Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. marec 2014

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 9C/129/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412211178
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Betáková
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2014:4412211178.10

Rozhodnutie

Okresný súd v Nových Zámkoch, pred samosudkyňou Mgr. Vierou Betákovou v právnej veci
navrhovateľa: J.. R. X., X.. XX.XX.XXXX, L. Č. Č.. XX, zast. JUDr. Tiborom Nagyom, advokátom,
so sídlom Kukučínova 8, Nové Zámky, proti odporcovi: UVER s.r.o., so sídlom Jakubovo nám. 12,
Bratislava, IČO: 35 808 896, v mene ktorej koná konateľ A.. H. J., zast. advokátskou kanceláriou Škubla
& Partneri s.r.o., so sídlom Einsteinova ul. 25, Bratislava, IČO: 36 861 154, v mene ktorej koná konateľ

a advokát H.. H. Š., o vylúčenie veci z exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporcovi, titulom náhrady trov konania sumu 861,10 Eur, do 3
dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.05.2012 prostredníctvom
právneho zástupcu domáhala vylúčenia svojho 1 spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam vedeným
na LV č. XXX, kat. úz. Č., ako parcely registra „C“ XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o celkovej
výmere 204 m2, parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria - rodinný dom, so súp. č. XX, o celkovej
výmere 96 m2 z exekúcie vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Ľubomírom Pekárom, Exekučný úrad
Šaľa, pod sp. zn. 4Er/606/2005, EX 3090/2005, a tiež sa domáhala, aby súd exekúciu voči nej zastavil.

V prípade úspechu žiadala priznať náhradu trov konania.
V návrhu uviedla, že súdny exekútor JUDr. Ľubomír Pekár vykonáva na základe poverenia Okresného
súdu Nové Zámky, pod sp. zn. 4Er/606/2005, exekúciu v prospech oprávneného - odporcu, proti
povinnému H.. H. X., X.. XX.XX.XXXX, jej bývalému manželovi. V tejto exekúcii exekútor vydal Vyhlášku
o dražbe nehnuteľnosti dňa 28.03.2012, na základe ktorej dražba nehnuteľnosti sa mala uskutočniť dňa
04.06.2012 o 09:00 hod. v jeho kancelárii. Predmetom dražby sú nehnuteľnosti vyššie citované, ktoré

sú v súčasnosti v podielovom spoluvlastníctve H.. H. X. v podiele 1 a v podielovom spoluvlastníctve
navrhovateľky. Exekútor vo vyhláške o dražbe nehnuteľnosti uviedol, že exekúciu možno nariadiť i
na majetok patriaci do BSM podľa ust. § 147 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré v dobe začatia
exekúcie nebolo vyporiadané, a že rozhodujúci je stav v čase začatia exekúcie predajom nehnuteľnosti,
nakoľko exekučný príkaz na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľností bol vydaný dňa 14.12.2005.
BSM účastníkov konania zaniklo právoplatnosťou ich rozvodu manželstva dňa 07.08.2006. K jeho

vyporiadaniu podľa ust. § 149 ods. 4 OZ, do 3 rokov do jeho zániku, t. j. 07.08.2009, nedošlo dohodou,
ani súdnym rozhodnutím. Mala za to, že ak sa bývalí manželia nedohodnú o spoločnom majetku,
exekúcia na tento majetok bude možná najdlhšie do 3 rokov od zániku BSM. Vyplýva to z ust. § 149
Občianskeho zákonníka, preto podľa názoru jej právneho zástupcu, nakoľko predmetné nehnuteľnosti
sa stali zo zákona podielovým spoluvlastníctvom bývalých manželov, exekúciou možno postihnúť iba
spoluvlastnícky podiel povinného, v danom prípade spoluvlastnícky podiel H.. H. X.. Exekučné konanie

síce začalo oprávnene, ale v jeho priebehu došlo k vyporiadaniu BSM, § 149 ods. 4 OZ, a od momentu
nastania tejto hmotnoprávnej skutočnosti je exekúcia na 1-ový podiel navrhovateľky neprípustná apredmetom dražby podľa jej názoru môže byť iba 1-ový spoluvlastnícky podiel jej bývalého manžela -
povinného.

