, exekučným titulom bol rozsudok stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti
Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské námestie 8, Bratislava, spisová značka SR 04680/10 zo dňa
10. 6. 2010. Rozsudkom súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 674,- € so zmenkovým úrokom
vo výške 0,25 % denne zo sumy 674,- € od 20. 11. 2009 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 %

ročne zo sumy 674,- € od 29. 3. 2010 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške
245,42 €, všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

Uznesením číslo 28Er/969/2010 zo dňa 23. 5. 2011 súd žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 6. 10. 2010 zamietol. Uznesenie nadobudlo

právoplatnosť 28. 2. 2012. Uznesením číslo 28Er/969/2010 Okresného súdu Zvolen zo dňa 8. 8. 2012
súd exekučné konanie vedené pred Okresným súdom Zvolen pod spisovou značkou 28Er/969/2010
zastavil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 1. 9. 2012.

Ako súd zistil z pripojeného exekučného spisu zmenka, ktorá bola pripojená k návrhu bola vystavená ako

zabezpečovací prostriedok z poskytnutého úveru, ktorý má povahu spotrebiteľského úveru. Pôvodne
bola zmenka vystavená spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., ktorá ju následne indosovala na žalobcu
ako zahraničnú právnickú osobu. Základný právny vzťah medzi pôvodným majiteľom zmenky a
žalovaným má teda spotrebiteľskú povahu. Na posúdenie spotrebiteľských zmlúv súd v zmysle článku
19 Nariadenia číslo 861/2007/ES aplikoval slovenské procesné rozhodné právo. Z uvedeného potom

vyplýva, že slovenské subjekty pôvodne ani nepredpokladali iný ako právny poriadok Slovenskej
republiky. Podľa bodu 13 Nariadenia číslo 861/2007/ES pojmy „zjavne neopodstatnené“ v kontexte
zamietnutia pohľadávky a neprípustné „v kontexte zamietnutia návrhu“ by sa mali určiť v súlade
s vnútroštátnym právom, súd v danom prípade postupoval podľa Občianskeho súdneho poriadku,
Občianskeho zákonníka, zákona č. 258/2001 Zbierky zákonov spotrebiteľských úveroch v súlade

so smernicou rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
Smernicou 2008/48/EHS o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, Smernicou 2005/29/ES o nekalých
praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu. Ako rozhodné právo aplikoval súd právo
Slovenskej republiky aj vzhľadom na to, že pôvodným majiteľom zmenky bola spoločnosť Pohotovosť,
s.r.o. Bratislava ako slovenská právnická osoba a prípadná voľba iného právneho poriadku súdu tvrdená

ani preukázaná nebola.

Podľa článku I. § 75 zákona č. 191/1950 Zbierky zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov
vlastná zmenka obsahuje:
1./ označenie, že ide o zmenku pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom bola

listina spísaná;
2./ bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú sumu;
3./ údaj zročnosti;
4./ údaj miesta, kde sa má platiť;
5./ meno toho komu, alebo na rad koho sa má platiť;

6./ dátum a miesto vystavenia zmenky;
7./ podpis vystaviteľa.

Podľa článku I. § 11 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zbierky zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad možno previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa článku I. § 17 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zbierky zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jehovlastných vzťahoch k vystaviteľovi, alebo k predošlým majiteľom okrem ak majiteľ pri nadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 10. 2010 spotrebiteľkou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 2. 2010 ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania, alebo dohody, ktorých obsahom, alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia
sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 2. 2010 dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej

činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 2. 2010 spotrebiteľ je fyzická osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti,
alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 2. 2010 spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet
plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 2. 2010 za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 2. 2010 ak dodávateľ nepreukáže

opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za
individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 2. 2010 neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 2. 2010 zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 2. 2010 v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom, alebo účelom

odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Zbierky zákonov o spotrebiteľských úveroch v poslednom znení na účely
tohto zákona sa rozumie:
a/ spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru, alebo inej právnej forme;
b/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Zbierky zákonov o spotrebiteľských úveroch v poslednom znení
v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa, alebo inej osoby sa zakazuje plniť dlh zmenkou,
alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku, alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru, ale ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia jemaximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30
% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s

predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky, alebo postúpenia práv zo zmenky.

