Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. september 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 8C/163/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713213312
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Bálintová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6713213312.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Bálintovou v právnej veci žalobcu CD

Consulting s.r.o., so sídlom Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3,
Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpeného Fridrich Paľko s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811
09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej Ľ. X., B.. X. XX. XXXX, X. Y. Z. XXX/XX, XXX XX J., o
zaplatenie 674,00,- € istiny a príslušenstva, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 674,00,- € so zmenkovým úrokom vo výške 0,25
% denne zo sumy 674,00 € od 20. 11. 2009 do zaplatenia, so 6 % ročným úrokom zo zmenkovej sumy
674,00 € od 29. 3. 2010 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 2,25 € a na účet právneho zástupcu

žalobcu trovy konania vo výške 257,78 €, všetko do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca vo svojej žalobe žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 674,00,- € z titulu zmenky,
ktorú nadobudol ako indosatár zo zmenky vystavenej žalovanou dňa 21. 5. 2009. Žalobu podal v zmysle
nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES číslo 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu a podľa článku 4 ods. 1.

Žalobca podal žalobu na vzorom tlačive „A“ a ako písomný dôkaz na podporu svojej pohľadávky predložil
originál zmenky a žiadal, aby súd vydal rozsudok proti žalovanému na základe jeho pohľadávky.

Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

Súd na základe predložených listinných dôkazov rozsudok zo dňa 3. 2. 2014 žalobu zamietol. Na
odvolanie žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením číslo 43Cob/429/2014 zo dňa 5. 8. 2014
rozsudok Okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení krajský súd okrem
iného uviedol, že týmto rozhodnutím okresný súd nerozhodol o zmenkovom nároku, ale o ním úzko
súvisiacom nároku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, hoci uplatnený nárok žalobcom nie je nárokom

zo spotrebiteľskej zmluvy a súd bude v ďalšom konaní postupovať v zmysle návrhu žalobcu, ktorým si
ako indosatár uplatnil právo zo zmenky, pričom v konaní nie je povinný preukazovať existenciu žiadneho
záväzného vzťahu a ani žiadne skutočnosti, pretože to zákon zmenkový a šekový nadobúdateľovi
zmenky, ktorý sa nestáva právnym nástupcom pôvodného majiteľa v žiadnom svojom ustanovení
neukladá. Okresný súd musí mať na zreteli, že zmenka, ktorá mala nesporne zabezpečovací charakter
sa v dôsledku indosácie stala zmenkou na platenie, čím zabezpečovací charakter zmenky stratila. Musí
tiež vychádzať z toho, že zmenka obsahuje všetky formálne a aj materiálne požiadavky tak, ako to

ustanovuje § 75 zákona zmenkového a šekového a preto je zmenkou platnou. V prípade, že dlžník
v rámci svojej obrany nepodá také námietky, ktoré by odôvodňovali postup súdu podľa § 17 zákona
zmenkového a šekového voči terajšieho majiteľovi zmenky a nepreukáže, že žalobca konal pri indosácii
zmenky na jeho škodu, nie je okresný súd oprávnený bez takýchto námietok ex offo skúmať a vykonávaťdokazovanie ohľadom záväzkového vzťahu, aj keby to bol záväzkový vzťah spotrebiteľský. Súd preto
postupoval v zmysle právneho záveru Krajského súdu v Banskej Bystrici a zistil tento skutkový stav:

Zo zmenky vystavenej žalovanou dňa 22. 5. 2009 v Krupine číslo zmluvy XXXXXXX súd zistil, že
žalovaná ju vystavila na sumu 674,00,- € so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 20. 11. 2009, splatné:
Pohotovosť, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava „ bez protestu, na platenie predložiť v lehote 4 rokov
od vystavenia“.

Právny zástupca žalobcu vo svojej žalobe, ako aj v písomných vyjadreniach trval na podanej žalobe
a poukázal na to, že súd nepostupoval správne, keď nariadil pojednávanie, hoci ho nemohol nariadiť
podľa článku 5. ods. 1 nariadenia, pretože neboli splnené podmienky uvedené v citovanom nariadení.
Okrem toho súd vykonával dokazovanie oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a
ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré on sám nenavrhol. Predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú
zmenku, ktorá spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané v zákone číslo 191/1950

Zbierky zákona zmenkového a šekového, čím dostatočne preukázal právo na úhradu zmenkovej sumy a
jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného neboli vznesené žiadne námietky,
preto neexistovala žiadna okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných
pre rozhodnutie vo veci. Pokiaľ mal vedomosť o tom, žalovaný nevzniesol námietky voči zmenke a súd
nebol legitimizovaný na to, aby podľa § 120 ods. 1 O.s.p. vznášal námietky voči zmenke za žalovaného.

Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

Podľa článku 19 nariadenia číslo 861/2007 ES pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotu sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa

konanie vedie.

Žalovanej súd doručoval kópiu návrhu na uplatnenie pohľadávky s vyplneným tlačivom na odpoveď.
Žalovaná sa v lehote, ktorú jej súd určil nevyjadrila.

Keďže toto súdne konanie sa vedie v Slovenskej republike, riadi sa zákonom číslo 99/1963 Zbierky
Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

Podľa § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez
nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli

súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Súd vyhlásil rozsudok dňa 24. 9. 2014, oznámenie o vyhlásení rozsudku bolo vyvesené na úradnej tabuli
súdu dňa 22. 8. 2014. Pri rozhodovaní o uplatnenom nároku súd ako rozhodné právo aplikoval právo
Slovenskej republiky, keďže pôvodným majiteľom zmenky bola spoločnosť Pohotovosť, s.r.o., Bratislava

ako slovenská právnická osoba a prípadná voľba iného právneho poriadku súdu tvrdená ani preukázaná
nebola.

Podľa článku I. § 48 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, majiteľ môže postihom žiadať:

1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané;
2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti;
3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa článku I. § 75 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov,
vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;

3. údaj sročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;7. podpis vystaviteľa.

Podľa článku I. § 76 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších

predpisov, listina, v ktorej chýba niektorá náležitosť uvedená v predchádzajúcom paragrafe, nie je platná
ako vlastná zmenka, s výhradou prípadov uvedených v nasledujúcich odsekoch.

Podľa článku I. § 76 ods. 2 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, o vlastnej zmenke, v ktorej niet údaja sročnosti, platí, že je sročná na videnie.

Podľa článku I. § 5 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, vo zmenke sročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť
zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa článku I. § 5 ods. 2 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších

predpisov, úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za
nenapísanú.

Podľa článku I. § 5 ods. 3 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa článku I. § 34 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, zmenka na videnie je sročná pri predložení. Musí byť predložená na platenie do jedného roku
od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto
lehoty skrátiť.

Podľa článku I. § 10 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov,
ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať
majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne
alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa článku I. § 11 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa článku I. § 17 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších

predpisov, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho
vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

V danom prípade si navrhovateľ uplatnil svoje právo z indosovanej zmenky, a to právo na zaplatenie

zmenkovej sumy, dojednaného úroku, zákonného úroku a zmenkovej odmeny.

Vzhľadom na to, že zmenka obsahuje všetky formálne a aj materiálne požiadavky tak ako to stanovuje
§ 75 Zákona č. 191/1950 Sb. a vzhľadom na to, že odporca nevzniesol žiadne námietky v zmysle § 17
ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb., ani v zmysle § 10 Zákona č. 191/1950 Sb., vydal súd o pohľadávke

navrhovateľa rozsudok a návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel, a to tak v časti zmenkovej sumy
a zmenkovej odmeny, ako aj v časti dojednaného úroku a v časti zákonného úroku, keďže aj tieto nároky
môže majiteľ zmenky postihom žiadať. Súd tak rozhodol s prihliadnutím na záver odvolacieho súdu a
dospel k záveru, že nárok žalobcu je odôvodnený v celom rozsahu.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu vzniklo právo na náhradu trov konania pozostávajúce zo

súdneho poplatku vo výške 40,- €, súdneho poplatku za odvolanie vo výške 40,- €, t.j. 80,- € a trovy
právneho zastúpenia vo výške 177,78 €, spolu 257,48 €. Súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu
náhradu trov podľa vyhlášky číslo 655/2004 Zbierky zákonov za prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane
prvej porady s klientom, písomné podanie na súd, podanie žaloby a podanie odvolania trikrát po 51,45€ bez DPH a trikrát paušálnu náhradu po 7,81 € bez DPH. Žalovaná nemala v konaní úspech, preto ju
súd zaviazal takto vzniknuté trovy zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu podľa § 149 ods. 1 O.s.p.
Podľa článku I. § 48 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších

predpisov, majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané;
2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti;
3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.

Podľa článku I. § 75 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov,
vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto
listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;

3. údaj sročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Podľa článku I. § 76 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, listina, v ktorej chýba niektorá náležitosť uvedená v predchádzajúcom paragrafe, nie je platná
ako vlastná zmenka, s výhradou prípadov uvedených v nasledujúcich odsekoch.

Podľa článku I. § 76 ods. 2 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, o vlastnej zmenke, v ktorej niet údaja sročnosti, platí, že je sročná na videnie.

Podľa článku I. § 5 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, vo zmenke sročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť

zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa článku I. § 5 ods. 2 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za
nenapísanú.

Podľa článku I. § 5 ods. 3 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.

Podľa článku I. § 34 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších

predpisov, zmenka na videnie je sročná pri predložení. Musí byť predložená na platenie do jedného roku
od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto
lehoty skrátiť.

Podľa článku I. § 10 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov,

ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať
majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne
alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa článku I. § 11 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších

predpisov, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).

Podľa článku I. § 17 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších
predpisov, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho
vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní

zmenky konal vedome na škodu dlžníka.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá

veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).