Odporca sa písomne vyjadril k návrhu prostredníctvom svojho právneho zástupcu, s tým, že navrhol
návrh zamietnuť, a poukázal na to, že rozhodujúci je stav v čase začatia exekúcie, predajom
nehnuteľnosti, t. j. v čase, kedy bolo exekútorom vydané upovedomenie o začatí exekúcie predajom
nehnuteľností. V danom prípade návrh na vykonanie exekúcie bol doručený súdnemu exekútorovi dňa
26.10.2005 a príkaz na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľností bol vydaný dňa 14.12.2005, t.j. v

čase, keď manželstvo navrhovateľky a povinného trvalo a nehnuteľnosť tvorila predmet BSM. Poukázal
na ust. § 37 ods. 2 Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že predmetom exekúcie sú aj veci v BSM za
predpokladu, že do začatia exekučného konania nedošlo k vyporiadaniu BSM dohodou, alebo súdnym
rozhodnutím. Z uvedeného vyplýva, že rozhodujúcou je skutočnosť, či do začatia exekučného konania
BSM bolo alebo nebolo vyporiadané. Žalovaný mal za to, že toto ust. zahŕňa aj prípad, keď do začatia
exekučného konania nedošlo k vyporiadaniu BSM na základe fikcie vyporiadania podľa ust. § 149 ods.

4 OZ.

Súd vykonal dokazovanie prednesmi právnych zástupcov účastníkov konania, výpoveďami účastníkov
konania a oboznámením sa s nasledovnými listinnými dôkazmi a to: uznesením Ústavného súdu SR
IV. ÚS 65/09-11 zo dňa 05.03.2009, rozsudkom OS Piešťany č. k. 1T/70/2010, spismi tun. súdu ich

podrobným oboznámením č. k. 4Er/606/2005, 16C/300/2007, 5C/272/2008, 6C/47/2004, LV č. 272, kat.
úz. Čechy a zistil tento skutkový a právny stav:

Z prednesu právneho zástupcu navrhovateľky, bolo súdu preukázané, že na návrhu trval v celom
rozsahu, ako aj všetkých svojich ústnych prejavov v tomto spore, poukázal, na to, že súd nevykonal

všetky dôkazy, ktoré navrhoval, teda najmä výsluch svedka H.. H. X. - povinného z exekúcie, s
tým, že pohľadávka odporcu voči povinnému bývalému manželovi navrhovateľky vznikla na základe
Zmluvy o pôžičke uzavretej dňa XX.XX.XXXX medzi odporcom a povinným a v čase uzavretia tejto
zmluvy, manželstvo účastníkov trvalo, ale iba ako formálne, čo vyplýva z rozvodového spisu OS Nové
Zámky, 6C/47/2004, v ktorom je uvedené, že neviedli spoločnú domácnosť a nehospodárili spolu

od roku 1997. Odporca požičal na základe tejto zmluvy bývalému manželovi navrhovateľky finančné
prostriedky sumu 500 000,- Sk na dobu 1 roka, pri úrokovej sadzbe 48 % ročne. Zmluva o úvere
bola zabezpečená celkovou hodnotou majetku okolo 910 000,- SK. Poukázal na to z dôvodu, že si
myslí, že dostatočným spôsobom by mohla byť exekvovaná predmetná exekúcia iným spôsobom a
nie práve predajom nehnuteľnosti. Uznal, že žalobu o vylúčenie veci z exekúcie navrhovateľka podala

dňa 21.05.2007, bolo o tomto návrhu právoplatne rozhodnuté aj v spojitosti s rozsudkom, odvolacieho
súdu, rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č. k. 16C/300/2007, ale v tom čase boli dôvody na
zamietnutie z tejto žaloby také, že BSM účastníkov nebolo vyporiadané a preto žaloba navrhovateľky
bola podaná nedôvodne. V súčasnosti je BSM navrhovateľky a jej bývalého manžela vyporiadané tak,
že každý z nich je podielovým spoluvlastníkom v 1 k nehnuteľnosti, ktorú predtým mali v BSM, a ktorá

je predmetom exekúcie, pretože je tu aj ďalší spôsob zrušenia BSM a to zo zákona podľa ust. § 149
ods. 4 OZ, podľa ktorého sú aj také prípady, podľa ktorých zákonodarca by mal myslieť aj na tento
tretí spôsob vyporiadania, lebo exekučný poriadok skúma hmotnoprávnu legitimáciu a v tomto smere
by bolo potrebné vychádzať aj z týchto skutočností a prihliadať na to, a myslieť aj na zákonnú fikciu
tohto ustanovenia, že v danom prípade by nemala byť exekúcia prípustná, práve z dôvodu prípadu

