Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. jún 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/466/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3710211351
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3710211351.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a členov

JUDr. Gabriely Janákovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej v právnej veci navrhovateľky R. X., rod. F., nar.
XX.X.XXXX, bytom R., O. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. D. X., advokátkou v R. U., M. XX/XX, proti
odporcovi T. X., nar. XX.X.XXXX, bytom R., D. XXXX/XX, zastúpenému JUDr. D. D., advokátom spol.
s.r.o. v R. U., T. XXX/X, o vyporiadanie BSM, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu
Považská Bystrica zo dňa 23. januára 2014 č. k. 5C/107/2010-152, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd vyporiadal bezpodielového spoluvlastníctvo manželov tak, že do
do vlastníctva navrhovateľky prikázal byt č. XX vo vchode č. X, na 3. poschodí obytného domu č.

XXXX, stojaceho na parcele KNC XXX/XXX, ako aj podiel na spoločných častiach domu v podiele
59/3297-ín, tak ako je zapísaný na LV č. XXXX kat. úz. R., osobné motorové vozidlo A. R., evidenčné
číslo PU XXX AP, chladničku, práčku, zariadenie spálne, kuchynský stôl a 4 stoličky. Do vlastníctva
odporcu prikázal pozemok - parc. KNC XXXX „zastavané plochy a nádvoria“ o výmere 737 m2, ako je
zapísaný na LV č. XXX kat. úz. X., osobné motorové vozidlo značky N., evidenčné číslo PU XXX AY,
domáce kino, notebook, hifi vežu, televízor, kuchynský robot, obývačkovú stenu a vysávač. Účastníkov
zaviazal na prevzatie splácania úveru č. 001/129940/08-001/000 vo VÚB R. U., ktorého zostatok ku dňu

rozvodu bol 32.750,60 Eur, rovnakým dielom. O trovách konania nerozhodol s tým, že o nich rozhodne
samostatným uznesením. Svoje rozhodnutie odôvodnil popisom vykonaných dôkazov, z ktorých vyvodil
záver o tom, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí byt č. XX vo vchode č. 1, na 3.
poschodí obytného domu č. XXXX, stojaceho na parcele KNC XXX/XXX, ako aj podiel na spoločných
častiach domu v podiele 59/3297-ín, zapísaný na LV č. XXXX kat. úz. R. a pozemok - parc. X. XXXX
„zastavané plochy a nádvoria“ o výmere 737 m2, zapísaný na LV č. XXX kat. úz. X. a hnuteľné veci
tak, ako boli uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Pokiaľ ide o hnuteľné veci uviedol, že i keď účastníci

spočiatku rozporovali niektoré hnuteľné veci, v konečnom dôsledku sa dohodli na tom, ktoré hnuteľné
veci patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a aj na ich rozdelení s tým, že nebude ani
jeden z nich vyplácať na vyrovnanie podielu z hnuteľných vecí žiadnu finančnú čiastku. Pokiaľ ide o
nehnuteľné veci, odporca v konaní rozporoval nadobudnutie pozemku v k. ú. X., parc. KNC XXXX
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov tvrdiac, že predávajúci, jeho otec, od kúpnej zmluvy
jednostranne odstúpil, pretože mu nezaplatili kúpnu cenu. Tieto skutočnosti navrhovateľka popierala.
Tento spor bol predmetom konania pred Okresným súdom v Trenčíne, kde v konaní 15C/99/2011 sa

otec odporcu - A. X. domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom tejto parcely tvrdiac, že pri kúpe si
účastníci dohodli, že uhradia kúpnu cenu, ktorú mu však ako predávajúcemu neuhradili. Okresný súd
rozsudkom zo dňa 30.03.2012, potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29.05.2012
17Co/210/2012 jeho návrh zamietol. Súd konštatoval, že účastníci nemali vôľu uzavrieť kúpnu zmluvupodľa § 588 Občianskeho zákonníka, teda previesť za odplatu vlastnícke právo z predmetného pozemku
z otca odporcu na účastníkov konania. Súd v danom konaní konštatoval, že zastierali darovanie tohto
pozemku, pretože dôvodom ich konania bola snaha získať hypotekárny úver. Zároveň v tomto konaní