Ako mal súd preukázané, dňa 21. 5. 2009 uzavrela žalovaná ako dlžníčka a spoločnosť Pohotovosť,
s.r.o. Bratislava ako veriteľ v písomnej forme zmluvu o úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru

vovýške400,-€.Vtenistýdeňbolavystavenáapodpísanázmenkanasumu674,-€.Návrhompodaným
na súde si uplatnil žalobca právo na zaplatenie zmenkovej sumy 674,- €.

Vykonaným dokazovaním mal tak súd preukázané, že žalobcom predložená zmenka zabezpečovala
hlavný záväzkový vzťah, ktorým bola zmluva o úvere uzavretá medzi žalovaným ako dlžníkom a
spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. Bratislava ako veriteľom. Zmluvu o úvere uzatváral žalovaný ako občan

fyzická osoba. Zmluva bola uzatváraná na formulári veriteľa, mala predtlačený text a do zmluvy sa
dopisovali len údaje, ktoré vzhľadom na charakter nemohli byť vopred dané a to osobné údaje dlžníka,
výška poskytnutého úveru, výška poplatku a spôsob splatnosti. Do zmluvy sa dopisovala len suma
úveru, suma poplatku a výška splátok, ako aj počínajúci deň splatnosti, pričom v predtlačenej forme
formulára bol obsiahnutý aj text, že dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi sumu úveru zvýšenú o príslušný

poplatok. Neoddeliteľnou časťou zmluvy o úvere boli všeobecné podmienky poskytnutia úveru, dohody
o vyplnení zmenky a mediačnej dohody. Taktiež sa strany dohodli na tom, že v zmysle § 262 ods. 1
Obchodného zákonníka sa ich právne vzťahy budú spravovať Obchodným zákonníkom.

S poukazom na § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy

o úvere každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom je
spotrebiteľskou zmluvou, ak dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 Občianskeho
zákonníka) a spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 Občianskeho

zákonníka). Súčasne sa vyžadovalo, aby spotrebiteľské zmluvy neobsahovali ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
teda neprijateľné podmienky (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka) s tým, že zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech
spotrebiteľa a spotrebiteľ sa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu Občiansky zákonník priznáva,

alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné povinnosti (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka). V pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 2
Občianskeho zákonníka).

V danom prípade žalovaný ako fyzická osoba spĺňal definíciu spotrebiteľa a spoločnosť Pohotovosť,

s.r.o. Bratislava na strane veriteľa konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti pri uzatváraní
zmluvy o úvere, keďže aj v predmete podnikania zapísaného v Obchodnom registri mala činnosť
poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Podľa záveru súdu tak bolo preukázané, že veriteľ, teda
spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. Bratislava spĺňal definíciu dodávateľa. V konaní bolo ďalej preukázané,
že zmluva medzi veriteľom a žalovaným bola uzatvorená na formulári veriteľa vrátane všeobecných

zmluvných podmienok, do tejto zmluvy bolo možné doplniť, resp. zmeniť len osobné údaje žalovaného
ako dlžníka a výšku úveru. Súd mal tak preukázané, že veriteľ tieto zmluvy uzatváral s viacerými
osobami, bolo obvyklé, že ktorákoľvek druhá strana ako spotrebiteľ obsah tejto zmluvy podstatným
spôsobom ovplyvniť nemohla.

Takto súd dospel k záveru, že zmluva o úvere zo dňa 21. 5. 2009 uzavretá medzi veriteľom a žalovaným
bola spotrebiteľskou zmluvou. V danom prípade predmetom zmluvy bolo dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov veriteľom žalovanému a v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru
sa potom zakazovalo splniť zmenkou a veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie
svojho nároku zo spotrebiteľského úveru len ak išlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma

v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a
príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, keď príslušenstvo
sa zo zákona rozumelo vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere (§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Zbierky zákonov). Hoci teda na zabezpečenie spotrebiteľskéhoúveru mohla byť vystavená zabezpečovacia zmenka, táto mohla byť vyplnená len na zákonom
stanovenú maximálnu zmenkovú sumu. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že ustanovenie § 4 ods. 6
zákona č. 258/2001 Zbierky zákonov príslušenstvo v rámci zmenkovej sumy sa odvodzuje od istiny

poskytnutéhospotrebiteľskéhoúveru,nazákladečohodospelsúdkzáveru,žezaistinuspotrebiteľského
úveru nie je možné považovať aj poplatok za poskytnutie úveru, ale len sumu samotného úveru, na
základe čoho zmenková suma mohla byť maximálne o 30 % vyššia, než bola suma poskytnutého úveru.

V danom prípade nebolo sporné, že vystavená zmenka bola zabezpečovacou zmenkou, teda veriteľ

mohol prijať od žalovanej ako dlžníčky zmenku na zabezpečenie svojho nároku zo zmluvy o úvere
zo dňa 21. 5. 2009, keďže výška úveru bola 400,- €, aj za predpokladu, že by žalovaná nesplnila ani
len časť úveru, príslušenstvo v rámci zmenkovej sumy mohlo byť maximálne vo výške 30, % z istiny
poskytnutého úveru, t.j. 120,- € a teda maximálna zmenková suma pozostávajúca zo spotrebiteľského
úver a príslušenstva mohla byť maximálne vo výške 520,- €. V danom prípade zmenková suma
predstavovala 674,- € s príslušenstvom a teda bez ohľadu na to, či došlo aspoň k čiastočnému splateniu

úveru presahovala maximálnu zmenkovú sumu upravenú v § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Zbierky
zákonov. Ak teda zmenková suma mohla byť vyplnená na zmenkovú sumu maximálne 520,- €, bola
vyplnená na sumu 674,- €, bola vyplnená v rozpore so zákonom.

Aj keď si žalobca uplatnil nárok v konaní ako zmenkový nárok, bolo povinnosťou súdu z úradnej moci

skúmať platnosť zmenky, pričom neplatnosť zmenky ako cenného papiera je možné posudzovať nielen
pre nesplnenie podmienok podľa Zákona č. 191/1950 Zbierky, ale keďže sa jedná o právny úkon aj keď
abstraktný, aj podľa všeobecných ustanovení § 34 a nasledujúce Občianskeho zákonníka o platnosti
právneho úkonu. Súd musí na túto neplatnosť prihliadať, resp. musí z nej vyvodzovať dôsledky aj bez
návrhu z úradnej povinnosti, keďže verejný záujem tu prevažuje na osobnými záujmami účastníkov

absolútne neplatného právneho úkonu a to aj tých, ktorí neplatnosť sami nespôsobili, ani ju nezavinili.
Keďže zmenka bez ohľadu na jej abstraktnosť je právnym úkonom, každý právny úkon, ktorý odporuje
zákonu je absolútne neplatným právnym úkonom, pričom na absolútnu neplatnosť právneho úkonu
súd v rámci občianskeho súdneho konania prihliada ex offo. Povinnosť súdu z úradnej moci prihliadať
na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prelomuje aj zásadu stanovenú v článku I. § 17 zákona č.

191/1950 Zbierky, čo je vyjadrené aj v ustanovení § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Zbierky zákonov,
kde zákonodarca uviedol, že ide o ustanovenie, ktoré platí aj v prípade zmenky majiteľa zmenky, alebo
postúpenia práv zo zmenky. Naviac odčlenenie zmenkového abstraktného vzťahu od spotrebiteľského
vzťahu nie je možné, pretože právo v spotrebiteľských vzťahoch bolo použitím zmenky regulované a
obmedzené (§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Zbierky zákonov) a keďže sa jedná o kogentnú úpravu, je

nutné zo zákona skúmať podmienky vystavenia zmenky a jej prípustnosť. Keďže žalobca ako indosár
si podaným návrhom uplatnil nárok zo zmenky, ktorú zmenku súd z úradnej povinnosti vyhodnotil ako
absolútne neplatný právny úkon, nebol daný právny základ nároku žalobcu z uplatnenej zmenky a návrh
žalobcu nebol dôvodný.

Žalobca si uplatnil nárok zo zmenky, súd sa preto pri posudzovaní jeho dôvodnosti obmedzil len
na posudzovanie predmetnej zmenky. Súd však poukazuje na tú skutočnosť, že ak by v rámci tzv.
spotrebiteľského práva pristúpil k posudzovaniu nekalých podmienok hlavného záväzkového vzťahu,
vyhodnotil by dojednanie dohody o vyplnení zmenky obsiahnuté v článku 17 všeobecných podmienok
poskytnutia úveru ako podmienku výslovne nekalú, keďže umožňuje požadovať od spotrebiteľa

neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s neplnením jeho záväzku a to zmenkový úrok 0,25 %
denne, čo predstavuje 91,25 % ročne (§ 53 ods. 4, písm. k/ Občianskeho zákonníka) a rovnako by súd
úver vyhodnotil ako zo zákona bez poplatkov, keďže v uzavretej zmluve o úvere nebola uvedená ročná
percentuálnamieranákladov(§4ods.2,písm.g/)zákonač.25/2001Zbierkyzákonovospotrebiteľských
úveroch.

Súd tiež poukazuje na tú skutočnosť, že čo sa týka splatnosti zmenkovej sumy, náležitosťou predmetnej
zmenkymusíbyťúdajojejsplatnosti(§1bod.4a§75bod3zákonač.191/1950Zbierky):Zmenkysinou
dobou splatnosti ako je uvedené, alebo so splatnosťou postupnou sú neplatné. Predmetná zmenka má
splatnosť uvedenú „zaplatením zmenky pri predložení“, čo je prvý prípad splatnosti a v ďalšom odstavci

má splatnosť stanovenú na „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Súd má za to, že
sa jedná o neurčitý údaj splatnosti, resp. splatnosť postupnú a podľa § 33 ods. 2 Zákona č. 191/1950
Zbierky sa takáto zmenka považuje za neplatnú.Súd preto vyhodnotil zmenku, na základe ktorej si uplatňuje žalobca svoje právo ako absolútne neplatný
úkon, ktorú neplatnosť posudzoval z úradnej povinnosti a žalobu preto v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, nakoľko podľa § 142
ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov konania žalovanej, ktorá mala v konaní úspech. Žalovaná
si náhradu trov konania neuplatnila, žalobca nemal v konaní úspech, preto mu právo na náhradu trov
konania nevzniklo.
Podľa článku I. § 75 zákona č. 191/1950 Zbierky zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov

vlastná zmenka obsahuje:
1./ označenie, že ide o zmenku pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom bola
listina spísaná;
2./ bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú sumu;
3./ údaj zročnosti;
4./ údaj miesta, kde sa má platiť;

5./ meno toho komu, alebo na rad koho sa má platiť;
6./ dátum a miesto vystavenia zmenky;
7./ podpis vystaviteľa.

Podľa článku I. § 11 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zbierky zákon zmenkový a šekový v znení neskorších

predpisov každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad možno previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa článku I. § 17 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Zbierky zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho
vlastných vzťahoch k vystaviteľovi, alebo k predošlým majiteľom okrem ak majiteľ pri nadobúdaní

zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 10. 2010 spotrebiteľkou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 2. 2010 ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania, alebo dohody, ktorých obsahom, alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia
sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 2. 2010 dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 2. 2010 spotrebiteľ je fyzická osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti,
alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 2. 2010 spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet
plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 2. 2010 za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred

podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 2. 2010 ak dodávateľ nepreukáže
opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za
individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 2. 2010 neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 2. 2010 zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné

postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 2. 2010 v pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom, alebo účelom
odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Zbierky zákonov o spotrebiteľských úveroch v poslednom znení na účely
tohto zákona sa rozumie:
a/ spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru, alebo inej právnej forme;
b/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Zbierky zákonov o spotrebiteľských úveroch v poslednom znení
v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa, alebo inej osoby sa zakazuje plniť dlh zmenkou,
alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku, alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru, ale ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane

zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30
% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s
predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať.
Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky, alebo postúpenia práv zo zmenky.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá
veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden

rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali

10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej

3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).