navrhovateľky, keď zo zákona došlo k zrušeniu BSM po uplynutí 3 rokov. Tiež poukázal na to, že v
trestnom rozsudku Okresného súdu v Piešťanoch č. k. 1T/70/2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
12.05.2010, bolo rozhodnuté iba o jednej hnuteľnej veci, pričom úver, ktorý mal poskytnutý povinný od
odporcubolzabezpečenýzáložnouzmluvouaďalšímitromihnuteľnýmivecamivhodnote1500000,-Sk.
Právny zástupca nemá vedomosti o tom, ako bolo naložené s ostatnými hnuteľnými vecami. Poukázal

na ust. § 37 ods. 2 Exekučného poriadku a domnieval sa, že je potrebné rozšíriť jeho výklad aj o zákonné
fikcie, podľa § 149 ods. 4 OZ, teda, že pokiaľ nedošlo k vyporiadaniu BSM dohodou bývalých manželov
do 3 rokov, nastal spôsob vyporiadania ustanoveniami v občianskom zákonníku, teda po uplynutí 3
rokov, zo zákona BSM zaniklo a práve preto sa navrhovateľka domáha vylúčenia veci z exekúcie, teda
jej podielu v 1 na vyporiadanej nehnuteľnosti.

V prípade úspechu žiadal priznať náhradu trov konania.

Z výpovede navrhovateľky bolo súdu preukázané, že na návrhu trvala, ako aj na prednese svojho
právneho zástupcu, v tomto spore sa považovala za nevinnú, keď jej bývalý manžel od roku 1996- 1997 s ňou nežil v spoločnej domácnosti a všetko konal bez jej vedomia, a klamal ju, lebo ona
nemala vedomosti ani o tom, že uzatvoril s odporcom Zmluvu o pôžičke v decembri 2004, o ničom
ju neinformoval, fyzicky jej ubližoval a napádal ju, vôbec nevedela, kde sa dlhšiu dobu nachádza

a zdržuje, keďže opustil ich spoločnú domácnosť, až neskôr sa dozvedela, že býva v Piešťanoch.
Nehnuteľnosť, ktorá je predmetom exekúcie jej bývalého manžela, je ich rodinný dom, ktorý nadobudli
počas trvania manželstva, a v ktorom stále býva ona so svojou dcérou. V prípade exekúcie môže prísť
o túto nehnuteľnosť a nemá kde bývať.

Z prednesu právneho zástupcu odporcu, bolo súdu preukázané, že v plnom rozsahu sa pridržiaval
rozsiahleho písomného vyjadrenia k návrhu a mal za to, že v tomto konaní je dôležité vyriešenie právnej
otázky a to, že rozhodujúci je stav v čase začatia exekúcie predajom nehnuteľností, t. j. v čase kedy
bolo vydané exekútorom upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti. Ďalej poukázal na
to, že navrhovateľka podala návrh na tunajší súd na vyporiadanie BSM, ktorý napokon zobrala späť
a konanie bolo zastavené a to už v čase, keď exekúcia prebiehala. Čo sa týka ustanovenia § 149

ods. 4 OZ, na ktoré poukazuje právny zástupca navrhovateľky naopak právny zástupca odporcu mal
za to, že ide o účelové konanie z tohto pohľadu, lebo účelovo dochádza k napádaniu exekučného
konania týmto spôsobom. Čo sa týka neplatnosti Zmluvy o pôžičke a Zmluvy o zriadení záložného
práva k pôžičke, bolo rozhodnuté a vyriešené ako prejudiciálna otázka, že tieto zmluvy sú platné. Toto
bolo riešené v prvom konaní o vylúčenie veci z exekúcie, prebiehajúce na OS Nové Zámky, pod č.