súd konštatoval, že rovnakým spôsobom, darovaním, ktorým zastreli kúpnu zmluvu, získali účastníci
byt aj od navrhovateľkinej matky - T. F.. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že z úveru, ktorý im bol
na základe takýchto fingovaných darovacích zmlúv poskytnutý, účastníci prefinancovali predchádzajúci
úver z Tatra banky vo výške 8.067 eur, ďalej že na kúpu stavebného materiálu poukázali 239.748,- Kč
a zvyšok peňazí použili na zakúpenie áut, dovolenky a podobne. Suma 239.748,- Kč je predmetom

trestného stíhania, pretože účastníci tieto peniaze poukázali, avšak stali sa pravdepodobne obeťou
podvodu, nakoľko stavebný materiál im nebol dodaný. Zo správy z VÚB banky zistil, že zostatok tohto
úveru ku dňu rozvodu predstavuje 32.750,60 eur. Pri prikázaní nehnuteľných vecí potom súd vychádzal z
citovaného rozhodnutia Okresného súdu v Trenčíne v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne,
ktorýchzávermijeviazanýatiežzvykonanéhodokazovaniaadospelkzáveru,žetietonehnuteľnostiboli
účastníkom konania darované rodičmi. Preto nehnuteľnosť, ktorá bola darovaná rodičmi navrhovateľky

súd prikázal do jej vlastníctva a dar od rodičov odporcu prikázal do vlastníctva odporcu. Zostatok
nesplateného úveru v ČSOB R. U. prikázal splatiť obom účastníkom konania v rovnakej miere, tak ako
to aj vyplýva z úverovej zmluvy. Mal za to, že takéto vyporiadanie je spravodlivé, že účastníci konania
s prihliadnutím na existujúce právne úkony dostali majetok v rovnakej hodnote a rovnakej miere budú
zodpovedať aj za dlhy. Ďalej uviedol, že pokiaľ ide o pohľadávku voči tretiemu subjektu, táto ku dňu

zániku BSM nebola objektívne daná, nebola priznaná, a preto ju súd do masy BSM nemohol zahrnúť.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca prostredníctvom právneho zástupcu, ktorý
žiadal, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ako
odvolací dôvod uplatnil ustanovenie § 205 ods. 2 písm. a/, b/, c/, d/, e/ a f/ O.s.p.. V odvolaní namietal, že

byt nadobudol s navrhovateľkou do bezpodielového spoluvlastníctva, preto musí byť vyporiadaný aj jeho
podiel v tomto byte z titulu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Tvrdenie matky navrhovateľky T.
F., že nedostala za uvedený byt ani korunu, nie je pravdivé, pretože prevzala sumu ako bola v kúpnej
zmluve dohodnutá, t. j. 300.000,- Sk. Je pravdou, že matka navrhovateľky následne týchto 300.000,-
Sk im darovala a zaslala im túto sumu na jeho účet. Toto plnenie ale bolo darom, netýkalo sa bytu, kde

vzniklo BSM a je potrebné ho vyporiadať. Takto je rozhodnutím súdu poškodený o čiastku polovičnej
hodnoty tohto bytu, t. j. 26.782 eur, keď na druhej strane ho súd zaviazal splácať v polovici úver zo sumy
32.750,60 eur. Z finančných prostriedkov, ktoré na jeho účet zaslala matka navrhovateľky boli pritom
financované všetky plastové okná na byte, plávajúca podlaha v celom byte, obkladačky v kuchyni a
nábytok zakúpený do detskej izby. Ďalej tieto prostriedky použili na kúpu stavebného materiálu, ktoré

zaslali do Čiech a o ktoré prišli v dôsledku podvodného konania, ktoré je vedené na OR PZ Považská
Bystrica a toto je prerušené, keďže páchateľ je neznámy. Ďalej poukázal na to, že navrhovateľka zrušila
jeho dispozičné právo s účtom, na ktorom boli peňažné prostriedky z úveru a vyčerpala tak bez jeho
vedomia a dispozície s týmto čerpaním 7.000 eur, pričom nevie na čo tieto prostriedky použila. Súd
nevyporiadal ani kreditný účet, ktorý mali za trvania manželstva, a to vo výške 1.304 eur, ktorý splatil

výlučne po rozvode manželstva.

Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok prvostupňového súdu ako vecne
správny potvrdiť. Uviedla, že pokiaľ sa jedná o byt, nenadobudli ho kúpnopredajnou zmluvou, jednalo sa
ozastieracíprávnyúkonabymohlizískaťfinančnéprostriedky,takakovypovedalavkonaní15C/99/2011

jej matka, ako aj matka odporcu. Každý z rodičov mal záujem o obdarovanie svojho dieťaťa, preto súd
správne rozhodol, keď jej prikázal byt a zastavané plochy a nádvoria v X. odporcovi bez akejkoľvek
vzájomnej odplaty, nakoľko na tento majetok a jeho zabezpečenie ani jeden samostatne ani spoločne
nevynaložili žiadne spoločné finančné prostriedky. Pokiaľ ide o hnuteľné veci, o týchto súd rozhodol po
ich vzájomnej dohode. Pokiaľ odporca tvrdí, že si 7.000 eur z úveru vyčerpala sama, bez jeho vedomia,

toto nie je pravda, ešte 500.000,- Sk si predsa odporca uložil na svoj termínovaný účet, ku ktorému
prístup nemala. Pokiaľ odporca tvrdí, že mal súd vyporiadať kreditný účet uviedla, že o tomto účte nič
nevie, z tohto účtu nič nebolo zabezpečené pre ich spolužitie, ani nebolo použité v BSM. Odporca si
ponechal aj svoju poistku a z nej výplatu nepožadovala. Súd rozhodol spravodlivo aj o úvere, keď jeho
nesplatenú časť rozdelil v polovici.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného
súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadeniapojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie
odvolacieho súdu.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
skutočnosťami uvedenými v § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O.s.p..

V prejednávanej veci odporca v podanom odvolaní označuje všetky odvolacie dôvody uvedené v
citovanom zákonnom ustanovení, avšak z obsahu jeho odvolania vyplýva, že uplatňuje ako odvolací

dôvod iba nesprávne právne posúdenie veci (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.)
nesprávne hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a nedostatočné
zistenie skutkového stavu (ust. § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).

Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. je, že rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo

skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.
O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., jeho nedostatok spočíva predovšetkým
v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania. Za
skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní sa rozumie taký výsledok hodnotenia
dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu, vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 O.s.p., podľa ktorého

hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej
súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

V preskúmavanej veci odporca v odvolaní vytýka prvostupňovému súdu nesprávnu aplikáciu
ustanovenia § 150 Občianskeho zákonníka, keď tvrdí, že súd nesprávne vyporiadal BSM, keď

nevysporiadal jeho podiel v byte, ktorý patrí do BSM manželov, hoci na druhej strane ho zaviazal splácať
úver v sume 32.750,60 eur rovnakým dielom.

Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa
vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov
sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov

staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

V prejednávanej veci z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu odvolací súd zistil, že súd prvého
stupňa postupoval podľa citovaných zákonných ustanovení a keďže medzi účastníkmi konania nedošlo

k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva dohodou, vykonal jeho vyporiadanie. Vychádzal pritom
z riadne zisteného skutkového stavu veci a pri hodnotení dôkazov postupoval v súlade s ust. § 132 O.s.p.
Pokiaľ ide o prikázanie veci účastníkom, pri rozdelení hnuteľných vecí vychádzal z dohody účastníkov.
Pokiaľ ide o nehnuteľné veci, správne vychádzal z toho, že hoci do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov právne patrí byt č. XX vo vchode č. 1 na treťom poschodí obytného domu č. XXXX, zapísaný

na LV č. XXXX k. ú. R., ako aj pozemok - parcela KNC XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere
737 m2, zapísané na LV č. XXX k. ú. X., za tieto nehnuteľnosti preukázateľne účastníci nezaplatili žiadnu
kúpnu cenu, tieto nehnuteľnosti im boli prevedené do vlastníctva zastieranými právnymi úkonmi ich
rodičov za účelom získania hypotekárneho úveru, čo bolo preukázané vykonaným dokazovaním, ako
aj rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 15C/99/2001 v spojení s rozsudkom Krajského súdu