k. 16C/300/2007, ktoré bolo aj právoplatne rozhodnuté a návrh aj v tom prípade bol zamietnutý. V
čase začatia exekúcie predajom nehnuteľnosti patrila nehnuteľnosť do predmetu BSM a manželstvo
navrhovateľky a jej bývalého manžela nebolo právoplatne rozvedené. V tejto súvislosti poukázal, na dve
rozhodujúce právne skutočnosti, ktoré riešia celý spor a to, že rozhodujúci stav vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti je ten, ktorý trval v čase začatia exekučného konania, a že u oboch spoluvlastníckych

podielov bolo zriadené exekučné právo pre oprávneného, teda odporcu, s možnosťou vykonať exekúciu
ajprotineskoršímnadobúdateľom.Čosatýkanámietkyprávnehozástupcunavrhovateľky,ževtrestnom
rozsudku Okresného súdu v Piešťanoch, ktorým bol odsúdený povinný iba za jednu hnuteľnú vec v
hodnote 215 000,- Sk uviedol, že ďalšie dve hnuteľné veci v hodnote 1 200 000,- Sk sa nenašli a to bolo
v roku 2004, keď mali približne takú hodnotu a po 10 rokoch v súčasnosti je absolútne absurdné, aby

mali takú hodnotu, keďže sa znehodnotili, boli amortizované, ale pokiaľ by bral do úvahy ich hodnotu z
roku 2004 aj tak, by tá hodnota nepostačovala kryť pohľadávku odporcu ku dňu rozhodnutia aj s úrokmi.
Exekútor v januári 2013 vyčíslil hodnotu pohľadávky odporcu bez úrokov v sume 16 500,- Eur, potom boli
úroky ku dňu podania exekúcie vo veci v hodnote 5000,- Eur, a úroky spolu so zmluvnou pokutou ku dňu
23.01.2013 v hodnote 176 500,- Eur. Ak by aj všetky hnuteľné veci existovali, ktoré boli zabezpečené,

hodnota 40 000,- Eur nepokrýva ani 1/3 pohľadávky, ktorá by mala byť uspokojená. V prípade úspechu
žiadal priznať náhradu trov konania.

Výpoveďou konateľa odporcu, bolo preukázané, že trval na písomnom vyjadrení ako aj na prednese
právneho zástupcu, uviedol, že H.. H. X. prišiel do spoločnosti odporcu ako zubár zabehnutý z

Piešťan a po rozhovore s ním, odporca usúdil, že potrebuje peniaze za účelom technického vybavenia
svojej ambulancie, teda nákup strojov a odporca povedal, že súhlasí s poskytnutím pôžičky, ale že
zároveň bude ručiť s týmito strojmi, ktoré si ide za úver zakúpiť, ako aj ďalšími strojmi, teda všetkými
hnuteľnosťami, ktoré mal v ambulancii. Povinný po určitej dobe prestal splácať úver riadne a včas, a
preto mu vznikli aj úroky a zmluvná pokuta, až napokon odporca bol nútený sa obrátiť na exekútora

a začala sa vykonávať exekúcia v predmetnej veci predajom hnuteľných vecí najprv, ale keď exekútor
zistil, že tieto neexistujú, musel pristúpiť k ďalšiemu spôsobu a to, k predaju nehnuteľnosti a ešte predtým
aj inými spôsobmi, ale ani jeden z tých iných spôsobov nepripadal do úvahy, preto bolo zriadené aj
exekučné záložné právo predajom nehnuteľnosti a odporca napokon pristúpil aj k podaniu trestného
oznámenia na H.. H. X., o čom bolo rozhodnuté Okresným súdom v Piešťanoch. Po určitej dobe sa

povinný odporcovi ozval, že úver bude splácať, ale k tomuto zo strany povinného nedošlo. Tento spor s
povinným trvá odporcovi už 9 rokov, aj v rámci exekúcie a iných sporov a mal za to, že exekútor nemal
inú možnosť, ako pristúpiť k spôsobu vymáhania exekúcie predajom nehnuteľnosti. Aj mimosúdne mal
záujem sa s povinným dohodnúť, keď mu navrhol, že pokiaľ mu zaplatí v hotovosti 25 000,- Eur, bude to
považovať za vybavené a všetky konania podané na súdoch zoberie späť, ani na tento návrh povinný

nepristúpil.

Z výpisu z LV č. XXX, kat. úz. Č., pre obec Č. vyhotoveným ku dňu XX.XX.XXXX, bolo súdu preukázané,
že povinný H.. H. X., X.. XX.XX.XXXX, je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1 k nehnuteľnostivedenej v Správe katastra Nové Zámky, pre obec Č., kat. úz. Č., parc. č . XXXX/X o výmere 204 m2,
zastavané plochy a nádvoria a parc. č. XXX/X, o výmere 96 m2 - zastavané plochy a nádvoria, na ktorej
sa nachádza dom sú súp. č. XX. Okrem toho v poznámkach sú uvedené exekúcie, ktoré prebiehajú na

danú nehnuteľnosť v prvom rade exekúcia JUDr. Ľ. Pekára a upovedomenie o začatí tejto exekúcie pod
č. EX 3090/2005 a okrem toho ďalšie exekúcie, resp. upovedomenia o začatí aj iných exekúcii iných
exekútorských úradov.

Vyhláškou o dražbe nehnuteľností exekúcie JUDr. Ľubomíra Pekára, č. k. EX 3090/2005, bolo

preukázané, že exekútor touto vyhláškou vyhlásil na deň 04.06.2012 o 09:00 hod. dražbu nehnuteľnosti,
ktorá je predmetom exekúcie zapísanej na LV č. XXX, Správy katastra Nové Zámky, pre obec Č.. Takáto
istá vyhláška bola predložená o dražbe nehnuteľnosti týmto istým exekútorom na deň 24.01.2014 o
10:30 hod. na Exekútorskom úrade JUDr. Ľ. Pekára a tiež sa týkala predmetu dražby nehnuteľnosti ,
zapísanej na LV č. XXX, Správy katastra Nové Zámky, pre obec Č..

Rozsudkom Okresného súdu v Piešťanoch., č. k. 1T/70/2010 zo dňa 12.05.2010, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 12.05.2010, bol obvinený - povinný H.. H. X. vinný, že dňa XX.XX.XXXX v Piešťanoch
predal ďalšej osobe rádiovizigraf FliOX, ktorý bol predmetom záložnej zmluvy, slúžiacej ako zábezpeka
na splnenie jeho záväzku v prospech spoločnosti UVER, s.r.o., čím spôsobil škodu tejto spoločnosti
4990,90 Eur. Tým spáchal prečin poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. a)

Tr. zákona, a za to bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, s tým, že sa výkon trestu
odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 1 roka. Poškodený spoločnosť UVER
s.r.o., so sídlom v Bratislave bol odkázaný s nárokom na náhradu škody na občianskoprávne konanie.

Spisom tun. súdu č. k. 4Er/606/2005, je preukázané, že stále prebieha exekúcia vo veci oprávneného

UVER s.r.o., so sídlom Bratislava proti povinnému H.. H. X., L. Č. XX, o vymáhanie čiastky 500 000,-
Sk, nezaplatených úrokov z istiny 500 000,- Sk ku dňu 25.10.2005 vo výške 157 834,- Sk, úroky vo
výške 48 % ročne zo sumy 500 000,- SK, od 26.10.2005 do zaplatenia, a zmluvná pokuta, súdny
poplatok za vydanie poverenia a trovy exekúcie. Z predmetného spisu bolo zistené, že exekútorovi
tunajší súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie dňa XX.XX.XXXX, a exekútor začal s vykonávaním

exekúcie najprv predajom hnuteľných vecí, zisťovaním účtov povinného, zrážkami zo mzdy, a keď
zistil, že tieto spôsoby exekúcie nepripadajú do úvahy, pristúpil k ďalšiemu spôsobu a to predajom
nehnuteľnosti, ktoré mal povinný v čase začatia exekúcii v majetku BSM. Bol predložený znalecký
posudok na hodnotu nehnuteľnosti a vykonávajú sa vyhláškami o dražbe nehnuteľnosti dražby, týkajúce
sa predaja nehnuteľnosti patriace do BSM, ktoré sú zatiaľ bezúspešné a posledným podaním vo veci zo

dňa 08.01.2014 je návrh navrhovateľky PaedDr. Silvii Novákovej, na povolenie odkladu exekúcie podľa
§ 56 ods. 1, 2, o ktorej zatiaľ súd nerozhodol.

Spisom tunajšieho súdu č. k. 16C/300/2007, bolo preukázané, že navrhovateľka dňa 21.05.2007,
podala takýto návrh, tiež proti odporcovi o vylúčenie veci z exekúcie, s tým, že tunajší súd návrh

navrhovateľky zamietol, a nepriznal odporcovi náhradu trov konania, s tým, že vo veci bolo podané
odvolanie zo strany navrhovateľky a odvolací súd rozsudkom zo dňa 28.01.2010 potvrdil rozsudok
súdu prvého stupňa a poukázal na to, že v tom čase bol podaný návrh na vyporiadanie BSM, ale
nedošlo v dôsledku uplynutia 3 rokov od rozvodu manželstva k vyporiadaniu BSM podľa ust. § 149
ods. 4 OZ, a preto je zrejmé, že BSM účastníkov vyporiadané nie je a zatiaľ je uvedená nehnuteľnosť

stále v bezpodielovom spoluvlastníctve navrhovateľky a jej bývalého manžela a nie v ich podielovom
spoluvlastníctve, čo bolo v čase rozhodovania odvolacieho súdu. V tomto rozhodnutí odvolací súd tiež
poukázal na skutočnosť, že rozhodujúci je vždy stav začatia exekúcie predajom nehnuteľností, t.j. v čase
kedy bolo exekútorom vykonané upovedomenie o predaji nehnuteľnosti. Tento rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 15.03.2010.

Spisom tunajšieho súdu č. k. 5C/272/2008, bolo súdu preukázané, že navrhovateľka podala voči
odporcovi - bývalému manželovi návrh o vyporiadanie BSM manželov po rozvode manželstva, ktoré
konanie bolo ukončené uznesením zo dňa 12.11.2010, pretože navrhovateľka zobrala späť návrh a
žiadala konanie vo veci zastaviť a toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.11.2010.

Spisom tunajšieho súdu č. k. 6C/47/2004, bolo súdu preukázané, že navrhovateľ MUDr. Márius Novák,
podal návrh o rozvod manželstva proti odporkyni PaedDr. Silvii Novákovej. Tunajší súd rozhodol tak, žemanželstvo účastníkov konania rozviedol, a to rozsudkom č. k. 6C/47/2004-56 zo dňa 28.02.2006, ktorý
rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 07.08.2006.

Podľa ustanovenia § 37 ods. 2 ExP, ak sú exekúciou postihnuté veci v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov, účastníkom konania, ak ide o tieto veci, je aj manžel povinného, ak do začatia exekučného
konania nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva dohodou, alebo súdnym rozhodnutím.

Podľa ustanovenia § 55 ods. 1 ExP, právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu, môže tretia osoba uplatniť

voči oprávnenému na súde návrhom na vylúčenie veci z exekúcie podľa osobitného predpisu.

Podľa ustanovenia § 256 ods. 1 O.S.P., proti inému, než kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo
v prospech iného, než kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno nariadiť a uskutočniť výkon
rozhodnutia, len ak je preukázané, že na neho prešla povinnosť alebo právo z rozhodnutia.

Podľa ustanovenia § 149 ods. 4 OZ, ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva
manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodu alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo
na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o
hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového
spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných

hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely
oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných majetkových právach, ktoré sú
pre manželov spoločné.

Podľa ustanovenia § 149a OZ, pokiaľ sa dohody medzi manželmi podľa ustanovení § 143 a 149 týkajú

nehnuteľností, musia mať písomnú formu a nadobúdajú účinnosť vkladom do katastra.

Na základe rozsiahle vykonaného dokazovania s poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia,
mal súd za to, že návrh navrhovateľky na vylúčenie veci z exekúcie nie je dôvodný, a preto ho v celom
rozsahuzamietol.Dôvodnosťtoho,prečosúdnávrhzamietoljevyriešenieprávnejotázkyvtomtokonaní,

ktoré súd považoval za kľúčové, a pre ktoré zamietol aj návrh právneho zástupcu navrhovateľky na
výsluch svedka - povinného H.. H. X., pretože s jeho výsluchom by sa vo veci nič nepotvrdilo a jeho
výsluch by nepriniesol prospech, ani navrhovateľke v súvislosti s jej návrhom.
Pokiaľ ide o vec patriacu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je táto skutočnosť dôvodom
na uplatnenie excindačnej žaloby iba v prípade, ak bola vec poňatá do súpisu, napriek skutočnosti,

že nebola naplnená hypotéza ustanovenia § 147 OZ, to znamená, ak pohľadávka veriteľa nevznikla
za trvania manželstva, prípadne ak exekúcia postihuje vec z dôvodu existencie dohody modifikujúcej
zákonný režim bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Rozhodujúci je vždy stav v čase začatia exekúcie predajom nehnuteľností, t. j . v čase, kedy bolo
exekútorom vydané upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti. V predmetnej veci

záväzok bývalého manžela navrhovateľky voči odporcovi vznikol za trvania manželstva povinného
a navrhovateľky, teda pred zánikom BSM rozvodom. Potom návrh navrhovateľky o vylúčenie veci z
exekúcie, nie je dôvodný, pretože exekúciu možno nariadiť i na majetok patriaci do BSM, ktoré v dobe
začatia exekúcie nebolo vyporiadané. Z pripojeného exekučného spisu tun. súdu 4Er/606/2005, tak, ako
už súd uviedol vyššie, bolo zistené, že exekučný príkaz, na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľnosti

bol vydaný dňa 14.12.2005 a v tom čase BSM účastníkov ešte trvalo, dokonca boli manželmi, pretože ich
manželstvo právoplatne bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky, č. k. 6C/47/2004-56
zo dňa 28.02.2006, ktorý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 01.04.2006. Navrhovateľka podala
tento návrh na vylúčenie veci z exekúcie už v čase, keď jej bezpodielové spoluvlastníctvo s povinným
zaniklo uplynutím lehoty 3 rokov od právoplatnosti o rozvode manželstva a teda v čase, keď sa

bývalí manželia stali podielovými spoluvlastníkmi v podiele 1 z celku k predmetnej nehnuteľnosti. Táto
skutočnosť, však nemení nič na veci, a nie je možné vylúčiť podiel navrhovateľky z nehnuteľnosti
v podiele 1, ktorú mali predtým s povinným v BSM, lebo v čase začatia exekúcie je rozhodné, že
stav bol taký, že nehnuteľnosť patrila do BSM. K dátumu, keď vo veci začala exekúcia, resp. kedy
exekútor vydal exekučný príkaz na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľností bola nehnuteľnosť v

BSM navrhovateľky a povinného, pretože lehota 3 rokov ustanovená v § 149 ods. 4 OZ, do dňa
začatia exekučného konania neuplynula. Z tohto dôvodu je námietka navrhovateľky, že je podielovou
spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, od kedy bolo právoplatne ukončené konanie o vyporiadanie BSM
účastníkov,právnebezvýznamná.Podľakonštantnejjudikatúrysavzťahymedzimanželmiohľadnevecí,ktoré patria do BSM v období, keď toto spoluvlastníctvo zaniklo, ale nebolo ešte vyporiadané sa riadi
zákonnými ustanoveniami o bezpodielovom vysporiadaní manželov. V deň, keď bol podaný návrh na
vykonanie exekúcie, sa vzťahy medzi manželmi riadili ustanoveniami o BSM, a preto exekúcia mohla

postihnúť nehnuteľnosť, ktorá v tom čase bola nepochybne v bezpodielovom spoluvlastníctve povinného
z exekučného konania a navrhovateľky.
V predmetnom konaní súd z vyššie uvedených dôvodov zamietol návrh právneho zástupcu
navrhovateľky na výsluch povinného, keď odporca preukázal, že jeho snahou počas obdobia niekoľkých
rokov, čo prebiehajú súdne spory bolo, aby vec a spor s povinným bol doriešený mimosúdne a dohodu,

ktorúmunavrhovalodporcanedodržalakničomu,čosľúbilasazaviazalnedodržal,pretoajspoukazom
na túto skutočnosť a s poukazom na najmä vyriešenie právnej otázky v tomto konaní nepovažoval súd
za podstatné tohto svedka vypočuť. Povinný veľmi dobre vie od roku 2005, že voči nemu prebieha
exekúcia, aj to z akého dôvodu a vie, že napokon táto exekúcia postihuje aj nehnuteľnosť, v ktorej
býva navrhovateľka aj s dcérou a že inú možnosť bývania nemajú a aj napriek tejto skutočnosti sám
nič vo veci neučinil, aby zabránil exekúcii predajom tejto nehnuteľnosti. Predmetom tohto konania nie

je skúmanie, prečo exekútor pristúpil k vymáhaniu pohľadávky odporcu predajom nehnuteľnosti, ale
podstatné je kedy exekútor vydal exekučný príkaz a upovedomenie na predaj nehnuteľnosti a to všetko
je jednoznačne preukázané, že bolo vykonané v čase, kedy jednak manželstvo účastníkov trvalo, kedy
nebolo vysporiadané BSM účastníkov a toto sú dôležité právne argumentácie, pre ktoré súd návrhu
nemohol vyhovieť. Tiež v danom prípade nejde o posúdenie právnej argumentácie podľa ustanovenia

§ 147 OZ, pretože súd neskúma v danom konaní platnosť, alebo neplatnosť zmluvy o úvere, z ktorej
vznikla pohľadávka povinného voči odporcovi, resp. to , či navrhovateľka vedela alebo nevedela o
exustencii zmluvy o úvere, ktorú bez jej vedomia uzatvoril povinný. Všetky dôkazy, ktoré boli podstatné
pre posúdenie tejto veci si súd zabezpečil a to, spisy Okresného súdu Nové Zámky, ktoré už vyššie
oboznámil, pretože tieto sú kardinálnymi dôkazmi vo veci samej, ktoré presne zdôvodňujú postupnosť,

podania povinného ako aj navrhovateľky, teda týkajúce sa jednak exekučného konania, rozvodového
konania, vyporiadania BSM účastníkov a prvého návrhu týkajúceho sa vylúčenia veci z exekúcie. Z
celého vykonaného dokazovania je možné vyvodiť jedine ten právny záver, na ktorý už poukázal súd
viackrát v tomto odôvodnení a to, že je rozhodujúci právny stav v čase začatia exekúcie bez ohľadu
na skutočnosť, kedy došlo k vyporiadaniu BSM účastníkov. V prvom prípade, kedy súd prvého stupňa,

teda tunajší súd zamietol návrh navrhovateľky na vylúčenie veci z exekúcie, teda v roku 2010, ešte
BSM účastníkov konania vyporiadané nebolo a druhým návrhom, ktorý podala v tejto veci, už BSM
vyporiadané bolo tak, že sa navrhovateľka a povinný stali podielovými spoluvlastníkmi k nehnuteľnosti,
ktorá je predmetom exekúcie, ale podstatné je, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný v čase,
keď ešte BSM vyporiadané nebolo, nehnuteľnosť ktorá je predmetom predaja exekúcie bola v BSM a

manželstvo účastníkov rozvedené nebolo, aj keď nežili v spoločnej domácnosti.

Z týchto dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal ich odporcovi, ktorý mal vo veci plný

úspech, ktoré trovy konania, pozostávajú z trov právneho zastúpenia v 861,10 Eur, podľa vyhl. MS SR
č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov, v znení platných zmien a doplnkov za tri úkony
právnej služby v roku 2012, podľa ust. § 14 ods. 1, písm. a) b) c), po á 58,69 Eur (príprava prevzatie
veci, písomné podanie na súd - vyjadrenie zo dňa 02.08.2012, účasť na pojednávaní dňa 12.11.2012),
za dva úkony právnej služby v roku 2013, podľa ust. § 13a ods.1, písm. d), po á 60,07 Eur (účasť na

pojednávaní dňa 03.07.2013 a 30.10.2013), za jeden úkon právnej služby v roku 2014, podľa ust. § 13a
ods.1, písm. d), po á 61,85 Eur (účasť na pojednávaní dňa 24.03.2014) a náhrada režijného paušálu za
rok 2012 podľa § 16 ods. 3, 3 x po á 7,63 Eur, spolu 22,89 Eur, za rok 2013, podľa § 16 ods. 3, 2 x po
á 7,81 Eur, spolu 15,62 Eur, za rok 2014 podľa § 16 ods. 3, 1 x po á 8,04 Eur, náhrada za stratu času
podľa § 17 ods. 1, za 6 polhodín strávených cestovaním do mesta pojednávaní a späť Bratislava - Nové

Zámky - Bratislava, v roku 2012 - 76,32 Eur, náhrada za stratu času podľa § 17 ods. 1, za 12 polhodín
strávených cestovaním do mesta pojednávaní a späť Bratislava - Nové Zámky - Bratislava, v roku 2013
- 156,24 Eur, náhrada za stratu času podľa § 17 ods. 1, za 6 polhodín strávených cestovaním do mesta
pojednávaní a späť Bratislava - Nové Zámky - Bratislava, v roku 2014 - 80,40 Eur, 20 % DPH z úkonov
a náhrady režijných paušálov spolu 143,53 Eur, ktoré trovy konania je navrhovateľka povinná zaplatiť

na účet právneho zástupcu odporcu, podľa § 149 ods. 1 O.S.P., ktorý má zriadený v J., C..R.., L., Č..
Ú.. XX-XXXXXXX/XXXX, (Č.. Ú.. Y. V. A.: R. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX) názov účtu advokátska
kancelária Škubla & Partneri, s.r.o., do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou podpísaného súdu
na Krajský súd v Nitre v 2 vyhotoveniach.

Podľa § 205 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho
poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti
rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávnerozhodnutievoveci,c)súdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonal

navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a ),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.