Trenčín sp. zn. 17Co/210/2012. Súd prvého stupňa preto podľa názoru odvolacieho súdu rozhodol
správne a spravodlivo, keď každému z účastníkov konania po zániku BSM prikázal do výlučného
vlastníctva tú z nehnuteľností, ktorá bola tomu-ktorému účastníkovi darovaná jeho rodičom a na
ktorú účastníci nevynaložili žiadne finančné prostriedky patriace do bezpodielového spoluvlastníctvamanželov. Vyplatenie odporcu z polovice hodnoty takto získaného bytu by vzhľadom na skutkové
okolnosti, za akých tento byt účastníci získali, bolo podľa názoru odvolacieho súdu v rozpore s dobrými
mravmi.

Pokiaľ sa jedná o zostatok nesplateného úveru v ČSOB R. U., odvolací súd preskúmaním zistil, že
aj v tejto časti súd prvého stupňa rozhodol správne. Z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že
účastníci konania prostriedky z tohto úveru dostali do svojej dispozície a peniaze z poskytnutého úveru
minuli predovšetkým na vyplatenie predchádzajúceho úveru, zakúpenie osobných motorových vozidiel,

zaplatenie stavebného materiálu na rodinný dom, ktorý vyplatili, ale zrejme v dôsledku podvodného
konania nedostali, ako aj že ďalšie prostriedky z tohto úveru minuli na dovolenky a inú osobnú spotrebu.
Pokiaľ potom súd prvého stupňa rozhodol tak, že každý z účastníkov konania je povinný zaplatiť zostatok
tohto úveru, ktorý účastníci takto minuli a ktorý ku dňu rozvodu predstavoval sumu 32.750,60 eur
rovnakým dielom, nie je možné rozhodnutiu prvostupňového súdu v tomto smere nič vytknúť.

Z uvedených dôvodov odvolací súd nezistil opodstatnenosť odvolacích dôvodov podľa § 205 ods. 2
písm. d/ a f/ O.s.p..

Pokiaľ sa jedná o ďalší odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p., tento možno odôvodniť tým, že
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností v prípade, ak účastník navrhol dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať
právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej a súd ho nevykonal.

V predmetnej veci odporca namietal, že súd nevyporiadal kreditný účet, ktorý mali za trvania manželstva
vo výške 1.304 eur, ako aj že súd sa nezaoberal tým, že navrhovateľka vyčerpala bez jeho vedomia z

účtu 7.000 eur, pričom nevie, na čo tieto prostriedky použila.

Preskúmaním odvolací súd zistil, že odporca takéto dôkazy v konaní pred súdom prvého stupňa vykonať
nežiadal. Na pojednávaní dňa 03.12.2013 boli účastníci konania riadne poučení súdom podľa § 120 ods.
4 O.s.p. o povinnosti predložiť alebo označiť všetky dôkazy najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým

sa končí dokazovanie vo veci samej. Odporca žiadne ďaľšie dôkazy nenavrhol vykonať, preto nemôže v
podanom odvolaní vytýkať súdu, že sa nevyporiadal so skutočnosťami ktoré pred súdom prvého stupňa
neuvádzal a nežiadal na ich preukázanie vykonať potrebné dokazovanie.

Preto odvolací súd nezistil ani opodstatnenosť odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p..

Preto rozsudok prvostupňového súdu potvrdil.

O trovách odvolacieho konania nerozhodol, pretože o nich v zmysle ustanovenia § 224 ods. 4 O.s.p.
rozhodne súd prvého stupňa.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .